Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59P-13-2019.pdf
PDF · 101.98 KB
Case nature
Subarea
59P/13/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. D., nar. XX.X.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: H. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, L., zast. Advokátskou kanceláriou JANČO A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, Bratislava a otca: K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B.M. XX, L., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
I. Otec je oprávnený stretávať s maloletým K. D., nar. XX.X.XXXX, každý nepárny týždeň kalendárneho roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý utorok od 16.00 hod do stredy do 18.00 hod, s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky.
II. Otec je predbežne povinný platiť výživné na maloletého K. v sume 100,- eur mesačne, vždy do 15- teho dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 13.3.2019 sa matka maloletého dieťaťa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým každý týždeň kalendárneho roku od soboty v čase od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Zároveň žiadala súd, aby otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého K. vo výške 150,- Eur mesačne.
2. Matka svoj návrh odôvodnila predovšetkým odročením pojednávania vo veci samej dňa 4.3.2019 za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, komplikovanou komunikáciou s manželom a skutočnosťou, že sa s otcom na starostlivosti o syna nevedia dohodnúť. Matka uviedla, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom dieťa sa nachádza v jej starostlivosti, spoločne bývajú u svojej matky (starej matky maloletého) v J.. Maloletý navštevuje materskú školu a vzhľadom na jeho imunologickú liečbu ho vyzdvihuje v čase cca o 12:00 hodine a odovzdá ho starej matke, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa do času kým sa ona vráti z práce. Otec maloletého pracuje do 16:00 až 17 hodiny. Vo svojom návrhu matka ďalej uviedla, že otec maloletého si prichádza prevziať syna aj bez predchádzajúcej dohody s ňou.
3. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci rozvodu manželstva (vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. XXP/ XX/XXXX) zo dňa 5.12. 2018 súd zistil, že matka zo spoločnej domácnosti odišla spolu so synom ku svojej mame dňa 28.5. 2018. Matka uviedla, že 3.6. 2018 si ku manželovi prišla pre veci po dohode,
manžel plakal a hovoril, že mu zobrala syna. Išiel do trezoru a vytiahol zbraň, povedal, že si chce zobrať život, pretože mu zobrala syna. V tom čase býval syn veľmi chorľavý, aj samotná lekárka sa jej pýtala, či sa v rodine niečo nedeje. Boli jej odporúčané návštevy psychológa, kam aj začali chodiť. Matka v konaní o rozvod manželstva navrhla zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné navrhla v sume 170,- eur mesačne. V časti o úpravu styku navrhla styk neupraviť, vzhľadom na to, že sa vedia s manželom v tejto otázke dohodnúť. Jej mesačný netto príjem predstavuje cca sumu 620 eur netto, pričom k jej pravidelným výdavkom patrí : 100,- eur príspevok na nájom, strava cca 200 eur mesačne, ďalšie výdavky na syna predstavujú náklady na oblečenie a obuv, strava 65 eur, lieky cca 50,- eur mesačne, knižky hygienické potreby, logopéd 10,- eur mesačne, obedy v škôlke 30,- eur, štvrťročne 50,- eur ZRPŠ, výtvarný a anglický krúžok 45,- eur štvrťročne.
4. Otec maloletého na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností dňa 5.12. 2018 uviedol, že syn K. bol na neho naviazaný, len manželke to prekážalo. Zo spoločnej domácnosti odišla po hádke, keď nechcela prispievať nič na domácnosť a on už vybuchol. Syna žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Vlastní 2,5 izbový byt po rodičoch na B. N., ktorý je vo veľmi zlom stave a nedá sa ani predať ani prenajať. Pracuje ako kuriér s mesačným príjmom cca 630-650 eur netto. Pracovný čas má do 16,00 ale po dohode chodieva už o 14,30 pre syna každý deň, ktorého má u seba až kým nepríde matka. Otec ďalej uviedol, že syn je u neho veľmi rád, všetky jeho potreby vie zabezpečiť. S matkou sa nedá na ničom dohodnúť, vôbec spolu nekomunikujú, len cez sms. K jeho pravidelným výdavkom patrí: nájom bytu na B. 15,- eur, nájom L. 175,- eur, splátka pôžičky na spoločné auto 81,- eur, telefón 32-40,- eur, elektrina na L. 50,- eur, inkaso 4,64,- eur, strava, drogéria a podobne 250,- eur mesačne. Matke na dieťa teraz neprispieva ničím.
5. Maloletý K. v rámci výsluchu dieťaťa uskutočneného dňa 23.1.2019 na tunajšom súde uviedol, že býva s maminkou a babinou, tatino býva v inom dome. Chodí k nemu iba na návštevu, býva blízko, cez noc tam nespí. U tatina dávno nebol, povedal mu, že ku nemu pôjde až keď bude zdravý. Maloletý ďalej uviedol, že tatinka ľúbi. Na otázku, či by nechcel u tatina aj prespávať odpovedal, že o tom premýšľa. Pamätá si ako sa rodičia hádali, maminka aj plakala. Keď príde od tatina, tak sa ho maminka pýta, čo tam robili, čo jedol a tak. Keď je u tatina tak sa hrajú s hračkami.
6. Na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva dňa 23.01.2019 otec uviedol, že syna už mesiac nevidel, matka ho proti nemu štve. Aj keď mal narodeniny chcel byť s ním, pričom matka mu oznámila, že mu ho nedá, pretože 31-ého ide na imunitné testy. Keď však včera mohol stáť pred budovou súdu hodinu, nechápe, prečo by nemohol byť dve hodiny u neho. Keď chcel číslo účtu matky, aby jej posielal peniaze ako výživné, tak mu ho odmietla dať. Syna si potrebovala na seba naviazať, to bol jej zámer. Keď chcel, aby K. spal u neho, tak syn aj chcel, načo matka zareagovala "Ty by si chcel spať u tata?" a maloletý hneď zmenil názor, že "ja neviem, ja som ešte maličký". Matka na uvedenom pojednávaní uviedla, že nemá problém s tým, aby dieťa u otca prespávalo, avšak si musí uvedomiť, že s tým súvisia všetky povinnosti. Otec napríklad neuznáva ich lekárku, jeho stravovanie sú len hranolky, pizza a palacinky.
7. Na pojednávaní dňa 4.3.2019 matka uviedla, že od posledného pojednávania sa už uskutočnili nejaké stretnutia, kde syn prespal u otca. Po týchto stretnutiach bol syn nevyspatý, bolelo ho bruško. Neskôr z neho vyšlo, že mu otec hovoril, že je zlá a zákerná ženská a ďalší víkend už k nemu ani ísť nechcel, pretože sa bál, že bude na ňu zase hovoriť zlé veci. Napriek tomu tam ale išiel a prespal. Syn sa podrobuje imunologickej liečbe a na odporúčanie lekárky bol dva mesiace doma. Keďže je v predškolskej výchove, tak teraz chodieva do škôlky iba doobeda, t.j. do 12,00 hod, kedy pre neho príde a odvedie ho ku svojej mame a potom sa vráti do práce. Matka ďalej uviedla, že by súhlasila s tým, aby sa syn stretával s otcom každý nepárny víkend od soboty od 9,00 hod do nedele do 18,00 hod a každý týždeň v stredu a vo štvrtok poobede do 18,00 hod.. Pokiaľ syn prejde psychologickými testami, tak od septembra by mal nastúpiť do 1. ročníka ZŠ. Otec na predmetnom pojednávaní uviedol, že syn je u neho šťastný a naopak, je nešťastný, keď nemôže ísť ku nemu. Stresy zažíva preto, lebo jeho matka a svokra mu bránia, aby sa s ním stýkal. Keď je syn u neho doma, vôbec sa o matke nebavia. Keď bol pre K., tak svokra mu ho ani nechcela dať, pretože vraj nemá na neho žiaden papier, pritom stále sú manželia. Papier od imunologičky si manželka vybavila preto, aby mala dôvod mu syna nedávať. Pre syna nemôže chodiť o 12,00 hod, pretože pracovnú dobu má do 16,00-17,00 hod. Trval na striedavej osobnej starostlivosti, pretože chce aby syn mohol byť rovnako s ním. S jeho matkou sa nedá vôbec dohodnúť a jej úmyslom je, aby bol syn odstránený z jeho života. Z tohto je chlapec psychicky na dne.
Dieťa ho potrebuje, takisto ako potrebuje aj svoju matku. K. mu povedal, že mamina mu povedala, že keď povie, že chce bývať aj s tatom, tak už neuvidí ani babku ani mamu.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP , ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 325 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
17. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa , záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa : 1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. 2. Za týmto účelom sa dieťaťu
musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. (Dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti alebo postupne, ktoré sa ho týkajú.)
20. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa CMP ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom CMP, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa.
21. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným CMP nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti finančne podieľal na jeho výžive.
22. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh matky spolu s priloženými listinnými dôkazmi ako i po oboznámení sa so spisovým materiálom vo veci rozvodu manželstva, súd návrh matky považoval sčasti za dôvodný.
23. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého Róberta sa nevedia dohodnúť na starostlivosti o syna, nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa s maloletým odsťahovala ku svojej matke. Neodkladné opatrenie má mať výnimočný charakter a súd ním môže uložiť povinnosť, nie priznať právo. Neodkladným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti a môže tiež zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo narušený. Súd nemôže neodkladným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo ponechaní v starostlivosti jedného z rodičov, ale môže rozhodnúť o tom, že jeden z rodičov je povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, ak sú pre takéto rozhodnutie splnené zákonné podmienky, čím prakticky dochádza k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené.
24. Na základe vyššie uvedeného, súd o návrhu matky o ponechaní maloletého v jej starostlivosti rozhodol tak, že návrh v tejto časti zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade nie je daný, nakoľko maloleté dieťa sa v starostlivosti matky fakticky a reálne nachádza, a teda v zmysle uvedeného, nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by potvrdzovalo a duplikovalo už existujúci stav. Život, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa nie sú ohrozené ani narušené a matka nijako nepreukázala, že otec by mal v úmysle bez dohody, prípadne súdneho rozhodnutia dieťa matke odobrať a rozhodovať o jeho záležitostiach bez nej.
25. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade, prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému (otec dlhšiu dobu žiadne výživné na syna neplatil) a určil výživné v sume 100,- eur mesačne. Súd mal za to, že ide o sumu primeranú na zabezpečenie nevyhnutných potrieb mal. dieťaťa a týmto bude i zabezpečená finančná spoluúčasť otca na výžive dieťa. Ide o sumu primeranú, ktorá odzrkadľuje nevyhnutnú mieru, ktorou je otec povinný podieľať sa na výžive svojho dieťaťa. Takéto rozhodnutie je jednoznačne v záujme maloletého, najmä v záujme toho, aby mal zabezpečené nevyhnutné výdavky, ktorými sú predovšetkým výdavky na predškolské zariadenie, stravu, oblečenie, drogériu, dopravu a pod.. Aj napriek tomu, že súd mal už podklady k zisteniu príjmu oboch rodičov, výživné upravil v miere aká nevyhnutne a dostatočne pokryje náklady maloletého, pokiaľ súd nerozhodne vo veci samej. Súd mal teda za to, že výška výživného upravená neodkladným opatrením v sume 100-eur na mal. je primeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov otca a zodpovedá i odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere.
26. Vzhľadom na to, že rodičia sa nevedia dohodnúť na pravidelnom realizovaní styku, je potrebné, aby bol styk otca s maloletým dočasne upravený a stretávanie prebiehalo v pravidelných intervaloch. Súd vyhodnotil súčasný stav z uvedeného dôvodu za nežiaduci, nakoľko v systéme stretávania sa dieťaťa s otcom sa ústne dohody rodičov neosvedčili a je potrebné upraviť presne stanovené pravidlá formou súdneho rozhodnutia. Dieťa má právo na styk so svojimi rodičmi (čl. 41 ods. 4 Ústavy SR) a na zachovanie vzťahu s nimi, právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov (čl. 8 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa). Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že udržiavanie kontaktu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v záujme dieťaťa a všeobecne sa odporúča, aby sa oddelene žijúci rodičia predovšetkým navzájom dohodli o spoločnej výchove dieťaťa a návštevách druhého rodiča.
27. Vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci samej a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol o styku otca s dieťaťom, keď tento vymedzil tak, aby bolo zachované právo otca na pravidelné stretávanie sa so svojim maloletým synom, s poukazom na potrebu zachovania pravidelného kontaktu a citového vzťahu otca s dieťaťom, berúc do úvahy i fakt, že v ostatnom období styk otca s maloletým pravidelne realizovaný nebol.
28. Súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
29. Úprava styku rodiča s dieťaťom má byť v súlade so záujmom dieťaťa a nie v súlade s predstavami a názormi rodičov maloletej. Otec má nepochybne záujem na širšom stretávaní sa so svojim synom, čoho dôkazom je i návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti v konaní o rozvod manželstva (matka žiadala maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti a styk s otcom neupravovať). V poslednom čase však medzi rodičmi vládne animozita, navzájom nevedia spolu komunikovať a na stretávaní sa otca s dieťaťom nevedia dohodnúť. Otec maloletého má pocit, že matka mu pod zámienkou rôznych výhovoriek odmieta dieťa odovzdávať, matka má naproti tomu pocit, že otec svoju starostlivosť nevykonáva riadne a pred dieťaťom sa o nej zle vyjadruje.
30. Súd je v súčasnej dobe toho názoru, že v systéme stretávania sa otca s maloletým je potrebné nastaviť istú pravidelnosť a režim, čím je možné sa vyhnúť vzájomným nedorozumeniam medzi rodičmi. Taktiež pre dieťa je potrebné aby malo istotu, že s otcom sa môže pravidelne stretávať, bez akéhokoľvek vplyvu matky. Súd otcovi upravil styk v širšom rozsahu ako navrhovala matka, nakoľko z dokazovania vo veci rozvodu manželstva jasne vyplýva, že otec má so svojim synom pekný vzťah, ktorý je potrebné do budúcna viac podporovať. Taktiež i sám maloletý uviedol, že svojho otca má rád a chce s ním tráviť spoločný čas. V súčasnej dobe teda neexistuje žiaden relevantný dôvod na to, aby styk otca s dieťaťom nemohol dočasne prebiehať aj cez týždeň s prespatím dieťaťa cez noc. Vyjadrenia matky, že dieťa po pobyte v domácnosti otca javí známky úzkosti, sa v kontexte doposiaľ vykonaného dokazovania
javia ako účelové. Matka maloletého vplýva na dieťa neadekvátnym spôsobom, kedy ho vystavuje konfliktu lojality. Uvedené mal súd preukázané najmä z výsluchu maloletého, výpovede otca ako i vyjadrení jej samotnej. Matka nie je schopná adekvátne akceptovať a podporovať rolu druhého rodiča v živote dieťaťa a z nepochopiteľných dôvodov vystavuje dieťa vnútornému konfliktu. Maloletý má u svojho otca vytvorené vhodné podmienky, otec vie svojmu synovi zabezpečiť podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin, pričom sám má záujem aktívne sa na výchove dieťaťa podieľať. Argumenty matky, že dieťaťu nevie poskytnúť adekvátnu starostlivosť (nevhodné stravovanie a pod.), súd nemohol akceptovať, nakoľko je potrebné si uvedomiť, že otec je rovnakým rodičom ako matka, taktiež má svoje predstavy o starostlivosti o dieťa, ktoré sa nie vždy musia zhodovať s predstavami matky. Matka nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa otec o dieťa nedokázal náležite postarať, resp. že by dieťaťu pobytom u otca v dlhšom časovom rozsahu, hrozila nejaká ujma. Takouto úpravou bude otcovi umožnené plnohodnotne stráviť so svojim synom vzájomný čas. Je pochopiteľné, že otec chce dieťa vychovávať, starať sa o neho v bežných denných situáciách ku ktorým patrí i zaspávanie, či vstávanie a príprava do škôlky. Dôležitá úloha otca v živote maloletého je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na mal. dieťa pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom a nie citovo ho vydierať, že s ním chce byť viacej.
31. V súčasnej situácii je nanajvýš potrebné, aby sa vzťah medzi otcom a synom upevňoval a rozvíjal, taktiež je potrebné si uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať zdravému vývoju dieťaťa. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska jeho budúceho vývinového štádia nanajvýš vhodné. Tento stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.
32. Súd apeluje na oboch rodičov maloletého aby sa snažili o upokojenie celej situácie, najmä zlepšením vzájomnej komunikácie, a to i za prípadnej odbornej pomoci. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že vťahovaním dieťaťa do vzájomných konfliktov rodičov, je dieťa vystavované záťažovým situáciám, ktoré nie je schopné, vzhľadom na svoj vek racionálne spracovať, čo môže v budúcnosti viesť k vážnemu ohrozeniu zdravého fyzického i psychického vývinu dieťaťa. Zároveň súd apeluje na matku dieťaťa, aby rešpektovala rolu druhého rodiča v živote maloletého, pre ktorého je dôležité, aby tak ako matka aj otec, boli prirodzenou súčasťou jej života.
33. Toto uznesenie o neodkladnom opatrení je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia ( § 367 CMP), v časti o výživnom je vykonateľné doručením.
34. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.