Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-9-2022.pdf
PDF · 106.88 KB
Case nature
Subarea
3Cob/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu: STAVARTIKEL Stav, spol. s r.o., Hornozelenická 398/9, 900 28 Zálesie, IČO: 48 217 140, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., Ružinovská 40, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 863 319, proti žalovanému: Evalo, s.r.o., Pribinova 17130/22, 811 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 543 440, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/63/2021-103 zo dňa 20.9.2021, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/63/2021-103 zo dňa 20.9.2021 v časti výroku, ktorou súd prvej inštancie zriadil v prospech žalobcu záložné právo k zálohu:
- nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom L., katastrálny odbor, okres L., obec U. R., katastrálne územie U. R. a to parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 233 m2, druh pozemku ostatná plocha potvrdzuje a vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie mení tak, že návrh zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 9Cb/63/2021-103 zo dňa 20.9.2021 (ďalej aj „Uznesenie“) súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k zálohu :
- Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom L., katastrálny odbor, okres L., obec U. R., katastrálne územie U. R. a to byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemkoch parcely registra C, parcelné číslo XXXX/ X o výmere 72m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXXX/X o výmere 72m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom a k bytu č. 1 prislúchajúci podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve, v podiele 11515/23030
- Nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom L., katastrálny odbor, okres L., obec U. R., katastrálne územie U. R. a to parcela registra C, parcelné číslo XXXX/X vo výmere 233 m2, druh pozemku ostatná plocha. Súčasne rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení Uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 19.8.2021 sa žalobca domáhal proti dlžníkovi zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam s cieľom zabezpečenia pohľadávky voči dlžníkovi vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa 20.3.2020. Uviedol, že eviduje voči žalovanému nezaplatené pohľadávky, pričom sa obáva, že prípadná budúca exekúcia by mohla
byť ohrozená a poukázal na skutočnosť, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy zriadiť záložné právo v prospech žalobcu a tiež na to, že žalovaný už previedol skolaudovaný byt č. 2 v rodinnom dome na tretiu osobu. Žalobca predložil súdu Zmluvu o spolupráci pri realizácii projektu (ďalej aj „Zmluva o spolupráci“), uzavretú medzi žalobcom a dlžníkom dňa 20.3.2020, v ktorej podľa článku 2, odsek 2.6. Zmluvy sa vlastník pozemku na zabezpečenie vkladu stavebnej spoločnosti zaväzuje bezodkladne zapísať rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností a zriadiť záložné právo k rodinnému domu s dvoma bytovými jednotkami v prospech stavebnej spoločnosti. V predmetnej zmluve je dlžník označený ako vlastník pozemku. Listom zo dňa 10.5.2021 vyzval dlžník žalobcu na odovzdanie diela v súlade so zmluvou. Toho istého dňa dlžník cestou právneho zástupcu zaslal žalobcovi odstúpenie od Zmluvy s spolupráci pri realizácii projektu zo dňa 20.3.2020, vzhľadom ku skutočnosti, že dielo nebolo odovzdané v dohodnutom termíne. Dňa 11.5.2021 vyzval žalobca dlžníka písomne na prevzatie diela v termíne 14.2.2021 o 11.00 na mieste skolaudovanej stavby. Tiež dňa 24.5.2021 zaslal žalobca dlžníkovi výzvu na prevzatie diela a vyjadrenie k odstúpeniu od Zmluvy o spolupráci. Poukázal na to, že dňa 14.5.2021 si dlžník dielo neprevzal a na miesto prevzatia sa ani nedostavil. Namietol neplatnosť odstúpenia od zmluvy a tiež poukázal na porušovanie zmluvných povinností zo strany dlžníka a to tým, že previedol vlastnícke právo k jednej bytovej jednotke na tretiu osobu a nezriadil záložné právo k rodinnému domu v prospech žalobcu tak, ako sa k tomu zaviazala v Zmluve o spolupráci. Nasledovala vzájomná korešpondencia medzi stranami, v ktorej si navzájom popierali svoje tvrdenia, pričom dlžník predložil zoznam vád diela a vrátil faktúru znejúcu na sumu 13.780.80 EUR s odôvodnením, že ju neeviduje v účtovníctve. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX nadobudol vlastnícke právo k bytu č. 2, vo vchode č. XXA Mgr. U. Š. a to na základe Kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 14.5.2021. Súd prvej inštancie považoval zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za osvedčené. Peňažnou pohľadávkou zabezpečovanou záložným právom je suma 17.379.52 EUR vyplývajúca ako nárok zo Zmluvy o spolupráci a suma 13.780,80 EUR vyplývajúca zo Zmluvy o dielo, ktoré žalobca eviduje ako neuhradené. Obava žalobcu, že vymoženie jeho pohľadávky bude v rámci exekúcie zmarené je preukázaná tým, že ešte pred protokolárnym odovzdaním diela, previedol dlžník jednu bytovú jednotku a to byt č. 2 na tretiu osobu kúpnou zmluvou zapísanou v katastri nehnuteľností ako V XXXX/XXXX zo dňa 14.5.2021. Urobil tak napriek tomu, že dňa 10.5.202 vyzval žalobca na odovzdanie diela a zároveň odstúpil od Zmluvy o spolupráci. Dlžník tiež porušil dohodnutú zmluvnú povinnosť zriadiť akonáhle to bude možné, záložné právo v prospech veriteľa a to k obom bytovým jednotkám nachádzajúcim sa v rodinnom dome. Z uvedeného konania dlžníka vyplýva obava veriteľa, že dlžník sa bude vyhýbať zaplateniu splatných pohľadávok a ich vymoženie, či prípadná exekúcia bude ohrozená. Zradenie záložného práva v prospech žalobcu je možnosťou, na základe ktorej sa zvýšia žalobcove šance na vymoženie pohľadávky voči dlžníkovi. Súd preto vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve dlžníka. Žalobca bol v konaní úspešný a patrí mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% v súlade s § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti Uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: Žalobcom predložené dôkazy ako Zmluva o dielo zo dňa 20.3.2020 a Zmluva o spolupráci zo dňa 20.3.2020 preukazujú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalovaným a žalobcom, avšak nepreukazujú vznik nároku žalobcu voči žalovanému ani jeho splatnosť. Z týchto dôkazov nie je zrejmé, na základe čoho by mal byť žalovaný povinný zaplatiť akúkoľvek čiastku. Žalobca si uplatnil prostredníctvom upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica voči žalovanému nárok:
- vo výške 13.780,80 EUR podľa faktúry č. 21FV012 a podľa Zmluvy o dielo zo dňa 20.3.2020 z titulu ceny diela,
- vo výške 17.379,52 EUR podľa faktúry č. 21FV015 a podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 20.3.2020 z titulu odmeny vyplývajúcej zo zmluvy o spolupráci. Žalovaný popiera vyššie uvedené nároky žalobcu, neuznáva ich v celom rozsahu a proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31Up/1385/2021 zo dňa 3.9.2021 podal odpor s vecným odôvodnením dňa 17.9.2021. Faktúra č. 21FV012 zo dňa 2.6.2021 vystavená na sumu 13.780,80 EUR je vystavená bez právneho dôvodu a v rozpore so Zmluvou o dielo zo dňa 20.3.2020, nakoľko žalobca dielo nedokončil, dielo neodovzdal žalovanému v riadnom termíne, neodovzdal žalovanému stavebný denník ani originály záručných listov a iných dokumentov k dodaným veciam a prácam a neodovzdal žalovanému originály všetkých revíznych správ. Žalobca nepredložil faktúry s prílohami podpísanými zástupcom objednávateľa, ale len jednostranne ním vystavené faktúry. Napriek tomu, že dielo nebolo dokončené a zhotovené podľa zmluvy, ani vytknuté vady neodstránil, žalovaný
zaplatil žalobcovi celú cenu diela zníženú o nárok na zľavu z ceny diela. Žalobcovi nárok na odmenu vyplývajúcej z článku 2 bodu 2.12 Zmluvy o spolupráci zo dňa 20.3.2020 vôbec nevznikol. Faktúra č. 21FV015 zo dňa 15.6.2021 na sumu 17.379,52 EUR je vystavená bez právneho dôvodu, nakoľko dňa 17.5.2021 došlo k zániku Zmluvy o spolupráci zo dňa 20.3.2020 od počiatku „ex tunc“. Vzhľadom na skutočnosť, že dielo nebolo zo strany žalobcu zrealizované a odovzdané v dohodnutom termíne, žalovaný listom zo dňa 10.5.2021, odoslaným dňa 10.5.2021, uloženým na pošte dňa 12.5.2021, doručeným žalobcovi dňa 17.5.2021, odstúpil od Zmluvy o spolupráci pri realizácii projektu zo dňa 20.3.2020. Žalovaný má za to, že neosvedčil, že prípadná exekúcia jeho spornej pohľadávky bude ohrozená. Hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného je kúpa a predaj vlastných nehnuteľností. Vzhľadom na daný druh podnikateľskej činnosti nie je možné za úmyselné zbavovanie sa majetku na strane žalovaného na úkor žalobcu považovať ani predaj bytov, pri ktorom ide o bežný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku, avšak ním nemusí dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka. Predaj nehnuteľnosti nie je znížením majetku žalovaného, ale len zmena jeho formy z nehnuteľného majetku na finančný majetok. Zmluvné strany sa dohodli, že po odovzdaní každej jednotlivej etapy podpíšu zmluvné strany Dohodu o uznaní záväzku a zriadení záložného práva v prospech zhotoviteľa. Záložné právo v prospech zhotoviteľa bude zapísané v evidencii katastra nehnuteľností. Žalovaný k podpisu takejto dohody nikdy zo strany žalobcu vyzvaný nebol. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok žalovaný ani nemohol byť žalobcom vyzvaný k podpisu dohody a zápisu záložného práva, nakoľko ako zhotoviteľ si nesplnil zmluvne dohodnuté podmienky pre podpis takejto dohody. Žalobcovi uhradil celú cenu diela zníženú o nárok na zľavu z ceny diela, ktorý predstavuje sumu 13.780,80 EUR. Žalovaný tvrdí a preukazuje, že je spoločnosťou v dobrej finančnej kondícii kontinuálne generujúca tržby a zisk s vysokými aktívami a vlastným kapitálom Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Hodnota nehnuteľností, na ktoré súd prvej inštancie zriadil záložné právo je vo výške 153.000,- EUR. Sporná pohľadávka žalobcu teda predstavuje 1/5 (jednu pätinu) hodnoty nehnuteľností, na ktorých súd prvej inštancie zriadil záložné právo. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nerešpektujúc zásadu proporcionality neprimerane zasiahol do majetkových práv žalovaného a to vo vzťahu k žalobcom uplatňovanej pohľadávke, ktorej tvrdený rozsah je neistý a to aj vzhľadom na uplatnenie zľavy z ceny diela pre vady diela, ako aj pre odstúpenie žalovaného od zmluvy o spolupráci pre omeškanie žalobcu s vykonaním diela. Žalovaný poukázal na judikatúru, rozsah ním tvrdených vád diela a listiny, ktorými osvedčuje finančnú situáciu žalovaného. Žalovaný navrhuje, aby odvolací Krajský súd v Bratislave zmenil napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9Cb/63/2021 - 103 zo dňa 20.9.2021 tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamieta a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
4. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril najmä v tom smere, že žalovaný v podanom odvolaní nešpecifikuje, aké vady by malo dielo v súčasnej dobe vykazovať, ktoré si mal ako vady v rámci riadne uplatneného nároku na odstránenie vád dôvodne uplatniť u žalobcu a ktoré neboli dosiaľ žalobcom odstránené. Nijakým spôsobom nepreukázal ani to, že by zadržiavaná výška finančných prostriedkov korešpondovala s výškou zodpovedajúcou zľave z ceny diela, ktorá by zodpovedala týmto vadám. Žalovaný predložil „reklamáciu vád diela“ zo dňa 14.6.2021 s rekapituláciou vád a nedorobkov, ktoré mal už skôr u Žalobcu namietať (v mesiaci apríl 2021), avšak neuviedol, ktoré z týchto údajných vád nemali byť zo strany Žalobcu odstránené. Z predloženej rekapitulácie pritom vyplýva, že už v čase jej predloženia Žalobcovi v mesiaci jún 2021 boli ním označené vady odstránené. Žalovaný medzičasom zaslal Žalobcovi ďalšiu „Reklamáciu vád diela“ zo dňa 7.10.2021, v ktorej mu vytýka nové vady. Ide však o také vady, ktoré možno označiť za zjavné (viditeľné) a teda bolo by namieste namietať, že neboli zo strany Žalovaného uplatnené včas, keď mal možnosť si dielo prehliadnuť už skôr. Napriek tomu, že Žalobca by mohol z uvedeného dôvodu reklamáciu ako nedôvodnú zamietnuť, rozhodol sa pre zmierlivé vyriešenie veci a bol ochotný pristúpiť k zisteniu opodstatnenosti vytknutých vád a k vyhoveniu žiadosti Žalovaného. Ku dňu spísania predmetného odvolania však Žalobca dielo Žalovanému nesprístupnil. Navyše, zadržiavaná časť ceny diela by musela korešpondovať s výškou zodpovedajúcou zľave z ceny diela, ktorá by zodpovedala týmto vadám, čo by rozhodne v danom prípade nebolo dodržané, ani ak by Žalovaný oprávnene zadržiaval časť odmeny titulom vád vytknutých listom zo dňa 7.10.2021. Pôvodne vytknuté nedorobky na diele, pre ktoré Žalovaný odmietal doplatiť Žalobcovi časť ceny diela vo výške 13.780,80 EUR, boli odstránené a teda bolo povinnosťou Žalovaného tieto finančné prostriedky Žalobcovi uhradiť. Porovnaním rozsahu vád, ktoré mali byť vytknuté Žalovaný pritom stále zadržiava rovnakú sumu, ktorú mal Žalobcovi navyše už dávno uhradiť, keďže na jej zadržiavanie nie je oprávnený. Ak tvrdí, že tieto finančné prostriedky zadržiava z dôvodu výskytu vád na diele, ktoré namietal, mal
ich Žalobcovi vyplatiť po tom, ako boli odstránené. Ak Žalovaný namieta, že mu nebol zo strany Žalobcu odovzdaný stavebný denník a originály záručných listov a iných dokumentov k dodaným veciam a prácam, vrátane originálu všetkých revíznych správ, neuvádza pravdu. Aj z e-mailovej správy Žalovaného zo dňa 14.12.2020, ktorú predložil s odvolaním vyplýva, že tieto podklady žiadal od Žalobcu už v čase podania žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia. K vydaniu kolaudačného rozhodnutia boli tieto podklady nevyhnutné. Všetky tieto doklady boli Žalovaného odovzdané, čo potvrdzuje samotná skutočnosť, že stavba bola skolaudovaná. Tieto skutočnosti mali byť potvrdené v písomnom protokole, na ktorého podpísaní sa strany sporu dohodli v Zmluve o dielo. Protokolom malo byť potvrdené aj odovzdanie diela, čo sa nestalo z dôvodu, že Žalovaný niekoľko termínom na protokolárne odovzdanie a potvrdenie prevzatia diela odignoroval a listom zo dňa 1.6.2021 Žalobcovi oznámil, že si dielo prevzal aj bez protokolárneho odovzdania. Žalovaný zavádza aj vtom, že by vrátil Žalobcovi faktúru č. 21FV012, vystavenú na sumu 13.780,80 EUR bez toho, aby sa k tomuto vráteniu Žalobca vyjadril. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, na vrátenie faktúry reagoval listom zo dňa 22.6.2021, v ktorom označil namietanie faktúry za nedôvodné a trval na jej úhrade. List bol právnemu zástupcovi Žalovaného doručený dňa 7.7.2021 a je tiež súčasťou súdneho spisu. Na nárok Žalobcu voči Žalovanému nemá nijaký vplyv skutočnosť, či dielo bolo alebo nebolo dokončené v lehote predpokladanej stranami sporu pri uzatváraní Zmluvy o dielo . Išlo však o objektívne dôvody, ktoré neboli zavinené Žalobcom - najmä opatrenia spojené s ochorením COVID-19, s tým súvisiace meškajúce dodávky materiálu, o ktorých bol Žalovaný informovaný (okná, strecha) a ktoré môžu dosvedčiť dodávatelia Žalobcu, taktiež nepriaznivé počasie, čo vyplýva aj z e-mailovej komunikácie doloženej Žalovaným. Žalobca faktúru č. 21FV012 na sumu 13.780,80 EUR vystavil dňa 21.4.2021 po tom, ako bolo dielo dokončené a pripravené na odovzdanie Žalovanému. Žalovaný bol niekoľkokrát na odovzdanie diela ústne, ako aj písomne vyzvaný, avšak neposkytol Žalovanému súčinnosť potrebnú na odovzdanie diela a prípadne aj kontrolu vád, ktorých existenciu Žalovaný namieta. Čo sa týka nároku Žalobcu na úhradu odmeny podľa Zmluvy o spolupráci vo výške 17.379,52 EUR, Žalovaný sa snaží navodiť dojem, že by nárok Žalobcu na odmenu mal vzniknúť len za kumulatívneho splnenia podmienok, ktoré uvádza na str. 5 svojho Odvolania, t.j. postavenie domu s dvomi bytovými jednotkami do 20.10.2020, predaj skolaudovaných bytových jednotiek do 31.12.2020 a nakoniec zaplatenie kúpnej ceny za prevod dvoch bytových jednotiek do 31.12.2020, čo však nie je pravda. Takáto interpretácia podmienok vzniku nároku Žalobcu na odmenu je v rozpore so znením Zmluvy o spolupráci a v absolútnom rozpore s jej účelom a zámerom špecifikovaným v jej ods. 1.1 úvodného článku. Strany sporu mali v Zmluve o spolupráci dohodnuté, že Žalobca postaví rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami na pozemku Žalovaného a tieto bytové jednotky následne predajú záujemcom a rozdelia si zisk z tohto predaja dohodnutým podielom. Ako uvádza Žalovaný, potencionálny záujemca o jednu bytovú jednotku bol vyhľadaný už v roku 2020 a ešte pred odstúpením Žalovaným od Zmluvy o spolupráci bola záujemcovi bytová jednotka predaná. Žalobca síce mal vedomosť o tom, že od roku 2020 má konkrétna osoba záujem o jednu bytovú jednotku, avšak Žalovaný neinformoval Žalobcu o uzatvorení kúpnej zmluvy, o úhrade kúpnej ceny, ani o jej výške, či o tom, že záujemcovi bytovú jednotu odovzdal. O odovzdaní sa dozvedel až od záujemcu a o predaji bytovej jednotky mal informáciu z katastra nehnuteľností. Žalovaný konal bez toho, aby Žalobcu informoval a to napriek uzatvorenej Zmluve o spolupráci. Nehnuteľnosti zaťažené záložným právo Uznesením žalovaný predáva na internete. Nárok Žalobcu na dohodnutú odmenu vznikol skôr, ako Žalovaný pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy o spolupráci. Konanie Žalovaného bolo vo vzťahu k Žalobcovi nepoctivé, čo u Žalobcu vyvoláva dôvodnú obavu z toho, že by jeho nárok nemusel byť uspokojený a to aj s prihliadnutím na časovú náročnosť, s ktorou je konanie o vymáhanie peňažnej pohľadávky spojené. Žalovaný sa tak v Zmluve o dielo, ako aj v Zmluve o spolupráci, zaviazal zriadiť k bytovým jednotkám v rodinnom dome záložné právo na zabezpečenie nároku Žalobcu a to bezodkladne po tom, ako bude možné zapísať rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností. Žalovaný sa zaviazal tiež po odovzdaní každej jednotlivej etapy podpísať dohodu o uznaní záväzku a zriadení záložného práva. Napokon sa zaviazal realizovať sprostredkovanie predaja bytových jednotiek tak, aby tieto mohli byť po kolaudácii stavby prevedené na tretie osoby a strany sporu by si v dôsledku toho rozdelili zisk dohodnutým pomerom. Žalovaný ani jednu z týchto zmluvných povinností nesplnil. Nie je pravda, že by sa Žalobca nedomáhal zriadenia záložného práva. Poukazuje na list Žalobcu zo dňa 24.5.2021, v ktorom Žalobca žiadal Žalovaného o zriadenie záložného práva a vyzval ho k podpisu záložnej zmluvy v lehote do 5. dní odo dňa doručenia výzvy. Právny zástupca Žalovaného si výzvu prevzal dňa 10.6.2021. Na túto požiadavku však Žalovaný, ani jeho právny zástupca, nijakým spôsobom nereflektoval. Je tu obava zo zmarenia exekúcie, ktorá vyplýva z nepoctivého správania Žalovaného. Uvádza, že Žalobca si uplatňuje pohľadávku vo výške 31.160,32 EUR a hodnota zabezpečovanej nehnuteľnosti je 153.000,- EUR. Žalovaný opomína, že záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo peňažnej pohľadávky, ktorým
sú tak úroky z omeškania, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, v danom prípade trovy súdneho konania, ktoré v súdnom konaní o vymáhaní peňažnej pohľadávky voči Žalovanému Žalobcovi už vnikli a ešte nepochybne vzniknú. Žiada, aby odvolací súd Uznesenie potvrdil ako správne a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
6. Podľa 343 ods. 1 a 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
7. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúžil na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže však nastať až po právoplatnom priznaním pohľadávky súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje rozhodnutím súdu a vzniká zápisom do príslušného registra. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je najmä zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor pre účelové nakladanie s majetkom dlžníka. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda ex lege prednosť pred neodkladným opatrením. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane. V návrhu je potrebné osvedčiť opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. Skúmanie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Súd nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
8. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v konaní boli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, nakoľko je tu existencia obavy zo zmarenia exekúcie, ktorá vyplýva zo správania žalovaného. Práve zriadením záložného práva sa má posilniť okrem iného aj vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Odvolací súd však pri skúmaní dodržania zásady proporcionality dospel k záveru, že na poskytnutie ochrany žalobcovi postačuje zriadenie záložného práva v menšom rozsahu.
9. Pri rozhodovaní súdu o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné prihliadnuť na zásadu proporcionality, ktorej porušenie v odvolaní namietal aj žalovaný. Vychádzajúc z tejto zásady by obmedzenie žalovaného v navrhovanom rozsahu predstavovalo neprimeraný zásah do jeho majetkových práv a bola by porušená zásada primeranosti zásahu, ktorú je súd povinný zohľadniť. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany.
10. Odvolací súd má za to, že zriadenie záložného práva je dôvodné a postačujúce vo vzťahu k nehnuteľnosti: pozemok nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X o výmere 233m2, k. územie: U. R., obec: U. R., parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku: ostatná plocha, ktorej je dlžník výlučným vlastníkom podielom 1/1.
11. Zabezpečenie pohľadávky osvedčovanej žalobcom v celkovej výške 31.160,32 EUR s príslušenstvom záložným právom k pozemku o výmere 233m2 v obci U. R., ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, považuje súd za primerané vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke ako aj
zásahu do majetkovej sféry žalovaného. Vo vzťahu k zvyšnej časti návrhu by zriadením záložného práva došlo k zjavnému nepomeru v rozsahu poskytnutej ochrany žalobcovi a tým k porušeniu zásady proporcionality, ktorú je súd povinný skúmať. V časti výroku Uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zriadil záložné právo k uvedenej parcele č. XXXX/X o výmere 233m2, súd Uznesenie potvrdil ako správne. V zvyšnej časti zriadenia záložného práva odvolací súd Uznesenie zmenil tak, že návrh zamietol, pretože vychádzajúc z výšky osvedčovanej pohľadávky 31.160,32 EUR s príslušenstvom by zabezpečenie nehnuteľnosťou v hodnote na úrovni cca 149.000,- EUR (bod. 2.11. Zmluvy o spolupráci), resp. tvrdenej vo výške 153 000,- EUR bolo nadbytočným a nespĺňalo by požiadavku proporcionality.
12. Pokiaľ ide o dôvodnosť zriadenia záložného práva, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia a na Uznesenie poukazuje, nakoľko odôvodnenie považuje za správne. Na doplnenie odvolací súd zvádza, že zo Zmluvy o dielo, Zmluvy o spolupráci, skutkových tvrdení sporných a nesporných, listín založených v súdnom spise - má odvolací súd za osvedčené, že a) strany sporu spolupracovali na spoločnom projekte, ktorým je výstavba rodinného domu, ktorý mal byť za účelom zisku následne predaný a výťažok medzi stranami sporu podľa zmluvy rozdelený, avšak b) došlo k sporu o plnenie si zmluvných povinností, k opomenutiu zriadenia záložného práva v prospech žalobcu v zmysle zmluvy o dielo a k predaju jednej bytovej jednotky žalovaným s tým, že c) žalovaný tvrdí, že platne odstúpil od Zmluvy o spolupráci a uplatňuje si zľavu z ceny diela.
13. Žalobca sa domáha zabezpečenia ním uplatňovanej pohľadávky vo výške 31.160,32 EUR s príslušenstvom. Vzhľadom na správanie žalovaného, ktorý odstúpil od Zmluvy o spolupráci, je ohrozené vymoženie žalobcom uplatnených nárokov. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že správanie žalovaného smeruje k tomu, aby pohľadávka uplatnená žalobcom na súde nebola uspokojená, preto je dôvodné postavenie žalobcu ako veriteľa voči žalovanému zabezpečiť záložným právom, avšak pri zohľadnení požiadavky proporcionality, nakoľko exekúcia pohľadávky osvedčovanej žalobcom je vzhľadom na postup žalovaného ohrozená.
14. Odvolací súd preto dospel k záveru, že boli naplnené zákonné dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak len v rozsahu, ktorý zodpovedá aspoň približne výške uplatňovanej pohľadávky. Takto nariadené zabezpečovacie opatrenie upraví pomery strán a poskytne primeranú ochranu právam a právom chránených záujmom žalobcu a neprimeranej miere neobmedzí žalovaného. Žalovanému zostáva zachované právo domáhať sa zrušenia zabezpečovacieho opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené alebo po právoplatnosti rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke. Podľa názoru odvolacieho súdu je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia postačujúce, dôvodné a spĺňa podmienku proporcionality.
15. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zriadenia záložného práva k pozemku na parcele č. XXXX/X o výmere 233 m2, k. územie U. R., druh pozemku: ostatná plocha v súlade s § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil a v prevyšujúcej časti v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že návrh zamietol.
16. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 2 CSP, nakoľko strany boli v konaní úspešné v rozsahu 50%, t.j. v prípade rovnakého úspechu v spore súd náhradu trov konania nepriznal.
17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).