Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Csp-105-2017.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/105/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej V. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. XX, XXX XX N. W., o zaplatenie sumy 1.015,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Tunajšiemu súdu bola dňa 22.08.2017 doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny v sume 1.015,37 Eur, úroku vo výške 912,93 Eur, úroku zo zostatku nesplatenej istiny, t . j. zo sumy 1.015,37 Eur, vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.015,37 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.015,37 Eur od 18.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. V žalobe žalobkyňa dôvodila tým, že jej právny predchodca - Poštová banka, a.s., uzatvorila dňa 20.09.2013 so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 1339206449 a jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobkyňa tvrdila, že predmetnú pohľadávku nadobudla od Poštovej banky, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017. Na základe zmluvy o úvere Poštová banka, a.s., poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 1.050,00 Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, bola na túto skutočnosť upozornená. Vzhľadom na to, že žalovaná nevykonala úhradu ani do 15 kalendárnych dní od doručenia tohto upozornenia, Poštová banka, a.s., vyhlásila predčasnú splatnosť úveru, pričom žalovaná ani potom celkovú dlžnú sumu z úveru neuhradila.
3. Keďže žalobkyňa nepripojila k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávala, súd ju prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval k predloženiu dôkazov listom zo dňa 31.10.2017, 23.01.2018 a uznesením zo dňa 18.04.2018.
4. Prílohou podania žalobkyne doručeného súdu dňa 18.07.2018 boli listinné dôkazy vzťahujúce sa na danú vec, avšak súčasťou príloh nebola žiadna zmluva o postúpení pohľadávok ani iný dôkaz o tom, že k postúpeniu došlo, napr. oznámenie o postúpení pohľadávok Poštovej banky, a.s., alebo žalobkyne adresované žalovanej.
5. Dňa 23.01.2019 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne doručila súdu podanie, v ktorom sa bližšie vyjadrila k uplatnenému nároku. Uviedla, že dňa 07.08.2014 Poštová banka, a.s., vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Na základe toho vznikla v súlade s Obchodnými podmienkami žalovanej povinnosť zaplatiť banke úrok vo výške 25,50 %. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná celkovo uhradila sumu 358,14 Eur, z ktorých suma 62,86 Eur bola započítaná na poplatky, suma 260,65 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 34,63 Eur bola započítaná na istinu. Okrem toho žalobkyňa dodala, že žalovaná bola v zmysle zmluvy povinná platiť splátky vo výške 31,62 Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.10.2013. Mesačná splátka pozostávala zo splátky istiny a úroku v sume 29,00 Eur a poplatku za poistenie úveru v sume 2,62 Eur. Žalobkyňa tiež konkretizovala, že zmluvné úroky a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sú vo výške 86,03 Eur, zmluvné úroky a úroky z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 31.05.2017 predstavujú sumu 764,47 Eur a zmluvné úroky a úroky z omeškania od 01.06.2017 do 13.08.2017 predstavujú sumu 62,45 Eur. Suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do 13.08.2017 spolu predstavuje sumu 912,95 Eur. Žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016 a na zákon č. 279/2017 Z. z., v ktorom zákonodarca s účinnosťou od 01.05.2018 upustil od členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Okrem toho vyslovila názor, že úroky z úveru nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale súčasťou peňažného záväzku dlžníka, a preto popri týchto úrokoch má nárok aj na úroky z omeškania. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/13/2018 zo dňa 16.08.2018.
6. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, a teda tvrdenia žalobkyne nerozporovala.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a teda žalobou, Zmluvou o úvere - dostupná pôžička zo dňa 20.09.2013, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, sadzobníkom poplatkov platným od 10.08.2013, výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.07.2014 spolu s podacím hárkom, Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky, a.s., výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.08.2014 spolu s doručenkou, písomnými vyjadreniami žalobkyne, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, aktuálnym stavom úveru a ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že Poštová banka, a.s. a žalovaná ako dlžník dňa 20.09.2013 uzatvorili Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. 1339206449. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 1.050,00 Eur. Výška úrokovej sadzby bola 25,50 % ročne. Žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 72 mesačných splátkach vo výške 31,62 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.10.2013 a dátum konečnej splatnosti bol dohodnutý na 20.09.2019. Výška RPMN bola 28,70 %, priemerná RPMN na trhu bola 25,21 %. Celková výška nákladov predstavovala sumu 973,22 Eur.
9. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.08.2014 Poštová banka, a.s. vyzvala žalovanú na zaplatenie sumy 1.126,51 Eur, a to z dôvodu, že ku dňu 07.08.2014 vyhlásila pohľadávku voči žalovanej za splatnú v celom rozsahu. Dlžná suma pozostávala z istiny 1.015,37 Eur, úroku vo výške 86,04 Eur, poplatkov za upomienky v sume 22,48 Eur a poistného v sume 2,62 Eur.
10. Z listinného dôkazu Poštovej banky, a.s. nazvaného Aktuálny stav úveru ku dňu 07.09.2017 vyplýva, žalovaná na základe zmluvy uhradila banke sumu 358,14 Eur.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase, keď malo k postúpeniu pohľadávky dôjsť Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 14. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
15. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. Podľa § 132 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Súd však nemal preukázané, že pohľadávka, ktorá vznikla na základe tejto zmluvy, bola postúpená na žalobkyňu. Žalobkyňa totiž súdu nepredložila zmluvu o postúpení pohľadávok, ani oznámenie o postúpení, hoci na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich dôvodnosť nároku bola vyzvaná zo strany súdu celkovo 3-krát. Žalobkyňa súdu predložila len prílohu k takejto zmluve, pričom podľa názoru súdu tomuto dôkazu nemožno bez ďalšieho pripísať relevanciu preukazujúcu skutočné postúpenie pohľadávky.
18. Inými slovami v spise sa nenachádza Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi postupcom Poštová banka, a.s., a postupníkom - žalobkyňou, ktorá podľa vyjadrenia žalobkyne mala byť uzavretá dňa 13.06.2017. Žalobkyňa ako dôkaz túto zmluvu v žalobe označuje, ale k žalobe ju nepripojila. Z obsahu spisu nevyplýva ani žiaden odkaz na to, kde by sa súd mohol s takouto zmluvou oboznámiť. Súd ďalej pripomína, že v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej, a to či už zo strany Poštovej banky, a.s. alebo žalobkyne. V spise sa nachádza len listina nazvaná „Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017“.
19. Súd konštatuje, že postúpením pohľadávky sa nemení nič na povinnosti dlžníka splniť dlh. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Je len vecou dohody postupcu a postupníka, kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu, to platí aj voči tretím osobám. Nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 93/2008, zo dňa 20. mája 2009).
20. Je nepochybné, že na postúpenie pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Dokonca mu zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávok ani nemusia postúpenie pohľadávky oznámiť. Oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi je však právne významné z hľadiska uplatnenia súdnej ochrany. Totiž ak pri uplatnení procesného útoku nie je predložená zmluva o postúpení pohľadávok, na preukázanie tvrdeného nároku postačí oznámenie o postúpení dlžníkovi, či už zo strany postupcu alebo postupníka.
21. V naznačených súvislostiach súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo veci sp. zn. 4 Obo 210/2001 okrem iného konštatoval: „Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.“
22. Súd považuje za potrebné doplniť, že je jeho povinnosťou vždy skúmať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010)
23. Súd opakovane zdôrazňuje, že žalobkyňa nepredložila ako dôkaz Zmluvu o postúpení pohľadávok, ale ani oznámenie o postúpení pohľadávky.
24. Úlohou žalobkyne bolo predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, čo však neučinila. Iba v prípade, ak uvedenú povinnosť strana sporu splní, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z § 131 až § 135 CSP. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žalobe; ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie jeho žaloby (k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/253/2016 zo dňa 12.09.2017).
25. Z uvedeného je potrebné jednoznačne ustáliť, že bolo povinnosťou žalobkyne preukázať oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť aj dôkazy. Keďže uvedené procesné podmienky z jej strany neboli dodržané, súd žalobu zamietol, a to z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie.
26. V závere považuje súd za významné upriamiť pozornosť na právnu zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, a teda Vigilantibus iura scripta sunt, čo v preklade znamená, že bdelým, nie spiacim patrí právo. Nositeľ práva by sa mal oň zaujímať, pretože podcenením, zanedbaním, či neostražitosťou ho môže stratiť.
27. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku tak, že v celom rozsahu úspešná žalovaná mala nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, avšak žalovanej žiadne preukázateľné trovy z obsahu spisu nevyplynuli a tie ani nepožadovala, preto jej ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.