Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoKR/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanej: Mgr. Veronika Vargová, so sídlom Mostná 62, 949 01 Nitra, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: ELEKTRA NITRA, s. r. o. v konkurze, so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562, zastúpená: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S. R. O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o určenie právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky v konkurze, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 110 zo dňa 10. 06. 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 110 zo dňa 10. 06. 2020 p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu neuhradeného poistného za mesiac január 2019 vo výške X XXX eur, je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. (I. výrok) a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “), , , a , , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “), , , , , , (ďalej len „ “).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Nitra dňa 11. 06. 2019 domáhal určenia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky za pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. . Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 22. 02. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti ELEKTRA NITRA, s. r. o. V konkurznom konaní si ako konkurzný veriteľ uplatnil pohľadávky proti podstate vzniknuté po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradenia splatného poistného na sociálne poistenie za mesiac 01/2019 vo výške X XXX eur, za mesiac 02/2019 vo výške X XXX,XX eura a za mesiac 03/2019 vo výške X XXX,XX eura, celkom vo výške XX XXX,XX eura, a to podľa úpadcom predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov za dané mesiace. Žalovaná listom zo dňa 29. 05. 2019, doručeným žalobcovi dňa 31. 05. 2019, oznámila popretie prihlásenej pohľadávky ako pohľadávky proti

podstate za mesiac 01/2019 čo do právneho dôvodu. Ako dôvod popretia uviedla, že pohľadávka na poistnom za 01/2019 nevznikla po vyhlásení konkurzu, nakoľko úpadca vyplnil a doručil mesačný výkaz poistného Sociálnej poisťovni 21. 02. 2019, teda deň pred vyhlásením konkurzu, a preto nemôže byť pohľadávkou proti podstate. Pre určenie, či pohľadávku neprihlásiť do konkurzu, ale je pohľadávkou proti podstate, je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, ktorý presne ustanovuje a . Týmto momentom nastávajú tak hmotnoprávne, ako aj procesné účinky spojené s vyhlásením konkurzu a v tomto prípade to bol deň 23. 02. 2019. Žalobca má za to, že popretá pohľadávka za mesiac 01/2019 je pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Ku dňu vyhlásenia konkurzu bol úpadca v Sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny zamestnávateľ, ktorý bol v zmysle povinný v zákonnej lehote predložiť mesačný výkaz poistného a príspevkov (ďalej „výkaz“) s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie a v lehote splatnosti uvedenú sumu aj uhradiť. Vznik pohľadávky na poistnom za zamestnávateľa v zmysle zákona o sociálnom poistení sa viaže na deň splatnosti poistného, určeného jednak zákonom, ako aj platiteľom v predloženom výkaze, na základe ktorého sa Sociálna poisťovňa dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie a splatnosťou jej vzniká právo na plnenie vo vykázanej výške. Oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné za uvedený mesiac ako pohľadávka mohlo vzniknúť teda až dňom jej splatnosti, t. j. kedy ju žalovaná bola povinná najneskôr uhradiť. Žalovaná nerozlišuje pojmy vznik poistenia a vznik pohľadávky na poistnom, čo sú dve rôzne právne kategórie a nie je možné ich stotožňovať. Vznik a zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je možné posudzovať len na základe tých ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť vykázať, odviesť a platiť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. Úpadca síce predložil Sociálnej poisťovni za obdobie 01/2019 mesačný výkaz poistného i príspevkov vo výške X XXX eur dňa 21. 02. 2019, ale s určením dňa výplaty príjmov a dňa splatnosti dňom 28. 02. 2019, čím je vznik popretej pohľadávky datovaný do obdobia po vyhlásení konkurzu (po 24. 01. 2019) a nie je možné ju chápať ako pohľadávku vzniknutú v období pred jeho vyhlásením, ako to prezentuje žalovaná v popretí. Žalovaná v oznámení o popretí uvedenej pohľadávky svoje tvrdenia o popretí jej právneho dôvodu (že nevznikla po vyhlásení konkurzu) zdôvodnila iba poukazom na deň predloženia mesačného výkazu, pričom neberie do úvahy kogentné ustanovenia zákona o sociálnom poistení ( ) upravujúce právny aspekt vzniku pohľadávky na poistnom, nie vzniku poistného. Na základe uvádzaných skutočností a dôkazov má žalobca za to, že prihlásená pohľadávka proti podstate za mesiac 01/2019 spĺňa obe kritériá pohľadávok proti podstate definované a určené v , a to tak kritérium časové, ako aj vecné, t. j. vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku v zmysle . Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že sporným je okamih vzniku pohľadávky a účinky zákona o sociálnom poistení a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vo vzťahu k určeniu okamihu vzniku pohľadávky budú relevantné predovšetkým zákon o sociálnom poistení a zákon o konkurze a reštrukturalizácii. V tomto smere je potrebné určiť vzťah týchto predpisov pre prípadnú prioritu pri výklade určenia vzniku pohľadávky. Podľa žalovanej zákon o sociálnom poistení neobsahuje osobitné ustanovenia o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom konaní, čo v spojení so skutočnosťou, že konkurz ako jeden z možných zákonom predpokladaných foriem úpadku deklaruje, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii má vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistení postavenie špeciálneho predpisu a zákon o sociálnom poistení vo vzťahu k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii má postavenie generálneho predpisu, a to predovšetkým v rozsahu v akom sa záväzky úpadcu voči Sociálnej poisťovni, resp. pohľadávky Sociálnej poisťovne voči úpadcovi stretávajú s postupom v konkurznom konaní. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravuje okamih vzniku pohľadávky, resp. okamih vzniku záväzku úpadcu, ktorý je pohľadávkou Sociálnej poisťovne, čo žalovaná v plnom rozsahu uznáva. Zároveň však poukazuje na skutočnosť, že pri určovaní okamihu pohľadávky a jej charaktere ako pohľadávky proti podstate, je už potrebné prihliadnuť na ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého sa pohľadávka považuje za pohľadávku proti podstate a od akého okamihu vzniku pohľadávky už túto za pohľadávku proti podstate považovať nemožno. Pre určenie okamihu vzniku pohľadávky je dôležité, aby boli splnené kumulatívne dve podmienky - predloženie mesačného výkazu a zároveň splatnosť poistného. V tomto smere sa žalovaná nestotožňuje so žalobcom, pričom ani nie je zrejmé, že či skutkový stav v žalobcom označenej judikatúre zodpovedá stavu v tomto konaní. Podľa žalovanej nie je sporné, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká splatnosťou poistného a príspevkov na základe doručeného mesačného výkazu, keďže od tohto okamihu je Sociálna poisťovňa oprávnená pohľadávky vymáhať. Podľa žalovanej však takáto pohľadávka môže mať charakter pohľadávky proti podstate iba ak vznikla po vyhlásení konkurzu. Je preto potrebné ustáliť, či konkrétna pohľadávka vznikla v plnom rozsahu po vyhlásení konkurzu. Žalovaná má za to, že žalobca nesprávne právne posúdil okamih vzniku pohľadávky, keď riadne neaplikoval ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to

predovšetkým ustanovenie § 46 ods. 1, t. j. inštitút tzv. generálneho zosplatnenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Úpadca doručil mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac január 2019 dňa 21. 02. 2019, t. j. preukázateľne pred začatím konkurzného konania a pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka. Zákon o sociálnom poistení však neukladá, že úpadca ako zamestnávateľ je povinný pohľadávku zaplatiť až v deň určený na výplatu príjmov, ale určuje, že najneskôr v tento deň. Úpadca tak bol oprávnený uhradiť poistné podľa mesačného výkazu za január 2019 najskôr v deň 21. 02. 2019, čo je podľa žalovanej potrebné vnímať ako východiskový vznik povinnosti úpadcu niečo uhradiť a vznik oprávnenia veriteľa na prijatie plnenia, na ktoré má právny dôvod, t. j. nešlo by zo strany Sociálnej poisťovne o bezdôvodné obohatenie. S ohľadom na § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii má žalovaná za to, že pohľadávka nemala splatnosť pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, ale vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka nastali účinky v zmysle § 46 os. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. pohľadávka žalobcu sa zosplatnila najneskôr v deň vyhlásenia konkurzu, čím nenaplnila časovú podmienku pre možnosť priznania postavenia pohľadávky proti podstate. Pohľadávka teda nevnikla po vyhlásení konkurzu, ale preukázateľne najneskôr v deň vyhlásenia konkurzu. Argument žalobcu, že splatnosť pohľadávky nastala dňa 28. 02. 2019, je pri riadnej aplikácii § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii neudržateľný, preto pohľadávka nespĺňa podmienku pre jej uznanie ako pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd pri posúdení nároku vychádzal zo žaloby, z jednotlivých písomných vyjadrení strán sporu, ako aj z predložených listín a vyjadrení na pojednávaní. Mal za to, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a aj pasívna vecná legitimácia žalovanej, pričom v spore nie je potrebné požadovať od žalobcu preukázanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko možnosť podania žaloby vyplýva žalobcovi priamo zo . Uvedené skutočnosti v konaní neboli sporné. Spornou otázkou medzi stranami sporu bol najmä časový okamih vzniku pohľadávky žalobcu - splatného poistného za mesiac január 2019. Súd sa preto zaoberal najmä posúdením otázky vzniku pohľadávky, t. j. ktorým momentom pohľadávka žalobcu vznikla, či už predložením mesačného výkazu alebo až uplynutím lehoty splatnosti poistného. V tomto smere sa prvoinštančný súd oboznámil s rozhodovacou činnosťou súdov, s jednotlivými ustanoveniami a a dospel k záveru, že pre vznik pohľadávky bolo potrebné splnenie oboch podmienok, t. j. tak predloženie mesačného výkazu, ako aj splatnosti poistného. Splatnosť poistného je daná zákonom o sociálnom poistení, ktorý je v postavení lex specialis. Povinnosťou zamestnávateľa je platiť poistné a stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovnoprávneho pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Zamestnávateľ - úpadca sa nemôže stať dlžníkom Sociálnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné a skôr, než na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov sa stane zrejmou suma poistného na sociálne poistenie. Konkurz na úpadcu ELEKTRA NITRA, s. r. o. v konkurze bol vyhlásený dňa 23. 02. 2019, teda obe podmienky pre vznik pohľadávky boli kumulatívne splnené až po vyhlásení konkurzu (28. 02. 2019). K predloženiu mesačného výkazu zo strany úpadcu došlo dňa 21. 02. 2019, t. j. pred vyhlásením konkurzu, avšak druhá z podmienok potrebná pre vznik pohľadávky - splatnosť poistného, nastala až dňom 28. 02. 2019. Skutočnosť, že splatnosť poistného bola dňa 28. 02. 2019, nebola v konaní sporná a táto je zároveň zrejmá aj z predloženého mesačného výkazu, z ktorého je zrejmé, že deň 28. 02. 2019 bol určený úpadcom ako deň výplaty príjmov. Rozhodujúcim pre určenie dátumu vzniku pohľadávky je dátum určený zamestnávateľom (úpadcom) alebo zákonom na výplatu miezd v zmysle ( ). Len splnenie oboch uvedených podmienok mohlo mať za následok vznik pohľadávky žalobcu. Samotným predložením mesačného výkazu dňa 21. 02. 2019 pohľadávka žalobcu nemohla vzniknúť, keďže až po predložení mesačného výkazu poistného mal žalobca právo predpísať poistné na konkrétnu sumu a od platiteľa poistného žiadať konkrétne plnenie a aj to až v prípade, ak by k jeho úhrade nedošlo dobrovoľne ku dňu splatnosti, t. j. v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, resp. ak nie je taký deň určený, v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu - splatné poistné za mesiac 01/2019 vo výške X XXX eur, vznikla až po vyhlásení konkurzu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že je potrebné aplikovať ustanovenie , teda inštitút generálneho zosplatnenia pohľadávok veriteľa úpadcu. Podľa súdu nie je možné toto ustanovenie aplikovať ako sa dožadovala žalovaná. V prípade generálneho zosplatnenia pohľadávok zákon ráta už so „vzniknutými“ pohľadávkami. V danom prípade súd ustálil, že pohľadávka žalobcu

vznikla až dňa 28. 02. 2019, a preto nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalovanej, že k zosplatneniu pohľadávky žalobcu došlo vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dňa 23. 02. 2019. V posudzovanom prípade nejde o nesplatnú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, ale o nesplatnú pohľadávku, ktorá naopak vznikla až po vyhlásení konkurzu. Pre úspešné uplatnenie by bolo potrebné, aby pohľadávka žalobcu vznikla pred vyhlásením konkurzu, t. j. pred 23. 02. 2019. Keďže pohľadávka žalobcu vznikla až dňa 28. 02. 2019, neboli podľa súdu splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia . Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovanej, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom prevádzkovanie podniku v januári 2019 súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a akým spôsobom tieto pohľadávky proti podstate sledujú ich účel. Takýmto prevádzkovaním je podľa žalovanej výlučne také prevádzkovanie, ktoré prebiehalo v čase po vyhlásení konkurzu a akékoľvek nároky, ktoré súvisia s prevádzkovaním do vyhlásenia konkurzu, nemôžu túto podmienku spĺňať. Prevádzkovanie podniku počas konkurzu je potrebné vykladať aj s prihliadnutím na ustanovenie . Súd vzal do úvahy skutočnosti známe zo spisu a dospel k záveru, že ide o pohľadávku, ktorá predstavuje poistné na sociálne poistenie, ktoré má úpadca ako zamestnávateľ povinnosť odvádzať. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že úpadca bol aktívnym zamestnávateľom ku dňu vyhlásenia konkurzu a až do 04. 03. 2019, kedy bol z evidencie vyradený posledný zamestnanec, predkladal mesačné výkazy, ktorých poistné za pohľadávky proti podstate sú žalovaným uznané. Je bez právneho významu, či správca úpadcu zamestnancom úpadcu prideľoval, resp. neprideľoval po vyhlásení konkurzu prácu, keďže by išlo o prekážku na strane zamestnávateľa. Takáto skutočnosť by nemala vplyv na existenciu povinnosti zamestnávateľa platiť poistné. V tomto prípade súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, ktorí vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedli, že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia . V danom prípade tak súd jednoznačne dospel k záveru, že v prípade pohľadávky žalobcu - poistné za mesiac január 2019 vo výške X XXX eur, ide o pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a ide o pohľadávku, ktorá predstavuje poistné na sociálne poistenie, ktorú má zákonnú povinnosť odvádzať zamestnávateľ, teda úpadca. Prevádzkovanie podniku počas konkurzu predstavuje aj jeho personálnu zložku, pričom je zrejmé, že k zániku pracovných pomerov všetkých zamestnancov ku dňu vyhlásenia konkurzu (23. 02. 2019) nedošlo. Podľa predložených mesačných výkazov je zrejmé, že úpadca ako zamestnávateľ odvádzal poistné za zamestnancov minimálne do 30. 04. 2019, a teda v zmysle pracovnoprávnych predpisov boli zamestnanci úpadcu stále považovaní za osoby v pracovnom pomere, a to aj v prípade, ak by im už plynula výpovedná doba. Z obsahu spisu nie je zrejmé, či išlo o zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere alebo vo výpovednej dobe, v tomto smere súdu neboli navrhnuté žiadne dôkazy. Prvoinštančný súd sa pri posudzovaní nároku uplatneného žalobcom, ako aj pri posudzovaní jednotlivých námietok vznesených žalovanou oboznámil s rozhodovacou činnosťou súdov SR, nakoľko predmetom posudzovania boli právne otázky. Jednotlivé rozhodnutia boli v niektorých prípadoch skutkovo čiastočne rozdielne. Súd však vzal do úvahy jednotlivé právne vety a vyslovené závery, pričom sa stotožnil s tým, že pre vznik pohľadávky bolo potrebné splniť dve podmienky - predloženie mesačného výkazu a splatnosť poistného, a že v danom prípade ide o pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku, teda so správou a speňažovaním majetku úpadcu cez personálnu zložku a zákonnú povinnosť odvádzať sociálne poistenie. Súd sa pri posudzovaní nároku žalobcu uplatneného v tomto spore oboznámil o. i. s nasledujúcimi rozhodnutiami: uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol, že určuje, že pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu neuhradeného poistného za mesiac január 2019 vo výške X XXX eur, je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. . V prípade nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval v súlade so zásadou úspechu, keď žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu 100 %, teda žalobcovi ako úspešnému by patrila ich náhrada

v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalobcovi v tomto spore žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

5. Proti vydanému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), resp. že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Poukázala na to, že v konaní nebolo sporné, že pohľadávka podľa v spojení s vzniká splatnosťou poistného a príspevkov vyčíslených na základe doručeného mesačného výkazu; tento právny záver je prevzatý aj súdom prvej inštancie a je podporený množstvom judikatúry uvádzanej v rozsudku. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate v zmysle v prípade, ak vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, t. j. po 23. 02. 2019. V tomto smere však súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil okamih vzniku pohľadávky ako sekundárny následok, keďže riadne a úplne neaplikoval . Predmetné ustanovenie upravuje inštitút tzv. generálneho zosplatnenia pohľadávok veriteľov úpadcov, ako aj záväzkov úpadcov, a to za účelom zabezpečenia riadneho priebehu konkurzu. Ak by nebolo v upravené a aplikované generálne zosplatnenie pohľadávok veriteľov a záväzkov úpadcov, množstvo pohľadávok, resp. záväzkov, ktoré ešte nie sú splatné, by bolo nutné považovať za pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu. Úpadca doručil žalobcovi mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac január 2019 dňa 21. 02. 2019, t. j. preukázateľne pred začatím konkurzného konania voči úpadcovi a pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Až doručením mesačného výkazu začína žalobca ako veriteľ účtovať a vedie prípadnú pohľadávku voči úpadcovi v účtovníctve. neurčuje, že zamestnávateľ (úpadca) je povinný zaplatiť pohľadávku poistného až v deň určený na výplatu príjmov, ale najneskôr v tento deň, pričom na vyplatenie poistného je mu poskytnutý celý čas odo dňa doručenia výkazu až po splatnosť. Úpadca tak bol oprávnený na úhradu poistného podľa mesačného výkazu najskôr v deň 21. 02. 2019, čo je potrebné vnímať ako východiskový vznik povinnosti (úpadcu) niečo uhradiť a vznik oprávnenia (žalobcu) na prijatie plnenia, ktoré má právny dôvod, t. j. nešlo by dňa 21. 02. 2019 zo strany žalobcu o bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na to, že záväzok úpadcu v podobe pohľadávky ku dňu 21. 02. 2019 mal určenú tak splatnosť (28. 02. 2019), ako aj výšku (X XXX eur), bez pochýb možno hovoriť o záväzku úpadcu, ktorý bol tento povinný v lehote splatnosti uhradiť. Keďže pohľadávka ako záväzok úpadcu nemala splatnosť pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu voči splatnosti pohľadávky nastali účinky v zmysle , t. j. pohľadávka sa zosplatnila ako záväzok úpadcu a tak vznikla aj v súlade so najneskôr v deň vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, čím nenaplnila časovú podmienku pre možnosť priznania postavenia pohľadávky proti podstate. Žalovaná v tomto smere upriamila pozornosť odvolacieho súdu na to, že zákonodarca upravil v splatnosť ako pohľadávok veriteľov, tak záväzkov úpadcov, a to práve z dôvodu, že osobitné pohľadávky môžu mať v osobitných predpisoch stanovený vlastný okamih vzniku viazaný na rôzne právne či faktické okolnosti, čo však nemôže byť na ujmu dĺžke trvania konkurzu. Podľa názoru žalovanej práve tieto skutočnosti viedli zákonodarcu k zakotveniu generálneho zosplatnenia i záväzkov úpadcu, ktoré síce v danom čase (vyhlásenie konkurzu) nemožno považovať za plnohodnotné pohľadávky veriteľov, resp. za podmienené pohľadávky, ale výlučne za záväzky úpadcu voči veriteľom, ktorí síce z dôvodu nesplatnosti pohľadávok ako základného predpokladu ich vzniku nie sú oprávnení túto si uplatniť, avšak sú oprávnení na prijatie jej plnenia. Z obsahu rozsudku sa javí, že súd prvej inštancie tieto pojmy stotožňuje, resp. zamieňa ich význam. Žalovaná zastáva názor, že o akejkoľvek pohľadávke žalobcu je možné hovoriť až po určení, či záväzok úpadcu, ktorý pohľadávke žalobcu zodpovedá, je zosplatnený vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu podľa . Konštatovanie, že aplikácia na pohľadávku žalobcu nie je dôvodná, je podľa názoru žalovanej právne irelevantné, nakoľko žalovaná opakovane poukazuje na zosplatnenie záväzkov úpadcu a nie pohľadávok žalobcu; i keď žalovaná zároveň dodáva, že zosplatnením záväzku úpadcu dochádza k rovnakému dňu aj k zosplatneniu pohľadávky žalobcu, čím vzniká možnosť si túto prihlásiť do konkurzu úpadcu, i keď ako sekundárny dôsledok riadnej a úplnej aplikácie . Súd prvej inštancie sa so skutočnosťou, že je potrebné aplikovať aj na záväzok úpadcu v podobe pohľadávky, v napadnutom rozsudku nevysporiadal, v dôsledku čoho je daný odvolací dôvod podľa . V kontexte uvedeného je podľa názoru žalovanej daný taktiež odvolací dôvod podľa , nakoľko došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej s ohľadom na to, že nakoľko záväzok

úpadcu v podobe pohľadávky vznikol pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, nemôže ísť o pohľadávku proti podstate tak, ako to uviedol žalobca v prihláške pohľadávky. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že hlavným odvolacím dôvodom žalovanej je jej právny názor na vznik spornej pohľadávky, ktorá pre aplikáciu spadá do režimu riadnych pohľadávok a má sa prihlásiť riadne do konkurzu. Poukázal na to, že odvolanie je svojím obsahom totožné s tým, čo uvádzala žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach už počas konania na súde prvej inštancie a nie sú v ňom uvedené žiadne nové skutočnosti, argumenty a dôkazy, ktoré by súd nemal možnosť pri svojom rozhodovaní posúdiť, preveriť a vyhodnotiť. Podstatným argumentom žalovanej je tvrdenie, že nie je naplnená jedna z podmienok pre určenie spornej pohľadávky za pohľadávku proti podstate v zmysle , a to, že pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu, nakoľko je potrebné na ňu aplikovať . Druhá podmienka pre určenie pohľadávky za pohľadávku proti podstate, t. j. prevádzkovanie podniku počas konkurzu, bola preukázaná a táto nie je sporná. Žalobca sa počas súdneho konania vo svojich písomných podaniach zo dňa 16. 10. 2019, 18. 12. 2019 a na ústnom pojednávaní dňa 10. 06. 2020, reagujúc na žalovanou predložený argument potreby aplikácie , k uvedenému podrobne vyjadril a na podporu svojich tvrdení listinnými dokladmi predložil svoje nesúhlasné stanovisko s prezentovaným názorom žalovanej, na ktorom aj naďalej trvá. Právny názor žalobcu na charakter obdobných pohľadávok Sociálnej poisťovne a ich vznik je podporený rozhodnutiami súdov SR všetkých stupňov, vrátane Najvyššieho súdu SR, ktoré sú citované nielen v predložených podaniach žalobcu, ale aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobcu nie je možné akceptovať tvrdenie žalovanej, že pohľadávky, ktoré z pohľadu inštitútu splatnosti ako základnej právnej kategórie pre ich vznik určenej kogentnými ustanoveniami , ktorá nastala po vyhlásení konkurzu, vznikajú (zosplatňujú sa) ku dňu vyhlásenia konkurzu. Zamieňať inštitút vzniku pohľadávky vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov, ktorými sa žalobca riadi, so vznikom záväzkov v iných právnych vzťahoch, nie je dôvodné ani opodstatnené. Žalobca má za to, že žalovaná vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neberie do úvahy právny aspekt vzniku pohľadávky na poistnom (nie vzniku poistného), neberie do úvahy pre účely vzniku pohľadávky potrebu nielen predložiť relevantný doklad preukazujúci výšku pohľadávky (poistného), ale aj jeho splatnosť (resp. dátum výplaty miezd, ktorý je totožný s dátumom splatnosti). V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 163 z 30. 04. 2019, ktorý výslovne rieši problematiku vzniku pohľadávky Sociálnej poisťovne na poistnom v súvislosti s predložením mesačného výkazu (pred vyhlásením konkurzu) a jeho splatnosťou (po vyhlásení konkurzu). Odvolací súd v citovanom rozsudku konštatuje, že „pre vznik pohľadávky žalobcu je rozhodujúce jednak určenie konkrétnej výšky poistného a uplynutie lehoty na jej zaplatenie. Až vtedy vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka. Preto predloženie samotných mesačných výkazov pre vznik pohľadávky bez ďalšieho nie je rozhodujúce. Rozhodujúcim z hľadiska časového pre vznik pohľadávky žalobcu je aj pri predložení výkazu dátum výplaty miezd, ktorý v uvedenom prípade je v zmysle zákona posledný kalendárny deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné ( zákona o sociálnom poistení)“. Žalovaná v odvolaní poukazuje na ako na inštitút generálneho zosplatnenia všetkých pohľadávok. Žalobca má za to, že pri účinku vyhlásenia konkurzu, ktorý spočíva v tom, že nesplatné pohľadávky a záväzky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia stávajú splatné, je podstatný z časového hľadiska moment vzniku týchto pohľadávok, ktorý musí predchádzať dňu vyhlásenia konkurzu. V prípade popretej pohľadávky k momentu vzniku pohľadávky došlo dňom splatnosti poistného, t. j. dňom 28. 02. 2019, teda po vyhlásení konkurzu, čím je naplnená jedna z podmienok determinujúcich určenie pohľadávky za pohľadávku proti podstate. K uvedenej otázke sa vyjadril rovnako aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď ustálil, že v danom prípade nejde o nesplatnú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, ale o nesplatnú pohľadávku, ktorá naopak vznikla po vyhlásení konkurzu, a teda nie sú naplnené podmienky pre aplikáciu . Žalobca má za to, že pohľadávky Sociálnej poisťovne ako verejnoprávnej inštitúcie a ich vznik podliehajú právnemu režimu definovanému zákonom lex specialis a v tomto kontexte je nutné prioritne postupovať aj pri tom ktorom spôsobe ich vymáhania (teda aj pri konkurze).

S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Žalovaná sa v odvolacej replike pridržiavala svojich doterajších písomných vyjadrení, ako aj prednesov na jednotlivých pojednávaniach. Vo vzťahu k žalobcom prezentovanému rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne poukázala na skutočnosť, že toto rozhodnutie nijakým spôsobom nepojednáva o záväzkoch úpadcu a ich zosplatnení, ale výlučne o pohľadávke z titulu poistného. Rovnako sa v predmetnom rozhodnutí nijakým spôsobom nepojednáva o aplikácii . Z uvedeného dôvodu má žalovaná za to, že síce ide o rozhodnutie, ktoré na prvý pohľad podporuje právny záver žalobcu, avšak neposkytuje žiadnu relevantnú odpoveď na právne následky inštitútu zosplatnenia záväzkov úpadcu, na ktoré poukázala žalovaná v podanom odvolaní. Žalovaná ďalej zdôraznila, že akékoľvek právne úvahy žalobcu a súdu prvej inštancie týkajúce sa vzniku záväzku nie sú relevantné, nakoľko tým dochádza k opomenutiu aj ďalších účinkov explicitne vyjadrených v , podľa ktorého „Nesplatné (...) záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu (...) sa od vyhlásenia konkurzu (...) považujú za splatné (...)“. Podľa názoru žalovanej dochádza k opomenutiu aplikácie relevantnej časti dotknutého ustanovenia; žalobca a súd prvej inštancie sa zaoberajú vznikom pohľadávky ako pohľadávky žalobcu, pričom opomínajú posúdenie vzniku pohľadávky ako záväzku úpadcu a právne následky vzniku a zosplatnenia takéhoto záväzku. Z obsahu vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu a v konečnom dôsledku i rozsudku sa javí, že žalobca a súd prvej inštancie tieto pojmy stotožňujú, resp. zamieňajú ich význam, čo rovnako prispieva k nesprávnemu právnemu posúdeniu. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nie je dôvodné zamieňať pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu a z iných (súkromnoprávnych) vzťahov, nakoľko na účely majú všetky pohľadávky bez ohľadu na povahu právnych vzťahov stojacich za ich vznikom v zásade totožné právne postavenie, čo je vyjadrené rovnakým postavením veriteľov prihlasujúcich pohľadávky z verejnoprávnych vzťahov a zo súkromnoprávnych vzťahov S ohľadom na vyššie uvedené má žalovaná za to, že vyjadrenie žalobcu malo v prevažnej časti povahu sumarizácie jeho právneho názoru a neposkytuje odpovede na relevantné právne otázky nastolené žalovanou v podanom odvolaní.

8. Žalobca sa k odvolacej replike žalovanej písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovanou ( , ) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovanej ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovanej vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré už uplatnila pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle odkazuje.

13. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu právnemu záveru, že pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac január 2019 vo výške X XXX eur je pohľadávkou proti podstate v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi ELEKTRA NITRA, s. r. o. v konkurze na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. . Spornou otázkou

bol okamih vzniku pohľadávky žalobcu, ktorý podľa predpokladá kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1/ predloženie mesačného výkazu zamestnávateľa za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je tento povinný platiť a 2/ splatnosť poistného na sociálne poistenie. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že k predloženiu mesačného výkazu poistného za mesiac január 2019 došlo dňa 21. 02. 2019, teda ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu (23. 02. 2019), avšak k splatnosti poistného došlo až dňa 28. 02. 2019 (štvrtok), teda v deň, ktorý bol zamestnávateľom (úpadcom) určený ako deň výplaty príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Úpadca bol pritom aktívnym zamestnávateľom prevádzkujúcim svoj podnik až do 04. 03. 2019, kedy bol z evidencie vyradený posledný zamestnanec, čoho dôkazom sú aj mesačné výkazy poistného za mesiace január až marec roku 2019. K vzniku žalobcovej pohľadávky titulom poistného za mesiac január 2019 tak preukázateľne došlo až dňom nasledujúcim po splatnosti poistného, t. j. dňom 01. 03. 2019 a nie už dňom 28. 02. 2019, ako to ustálil súd prvej inštancie. Odlišné posúdenie okamihu vzniku žalobcovej pohľadávky odvolacím súdom však na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemá žiadny vplyv.

14. Zásadná odvolacia námietka žalovanej smerovala k potrebe aplikácie na posudzovaný prípad, podľa ktorej by k zosplatneniu pohľadávky žalobcu malo dôjsť už vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t. j. dňom 23. 02. 2019. V tomto smere považovala právny záver súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia za vecne nesprávny. Opakovane pritom poukazovala na rozdiel v pojmoch „zosplatnenie záväzkov úpadcu“ a „zosplatnenie pohľadávok žalobcu“, ktoré si súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stotožňuje, resp. zamieňa ich význam. Žalovaná zastáva názor, že o akejkoľvek pohľadávke žalobcu je možné hovoriť až po určení, či záväzok úpadcu, ktorý pohľadávke žalobcu zodpovedá, je zosplatnený vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu podľa . Žalovaná v tejto súvislosti zároveň dodala, že zosplatnením záväzku úpadcu dochádza k rovnakému dňu aj k zosplatneniu pohľadávky žalobcu, čím vzniká možnosť si túto prihlásiť do konkurzu úpadcu ako sekundárny dôsledok riadnej a úplnej aplikácie . Súd prvej inštancie sa so skutočnosťou, že je potrebné aplikovať aj na záväzok úpadcu v podobe pohľadávky v napadnutom rozsudku nevysporiadal, v dôsledku čoho je daný odvolací dôvod podľa .

15. Súd prvej inštancie k nemožnosti aplikovať v odôvodnení napadnutého rozsudku (28. bod) uviedol, že v prípade generálneho zosplatnenia pohľadávok zákon ráta už so „vzniknutými“ pohľadávkami. Keďže v posudzovanom prípade pohľadávka žalobcu vznikla až 28. 02. 2019, nemohol súd prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že k zosplatneniu pohľadávky žalobcu došlo vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dňa 23. 02. 2019. Súd prvej inštancie mal za to, že v posudzovanom prípade nejde o nesplatnú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu, ale o nesplatnú pohľadávku, ktorá naopak vznikla až po vyhlásení konkurzu.

16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa súd prvej inštancie možnosťou aplikácie na posudzovaný prípad zaoberal a skutočnosť, že sa pri svojich úvahách nevenoval aj bližšiemu zdôvodneniu prípadného zosplatnenia záväzku úpadcu ako korelátu zosplatnenia pohľadávky žalobcu, nič nemení na správnosti ním prijatého právneho záveru, že sporná pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate. Na zdôraznenie správnosti vydaného rozsudku odvolací súd poznamenáva, že záväzok úpadcu zaplatiť a odviesť poistné za mesiac január 2019 nevznikol vyplnením a predčasným predložením mesačného výkazu žalobcovi dňa 21. 02. 2019. Zákon o sociálnom poistení v síce ukladá zamestnávateľovi (úpadcovi) povinnosť predkladať pobočke žalobcu výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného, z dikcie tohto zákonného ustanovenia však nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že samotné predloženie tohto výkazu zakladá vznik povinnosti zamestnávateľa toto poistné žalobcovi aj zaplatiť a odviesť. Povinnosť úpadcu zaplatiť a odviesť poistné žalobcovi vzniká až splatnosťou poistného ( ), teda v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. V rozhodnom období (za mesiac január 2019) to bol deň 28. 02. 2019, v dôsledku čoho vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dňa 23. 02. 2019 nemohlo dôjsť k zosplatneniu úpadcovho „záväzku“, pretože tento pred vyhlásením konkurzu ešte neexistoval a vznikol až 28. 02. 2019. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na relevantnú časť uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 25. 02. 2021, ktorý v obdobnej veci uviedol, cit. „zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy

poistného. Túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 zákona o sociálnom poistení). Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. augusta 2013, sp. zn. ).“

17. Keďže v posudzovanom prípade k vzniku záväzku úpadcu a takisto aj k vzniku pohľadávky žalobcu došlo až po vyhlásení konkurzu, aplikácia , upravujúceho zosplatnenie nesplatných pohľadávok a záväzkov úpadcu vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, je a priori vylúčená. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď určil, že sporná pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu neuhradeného poistného za mesiac január 2019 vo výške X XXX eur je pohľadávkou proti podstate v zmysle .

18. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( , ).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, mal by proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu odvolací súd nepriznal.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.