Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/289/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne J. J., F.. X.XX.XXXX, T. T., Š.I. XX proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805 731, o zrušenie zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27. septembra 2017 č.k. 11Csp/7/2017 - 56 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala „zrušenia zmluvy“ s tvrdením, že v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2016 o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.000,- eur, suma, ktorá jej bola vyčíslená na vrátenie predstavovala 1.873,62 eur, z čoho 563,40 eur bol poplatok za službu komfort, ktorú od 25.3.2016 nevyužívala. Zároveň rozhodol, že žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení súd uviedol, že potom, ako na nariadenom predbežnom prejednaní sporu žalobkyňu poučil o možnosti bezplatného právneho zastúpenia ustanoveným advokátom prostredníctvom Centra právnej pomoci na základe žiadosti adresovanej Centru právnej pomoci, ako aj o obsahových náležitostiach žaloby, žalobkyňa na súdnom pojednávaní vo veci samej oznámila, že sa obrátila na Centrum právnej pomoci, ktoré ju pre množstvo prípadov nemôže zastupovať. Poukázal i na obranu žalovaného založenú najmä na tvrdení, že žaloba žalobkyne je ako celok nezrozumiteľným podaním vo veci samej v zmysle § 129 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v žalobe uvedené žalobné návrhy na plnenie sú tiež neprípustné, pretože opomínajú synalagmatickú reštitúciu stanovenú § 457 Občianskeho zákonníka, a preto je žaloba ako vadná zjavne nedôvodná v zmysle § 138 CSP.

3. Po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu a prečítaním predložených listín: oznámenia o začatí mimosúdneho vymáhania, upomienky na úhradu splátok, záznamu platieb, rozhodcovskej zmluvy, zmluvy o poskytnutí služby komfort, vyjadrenia žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zápisnice z predbežného prejedania veci zo dňa 2.7.2017, súd dospel k záveru, že „zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou individuálne dojednaná“, neobsahuje neprijateľné podmienky a bola uzavretá platne. Dodal, že „Žalobkyňa sa domáha zrušenia Zmluvy o doplnkovej službe, a to napriek tomu, že táto je jasná, určitá a zrozumiteľná a je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobkyňa uzavrela Zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne. Zmluva o doplnkovej službe je samostatne uzavretou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou obsahujúcou ustanovenia o predmete plnenia (bod 1.1) a jeho cene (bod 1.2), pričom obe sú vyjadrené jasne, zrozumiteľne a určito. Je z nich totiž zrejmé, aká je celková odmena za doplnkovú službu, ako aj to, za čo sa táto celková odmena platí, t. z. v čom spočíva podstata služby. Zmluvu o doplnkovej službe strany osobitne podpísali. Zmluva o doplnkovej službe je akcesorickej povahy k príslušnej Zmluve o úvere, no nie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Zmluvou o doplnkovej službe sa žalovaný zaviazal žalobkyni poskytovať nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v pravidelnom preberaní peňažnej hotovosti na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v mieste trvalého pobytu žalobkyne alebo na ktoromkoľvek inom dohodnutom mieste a žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť za túto službu dohodnutú celkovú odmenu. Tieto hlavné zmluvné podmienky, teda doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková odmena ako cenové dojednanie sú explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa § 53 ods. 1 OZ. Právo EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa totiž vychádza z predpokladu, že priemerný spotrebiteľ si vie ustrážiť hlavné zmluvné podmienky konkrétnej zmluvy predovšetkým tým, či zmluvu uzavrie alebo nie, aj z toho dôvodu sú preto hlavné zmluvné podmienky vo všeobecnosti vylúčené zo súdneho prieskumu skúmania ich prijateľnosti. Zmluva o úvere samostatne stanovuje spôsob splácania úveru, tento sa uzavretím Zmluvy o doplnkovej službe nemení, avšak Zmluvou o doplnkovej službe sa žalovaný zaväzuje poskytovať žalobkyni nadštandardnú doplnkovú službu, ktorej časť zahŕňa vykonávanie činnosti, ktorú by realizovala žalobkyňa, pokiaľ by sa nerozhodla platiť žalovanému priamo na bankový účet žalovaného. Záväzok žalovaného poskytovať doplnkovú službu preto nie je súčasťou záväzku žalovaného zo Zmluvy o úvere, nakoľko zo Zmluvy o úvere napríklad nevyplýva povinnosť žalovaného pravidelne cestovať za žalobkyňou. Doplnková služba je teda poskytovaná nad rámec príslušnej Zmluvy o úvere až potom, ako sa žalobkyňa dobrovoľne rozhodla uzavrieť so žalovaným.“

4. Po právnom posúdení veci podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 súd konštatoval, že „opísanie rozhodujúcich skutočností musí byť zrozumiteľné, inak to zakladá vadu podania, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivo a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (sp. zn. 3Obo 77/2007). Označenie dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 . Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť účastníka konania, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, ktoré sú relevantné k posudzovanej veci, a teda sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena teda znamená, že účastník konania, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností a toto “bremeno neuniesol“, nebude v konaní úspešný. Nestačí, že účastník konania označí dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Všeobecne možno preto vyjadriť, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo a na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. Žalobca má dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o opodstatnenosti ním uplatneného nároku.“ Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 tak, že plne úspešnému žalovanému v konaní priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietla, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznila, že vo svojej žalobe žiadala určiť, že ňou označená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2015 je neplatná s tvrdením, že jej predmetom mal byť poskytnutý úver v sume 1000,- eur, avšak v skutočnosti jej žalovaný v rozpore so zmluvou poskytol úver v sume 875,08 eur. Poukazom na § 43a Občianskeho zákonníka tvrdiac, že medzi stranami nevznikla písomná zmluva na poskytnutie úveru vo výške 875,08 eur, a tak je zmluva neplatná, ako i všetky závislé zmluvy, žalobkyňa súdu prvej inštancie vytkla, že sa s platnosťou zmluvy nevysporiadal a neodôvodnil spornú skutočnosť

- predmet zmluvy. Podľa žalobkyne prvoinštančný súd porušil i zákonom stanovené ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, nezohľadnil jej pozíciu slabšej strany v spore, nepostupoval podľa druhej hlavy Civilného sporového poriadku, nepodrobil z úradnej povinnosti spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole jej zmluvných podmienok, keď súd z úradnej moci neskúmal spotrebiteľskú zmluvu ani v časti cena úveru, ani v časti o zabezpečení splátok úveru, ktorá je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch zakázaná a svoj rozsudok riadne neodôvodnil. Podčiarkla, že účtovanie poplatku za preberanie peňažných hotovostí na splnenie dlhu je zakázané ustanovením § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa žalobkyne súd nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil a v bode 6 rozsudku odôvodnil, že zmluva o doplnkovej službe bola individuálne dojednaná, že neobsahuje neprijateľné podmienky a bola uzavretá platne, navyše ak žalobkyňa namietala poplatok za službu komfort. Poukazom na znenie § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52a, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. h), § 9 ods. 2 a 10 zák. č. 129/2010 Z.z., čl. 6 smernice 93/13/EHS, viaceré súdne rozhodnutia, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 107/07, žalobkyňa zdôraznila, že jej bola na podpis predložená typová predtlačená formulárová zmluva, ktorej obsah nemohla ovplyvniť, zmluva jej nebola poskytnutá vopred na oboznámenie, nebola jej poskytnutá odborná starostlivosť v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, žalovaný so žalobkyňou nevyjednal individuálne zmluvné podmienky a úver má byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, označiac prvoinštančným súdom osvedčený skutkový stav veci, ako aj jeho právne posúdenie za správne, logické a dostatočné.

8. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že na svojom odvolaní trvá. Zopakovala, že predmetnú úverovú zmluvu považuje za neurčitú v predmete zmluvy a cene zmluvy, ktorá je preto neplatná.

9. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalovanej podčiarkol, že žalobkyňa svoju žalobu odôvodňuje všeobecnými tvrdeniami a opätovne poukázal na nedostatky jej žaloby, ktorá neobsahovala okrem označenia strán, žiadne pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností ani označenie a pripojenie dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností, čo napokon potvrdil aj súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku. Pripomenul, že princípy dokazovania platia aj pre spotrebiteľské spory a žalobkyňa preto nemôže kedykoľvek preniesť svoju dôkaznú povinnosť na žalovaného.

10. Krajský súd ako odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podal žalobkyňa v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Rozsudok je potrebné zrušiť, pretože žalobkyňa vo svojom odvolaní dôvodne namietla, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobkyni realizáciu procesných práv priznaných jej v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať odvolací súd i z úradnej povinnosti.

11. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len “) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má pritom právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (článok 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky).

12. Z citovaných ustanovení i podľa záverov ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012, sp. zn. 1Cdo/48/2010).

13. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131 . V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 1 až 3 .

14. Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone (článok 11 ods. 1, 2 .

15. Ak podanie vo veci samej nemá potrebné náležitosti, alebo má iné nedostatky, je povinnosťou súdu poskytnúť žalobkyni potrebné poučenie a viesť ju k takej formulácii žaloby, ktorá by zodpovedala právnym predpisom a záujmom, o ochranu ktorých žalobkyňa žiada. Neúplnosť podania vo veci samej ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania sa súd musí pokúsiť odstrániť v súčinnosti so žalobkyňou ešte pred nariadením pojednávania vo veci v súlade s § 129 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Civilný sporový poriadok ukladá súdu v § 129 ods. 2 v uznesení podľa odseku 1 uviesť, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (§ 129 ods. 3 . Druhou možnosťou ako zabezpečiť odstránenie vád podania vo veci samej je výsluch toho, kto podanie urobil (§ 130 . Ak má súd za to, že možno rýchlejšie a hospodárnejšie odstrániť vady podania pri výsluchu podávateľa, predvolá ho a pri výsluchu mu uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, pričom ho poučí o tom, ako podanie opraviť alebo doplniť. Podávateľ môže svoje podanie opraviť alebo doplniť priamo pri výsluchu do zápisnice súdu.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že argumenty prednesené v odvolaní žalobkyne sú opodstatnené a je nutné s nimi súhlasiť v prvom rade v tom, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak žalobu žalobkyne zamietol odkazom na ustanovenie § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, keď pritom síce súd konštatoval, že na nariadenom predbežnom prejednaní sporu žalobkyňu poučil o možnosti bezplatného právneho zastúpenia ustanoveným advokátom prostredníctvom Centra právnej pomoci na základe žiadosti adresovanej Centru právnej pomoci, ako aj o obsahových náležitostiach žaloby, avšak z obsahu súdneho spisu nemožno z ničoho vyvodiť, že by súd splnil svoju povinnosť poučiť žalujúcu spotrebiteľku o zákonných náležitostiach žaloby, o to viac, ak v odôvodnení rozsudku okrem ustanovenia § 132 ods. 1, 2 a 3 odkázal i na obranu žalovaného namietajúceho nedostatky náležitostí žaloby žalobkyne.

17. Z obsahu spisu totiž plynie, že potom, ako žalobkyňa dňa 10.1.2017 doručila súdu podanie, označené ako „žiadosť o zrušenie zmluvy z dôvodu nenaplnenia podmienok“, v ktorom poukazom na skutočnosť, že dňa 30.10.2016 uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 1000,- eur, suma na vrátenie bola vyčíslená na sumu 1.873,62 eur, z toho bol poplatok za službu komfort v sume 563,40 eur. Žiadala o „zrušenie zmluvy komfort pri spotrebiteľskom úvere č. zmluvy XXXXXXXXX“, súd prvej inštancie na predbežnom prejednaní sporu dňa 2.8.2017 vyzval žalobkyňu na „prednesenie podstatného obsahu žaloby a vyjadrení podľa § 167 CSP“, na čo žalobkyňa uviedla, že žiada o zrušenie a zároveň o určenie neplatnosti zmluvy o poskytovaní služby COMFORT, pričom predložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrela dňa 30.10.2015. Z obsahu zápisnice o predbežnom prejednaní sporu dňa 2.8.2017 je tiež zrejmé, že súd poučil žalobkyňu o možnosti „bezplatného právneho zastúpenia ustanoveným advokátom prostredníctvom Centra právnej pomoci na základe žiadosti a nato „pojednávaie odročil na deň 27.9.2017 (zápisnica o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 2.8.2017, č.l. 38 a 39 súdneho spisu). Na pojednávaní dňa 27.9.2017 žalobkyňa jedine uviedla, že sa obrátila na Centrum právnej pomoci v zmysle poučenia súdu, žalovaný predložil súdu odpoveď adresovanú žalobkyni na odstúpenie od zmluvy o poskytnutí služby komfort zo dňa 27.1.2017, (č.l. 47 súdneho spisu).

18. Na rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto nesprávneho postupu súdu, je potrebné hľadieť ako na rozporné so zásadami spravodlivého procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva a už len z tohto dôvodu je nutné pristúpiť k jeho kasácii.

19. Súd prvej inštancie však pochybil i v inom ohľade.

20. Z článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti a zakotvuje i požiadavku kontradiktórnosti, ktorá spolu s požiadavkou rovnosti sporových strán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6 ods. 1, čl. 9 , premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany, ako i navrhovať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese vzťahuje jednak na dokazovanie, a súčasne zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmi predloženými druhou stranou a vyjadriť sa k nim. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súdne rozhodnutie nemôže byť založené na ničom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán (por. napr. rozsudok Mantovanelli proti Francúzsku z 18.3.1997, Rowe a Davis proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 16. 2. 2000, Ekbatani proti Švédsku z 26.5.1988, Helmers proti Švédsku z 29.10.1991, Belziuk proti Poľsku z 25.3.1998, Cooke proti Rakúsku z 8. 2. 2000).

21. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

22. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.

23. Z obsahu odôvodnenia rozsudku totiž rezultuje, že súd prvej inštancie svoj zamietavý výrok odôvodnil bez ďalšieho iba všeobecnou konštatáciou, že žaloba musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a žalobkyňa má dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o opodstatnenosti ním uplatneného nároku, a takisto úsudkom, že „zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, neobsahuje neprijateľné podmienky a bola uzavretá platne“. Takéto zovšeobecnené stručné odôvodnenie zamietavého výroku, bez uvedenia konkrétnych záverov súdu, vyplývajúcich zo skutkového stavu zisteného v prejednávanom spore, odvolací súd považuje za nedostatočné a neúplné. Z dôvodov rozsudku pritom nijako nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a právnym záverom na strane druhej, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, zakotveného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práva a slobôd. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia akékoľvek absentujú úvahy súdu a nevyplýva z neho, aký záver súd učinil o skutkovom stave, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal pri svojom rozhodovaní, a prečo. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, bolo nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal pochybnosti. Súd totiž mohol pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistil relevantný skutkový stav vo väzbe na konkrétny prejednávaný spor a až následne v tomto smere mohol podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a z akého dôvodu pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci (v danej veci súd úplne opomenul v dôvodoch rozsudku uviesť aké právne ustanovenia na spor aplikoval, ak o.i. uzavrel, že žaloba je nedôvodná, lebo označený právny úkon bol výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán a bol uzatvorený platne). Skutkové a právne závery súdu sú tak v podstate nepreskúmateľné, nespĺňajúce požiadavku ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Za takejto situácie je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobkyni (i žalovanému), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nemohol zaoberať samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, keďže odvolací súd nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie. Za tohto stavu preto odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

25. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vyzvať žalobkyňu na doplnenie a odstránenie vád žaloby uznesením vydaným v súlade s ustanovením § 129 a nasl. CSP, v ktorom súd prvej inštancie konkrétne uvedie, v čom je žaloba neúplná a poskytne žalobkyni dostatočne konkrétne poučenie vyžadované právnym predpisom v tom smere, ako je treba doplnenie a opravu vykonať tak, aby bolo nepochybné, o čom žiada žalobkyňa rozhodnúť, t.j. v žalobe presne, určite a zrozumiteľne uviesť, čoho sa domáha. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že bezpochyby presný, určitý a zrozumiteľný žalobný petit nie je len vyjadrením formálnych náležitostí žaloby, ale nevyhnutným predpokladom na to, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobkyňa začatím konania sledovala. Mať pritom na zreteli, že súd má poskytovať v civilnom súdnom konaní spravodlivú a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených (čl. 2 ods. 1 základných princípov , rešpektovať základné právo strán sporu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (i právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, por. m. m. II. ÚS 135/04, II. ÚS 174/04). V prípade, ak žalobkyňa svoju žalobu upresní a doplní o vyššie uvedené náležitosti vyžadované zákonom, následne opätovne o návrhu žalobkyne rozhodnúť s prihliadnutím na všetky žalobkyňou i žalovaným predložené tvrdenia a dôkazy, vrátane vyporiadania sa s námietkami strán sporu prednesenými v tomto odvolacom konaní. Rozhodnutie potom odôvodní súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia boli nepochybné skutkové a právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok sporových strán v priebehu tohto odvolacieho konania.

26. Keďže v tomto ďalšom konaní po zrušení rozsudku vzniknú ďalšie trovy, odvolací súd zrušil aj výrok o nároku na náhradu trov konania sporových strán. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, opätovne rozhodnúť v novom rozhodnutí (§ 396 ods. 3 .

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .