Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9T-69-2018.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom pojednávaní takto
rozhodol:
Obžalovaný W. V., T.. XX.XX.XXXX D. D., M., U. C. F. G. X, M., M.,
sa uznáva za vinného, že
v presne nezistený deň v mesiaci jún 2015 v Šali na ulici M. R. Štefánika 15 odišiel na územie Rakúskej republiky na jemu zverenom firemnom motorovom vozidle zn. Audi Q5, EČV: G.-XXXCD, VIN: P., rok výroby 2009, bielej farby, ktorého vlastníkom je spoločnosť ESMAMODE, s.r.o., IČO: 36 551 830, sídlo M. R. Štefánika 117/15, Šaľa, pričom toto vozidlo ani po opakovaných ústnych alebo písomných výzvach spoločnosti nevrátil a naďalej toto motorové vozidlo bez akéhokoľvek oprávnenia užíval až do jeho zadržania v Chorvátsku dňa 26.03.2016, pričom motorové vozidlo malo hodnotu 20 000 €,
teda
neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, a čin spáchal vo vzťahu k motorovému vozidlu väčšej hodnoty,
čím spáchal
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 217 ods. 2 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 3 000 (tritisíc) €.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť ESMAMODE, s.r.o., IČO: 36 551 830, sídlo M.R. Štefánika 117, Šaľa, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 25.06.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu na obžalovaného. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, doručený obžalovanému dňa 31.10.2018, proti ktorému podal obžalovaný odpor, a následne vec prejedal na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného skutku. Predmetné auto nikdy nepatrilo poškodenému, kúpil ho on so svojim otcom v Nemecku od spoločnosti carmax24 za svoje peniaze. Bolo to v marci alebo apríli 2012 a kupovalo sa na otca, na ktorého aj znie kúpna zmluva. Následne bolo auto prepísané na firmu p. H. z dôvodu nižších poistných nákladov na Slovensku, s čím nebol pôvodne, problém pretože p. H. je partnerkou otcovho bratranca G. V.. Aj po prepise toto vozidlo stále užíval on s otcom hlavne v Rakúsku, na Slovensko s ním chodili len za účelom vykonania STK. Firma p. H. auto nikdy nepoužívala ani ho nemala k dispozícii. On sám vlastní autoservis a má k dispozícii mnoho vozidiel, preto nemá potrebu používať cudzie. Nepamätá si, či bol v roku 2015 na Slovensku, ak aj áno, bol by na vlastnom aute. Celý spor o auto má pôvod v tom, že medzi jeho otcom a bratrancom jeho otca G. V. sa pokazili vzťahy a G. V. sa im chcel pomstiť tak, že toto auto nahlásil ako ukradnuté. Bol ním aj vyzvaný, aby toto auto vrátil, ale vzhľadom k tomu, že je presvedčený o svojom práve užívať ho, tak na to nereagoval.
Svedkyňa N. H., konateľka poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v júni 2015 si predmetné auto zobral obžalovaný od nich z firmy v Šali, kľúče mu odovzdal jej partner G. V.. Keď obžalovaný toto auto dlhšie nevracal, išli v septembri 2015 k nemu do jeho autoservisu vo Schwechate, Rakúsko, kde ho našli, no obžalovaný im ho naďalej nechcel vrátiť. Na miesto bola zavolaná polícia, ale keďže nemali pri sebe žiadne doklady preukazujúce ich vlastníctvo, tak im nemohli pomôcť. Zobrali si z auta aspoň tabuľky s EČV a odišli, zvyšok dala riešiť advokátke, ktorá obžalovanému posielala výzvy na vrátenie a neskôr nahlásili krádež na políciu. V marci 2016 okolo šibačky im z polície oznámili, že auto zadržali v Chorvátsku a môžu si po neho prísť. V čase keď bolo auto vo firme používalo sa na firemné účely, chodilo sa s ním na Slovensku aj v Rakúsku, používal ho aj obžalovaný. Auto bol kúpiť v Nemecku obžalovaný ešte s niekým, myslí, že na kúpnej zmluve je uvedený otec obžalovaného, no bolo kupované na firemné účely a keď sa doviezlo na Slovensko bolo prepísané na firmu ESMAMODE, s.r.o. Za spoločnosť ESMAMODE, s.r.o. si uplatňujú náhradu škody za vyzdvihnutie auta v Chorvátsku, náklady na advokáta a za opotrebovanie vozidla.
Svedok G. V., bratranec otca obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanému požičal kľúče od vozidla bez toho, aby sa dohodli, na ako dlho mu auto požičiava. Myslel si, že je to na pár dní, ako to bolo už niekoľkokrát predtým. Keď to však už bolo pridlho telefonoval obžalovanému, aby auto vrátil, no ten sa vyhováral, že ho vrátiť nemôže. Tak išiel za obžalovaným do jeho autoservisu vo Schwechate, Rakúsko, kde auto našiel, no obžalovaný ho i tak nechcel vrátiť. Zavolal preto políciu, no nevedel jej preukázať, že koná za vlastníka auta spoločnosť ESMAMODE, s.r.o., preto nemohla pomôcť. Z auta zobral aspoň tabuľky s EČV, aby nemohlo byť ďalej používané. Po návrate domov zverili vec advokátke, ktorá najprv obžalovaného písomne vyzývala na vrátenie auta a potom sa obrátila na políciu. Polícia po čase oznámila, že auto zadržali v Chorvátsku a môžu si po neho prísť. Auto sa používalo na firemné účely a používal ho aj obžalovaný. Kupovalo sa v Nemecku cez známosť otca obžalovaného za peniaze firmy a s plnomocenstvom pre otca obžalovaného konať za firmu na kúpu tohto auta. Obžalovaný k výpovedi uviedol, že sa mu nezdá pravdepodobné, aby svedok zveril toľké peniaze cudzej osobe - jeho otcovi, na kúpu auta v zahraničí.
Podľa faktúry zo dňa 19.03.2012 fakturovala spoločnosť carmax24, Norimberg, Nemecko, spoločnosti ESMAMODE s.r.o. cenu za predmetné vozidlo vo výške 24 500 €.
Podľa odborného vyjadrenia subjektu AUTO GABI, s.r.o. je ku dňu 08.10.2015 hodnota predmetného vozidla 20 000 €.
Podľa osvedčenia o evidencii predmetného vozidla zo dňa 23.09.2015 je vlastníkom vozidla a držiteľom osvedčenia poškodený.
Podľa výpisu z obchodného registra poškodeného je jeho konateľom od 05.10.2010 N. H..
Podľa správy Národnej ústredne Interpol ÚMPS P PZ zo dňa 27.03.2016 bolo chorvátskou políciou oznámené zaistenie predmetného vozidla v Chorvátsku, keďže bolo v pátraní pre oznámenie odcudzenia
dňa 13.10.2015 v Šali. Vozidlo bude zaistené do jeho prebratia vlastníkom, ktorý musí svoje vlastníctvo preukázať. Podľa správy zo dňa 26.04.2014 bolo vozidlo dňa 25.04.2016 prevzaté vlastníkom vozidla N. H..
Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný 1 krát odsúdený v roku 2010 za zanedbanie povinnej výživy na podmienečný trest odňatia slobody, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil. Obžalovaný k dôkazu uviedol, že výživné neplatil pre prebiehajúci spor o otcovstvo. Teraz už výživné riadne platí.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní navrhol vykonanie dôkazu výsluchom svedkov dosvedčujúcich, že vozidlo bolo na Slovensku hlásené iba fiktívne a celý čas sa nachádzalo v ich držbe. Súd tento dôkaz odmietol vykonať podľa § 240 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“), pretože nebol navrhnutý bez meškania po doručení výzvy a od jej doručenia dňa 31.10.2018 do konania hlavného pojednávania dňa 05.04.2019 mal obžalovaný dosť času ho navrhnúť. Okrem toho má súd výhrady aj k účelnosti uvedeného dôkazu, kedy by mali svedkovia preukazovať vlastníctvo vozidla, ktoré je už preukázané aj listinnými dôkazmi.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal, ako je uvedený v obžalobe a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Právo používať vozidlo má predovšetkým jeho vlastník ako súčasť svojho vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k vozidlu nevzniká zápisom do evidencie, ktorý má len deklaratórnu povahu, ale predovšetkým právnym úkonom. Okrem vlastníka môžu vozidlo používať iné osoby, ktorých právo je odvodené od vlastníka, napr. nájomca alebo vypožičiavateľ. Obranou obžalovaného bolo, že bol oprávnený auto používať, pretože ho kúpil jeho otec a ten bol jeho vlastníkom. Tieto svoje tvrdenia však nepreukázal žiadnymi dôkazmi (napr. listinami preukazujúcimi vlastníctvo). Naopak vlastníctvo predmetného vozidla poškodeným a s tým spojené právo ho používať mal súd, hoci len nepriamo, ale presvedčivo, preukázané na základe svedeckých výpovedí G. V.R., N. H., faktúrou predávajúceho, ktorou kúpnu cenu fakturoval poškodenému, na základe zápisu v osvedčení o evidencii vozidla ako aj zo správ Interpolu, z ktorých vyplýva, že poškodený už vlastníctvo k predmetnému vozidlu preukázal pred policajnými orgánmi na Slovensku aj v Chorvátsku. Preto najneskôr vyzvaním na vrátenie veci právo obžalovanému na užívanie vozidla zaniklo a naďalej ho užíval neoprávnene.
Takto zistený skutkový stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie, boli na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že obžalovaný tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky skutkovej podstaty.
Súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 6 mesiacov do 3 rokov, pričom u neho nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, čiže hranice trestnej sadzby neupravoval.
Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na nevysokú mieru nebezpečnosti spáchaného prečinu ako aj na osobu páchateľa, na ktorého sa hľadí, ako by nebol odsúdený a jeho predchádzajúce odsúdenie nie je závažnej povahy, uložil mu súd peňažný trest v uvedenej výške s náhradným trestom v prípade nezaplatenia na 6 mesiacov. Obžalovaný si zabezpečuje svoje živobytie ako majiteľ autoservisu, nemá inklináciu k páchaniu trestnej činnosti, preto sa účel trestu najlepšie dosiahne peňažným trestom, ktorý aj reálne pocíti, ako abstraktným trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý vzhľadom na nevysoký predpoklad páchania úmyselnej trestnej činnosti nebude mať žiadaný efekt.
Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnených nároku poškodeného ESMAMODE, s.r.o. na náhradu spôsobenej škody vo výške 10 000 € titulom nákladov na vyzdvihnutie vozidla, právnu pomoc a opotrebovanie vozidla. Poškodený ale v konaní výšku svojho nároku žiadnym spôsobom nepreukázal, súd preto nemal na základe čoho rozhodovať a odkázal ho s nárokom na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 TP). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ TP), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 TP); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 TP),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 TP),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ TP), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 TP),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ TP).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).