Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/265/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky R. O., nar. X.X.XXXX, bytom R. O., 1. mája XX/X a otca M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom R., A o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/316/2016-60 zo dňa 02.03.2017 v časti výživného otca na maloleté dieťa: T. O., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne počnúc dňom 01.10.2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 01.10.2018 do 31.03.2019 činí na maloletého T. O., nar. XX.XX.XXXX, sumu 600 EUR, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 EUR tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.

III. Súd návrh matky v časti úpravy styku otca s maloletým T. O., nar. XX.XX.XXXX, zastavuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 26.9.2018 domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 13P/316/2016-60 zo dňa 2.3.2017 v časti vyživovacej povinnosti otca zo sumy 100 EUR na sumu 200 EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov. Maloletý nastúpil do 1. ročníka Špeciálnej školy v Zlatých Moravciach s čím sú spojené vyššie výdavky na školu, stravu, cestovné, oblečenie, obuv, záujmové aktivity.

2. Na nariadené pojednávanie dňa 4.3.2019 a 5.4.2019 sa nedostavil otec dieťaťa, ktorý mal predvolanie v oboch prípadoch riadne vykázané. Neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania, nereagoval žiadnym spôsobom na dopyt súdu. Vzhľadom na to súd v súlade so základným princípom, uvedeným v čl. 12 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako aj podľa § 31 pojednával v jeho neprítomnosti. Súd je povinný postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného na sumu 200 EUR od 1.10.2018. Návrh na úpravu styku otca s dieťaťom vzala späť. Kolízny opatrovník považoval návrh matky za dôvodný, pretože na dieťa musí matka vynaložiť zvýšené náklady na jeho zdravotnú starostlivosť. Mal zistené, že sa matka stará o maloletého výlučne sama, občas jej pomôže jej matka (stará mama maloletého).

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa nasledovnými písomnosťami: návrh, rodný list mal., pracovná zmluva matky, daňové priznanie otca za r.2017, lustrácia v SP otca, matky, správa z ÚPSVaR zo šetrenia pomerov, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, výdavky matky a zistil tento skutočný a právny stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/316/2016-60 zo dňa 2.3.2017 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec zaviazaný na výživu sumou 100 EUR mesačne. Styk otca s maloletým bol upravený od každého štvrtku v kalendárnom mesiaci od 7.30 hod. do nasledujúceho pondelka nepretržite do 7.30 hod. Matka mala ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX a plnoletej U. O., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z rozvedeného manželstva matky. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na maloletého bola matka zamestnaná ako telefónna operátorka s príjmom 450 EUR mesačne v čistom a poberala prídavky na maloleté deti vo výške spolu 47,04 EUR mesačne. Bývala s deťmi a so svojím priateľom v nájme v dvojizbovom byte, kde prispievala sumou 350 EUR vrátane energií. Splácala pôžičku vo výške 150 EUR svojmu otcovi. Maloletý T. navštevoval špeciálnu materskú školu v Zlatých Moravciach a navštevoval aj psychiatra. Maloletý mal stanovenú diagnózu zdravotné znevýhodnenie s ľahkou mentálnou retardáciou celkovým spomaleným a nerovnomerným vývinom. Otec prispieval na výživu syna sumou 100 EUR mesačne. Otec bol so synom v pravidelnom kontakte, hlavne cez víkendy. Otec maloletého Filipa mal ešte dve vyživovacie povinnosti. K maloletému Kamilovi Boďovi, nar. 5.3.2009, zverenému do starostlivosti matky žijúcej v ČR. Platil výživné 43 EUR určené súdom. A mal vyživovaciu povinnosť k plnoletej S. Z., nar. XX.X.XXXX, pri ktorej nebolo výživné súdom určené. Otec býval v dvojizbovom byte vo vlastníctve jeho otca s výdavkami mesačnými v sume 191 EUR. Otec bol živnostník s príjmom 600 až 700 EUR mesačne v čistom. Podnikal ako elektrikár a pracoval aj v zahraničí. Žiadal zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, pretože s ním nechcel stratiť kontakt.

5. V súčasnosti je maloletý T. žiakom 1. ročníka Špeciálnej školy v Zlatých Moravciach. Maloletý T. vyžaduje osobitnú starostlivosť mimo školy. Je dieťaťom s kombinovaným mentálnym a telesným postihnutím. Navštevuje 2x mesačne logopéda a psychológa v Zlatých Moravciach a chodí na pravidelné kontroly do Bratislavy na endokrinológiu. V súvislosti s nástupom do 1. ročníka vynaložila matka výdavky na všetky školské potreby, oblečenie a ostatné pomôcky. V súvislosti s návštevou špeciálnej školy nie sú žiadne osobitné výdavky. Má problémy aj so zubami a pravidelne chodí aj k očnému lekárovi. Matka by s ním chcela chodiť aj na plávanie, nakoľko to odporučili odborní lekári, ale nemá na to finančné prostriedky. Matka v rámci prispievania výživným zo strany otca uviedla, že otec v septembri 2018 prispel na výdavky spojené so školou vo výške 200 EUR. V nasledujúcich 2 mesiacoch už ale neposlal bežné výživné a oznámil, že túto sumu uhradil práve v septembri 2018. Čo sa týka styku otca s maloletým, chvíľu fungovalo stretávanie otca s maloletým podľa rozsudku, postupne sa situácia menila a naposledy bol maloletý T. u otca v lete 2018. Otec ho nekontaktuje ani telefonicky, pretože tvrdí, že mu nerozumie. Neprispieva mu mimo výživného žiadnou sumou a to ani na meniny, narodeniny ani na Vianoce a pod. Bežné výživné za mesiac marec 2019 neuhradil. Naposledy mu kúpil darček - plyšového medvedíka na Vianoce 2017. V lete 2018 si od otca priniesol maloletý tablet. Syn matky A. B., ktorý má iného biologického otca, je žiakom 6. ročníka Základnej školy. Na neho prispieva jeho otec rôznou sumou, ale kúpi mu podstatné veci. Plnoletá U. žije so svojím manželom vo vlastnej domácnosti. Maloletý T. býva spolu s matkou a jej druhým synom A. v dvojizbovom mestskom byte, kde musela zaplatiť zábezpeku vo výške 1.600 EUR. Túto sumu spláca v mesačných splátkach po 100 EUR. Výdavky na bývanie matky vyčíslila vo výške 239,66 EUR za nájom, elektrina 40 EUR, TV + internet 24 EUR, smetné ročne za 3 osoby v sume 51 EUR. Je zamestnaná ako taxikárka s príjmom približne 250 EUR. Okrem toho poberá prídavky na dve deti v sume 48,68 EUR. S nákladmi na chod domácnosti matke pomáhajú aj jej rodičia, u ktorých sa v priebehu týždňa stravuje. Príspevok na opatrovné na maloletého T. nebol schválený, bol uznaný len za ZŤP a bude mu vystavený preukaz ZŤP. Matka všetok čas prispôsobuje potrebám dieťaťa, veľakrát volajú zo školy, aby si pre neho prišla, pretože sa necíti dobre. Podľa matky otec T. by mal pracovať ako živnostník v stavebníctve a bývať vo Zvolene. V lete 2018 si kúpil automobil zn. BMV. Iné informácie o ňom nemá.

6. Otec maloletého T. býva stále na adrese ako v čase poslednej úpravy v byte svojho otca. Podľa živnostenského registra sa otec od októbra 2014 venuje v rámci živnosti dokončovacím stavebným prácam, oprava údržba domácností, prípravné práce k realizácii stavby, požičovni prívesných vozíkov. Podľa správy Daňového úradu Banská Bystrica v daňovom priznaní za rok 2017 mal otec príjmy vo výške 21 845,75 EUR a výdavky vo výške 13 625,79 EUR. Základ dane bol 8 219,96 EUR.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. V časti návrhu matky na úpravu styku otca s maloletým súd konanie zastavil, pretože matka v tejto časti vzala návrh späť. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinnej osoby platiť výživné. V tomto prípade došlo k zmene pomerov na strane maloletého Filipa od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v marci roku 2017. Maloletý Filip je o dva roky starší. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevoval špeciálnu materskú školu. V súčasnosti je žiakom 1. ročníka Špeciálnej školy v Zlatých Moravciach. Na strane maloletého sú odôvodnené zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, ale aj potreby súvisiace s návštevou školy a aj ostatných potrieb súvisiacich s vekom a sociálnym vývojom a začlenením do spoločnosti. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého má matka navyše ďalšie nevyhnutné výdavky. Maloletý vyžaduje špeciálnu starostlivosť, návštevy matkou uvádzaných lekárov. V tejto súvislosti musí matka prispôsobovať svoj čas aj v rámci pracovnej doby, aby mohla zabezpečiť uspokojenie všetkých potrieb, ktoré maloletý vyžaduje. Na túto úlohu je ako rodič sama, keďže otec nejaví o syna záujem okrem plnenia výživného. Matka má tak sťažené postavenie a je limitovaná pri hľadaní adekvátneho zamestnania. Matka sa od nástupu maloletého Filipa do školy aj pokúšala nájsť aj inú prácu, v priebehu mesiacov 1-2/2019 pracovala pre Mesto Zlaté Moravce ako opatrovateľka, ale nakoniec z jej strany nebolo možné pokračovať v tejto práci, pretože maloletý ochorel a ona nemala možnosť zabezpečiť nikoho, kto by sa o neho osobne staral. Na strane matky súd zistil, že sa stará výlučne o maloleté dieťa sama, preto nie je v jej možnostiach, aby získala lepšie platenú práce. Súčasný zamestnávateľ jej umožňuje ako taxikárke pracovať tak, ako to vyhovuje práve jej. Matka sa snaží získať aj štátny príspevok na opatrovanie svojho dieťaťa, proti zamietavému rozhodnutiu správneho orgánu podala odvolanie, ale ku dňu rozhodovania súdu nemala vedomosť o tom, či jej odvolaniu bude vyhovené alebo nie.

17. Otec maloletého žiadnym spôsobom nereagoval na prebiehajúce súdne konanie o zvýšenie výživného napriek tomu, že predvolanie aj návrh prevzal; tj. nevyvinul žiadnu snahu a záujem o riešenie veci. Pomery na strane otca ohľadom príjmov tak súd zistil z úradnej činnosti. Otec je stále tak ako v čase poslednej úpravy živnostníkom. Vtedy dosahoval príjem 600 až 700 EUR v čistom. Naďalej podniká v oblasti stavebníctva, stavebných prác, pričom tento druh podnikania je v súčasnosti vyhľadávaný. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že vymeriavací základ otca bol v roku 2018 v sume 456 EUR a od októbra 2018 je 558,05 EUR. Nebolo by správne, keby súd vychádzal len z tejto sumy (tieto sumy sú pri SZČO smerodajné pre určenie poistného), preto pri určení výživného vychádzal z príjmov otca z podnikania za rok 2017, a to zo sumy 21 845,75 EUR, čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 1 820 EUR brutto. Pri porovnaní výšky príjmu otca pri predchádzajúcej úprave, kedy deklaroval mesačný príjem 1200 EUR brutto, je zrejmé, že jeho príjem sa postupne už v roku 2017 zvyšoval a aj vzhľadom na druh jeho podnikania súd konštatuje, že jeho príjem sa zvýšil. Súd má za to, že otec by v prípade, ak by z podnikania príjem nemal, ukončil podnikanie a zamestnal sa, tj. mal by pravidelný príjem zo závislej činnosti. Tým, že otec podniká v stavebníctve od roku 2014, je predpoklad, že má v danom odvetví potrebné skúsenosti, v dôsledku ktorých dokáže získať dostatok finančných prostriedkov, aby uhradil svoje náklady ako aj hradil výživné na svoje deti.

18. Súd sa domnieva, že základnou myšlienkou, ktorou sa má zaoberať je nielen to, že zisťuje a porovnáva príjmy, ktoré dosahovali rodičia ako povinní vyživovacej povinnosti v čase poslednej úpravy, ale je potrebné určite vychádzať aj z potrieb detí. V predchádzajúcom rozhodnutí o určení výživného a úprave styku sa otec domáhal najskôr zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Nakoniec otec potom, čo boli predložené správy kolízneho opatrovníka ako aj stanovisko centa špeciálnopedagogického poradenstva, otec súhlasil s tým, aby bol zverený mal. Filip matke a on s ním mal upravený styk. Postupom času sa ale otec prestal o syna zaujímať a momentálne sa s ním už vôbec nestretáva. Tým pádom otec mimo platenia bežného výživného neprispieva k jeho výchove a zdravému rozvoju, v dôsledku čoho sa nepodieľa žiadnym iným spôsobom na jeho výžive.

19. Maloletý T. od septembra 2018 nastúpil do 1. ročníka Špeciálnej školy, v záujme toho, aby v škole prosperoval, matka s ním navštevuje odborných lekárov. S poukazom na vyššie už uvádzané skutočnosti ako aj zdravotný stav maloletého, súd dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný a zvýšil výživné na sumu 200 EUR. Príjem otca sa zvýšil a u matky je potrebné vychádzať z toho, že na potreby a výživné pre maloleté dieťa majú participovať rodičia rovnakým dielom, pokiaľ to situácia dovoľuje. Bolo potrebné vychádzať nielen z príjmov, majetkových pomerov rodičov, ale aj z potrieb dieťaťa a tieto dve okolnosti sú základnými a určujúcimi smerodajnými hodnotami, z ktorých vychádza súd pri určení výživného, prípadne pri akejkoľvek zmene poslednej úpravy vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Podľa názoru súdu potreby dieťaťa sú v čase tejto úpravy deklarované v takom rozsahu, že určené výživné zo strany otca a participácia matky na týchto potrebách zodpovedajú v súčasnosti úprave výživného tak, ako je uvedené vo výroku I rozsudku. Súd aj s poukazom na zaužívanú súdnu prax, kedy výživné má predstavovať cca. 20% priemerného zárobku povinného rodiča, rozhodol o zvýšení výživného. Okrem toho súd zdôrazňuje, že otec bol viackrát vyzvaný, aby zdokladoval svoje majetkové pomery a hlavne predložil príjmy z podnikania ako aj ostatné príjmy, a to aj pod hrozbou pokuty. Z jeho strany nedošlo k splneniu povinnosti, ktorá mu inak vyplýva aj z § 63 zákona o rodine. Napriek tomu, že v konaní platí vyšetrovacia zásada, súd v záujme ochrany maloletého dieťaťa ako aj vzhľadom na to, že matka podala návrh už koncom septembra 2018 ako aj s poukazom na princíp podľa čl. 12 CMP, nevychádzal z domnienky podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, ale v záujme spravodlivého rozhodnutia za základ pri určení výživného vzal príjem otca, ktorý mal preukázaný z daňového priznania.

20. Súd vzhľadom na zistený stav pomerov považoval preto za dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. zo sumy 100 EUR na sumu 200 EUR mesačne. Súd určil povinnosť platiť zvýšené výživné od 1.10.2018. Vzhľadom na to, že súd určil povinnosť platiť zvýšené výživné od 1.10.2018, ku dňu vyhlásenia rozsudku vzniklo zročné výživné na maloletého T. za obdobie od 1.10.2018 do 31.3.2019 v sume 600 EUR (100 EUR mesačne x 6 mesiacov ). Zročné výživné súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 EUR, a to s poukazom na § 232 ods. 4 pod následkami straty výhody splátok.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.