Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/123/2015

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: B. Y., nar. X.X.XXXX, L. X/X, B., zast.: JUDr. Ondrej Tóth, advokát, Dunajské nábrežie 14, Komárno proti žalovanej: V. W., nar. X.XX.XXXX, C. XXX/X, B., zast.: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, v konaní o zaplatenie 2.500 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobca má voči žalovanej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a vo zvyšku súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 2500 € s príslušenstvom. Uznesením Okresného súdu B. č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.3.2017 súd konanie zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania podal žalobca odvolanie. Krajský súd v M. o odvolaní rozhodol uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.9.2018, a to tak, že výrok o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec v tejto časti vrátil prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v M. prvoinštančnému súdu uložil opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, vysporiadať s námietkami odovolateľa uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

2. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2500 € s príslušenstvom. V priebehu konania prišlo k dispozičnému úkony žalobcu so žalobou, a to k jej späťvzatiu. K späťvzatie žaloby prišlo z dôvodu, že žalobca po odročenom pojednávaní zistil, že pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území B. parcelné číslom XXXXX/X, na ktorom nachádzalo predmet sporu - nadstavba záhradného domčeka, žalovaná previedla kúpnou zmluvou na inú osobu, ktorá sa stala novým výlučným vlastníkom predmetného pozemku. Vzhľadom najmä na skutočnosť, že došlo v zmene vlastníckych pomerov a právneho postavenia žalovaného, žalobca na základe ním neovplyvniteľnými okolnosťami bol nútený zobrať žalobu späť. Žalovaná strana so späťvzatím žaloby súhlasil a žiadal žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

5. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

7. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 .

8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Ustanovenie § 257 je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie (§ 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009.

9. Na základe uznesenia Krajského súdu v M. č. k. XCo/XXX/XXXX-XX súd opätovne vyhodnotil pomer úspechu, resp. neúspechu sporových strán, a dospel k záveru, žiadna zo strán sporu nemá právo na nárok na náhradu trov konania a právo náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % priznal žalobcovi.

10. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť na základe ním neovplyvniteľnými okolnosťami, preto nie je možné posúdiť späťvzatie ako výlučne zavinené konania žalobcu.

11. Predmetom odvolacieho konania bol nárok žalovaného na náhradu trov konania, ktorý mu súd prvej inštancie uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.3.2017 priznal v celej výške. Odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 100%, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške.

12. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením, a to po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.