Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/87/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: L. I., bytom W., T. Y. XX, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX 6572 0 zo dňa 09. 10. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 10. 2018, spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 07. 2018 a vec vracia žalovanému na nové konanie. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09. 10. 2018 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že mení napadnuté rozhodnutie č. 551 018 6572 0 zo dňa 04. 07. 2018 tak, že podľa § 60, § 65 ods. 1, § 255a, § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona neskorších predpisov a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a čl. 6 a čl. 52 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamieta žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 05. 01. 2018.

II.

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca žiadosťou zo dňa 05. 01. 2018 si požiadal o priznanie starobného dôchodku od 02. 01. 2018.

3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ktorý dovŕšil dňa 02. 01. 2018. Nakoľko k tomuto dňu, t. j. 02. 01. 2018 nebol dôchodkovo poistený 15 rokov, získal len 2643 dní, spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, t.j. 7 rokov a 88 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku nároku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok.

4. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že splnil obidve podmienky na priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutie považuje za nezákonné a diskriminačné. Žiadal do celkovej doby dôchodkového poistenia započítať aj dobu služby, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu v obdobných veciach. Poukazoval na to, že sociálna poisťovňa mala povinnosť zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, takže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s rozsudkami Najvyššieho súdu SR, pretože má postupovať v zmysle článku Dohovoru o invalidných a pozostalostných dávkach.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zmeniť.

6. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

7. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003.

8. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 3138/2005-1462-2 zo dňa 24. 01. 2005 mu bol od 01. 01. 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok 29 rokov.

9. K 02. 01. 2018 žalobca získal 2937 dní obdobia dôchodkového poistenia, spolu s dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, t.j. 8 rokov a 17 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Na nárok na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia od 01. 09. 1970 do 30. 09. 1975, od 28. 09. 1977 do 01. 10. 1977, od 04. 10. 1977 do 31. 12. 1977 získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobie od 06. 04. 2006 do 05. 04. 2008 získané podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Zamestnanie - funkcia colník, nebola v uvedenom období zaradená do I. alebo II. kategórii funkcií. Pretože účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

III.

10. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu žalobu, v ktorej uvádzal, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho záveru a rozhodla v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Zástupca žalobcu poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej žalovaný mal započítať do doby poistenia aj dobu výkonu štátnej služby a z takto získanej doby poistenia mal vypočítať starobný dôchodok, ktorý mal následne krátiť o nárok, ktorý bol priznaný titulom výsluhového dôchodku. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

IV.

11. V písomnom vyjadrení zo dňa 17. 12. 2018 žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok prvostupňový správny orgán žalovanej rozhodnutím zo dňa 04. 07. 2018 zamietla žiadosť o starobný dôchodok, pretože k 02. 01. 2018 žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Získal len 8 rokov a 17 dní, čo je 2937 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca dosiahol dôchodkový vek, dovŕšením 62 rokov dňa 18. 10. 2017.

Námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú. Hodnotenie doby výkonu služby sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahujú iba na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok. Dobu poistenia, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na výsluhový dôchodok, nemožno hodnotiť na nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému.

Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri jej hodnotení nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128.

12. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 3138/2005-1462-2 zo dňa 24. 01. 2005 mu bol od 01. 01. 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok 29 rokov.

Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

Ďalej žalovaná uviedla vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje žalovaná za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený.

V.

13. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia SSP na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.

14. Správny súd podľa § 107 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní.

VI.

15. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval svojej argumentácie, ktorá bola uvedená v žalobe. Má za to, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v rozpore so zákonom z dôvodov aké sú uvedené v žalobe. žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na nové konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. V prípade úspechu žiadal priznať plnú náhradu trov konania.

16. Zástupkyňa žalovanej sa v plnom rozsahu pridržiavala odôvodnenia rozhodnutia ako aj písomného vyjadrenia.

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žiadosťou zo dňa 05. 01. 2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 02. 01. 201814 po zhodnotení doby služby colníka a vymeriavacích základov.

19. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 3138/2005-1462-2 zo dňa 24. 01. 2005 mu bol od 01. 01. 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok 29 rokov.

20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku.

V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.

Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

21. Žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd nepovažoval jej rozhodnutie za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí je povinný zohľadniť právne názory vyslovené NSSR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

22. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 3138/2005-1462-2 zo dňa 24. 01. 2005 mu bol od 01. 01. 2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok 29 rokov.

23. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovanej i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.

Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).