Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/19/2017

Zmenené rozhodnutím 8Co/34/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne Q. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. A. XXX/XX, XXX XX E. E., právne zastúpenej B.. M. M., advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX G., proti žalovanej B.. M. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX K., právne zastúpenej B.. I. Y., advokátkou, so sídlom I. predmestie XXX/XX, XXX XX A. B., o zriadenie vecného bremena a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 24C/19/2017-229 zo dňa 8. apríla 2019, takto rozhodol: I. Odvolací súd m e n í výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že zriaďuje vecné bremeno na pozemku žalovanej C KN parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria s výmerou 1021m2, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. E. E. spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel v rozsahu Dielu 1 s výmerou 14 m2 podľa pripojeného geometrického plánu T.. O. V. č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 07.02.2017, úradne overeného OÚ E., katastrálny odbor dňa 15.02.2017 pod č. 168/17 v prospech vlastníka stavby - garáže so súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. E. E., postavenej na C KN parc. č. XXX/X k. ú. E. E.. W. plán T.. O. V. č. XXXXXXXX - XX/XXXX zo dňa 07.02.2017, úradne overený OÚ E., katastrálny odbor dňa 15.02.2017 pod č. 168/17 je súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie. II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e. III. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore žalobkyne Q. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E., Z. A. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Michalom Magdolenom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 28 proti žalovanej B.. M. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Q. XX, právne zastúpenej JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou, so sídlom Svätý Jur, Horné predmestie 216/16 o zriadenie vecného bremena a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prísl. takto

rozhodol:

I. Z r i a ď u j e s a vecné bremeno na pozemku žalovanej C KN parc. č. XXX/X- zast. plochy a nádvoria s výmerou 1026 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. E. E. spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel v rozsahu Dielu ? s výmerou 14 m2 podľa pripojeného geometrického plánu Ing. O. V. č. 47797045- 14/2017 zo dňa 07.02.2017, úradne overeného OÚ Trenčín, katastrálny odbor dňa 15.02.2017 pod č. 168/17 v prospech vlastníka stavby - garáže so súp. č. 1863, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E. E., postavenej na C KN parc. č. XXX/X k.ú. E. E..

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu za zriadenie tohto vecného bremena vo výške 1.270,- eur do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Michala Magdolena, advokáta, vo výške, ktorá bude určená uznesením súdneho úradníka tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku a to v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 18.04.2017 domáhala po čiastočnej zmene žaloby zriadenia vecného bremena na pozemku žalovanej C KN parc. č. 536/1- zast. plochy a nádvoria s výmerou 1026 m2, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. E. E. spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel v rozsahu Dielu ? s výmerou 14 m2 podľa pripojeného geometrického plánu T.. O. V. č. 47797045- 14/2017 zo dňa 07.02.2017, úradne overeného OÚ Trenčín, katastrálny odbor dňa 15.02.2017 pod č. 168/17 v prospech vlastníka stavby -garáže so súp. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E. E., postavenej na C KN parc. č. 536/2 k.ú. E. E. za náhradu vo výške 800,- eur, splatnú do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa žiadala aj náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vo forme prístupovej cesty z hlavnej cesty k svojej garáži podľa pripojeného geometrického plánu. Uviedla, že listom zo dňa 22.02.2017 vyzvala žalovanú na uzavretie mimosúdnej dohody, avšak žalovaná listom zo dňa 29.03.2017 odmietla uzavrieť dohodu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná je vlastníčkou priľahlého pozemku - pozemku pred jej garážou, ohradeného a so zamknutou železnou bránou vo vlastníctve

žalovanej, v dôsledku čoho žalobkyňa nemá prístup k stavbe garáže. Žalobkyňa preukazovala svoje tvrdenia listami vlastníctva, geometrickým plánom, výzvou žalobkyne zo dňa 22.02.2017 a odpoveďou žalovanej zo dňa 29.03.2017, fotografiou stavby garáže, plota s bránou a priľahlého pozemku.

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že predmetná stavba- garáž bola postavená pred asi 50-timi rokmi a za ten čas došlo k zmene vlastníckeho práva ku garáži približne 6-krát. Za uvedené obdobie sa nikto nedomáhal práva vstupu do garáže žiadnou formou, nikto ju nevyužíval a ani neudržiaval, nikto jej garáž neponúkol na predaj. Posledných asi 15 rokov bol vlastníkom garáže podľa jej vedomostí p. Z. , zrejme brat žalobkyne. Až po zmene vlastníka garáže, ku ktorej došlo začiatkom roka 2017 podľa LV č. XXXX a listu žalobkyne zo dňa 22.02.2017, bola kontaktovaná právnym zástupcom žalobkyne listom zo dňa 22.02.2017 s návrhom na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalovaná s týmto návrhom nesúhlasila, avšak navrhla žalobkyni odkúpenie predmetnej garáže, čím by bol naplnený jej záujem. Žalobkyňa na tento návrh žiadnym spôsobom nereagovala a podala predmetnú žalobu. Žalovaná považovala túto žalobu za zneužitie práva bez skutočnej vôle garáž užívať a teda za týmto účelom si súdnou cestou vymáhať právo prístupu cez jej pozemok. Svoje podozrenie oprela o skutočnosť, že žalobkyňa je jedinou majiteľkou a konateľkou realitnej kancelárie a podľa jej informácií sa pokúšala sprostredkovať predaj garáže, avšak bezvýsledne, pritom ju nikto neoslovil a neponúkol jej garáž na predaj. Cieľom žalobkyne je zrejme v budúcnosti výhodnejšie predať garáž tretej osobe. Žalobkyňa garáž kúpila zrejme bez oboznámenia sa s interiérom garáže, pretože inak by zistila, že objektívne ju nie je možné využívať na parkovanie auta a teda právo cesty- prejazdu motorovým vozidlom je absolútne nedôvodné. Poukázala na to, že garáž je vzdialená 1,6 km od trvalého bydliska žalobkyne, čo je pre účely parkovania zjavne neprijateľný účel. Podľa žalovanej zo strany žalobkyne išlo výlučne o špekulatívnu kúpu predmetnej garáže a nemá záujem garáž využívať, čím nepreukázala hospodársky dôvod zriadenia vecného bremena. List právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 22.02.2017 považovala za čisto formálnu výzvu pred podaním žaloby, len aby formálne naplnila podmienky § 151o ods. 3, že prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že na strane žalobkyne neexistuje oprávnený záujem v takom rozsahu, aby sa vyrovnal zásahu do jej vlastníckeho práva. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa ju listom zo dňa 22.02.2017 vyzvala len na uzavretie dohody o zriadenie vecného bremena, ale nežiadala ju o sprístupnenie vstupu do jej garáže a netvrdila, že by ju odmietla pustiť do garáže. Žalovaná žiadala aj náhradu trov konania. Žalovaná svoje tvrdenia preukazovala možnosťou nahliadnuť do obchodného registra ohľadne obchodnej spoločnosti žalobkyne.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že predmetnú garáž využívala jej matka na parkovanie osobného motorového vozidla najmenej do roku 2003, pričom toto užívanie zamedzila práve žalovaná vybudovaním brány. Žalovaná bola opakovane vyzvaná predchádzajúcimi vlastníkmi T. Z. a N. Z., avšak v dôsledku negatívneho postoja žalovanej neprišlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Žalobkyňa neponúkla predmetnú garáž žalovanej na predaj, pretože nemá v úmysle garáž aktuálne predať. K predaju garáže ju žalovanú nemôže nútiť a nie je jej zrejmé, na základe čoho žalovaná prezumuje, že predajom garáže by bol naplnený záujem žalobkyne. Navrhla vypočuť ako svedkyňu jej matku T. Z.. Podľa žalobkyne je absolútne irelevantné, že je konateľkou a spoločníčkou realitnej kancelárie a predmetnú žalobu nepovažuje za zneužitie práva. Je výlučnou vlastníčkou garáže, preto je výhradne jej záležitosťou, ako s ňou bude nakladať. Tvrdila, že žalovaná sa pokúša predať svoje nehnuteľnosti, pričom jej zámerom je oddialiť zriadenie vecného bremena na jej pozemku, pretože potencionálny kupec by mohol rokovať o prípadnom znížení kúpnej ceny s poukazom na vecné bremeno. Žalobkyňa považovala za právne bezvýznamné vo vzťahu k predmetu konania ja vzdialenosť garáže od jej trvalého bydliska. Závery žalovanej sú výlučne jej vlastnou fabuláciou, nezodpovedajúcou skutočnému zámeru žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že prístup ku garáži potrebuje za účelom jej rekonštrukcie a následného riadneho užívania. Poukázala na to, že z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyplýva žiadna zákonná požiadavka pred zriadením vecného bremena konštatovať neexistenciu okolností vylučujúcich zriadenie práva cesty, ale požaduje kumulatívne naplnenie dvoch podmienok a to, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Tieto dve podmienky sú podľa žalobkyne splnené. Svoje skutkové tvrdenia preukazovala fotografiou garáže s bránou, oznam realitnej kancelárie o ponuke nehnuteľností žalovanej na predaj.

5. Žalovaná považuje svedeckú výpoveď matky žalobkyne za účelové svedectvo. Tvrdenie žalobkyne, že jej matka bezproblémovo užívala garáž asi do roku 2003, zrejme dokedy bola jej vlastníčkou, práve naopak potvrdzuje jej- žalovanej ústretový prístup k vlastníčke garáže, nakoľko bez akejkoľvek

zmluvy a odplaty a problému prechádzala cez jej pozemok a užívala garáž a to niekoľko rokov. Následne bol vlastníkom garáže p. Z. po dobu asi 15 rokov a tento ju nikdy neoslovil so žiadosťou o sprístupnenie garáže a je nepredstaviteľné a ťažko uveriteľné, že by sa vlastník garáže spokojne 15 rokov pozeral na svoje vlastníctvo cez plot bez reálnej možnosti užívania garáže, tak ako sa žalobkyňa snaží presvedčiť o tom súd. Žalovaná poukázala na čl. 20 ods. 1, 3 a 4 Ústavy SR ohľadne práva vlastniť majetok. Žalovaná poukázala na to, že v prvom rade by sa vlastník susedného pozemku mal snažiť kontaktovať vlastníka susedného (priľahlého) pozemku osobne, obvykle zaužívaným spôsobom t.j. obyčajnou slušnou žiadosťou a korektný susedský vzťah môže fungovať aj bez písomnej zmluvy, čo potvrdzuje tvrdenie žalobkyne, že jej matka do roku 2003 bezproblémovo užívala predmetnú garáž. Ďalšou formou sprístupnenia garáže je napr. písomná zmluva o nájme časti jej pozemku alebo akákoľvek iná inominátna zmluva. Žalobkyňa nevyužila žiadnu z týchto možností. Uviedla, že podľa ustálenej súdnej praxe podmienka, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá ale že predmetnú stavbu odkúpi (R 32/2006). Žalovaná poprela tvrdenia, že by chcela oddialiť zriadenie vecného bremena, pretože neexistuje relevantný dôvod, prečo by vôbec malo byť vecné bremeno zriadené. Poukázala na to, že súd podľa § 151o ods. 3 nemá povinnosť vždy zriadiť vecné bremeno. Uviedla mená vlastníkov predmetnej garáže od roku 1983 do 2017 podľa listu vlastníctva v počte 6 vrátane žalobkyne.

6. Žalobkyňa ďalej uviedla, že riešenie situácie iným spôsobom ako zriadením vecného bremena neprichádza do úvahy. Listom zo dňa 08.08.2017 požiadala žalovanú o sprístupnenie garáže v termíne do 16.08.2017, pričom bolo žalovanej oznámené aj telefónne číslo, kde môže kontaktovať žalobkyňu. Žalovaná ju nijako nekontaktovala. Žalobkyňa zaslala žalovanej aj SMS správu, v ktorej žiadala sprístupniť garáž do 21.08.2017 do 17:00 hod., avšak bezvýsledne. Žalovaná nijako nereagovala ani na jej list zo dňa 24.08.2017. Z uvedeného konania žalovanej vyplýva, že žalovaná nesporne nemá záujem na zmierlivom riešení vzniknutej situácie. Žalobkyňa preukazovala svoje tvrdenia listami zo dňa 08.08.2017 a 24.08.2017 a SMS správou.

7. Na pojednávaní dňa 16.10.2017 žalobkyňa uviedla, že by bola ochotná odkúpiť žalovanú plochu pred garážou za kúpnu cenu 50,- eur/m2 to je za 14 m2 vo výške 700,- eur a túto vyplatiť žalovanej ihneď pri podpise kúpnej zmluvy. Žalovaná k tomu uviedla, že by bola ochotná odkúpiť od žalobkyne predmetnú garáž aj s pozemkom pod garážou za rovnakú cenu, akú ponúka žalobkyňa jej, lebo garáž je v dezolátnom stave a to za 50 m2 pri výmere 23 m2, čo je 1.150,- eur a vyplatiť ju ihneď pri podpise kúpnej zmluvy. V žiadnom prípade nesúhlasila s náhradou za prípadné zriadené vecné bremeno vo výške 14,- ročne, pretože garáž je dva metre od jej domu, je to pod oknami, nevie, ako často by tam tie autá chodili. Podľa nej výška primeranej náhrady je žiadna, lebo ona vidí riešenie iba v odkúpení predmetnej garáže, pretože by to nadmieru obťažovalo každého vlastníka nehnuteľnosti. Nemala námietky ku geometrickému plánu, ktorý je prílohou žaloby. Predmetná garáž aj s jej domom sa nachádza na hlavnej ceste oproti obchodnému domu Thermál v centre Trenč. Teplíc, kúsok od námestia a kostola, asi 60 m.

8. Po pojednávaní dňa 16.10.2017 nedošlo medzi stranami sporu k mimosúdnej dohode.

9. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.12.2017, č. k. 24C/19/2017-100 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.4.2018, č. k. 19Co/65/2018-146 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanej uložené umožniť žalobkyni užívať predmetný žalovaný vstup - Diel ? k jej garáži bez finančnej náhrady a to do právoplatného skončenia tohto sporu.

10. Na pojednávaní dňa 20.06.2018 žalobkyňa uviedla, že žalovaná po nariadení neodkladného opatrenia bránu otvorila, ale dovtedy bola zamknutá. V súčasnosti zelená plachta z fotiek zo spisu je odstránená, brána je odomknutá bez zámku, je zviazaná iba drôtom. Do nariadenia neodkladného opatrenia bola na bráne železná reťaz so zámkom. Žiadna zo strán sporu bránu neuzavrela zámkom, lebo to nie je nutné, pretože z pravej strany tam má žalovaná plot s kríkmi, teda tretia osoba nemôže prejsť bez prekonania prekážky cez túto bránu na pozemok žalovanej. Žiadnu ponuku od žalovanej na predaj garáže jej neprišla. Predmetnú garáž odkúpila od brata N. Z. asi pred jeden a pol rokom za 1.00,- eur v hotovosti za účelom parkovania s jej autom v garáži, aj keď má bydlisko 2 km od garáže. Býva na sídlisku A., kde má svoju garáž, ktoré je ďalej od predmetnej garáže. Kanceláriu, kde pracuje, má v Trenčíne. V E.. E. kanceláriu nemá žiadnu. Poznala stav predmetnej garáže, keď ju kupovala pred jeden a pol rokom, pretože brat ju kúpil asi pred 15 alebo 17 rokmi a chceli ju zveľadiť. Jej mama tam pred tými

15 rokmi parkovala a žalovaná tam dala bránu, zamedzila prístup asi pred 10 rokmi. Brat kontaktoval žalovanú aj s jej mamou, ale ona im pred nosom zatvorila dvere. Brat písal výzvu, list žalovanej, ale toto sa stratilo. Ona - žalobkyňa sa iba pýtala jedného policajta, ako má postupovať a ten jej povedal, že má podať civilnú žalobu na súd. Nevedela povedať, či jej matka alebo brat podávali písomnú sťažnosť, žiadosť proti žalovanej na mestský úrad alebo políciu alebo aj inú inštitúciu. Potvrdila, že má realitnú kanceláriu a pracuje ako maklérka. Keby sa táto garáž teraz predávala, mala by hodnotu možno 10 až 15 tisíc eur. Keď žalovaná dala reťaz z brány preč, na bráne bol nejaký drôt, keďže sa brána otvárala, tak drôt iba zatiahla. Geometrický plán dala vyhotoviť geodetovi. Geodet tam bol, stál pred bránou. On vstúpil na pozemok cintorína, čo je susedná plocha zľava od cintorína, vyšiel na strechu garáže a tam to zameriaval. Vzťahy so žalovanou sú žiadne. Jej (žalobkyne) matka bola iba užívateľkou garáže, nie vlastníčkou. Žalobkyňa predložila svoj list zo dňa 22.06.2018 adresovaný Mestskému úradu Trenč. Teplice a odpoveď naň zo dňa 16.07.2018 a odpoveď zo dňa 21.06.2010, 20.09.2010.

11. Na pojednávaní dňa 20.06.2018 žalovaná uviedla, že by predala predmetný pozemok za takú kúpnu cenu, za akú uviedla žalobkyňa, že má garáž cenu. Žalovaná prvú časť, spodok domu, kúpila od svojej matky asi v r. 1981 aj s adekvátnym podielom pozemku Potom vrchnú časť budovy i s adekvátnymi časťami pozemku odkúpila od vlastníkov, ktorí tam bývali a to v r. 1997. Nevedela presne uviesť, o čom bol súdny spor 7C/159/1998 uvedený na LV. Predmetná garáž bola stavaná asi pred 50 rokmi. Ona keď som kupovala prvú časť nehnuteľnosti od matky, garáž už stála a vo vzťahu k nej ju vlastnili cudzí ľudia. Nepatrila nikomu z tých ľudí, ktorí bývali pred tým v jej dome. Domnievala sa, že garáž postavil p. P.. On bol v Trenč. Tepliciach policajt a povedal, že si tam chce postaviť garáž a tak si ju tam postavil. Jej matka tolerovala existenciu tejto garáže, vtedy sa s tým nedalo nič robiť. Potom ju mal asi p. Hovorka s manželkou, potom ju predali niekomu asi 5-6krát, až to kúpil brat žalobkyne. Matka žalobkyne ju nikdy nevlastnila. Poukazovala na to, že nikto ich nikdy neoslovil, že garáž kupuje a predáva z toho titulu, že v r. 1981 nadobudla priebežne vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Nevedela s určitosťou povedať, či títo vlastníci od r. 1981 garáž aj používali a parkovali tam, nakoľko ona sústavne nebola v Trenč. Tepliciach a to minimálne 20 rokov. Pracovala som v Bratislave, Prahe a do Trenč. Teplíc chodievala na návštevu za matkou, domov. V istej dobe tam mala trvalý pobyt. Neuviedla, za akú kúpnu cenu za 1 m2 pozemku by bola ochotná predať svoje nehnuteľnosti, pretože to prenechala realitnej kancelárii a nedala jej žiadnu striktnú požiadavku, za akú minimálnu cenu môžu predať m2 jej pozemku. Žalovaná k svojim tvrdeniam predložila kópiu žiadosti žalovanej na dopyt na Mestský úrad Trenč. Teplice, či sa žalobkyňa domáhala riešenia tohto problému a odpoveď zo 04.01.2018 z Mestského úradu Trenčianske Teplice. Na otázku žalobkyne, akým spôsobom užíva predmetnú plochu pred garážou, žalovaná uviedla, že to je jej vec ako túto plochu užíva a to je irelevantná otázka. Predmetná plocha od jej pozemku je v súčasnosti ohradená, je tam živý plot, kríky, ale tam boli medzery a cudzie osoby by tadiaľ mohli prechádzať, aj tam boli prichytené. Poukázala na to, že žalobkyňa vehementne poukazuje na pletivový plot spolu so živým plotom, ktorý oddeľuje spornú časť pozemku pred garážou od zvyšného pozemku jej - žalovanej. Mala za to, že už vôbec tento fakt svedčí o tom, že (žalovaná) si týmto spôsobom chráni svoje súkromie, čo nasvedčuje tomu, že cez pozemok pred garážou bol umožnený prístup doterajším všetkým vlastníkom garáže, že s týmto prístupom nikdy nebol problém, rovnako uvedenému nasvedčuje aj ten fakt, že žalovaná pred garáž neumiestnila pevný plot, hoci má právo na oplotenie svojho pozemku, ale na vlastné náklady tam dala otváraciu bránu. Už vôbec tieto skutočnosti jasne nasvedčujú tomu, že táto žaloba je čisto účelová, a ako aj z výpovede žalobkyne vyplynulo, kúpila garáž iba za 1.000,- eur, pracuje ako realitná maklérka a garáž je predajná za 10 až 15 tisíc eur, preto je účelom podania tejto žaloby výlučne zvýšenie predaja schopnosti garáže a nie skutočné zabezpečenie vstupu do tejto garáže. V minulosti vzťahy medzi žalovanou, resp. matkou žalovanej a žalobkyňou, resp. matkou žalobkyne a jej bratom neboli žiadne, až na to, že v minulosti raz, asi pred 10-12 rokmi, vtrhla žalobkyňou so svojou matkou na jej pozemok pred dom a robili tam škandál pre garáž. Ona ( žalovaná) sa s protistranou nestretáva ani náhodne v Trenč. Tepliciach, pretože chodieva autom.

12. Na pojednávaní dňa 20.06.2018 na otázku sudkyne obom stranám sporu, či by obe strany boli ochotné predať nehnuteľnosti žalovanej a garáž žalobkyne spolu jednému kupcovi, žalobkyne uviedla, že nie je a žalovaná viac k veci nič neuviedla. Žalovaná nebola ochotná sa dohodnúť ani na predaji pozemku a ani na zriadení vecného bremena.

13. Žalobkyňa na záver trvala na žalobe napriek tomu, že žalovaná po nariadení neodkladného opatrenia jej nebráni v užívaní garáže, pretože by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu žila v neistote ohľadne prístupu, ktorý by jej žalovaná mohla kedykoľvek opätovne znemožniť (právny názor aj v NS ČR

sp. zn. 25Cdo/2317/2004). Zriadením žalovaného vecného bremena sa neprimerane nezasiahne do vlastníctva žalovanej, pretože táto pri nadobudnutí svojho vlastníctva k pozemku mala vedomosť o tom, že predmetná garáž je vo vlastníctve inej osoby a jediný možný prístup k nej je len cez ňou nadobúdaný pozemok. Uviedol, že o zriadení podobného vecného bremena už rozhodol Okresný súd Prešov sp. zn. 25C/143/2010 zo dňa 20.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/112/20013 zo dňa 29.05.2014.

14. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu s prejazdu cez parcelu č. 536/1 vo vlastníctve žalovanej. Na zriadenie takéhoto vecného bremena súdom je nevyhnutne potrebné, aby boli splnené kumulatívne dve podmienky a to, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností zaťažuje žalobkyňu. S poukazom na rozsudok OS Bratislava II 13C/394/2015, rozsudok KS Bratislava 6Co/83/2013 alebo rozsudok KS v Trnave 11Co/974/2015 je zrejmé, že žalobkyňa musí preukázať, že sa domáhala vstupu do svojej garáže a že napriek uvedenému, jej tento vstup bol zo strany vlastníka pozemku bránený. Iba že, žalobkyňa ako dôvod podania žaloby uviedla len tú skutočnosť, že listom z 22.02.2017 vyzvala žalovanú na uzatvorenie dohody o zriadení vecného bremena. Žalobkyňa nepreukázala, že by v posledných troch rokoch pred podaním žaloby akýmkoľvek spôsobom ona alebo jej právny predchodca sa domáhali vstupu do garáže, tak isto nepreukázala, že by jej vo vstupe do garáže bolo bránené. Skutočnosť, že žalovaná si ohradila svoj pozemok, pričom pred predmetnú garáž osadila dvojkrídlovú otváraciu bránu, nie je samo o sebe dôkazom, že by žalovaná bránila žalobkyni vo vstupe do garáže. Poukázala aj na dôkaz predložený žalobkyňou na pojednávaní dňa 01.10.2018 a to na listinu označenú ako "výsledok šetrenia - podanie správy z 20.09.2010", z ktorého jasne vyplýva, že brána existovala už v r. 2001, čo je vlastne v čase, kedy aj podľa výpovede svedkyne T. Z. bolo možné garáž bez problémov užívať. Poukázala na tú skutočnosť, že všetky dôkazy, založené v súdnom spise, ktorými sa žalobkyňa domáhala vstupu do garáže, boli vytvorené, vyprodukované až po tom, ako žalovaná vo svojich vyjadreniach poukázala na dôkaznú núdzu žalobkyne v tejto súvislosti. Ide teda o účelovo vykonštruované dôkazy s cieľom vyplniť dôkaznú núdzu. Naopak bolo preukázané, že za posledných 20 rokov sa nikto na Mestskom úrade Trenčianske Teplice nedomáhal riešenia susedského sporu súvisiaceho s prístupom do garáže, čo žalovaná preukázala potvrdením Mestského úradu Trenč. Teplice zo dňa 04.01.2018. Bolo tiež preukázané, že žalovaná odstránila ohradu časti svojho pozemku pred garážou a túto časť od ostatnej časti svojho pozemku ohradila pletivovým a živým plotom tak, aby si zachovala súkromie v prípade, že tretie osoby vstupujú do garáže. Žalovaná si ohradila svoj pozemok, avšak takým spôsobom, že pred garáž nedala pevný plot, ale na vlastné náklady osadila dvojkrídlovú otváraciu bránu, aby zabezpečila prístup do garáže. Bolo tiež preukázané, že žalobkyňa fakticky nemá dôvod garáž užívať na parkovanie auta, ako to tvrdí, pretože táto garáž sa nachádza približne kilometer od jej bytu, pričom ako sama uviedla, parkovanie pri svojom byte má zabezpečené. Žalobkyňa tiež potvrdila, že pracuje ako realitná maklérka. Sama potvrdila, že garáž kúpila za 1.000,- eur, pričom predajná hodnota tejto garáže je 10.000,- eur a teda, vzhľadom na všetky uvedené okolnosti a na ich vzájomné súvislosti mala za to, že dôvodom pre podanie tejto žaloby je výlučne zvýšenie predajaschopnosti garáže, čo nie je právom aprobovaný dôvod na to, aby súd zriadil navrhované vecné bremeno. K svedeckej výpovedi T. Z. uviedla, že sa vyjadrovala k okolnostiam spred približne 10 rokov. Tak isto dôkazy predložené žalobkyňou na pojednávaní dňa 01.10.2018 sú listiny z r. 2010. K týmto listinám uviedla, že listina zo dňa 20.09.2010 preukazuje, že právny predchodca žalobkyne sa zjavne bezdôvodne dopustil poškodenia brány vo vlastníctve žalovanej, za čo sa následne ospravedlnil. Tento dokument preukazuje, že brána, na ktorú poukazuje žalobkyňa, existovala už v r. 2001, t. j. v čase kedy zjavne matka žalobkyne garáž absolútne bez problémov užívala. K listine zo dňa 21.06.2010 uviedla, že predmetom bol podnet Dr. V., teda nie právneho predchodcu žalobkyne. Dr. V. konal vo vlastnom mene a na vlastný účet, nie ako právny zást. N. Z. (brata žalobkyne) a predmetom konania nebol vstup do garáže, ale stavebno-právne otázky ohľadom toho, či sa brána nachádza na pozemku žalovanej. Keďže však právo z vecného bremena, tak ako ho navrhuje žalobkyňa, je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote, vznášame týmto námietku premlčania vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam tvrdeným a preukázaným, ktoré sú staršie ako 3 roky pred podaním žaloby. Vzhľadom na uvedené, je svedecká výpoveď T. Z., ako aj dôkazy predložené na pojednávaní 01.10.2018, irelevantné. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že by 3 roky pred podaním žaloby nastali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zriadenie vecného bremena súdom, navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania. Zároveň predložila do spisu 3 rozsudky z iných súdov, ktoré citovala.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne, listinami a to listov vlastníctva, geometrickým plánom, fotografiami, rozhodnutí, listami, správ a zistil tento skutkový stav veci:

16. Podľa listu vlastníctva (LV) č. XXXX pre k.ú. E. E. žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej garáže súp. č. XXXX postavenej na C KN parc. č. XXX/X a pozemku C KN parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 23 m2 na základe kúpnej zmluvy V 283/2017.

17. Podľa LV č. XXX pre k.ú. E. E. žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku C KN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1.026 m2 a na ňom postavenom rodinnom dome súp. č. XXX na základe rozsudku OS Trenčín sp. zn. 7C 159/98, kúpnych zmlúv V 3155/97 a V 3448/97.

18. Z geometrického plánu T.. O. V. č. 47797045- 14/2017 zo dňa 07.02.2017, úradne overeného OÚ Trenčín, katastrálny odbor dňa 15.02.2017 pod č. XXX/XX , predloženého žalobkyňou vyplýva, že predmetná garáž s pozemkom C KN parc. č. XXX/X bezprostredne susedí s pozemkom žalovanej C KN parc. č. XXX/X, presnejšie lokalizované, garáž s pozemkom žalovanej je osadená do uvedeného pozemku žalovanej pri ľavej bočnej hranici pozemku a to vo vzdialenosti 3,53 až 3,77 m od hranice pozemku žalovanej s chodníkom a hlavnou cestou, teda bez prístupu na hlavnú cestu. Garáž je osadená tak, že vstup do garáže smeruje priamo k hlavnej ceste vo vzdialenosti 3,53 až 3,77 m od hranice pozemku žalovanej s chodníkom a hlavnou cestou.

19. Žalobkyňa k žalobe prepojila fotografiu predmetnej garáže, na ktorej vidieť garáž, zľava garáže je plot susedného pozemku, sprava živý plot- kríky a spredu pred garážou je dvojkrídlová brána na hranici pozemku s chodníkom a hlavnou cestou a naľavo pokračuje plot pozemku žalovanej na hranici jej pozemku s kríkmi. K žalobe pripojila aj list zo dňa 22.02.2017.

20. V liste právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 22.02.2017, adresovaného žalovanej, sa píše, že podľa informácií od žalobkyne a podľa katastrálnej mapy je zrejmé, že žalobkyňa nemá prístup k vlastnej nehnuteľnosti z verejnej komunikácie, preto sa rozhodla túto situáciu riešiť formou zriadenia vecného bremena podľa § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, 3 a oslovuje žalovanú za účelom možnosti mimosúdneho riešenia formou uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel podľa pripojeného geometrického plánu T.. P. V.. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na písomné vyjadrenie sa k jej návrhu. Žalovaná listom zo dňa 29.03.2017 odpovedala žalobkyni. Uviedla, že nesúhlasí so zriadením vecného bremena a navrhla dohodu o odpredaji predmetnej garáže jej bez uvedenia návrhu kúpnej ceny s tým, že čaká na odpoveď. Žalobkyňa žalovanej na tento list neodpovedala.

21. V priebehu konania žalobkyňa dňa 20.07.2017 predložila do súdneho spisu fotografiu predmetnej garáže, ktorej 1 krídlo dverí bolo otvorené a na vstupnej bráne bola pripevnená nepriehľadná plachta, ( podľa vyjadrenia žalobkyne namontovaná žalovanou). Predložila listy zo dňa 08.08.2017 a 24.08.2017, ktorými vyzývala žalovanú o sprístupnenie garáže.

22. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.12.2017, č. k. 24C/19/2017-100 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.4.2018, č. k. 19Co/65/2018-146 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanej uložené umožniť žalobkyni užívať predmetný žalovaný vstup - Diel ? k jej garáži bez finančnej náhrady a to do právoplatného skončenia tohto sporu.

23. Žalovaná predložila oznámenie Mestského úradu Trenčianske Teplice zo dňa 04.01.2018 o tom, že nemá k dispozícii informáciu o tom, či bol v posledných 20 rokov podaný na ich úrad akýkoľvek podnet voči žalovanej zo strany vlastníka z LV č. XXXX k. ú. Tr. E..

24. Žalobkyňa predložila oznámenie Mestského úradu Trenčianske Teplice zo dňa 16.07.2018 o tom, že zasielalo správu krajskému stavebnému úradu v Trenčíne ohľad vstupu k predmetnej garáži- oplotenia pred pozemkom parc. č. XXX/X k.ú. E.. E., ktorý sa týkal podnetu B.. W. V. z roku 2009 a podnetu N. Z. z roku 2010 k realizácii brány pred garážou.

25. Podľa vyjadrenia žalovanej predmetnú garáž postavil asi pred 50 rokmi p. P., policajt v Trenčianskych Tepliciach, lebo si chcel postaviť a matka žalovanej túto skutočnosť tolerovala, pretože v tom čase (pred

revolúciou, za socializmu) sa s tým nedalo nič robiť. V čase kúpy svojich nehnuteľností žalovanou, predmetná garáž už stála a bola vlastníctvom vo vzťahu k nej cudzích ľudí. Garáž sa následne 5-6-krát predávala, až ju kúpil brat žalobkyne p. Vašíček a od neho žalobkyňa. Žalovaná sa nevedela vyjadriť k užívaniu garáže v minulosti, pretože pracovala mimo Trenčianskych Teplíc.

26. Svedkyňa T. Z., matka žalobkyne, potvrdila, že nebola a ani nie je vlastníčkou predmetnej garáže. Vlastníkom bol jej syn. Ona v garáži parkovala si jeden, dva roky asi pred 10 rokmi denne, nechcela auto nechávať vonku. Pred 10 rokmi už nepracovala, syn bol v zahraničí a jeho auto bolo v Trenč. Tepliciach a ona ho používala. Raz prišla a bola tam železná brána. Brána bola uzatvorená zo dňa na deň, žalovaná ju dopredu na uzatvorenie brány neupozornila a nevyjadrila sa k žiadnemu dôvodu uzavretia prístupu. Potom išla so svojim synom za žalovanou, aby sa dohodli, aby ju tam pustila. Ona s týmto nesúhlasila a odvtedy bola brána zavretá, zamknutá, bolo tam aj pletivo, teda nedalo sa dostať do garáže. Potom boli aj na mestskom úrade a tam im povedali, že si to majú riešiť súdnou cestou, nejaké papiere od toho mali. Ona v garáži parkovala so synovým autom. Žalobkyňa má trvalé bydlisko stále u nej, ale býva kúsok od nej. Ani ja a ani môj syn nevlastnia nejakú inú garáž v Trenč. Tepliciach. Syn ani nebýva v Tepliciach. Ona teraz nemá auto, nepoužíva žiadne auto. V predmetnej garáži, okrem auta, nič iné nemali. Nevedela ako dlho už nemajú žiadne auto, lebo chodila na dcérinom aute (aute žalobkyne). Na mestský úrad podávala aj písomný podnet, aj osobne tam boli. Písomnú odpoveď na jej podnet má, je v spise. Žalobu na súd nepodávali, lebo syn dlhodobo pracoval v zahraničí a tu sa nezdržiaval. V čase, keď užívala garáž, bývala na adrese svojho trvalého bydliska, je to vo vzdialenosti asi 500 m, asi 10 min. pešo. Pred jej domom bolo miesto na parkovanie, ale prečo by neparkovala v garáži, keď sa dalo.

27. Svedok B.. T. O., manžel žalovanej uviedol, že v Trenčianskych Tepliciach bývajú s manželkou 15 rokov. Nikdy neboli žiadne nároky ohľadom predmetnej garáže. Keď sa ho niekto na ulici na to pýtal, povedal, že on s tým nič nemá, lebo nie je vlastníkom, vlastníkom nehnuteľnosti je manželka. Bránu osadili preto, lebo predmetná garáž bola pootvorená a nachystal tam ľudí, ktorí tam nemali čo robiť. Oznámil to na polícii v Tr. Tepliciach. Bolo to asi pred 3-4 rokmi. Títo to riešili a zistili, že tam bol bezdomovec. Zadržali ho, bol to Čech z Kladna, preto osadili bránu. V čase tohto incidentu sa nestaral, kto bol majiteľom garáže. Nepamätal si, že by dovtedy bola nejaká prekážka vstupu do garáže. Nepamätal si, že by sa po oplotení niekto domáhal vstupu do garáže. On vždy tak odpovedal, ako som uviedol, že nie som vlastníkom. Nepamätal si, či jeho manželku niekto osobne alebo písomne kontaktoval. Nevedel nič o tom, či jeho manželka riešila s majiteľom garáže otázku zamedzenia prístupu bezdomovcom do garáže. On spravil iba to, že to ohlásil na polícii. Nevedel sa vyjadriť, či pred osadením brány v čase, keď tam bývali 15 rokov dozadu, niekto užíval predmetnú garáž. Dňa 02.08.2018, keď išiel s manželkou k lekárovi, videl z predmetnej garáže vychádzať 4-kolku, ktorá potom zrýchlila a odišla. Uvedených 15 rokov som sa takmer denne zdržiaval v Tepliciach na uvedenej adrese. Z okna ich domu nie je vidieť na garáž, vysoký živý plot tam už bol roky. Brána bola odstránená na základe neodkladného opatrenia súdu, živý plot zostal.

28. Žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok č. 345/2018 znalca T.. E. I. zo dňa 112.11.2018 podľa § 209 CSP, podľa ktorého všeobecná hodnota sporného pozemku- Dielu ? s výmerou 14 m2 je 1.270,- eur, nájom tohto pozemku je 78,- eur na rok a všeobecná hodnota práv a závad je 800,- eur.

29. Žalovaná nemala námietky k tomuto znaleckému posudku, avšak zotrvávala na svojich vyjadreniach o zamietnutí žaloby.

30. Súd posúdil žalobu podľa nasledovných ustanovení:

31. Podľa článku 20 ods. 1,3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky čl.20 (ods. 1) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

(ods. 3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(ods. 4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

32. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ods. 1) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. ( ods. 2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

33. Podľa § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ods. 1) vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. ( ods. 2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

(ods.3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

34. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

35. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

36. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ods. 1) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (ods. 2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

37. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa článku 2 ods. 1, 2 (ods. 1) ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (ods. 2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

39. Podľa § 217 ods. 1, veta prvá § 217 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

40. Novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z. bol do ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza iba 2 zákonné podmienky zriadenia vecného bremena a to, že vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zákon nestanovuje žiadne iné podmienky ani žiadne lehoty, ani podmienku súhlasu alebo vyjadrenia dotknutého vlastníka, ani nutnosť vyzývať dotknutého vlastníka na sprístupnenie, na uzavretie mimosúdnej dohody, na odkúpenie dotknutého pozemku, na predaj stavby vlastníkovi priľahlého pozemku.

41. V prejednávanej veci súd v prvom rade vychádzal z § 217 ods. 1, vety prvej CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd vyhlasuje rozsudok 08. apríla 2019 a rozhodujúci je stav v tomto čase. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bránila žalobkyni vstupovať do

jej - predmetnej garáže tým, že uzamkla vstupnú bránu a na túto namontovala alebo dala namontovať nepriehľadnú plastovú plachtu, čo je vidieť na fotografii, predloženej žalobkyňou súdu dňa 20.07.2017. Na základe uvedeného bolo v tomto konaní nariadené aj neodkladné opatrenie, tak ako je uvedené v bode 9. tohto rozsudku. Žalovaná iba na základe tohto uznesenia súdu sprístupnila žalobkyni vchod ku garáži a jej povinnosť trvá do právoplatného rozhodnutia vo veci samej- tohto sporu.

42. Žalovaná vzniesla námietku premlčania podľa § 101 100 a 101 Občianskeho zákonníka. Súd bol názoru, že žalovaný nárok- právo žalobkyne nie je premlčané, pretože v žalobe žalobkyňa uvádzala, že nemá prístup k svojej garáži a neuvádzala žiadny konkrétny dátum, od ktorého by sa mala počítať 3- ročná premlčacia lehota. Okrem toho ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nestanovuje vlastníkovi stavby žiadnu zákonnú povinnosť oslovovať alebo vyzývať vlastníka priľahlého pozemku k nejakej činnosti alebo úkonom pred podaním žaloby vôbec a ani v žiadnej lehote, od ktorej by sa mohli počítať premlčacie lehoty. Žiadna prekluzívna lehota nie je stanovená v tomto ustanovení. Z obsahu spisu a uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia bezpochyby vyplýva, že žalobkyňa mala do nariadenia neodkladného opatrenia zamedzený prístup žalovanou k svojej garáži. Nie je právne relevantné, či to bolo tesne pred podaním žaloby alebo tesne po podaní žaloby, právne relevantné je, že to bolo v čase nariadenia neodkladného opatrenia v rámci tohto súdneho sporu. Na základe takejto právnej úpravy nie právne relevantné ani to, či sa v minulosti niekto domáhal súdnej ochrany, alebo ochrany prostredníctvom mestského úradu, polície alebo sa domáhal svojho práva priamo u vlastníka pozemku- žalovanej za posledných 15 rokov. Z tohto dôvodu a z dôvodu zásady hospodárnosti konania súd nerozoberal minulosť ohľadne užívania predmetnej garáže a vzťahov vlastníka garáže a vlastníka priľahlého pozemku.

43. Súd sa podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zaoberal 2 zákonnými náležitosťami zriadenia vecného bremena, ktoré sú zrozumiteľne uvedené v tomto ustanovení. Prvou podmienkou je to, že žalobkyňa ako vlastníčka stavby garáže súp. č. XXXX nie je vlastníčkou priľahlého pozemku. Táto podmienka bola splnená a bez pochybností vyplýva aj z uvedených LV i geometrického plánu. Túto podmienku žiadna zo strán sporu nespochybnila.

44. Druhou zákonnou podmienkou podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Z geometrického plánu (mapy) vyplýva, že garáž žalobkyne je umiestnená tak, že vstup peši alebo autom do garáže z hlavnej cesty je možný len cez pozemok žalovanej - C KN parc. č. XXX/X v časti medzi garážou a hlavnou cestou s chodníkom v dĺžke od 3,53m do 3,77m a nie je možný cez susedný pozemok C KN parc. č. XXX (vľavo)- cintorín. Vstup do predmetnej garáže žalobkyne je možný bez použitia označenej časti pozemku žalovanej iba pre „dronovú dopravu“, ale žiadna zo strán netvrdila, že by ju používala. Vstup do garáže nie je možné zabezpečiť vybudovaním mosta nad pozemkom žalovanej, pretože ide o malú časť pozemku. Týmto je splnená technická nemožnosť zabezpečenia prístupu inak. Ustanovenie zákona neuvádza, či malo na mysli technickú nemožnosť alebo aj vôľovú nemožnosť strán sporu. V čase tohto rozhodovania bolo nesporné, že žalovaná sprístupnila žalobkyni garáž len na základe neodkladného opatrenia a nie je vylúčené, že v prípade neexistencie žiadneho súdneho rozhodnutia, ukladajúceho jej povinnosť sprístupnenia garáže, by opätovne zatarasila resp. by mohla zamedziť vstup do garáže. Z tohto vyplýva právna neistota žalobkyne a jej právo podať predmetnú žalobu na súd za účelom zaistenia si právnej istoty pri nakladaní so svojim vlastníckym právom podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa týmto rozhodnutím predíde ďalšiemu súdnemu sporu ohľadne prístupu do garáže v budúcnosti. Z vyjadrení strán sporu vyplýva, že medzi nimi nedošlo ani v priebehu tohto konania k dohode ohľadne zriadenia vecného bremena v prospech žalobkyne, ani k predaju stavby žalovanej, ani k predaju predmetného pozemku žalobkyni a ani k dohode, že by obe strany predali svoje nehnuteľnosti jedinému záujemcovi o celý komplex.

45. Obe strany sporu sú vlastníkmi stavby i pozemku, ktoré susedia a môžu obe ako vlastníčky realizovať svoje ústavné právo i právo podľa § 123 Občianskeho zákonníka a to predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky sa nakladať s ním. Z uvedeného vyplýva, že obe strany sporu môžu svoje nehnuteľnosti okrem užívania i prenajímania ich aj predať za cenu im vyhovujúcu a vykonávať zákonné kroky na dosiahnutie čo najvyššej kúpnej ceny, čo znamená v prípade žalobkyne zabezpečenia súdne ošetreného prístupu do garáže pre ňu i pre jej právnych nástupcov a to aj keby, to malo byť iba za účelom predaja garáže, čo je v súlade s jej zákonným právom podľa § 123 Občianskeho zákonníka a súd jej nemôže odoprieť súdnu ochranu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa

touto žalobou zároveň napĺňa aj prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V prípade žalovanej to zase znamená, že sa môže snažiť nadobudnúť do svojho vlastníctva aj predmetnú garáž s pozemkom za účelom zvýšenia predajnosti jej nehnuteľností v súlade s § 123 Obč. zák. Súd zároveň poukazuje, že podľa § 123 Obč. zák., podľa ktorého ani žalobkyňa a ani žalovaná nie je povinná predať druhej strane predmetné svoje nehnuteľnosti resp. časti. Z uvedeného vyplýva, že jedinou možnosťou je súdne rozhodnutie o zriadení vecného bremena. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel a zriadil žalobkyňou požadované vecné bremeno podľa pripojeného geometrického plánu. Ide o plochu z pozemku žalovanej v najmenšej možnej výmere, potrebnej na otváranie garážových dverí a na vstup do garáže z hlavnej cesty. Žalovaná nemala výhrady k predmetnému geometrickému plánu.

46. Súd následne rozhodoval o výške primeranej náhrady za zriadené vecné bremeno, pričom nie je viazaný žalobným návrhom. Pri určovaní výšky náhrady vychádzal z posúdenia, či predmetnú časť pozemku žalovanej, na ktorej bolo zriadené vecné bremeno - Diel ?, môže alebo chce užívať spolu so žalobkyňou aj žalovaná a v akom rozsahu. Z predmetného geometrického plánu vyplýva, že predmetná plocha sa nachádza v ľavom rohu pozemku žalovanej, pričom z prednej strany ju ohradzuje verejný chodník, z ľavej strany plot cintorína, zozadu predmetná garáž a z pravej strany t.j. od zvyšnej časti pozemku žalovanej živý plot a v súčasnosti aj plot, teda predmetný pozemok je uzavretá plocha. Z tohto ako aj z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že predmetnú časť pozemku- Diel ? žalovaná neužíva a ani nemá v úmysle užívať aj vzhľadom na jeho umiestnenie. Bolo by aj technicky problematické užívanie Dielu ? žalovanou (maximálne pešo), pričom žalovaná tento vstup nepotrebuje, pretože má k dispozícii a aj užíva svoj vchod s bránou pre vozidlá. Z tohto vyplýva, že žalovaná fakticky prichádza o časť svojho pozemku s výmerou 14 m2, pričom formálne je jeho vlastníčkou. Z tohto dôvodu a z dôvodu, že vecné bremeno sa zriaďuje na neurčitú dobu, súd určil výšku náhrady za zriadené vecné bremeno vo výške takej, akoby žalovaná tento Diel ? predala. Súd vychádzal z výšky všeobecnej trhovej ceny Dielu ? v sume 1.270,- eur podľa žalobkyňou predloženého súkromného znaleckého posudku zo dňa 11.11.2018, ku ktorému žalovaná nemala pripomienky. Vzhľadom na výšku finančnej náhrady súd určil jej splatnosť žalobkyňou podľa § 232 ods. 3 CSP.

47. Podľa § 255 ods. 1 súd priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, aj keď súd určil vyššiu náhradu za zriadené vecné bremeno, pretože súd nebol viazaný žalobným návrhom v tejto časti žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.