Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu SPP

- distribúcia, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739, proti žalovanému S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. Č.. XXXXX, XXX XX I. Y., právne zastúpený JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát so sídlom Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, o zaplatenie sumy 14.812,60 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie sumy 2.628,22 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o výške ktorých súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným súdu 05.02.2019 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.812,60 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľ distribučnej siete zemného plynu na území Slovenskej republiky, žalovaný odobral zemný plyn z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste zemného plynu č. SKSPPDIF001010900427 N. N. Č.. XX. V tom čase žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom S. X. V. H. a na uvedenom odbernom mieste prevádzkoval penzión a reštauračné zariadenie. Dňa 22.11.2016 bola na odbernom mieste žalovaného vykonaná kontrola, pri ktorej poverení zamestnanci žalobcu zistili porušenie plomby pri meradle. Po vykonanej expertíze žalobca dospel k záveru, že ide o neoprávnený odber a v zmysle zákona o energetike uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody titulom neoprávneného odberu.

2. Súd vo veci vydal dňa 10.12.2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. Podaním odporu sa zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu. Žalobca žiadal o pokračovanie v konaní. Žalovaný v podanom odpore poprel nárok žalobcu v plnom rozsahu, považuje ho za neoprávnený. Aj na základe dôkazov predložených v konaní žalobca nepreukázal vznik škody a predovšetkým taký zásah do číselníka meradla plynomeru, ktorým by došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu množstva odobratého plynu. Neboli splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, pričom z ustanovení zákona o energetika vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vôbec vznikla. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by odber žalovaného pred zistením poškodenia plomby bol výraznejšie odlišný ako odber v prechádzajúcich, či nasledujúcich obdobiach. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob 131/2011, z ktorého vyplýva, že vznik škody nemožno vyvodzovať

z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Žalovaný poukázal na pôvodne predložený znalecký posudok č. 772/PL-2016 zo strany žalobcu, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že išlo o úplne iný plynomer, ktorý nebol odobratý z objektu žalovaného. Uvedené vzbudzuje pochybnosti o správnosti zámerov znaleckého posudku.

3. Na pojednávaní zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 12.184,38 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to konkrétne plomba nachádzajúca sa pri počítadle plynomera. Ide o inú plombu ako prevádzková plomba. Odber plynu takýmto meradlom definuje zákon o energetike ako neoprávnený, pričom odberateľovi, ktorý takýmto spôsobom plyn odoberal, ukladá povinnosť nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá vznikla. V prípade, že došlo k porušeniu plomby nachádzajúcej sa pri počítadle plynomera, zanikla podľa ustanovení zákona o metrológii platnosť úradného overenia meradla, čoho dôsledkom je skutočnosť, že žalobca nemôže na vyčíslenie výšky škody, ktorá mu bola spôsobená použiť údaj o množstve spotrebovaného plynu, ktorý takýto plynomer vykazuje. Na určenie výšky skutočne spôsobenej škody je potrebné použiť metodiku stanovenú vo vyhláške č. 449/2012 Z.z. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetnej problematike. Je pravdou, že žalovanému bol v prvom kroku zo strany žalobcu predložený nesprávny znalecký posudok, ktorý sa netýkal jeho plynomeru. Znalecký posudok č. 794/PL-2016 sa týka plynomeru, ktorý sa nachádzal na odbernom mieste žalovaného. Z dôvodu zániku platnosti overenia úradného meradla nebolo možné množstvo spotrebovaného plynu, ktoré tento plynomer vykazoval, akceptovať.

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žaloba nie je dôvodná, žalobca nepreukázal vznik škody, predovšetkým nepreukázal taký zásah do číselníka plynomeru, ktorým by došlo k nesprávnemu zaznamenaniu množstva odobratého plynu. Neboli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, nebol preukázaný vznik škody, ani kedy, a či vôbec došlo k poškodeniu číselníka meradla plynomeru. Pričom z ustanovenia zákona o energetike vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vôbec vznikla. Žalovaný jednotlivými faktúrami za predchádzajúce obdobie preukázal, že pred zistením poškodenia plomby nebol výrazne odlišný odber plynu v predchádzajúcich obdobiach. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob 1312011. Poukázal na neserióznosť žalobcu, ktorá sa prejavila v predložení najskôr znaleckého posudku č. 772/PL-2016, ktorý sa týkal iného plynomeru.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že odoberal plyn na danom odbernom mieste. Za dodávku plynu uhrádzal žalobcovi cca 5.000,-- eur až 6.000,-- eur ročne. V roku 2016 uhradil cenu za dodávku plynu žalobcovi. Následne mu žalobca vrátil 2.682,22 eur, žiadal od neho zaplatenie sumy 14.812,60 eur. V roku 2017 mu opätovne uhradil na účet sumu 2.682,22 eur. Za roky 2017, 2018 riadne uhrádzal platby za dodávku plynu. Suma 2.682,22 eur mu nebola zo strany žalobcu vrátená. V roku 2011 pri rekonštrukcii reštaurácie Koliba potreboval vymeniť plynomer za väčší, nahlásil to plynárňam. Prišli zamestnanci žalobcu, vymenili plynomer a bolo to vybavené, skriňa bola zatvorená. Na naliehanie zamestnancov žalobcu, skriňa bola otvorená. Asi v roku 2014 prešiel od žalobcu ako dodávateľa plynu do spoločnosti ČEZ, pričom distribúciu plynu mal na starosti žalobca. V roku 2016 mu volali nejakí páni, že mu idú meniť plynomer. Prišli a na druhý deň mu volali, že plomba je neporušená, akurát, že nesedí nejaké číslo. Dali ho do krabice, prišli za ním s krabicou a povedali mu, že plynomer ide na expertízu. Pýtali sa aké má plynové zariadenia, zobral ich do kuchyne reštaurácie, do kotolne, všetko im ukázal. V rámci korešpondencie ho žalobca vyzýval na zaplatenie sumy 14.812,60 eur. Po jeho oznámení, že má ohrev na slnečné korektory, mu znížili sadzbu o 55 %. Žalovaný uviedol, že nemá doklad o tom, či tam vôbec plomba bola založená. Keď prišli zamestnanci plynární pri skrini boli sami. Keď tam prišiel on, oznámili, že plomby nie sú porušené. Neskôr mu povedali, že ide o výmenu plynomeru. Plynomer zobrali na expertízu. Od 01.01.2016 do 29.04.2016 bola spotreba plynu 3 745 m3, od 29.04.2016 kedy bol vykonaný odpočet do 22.11.2016 bola spotreba 6 327 m3, od 23.11.2016 do 31.12.2016 bola spotreba plynu 1 336 m3. Celková spotreba za rok bola 11 530 m3, predtým za štyri roky od roku 2015 do roku 2018 sa spotreba plynu nelíšila o viac ako 10 %.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom zástupcu žalobcu, montážnym listom meradla, zápisom z 22.11.2016, znaleckým posudkom č. 794/PL-2016, prostriedkami

procesnej obrany: výsluchom právneho zástupcu žalovaného, žalovaného, faktúrou o úhradách za predchádzajúce obdobie a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonaniach ktorých súd zistil skutkový stav:

7. V predmetnom konaní uplatnil žalobca nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby na náhradu škody a to v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 2512012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. V konaní žalobca predložil montážny list meradla z 22.11.2016 a zápis z 22.11.2016, kde bol zaznamenaný stav plynomeru 51 039 m3 a zistené skutočnosti výmeny meradla z dôvodu zaslania plynomeru na vypracovanie znaleckého posudku.

8. Zo znaleckého posudku č. 794/PL-2016 vyplýva tvrdenie znalca, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote môže predpokladať, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou, pričom boli zistené mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené nástrojom.

9. V konaní žalovaný poukázal na znalecký posudok zo strany žalobcu, ktorý sa týkal iného plynomeru. Žalobca s tvrdením súhlasil, uviedol, že došlo k omylu pri zasielaní znaleckého posudku, keď žaloba pôvodne predložil žalovanému nesprávny znalecký posudok, ktorý sa týkal plynomeru iného výrobného čísla.

10. Faktúrou č. 900024378 splatnou 29.11.2016 vyfaktúroval žalobca voči žalovanému náhradu škody v súvislosti s neoprávneným odberom plynu za sporné obdobie vo výške 14.812,60 eur.

11. Z výpisu o úhrade žalovaného vo výške 2.628,22 eur dňa 26.06.2017 bola zrejmá táto úhrada a listinný dôkaz bol dôvod pre čiastočné späťvzatie žaloby.

12. Podľa § 82 ods. 1 písm. zákona 251/2012 Z.z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

13. Podľa § 82 ods. 2 zákona 251/2012 Z.z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

14. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

15. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba je po čiastočnom späťvzatí dôvodná.

16. Nebolo sporné, že v období od 30.06.2016 do 22.11.2016 na odbernom mieste N. N. Č.. XX v nehnuteľnosti - penzión a reštauračné zariadenie, ktorej vlastník je žalovaný, dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba nachádzajúca sa pri počítadle plynomeru. Uvedená skutočnosť vyplynula z tvrdenia zástupcu žalobcu, zápisu z 22.11.2016, pripojeného znaleckého posudku č. 794/PL. Žalovaný v konaní popieral porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomere. Je potrebné uviesť že v súlade s ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ide o neoprávnený odber plynu, keď bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je zrejmé, že v súlade s § 82 ods. 2 uvedeného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu.

17. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že nie sú splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, súd je názoru, že v konaní prostriedkami procesného útoku žalobca preukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávnený odber, vznik škody u žalobcu v dôsledku neoprávneného odberu a príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť osoby, ktorá neoprávnene odoberala plyn bez ohľadu na existenciu zavinenia vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti.

18. V súlade s judikatúrou, na ktorú poukazoval žalobca: rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Cdo 102/2010 z 29.11.2011, podľa ktorého súd mal za to, že v danom prípade bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu, pretože žalovaný odoberal plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorú neoprávneným odberom spôsobil. Je tomu tak preto, že zákonná úprava je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií poškodí. Za škodu bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Vo veci 3Cdo 99/2012 z 12.03.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že zodpovednosť odberateľa plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, upravuje zákon ako objektívnu zodpovednosť. Otázka zavinenia odberateľa je tu právne irelevantná. Vo veciach 1Cdo 107/2008 a 4Cdo 30/2009, podľa ktorých rozhodnutí zákon v ustanoveniach § 30 ods. 1 a 2 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený ober plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody - prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. V týchto konaniach nebolo preukázané, kto skutočne porušenie meradla spôsobil, preto v týchto prípadoch (nie je známy škodca) zákonodarca na ochranu dodávateľa plynu zaviedol objektívnu zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber.

19. Súd v súlade s judikatúrou mal za to, že žalovaný titulom objektívnej zodpovednosti zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi neoprávneným odberom.

20. Výška priznanej náhrady škody vyplýva z výpočtu škody pripojenej zo strany žalobcu (č.l. 4), ktorá nebola zo strany žalovaného namietaná.

21. Pokiaľ žalovaný namietal, že za obdobie od 30.04.2016 do 22.11.2016 podľa odpočtu mal vykázanú spotrebu plynu porovnateľnú s ostatnými obdobiami, a že spotreba plynu na odbernom mieste bola za roky predchádzajúce roku 2016 a za nasledujúce roky v zásade obdobná, súd s poukazom na charakter objektívnej zodpovednosti za škodu vyplývajúci z právnej úpravy zákona č. 251/2012 Z.z. v prípade neoprávneného odberu konštatuje, že daná skutočnosť nemôže vyvolať iné právne posúdenie veci.

22. Právny zástupca žalovaného argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 21Cob 131/2013 z ktorého vyplýva, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby merania (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby), ale iba so zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Je potrebné uviesť, že v danom prípade z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že je pochybnosť o správnosti zaznamenávania množstva odobratého plynu z dôvodu zistenia porušenia plomby pri počítadle.

23. Na iné právne posúdenie veci nemá vplyv ani skutočnosť, že pôvodne žalobca poukazoval na znalecký posudok vypracovaný pred vypracovaním znaleckého posudku č. 794/PL-2016, ktorý sa týkal z dôvodu priznaného omylu žalobcu iného plynomeru.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou. Za prvý deň omeškania súd považuje deň 30.12.2016 s poukazom na splatnosť faktúry č. 9000243178 dňa 29.12.2016.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobcovi priznal náhradu trov konania o rozsahu 64 %, keď žalobca bol úspešný v rozsahu 82 % (12.184,38 eur s prísl.), v rozsahu 18 % (2.628,22 eur s prísl.) žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 82 % (úspech) - 18 % (procesné zavinenie), t. j. 64 %. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.