Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/412/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu: Z.. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., O. XX, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 5, o návrhu žalobcu na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/36/2016-48 zo dňa 24. 05. 2016, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, návrh žalobcu (v odvolaním napadnutom uznesení označenom ako navrhovateľ) na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod. sp. zn. 2C/134/2011 zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanej (v odvolaním napadnutom uznesení označenej ako odporca) sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/134/2011, a to z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 písm. a), c) a e) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že pokiaľ ide o ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP, že zjavným omylom a nesprávnym právnym názorom súdov v riadnom konaní je tvrdenie, že rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré zrušil súd, nie je nezákonné a preto žalobu zamietli, čo podľa žalobcu je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v rozpore s medzinárodnými dohovormi, v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdneho dvora Európskej únie. Dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. c) OSP žalobca odôvodnil tak, že sudcovia v uvedenom konaní porušili Ústavu SR, keď konali svojvoľne v rozpore s článkom II ods. 2 Ústavy SR, konali v rozpore s komunitárnym právom, v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu, v rozpore s nálezom Ústavného súdu. Právny názor sudcov v tomto konaní išiel až za hranicu zdravého rozumu, keď tvrdili, že rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré zrušil súd, nie je nezákonné. Dôvod obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. e) OSP žalobca videl v tom, že súdy rozhodli v rozpore s komunitárnym právom EÚ, v rozpore s rozsudkom Európskeho súdneho dvora vo veci K?bler proti Rakúsku - C-224/01 zo dňa 30. 09. 2013.

3. Na nariadenom pojednávaní žalobca navrhol, aby súd konanie prerušil a požiadal Ústavný súd o riešenie prejudiciálnej otázky ohľadne toho, aby súd posúdil to, či zjavný omyl súdov v riadnom konaní je dôvodom na povolenie obnovy konania. Ústavný súd by mal posúdiť tú skutočnosť, či je možné podať návrh na obnovu konania pri zjavnom omyle okresného aj krajského súdu v súdnom konaní.

4. O návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 109 ods. 1 OSP. Dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania z dôvodu, ktorý uviedol žalobca. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že by všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa veci týkal, bol v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, preto nie je dôvodné postúpenie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Dôvody na povolenie obnovy konania upravené v § 228 ods. 1 OSP sú dostatočne upravené a sú jasné, preto návrh žalobcu na prerušenie konania súd prvej inštancie zamietol.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že na Okresnom súde Veľký Krtíš sa viedlo konanie pod sp. zn. 2C/134/2011 o náhradu škody vo výške 536 824 € s príslušenstvom. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 2C/134/2011-253 zo dňa 03. 06. 2014 tak, že žalobu zamietol. Druhým výrokom žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie jeho práv. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 13Co/990/2014-292 zo dňa 27. 10. 2015 rozsudok Okresného súdu potvrdil a žalovanej náhradu trov konania odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok okresného ako aj krajského súdu nadobudli právoplatnosť 11. 12. 2015. Proti rozsudku krajského súdu žalobca dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nepodal.

6. V súvislosti s návrhom žalobcu na obnovu konania súd prvej inštancie aplikoval ust. § 228 ods. 1 písm. a), c) a e) OSP. Vec právne posúdil tiež podľa ust. § 230 ods. 1 a 2 OSP. Konštatoval, že žalobca tak, ako to vyplýva z návrhu na obnovu konania, podal návrh v súlade s ust. § 230 ods. 1 a 2 OSP, teda v objektívnej trojročnej lehote (právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 11. 12. 2015) a v prípade dôvodov podľa § 228 písm. a) a c) OSP v zákonnej subjektívnej trojmesačnej lehote na podanie návrhu na obnovu konania. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. e) OSP, súd prvej inštancie zaujal názor, že tu subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu zachovaná nebola.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôvodom pre povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) OSP sú len také nové skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré navrhovateľ v pôvodnom konaní nemohol použiť bez svojej viny, ak by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie a len také dôkazy, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Takéto dôvody však žalobca nepreukázal. Žalobca tak vo svojom návrhu ako aj na samotnom súdnom pojednávaní poukazoval, že dôvody v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) OSP sú zjavné omyly a nesprávne názory súdov v riadnom konaní. Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania podľa názoru prvostupňového súdu je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi ne patrí aj obnova konania s taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 OSP. V návrhu na obnovu konania sa preto žalobca nemôže domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahe. Na nápravu týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Citujúc uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/98/11 zo dňa 11. 08. 2011 súd prvej inštancie uzavrel, že vecná nesprávnosť rozhodnutia napádaná v návrhu na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania.

8. K dôvodu obnovy konania uvádzaným žalobcom v zmysle § 228 ods. 1 písm. c) OSP, že bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí rozhodovali o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu č. k. 2C/134/2011-253 zo dňa 03. 06. 2014, súd prvej inštancie poukázal na to, že trestný čin sudcu je dôvodom obnovy konania vtedy, ak medzi trestným činom sudcu a nepriaznivým meritórnym rozhodnutím je príčinná súvislosť. Dôkazom je iba právoplatný rozsudok o tom , že sudca sa dopustil skutku, za ktorý bol uznaný vinným ( nie je rozhodujúce, či bol uložený aj trest) zo spáchania trestného činu, pričom skutok súvisí s prijatím rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania. (Mazák J.: Základy občianskeho procesného práva. Bratislava 2004. iura edition, s. 394-396). Žalobca na pojednávaní uviedol, že jeho oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu sudcov odvolacieho senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici v zložení predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermmana a JUDr. Ammy Odálošovej, ktoré podal dňa 15. 01. 2016 na Okresnú prokuratúru Veľký Krtíš nebolo doposiaľ vybavené. Prvostupňový súd dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na povolanie

obnovy konania ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko nebolo preukázané, že uvedení sudcovia by sa dopustili trestného činu v súvislosti so svojím rozhodnutím.

9. K dôvodu obnovy konania podľa § 228 písm. e) OSP, v ktorom žalobca poukazoval na to, že sudcovia rozhodli v rozpore s rozsudkom Európskeho súdneho dvora vo veci Kobler proti Rakúsku (C-224/01) zo dňa 30. 09. 2003, súd prvej inštancie zaujal názor, že nebola zachovaná lehota v zmysle § 230 ods. 1 OSP, v zmysle ktorej treba návrh na obnovu konania podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ten kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Žalobca na pojednávaní uviedol, že o vyššie uvedenom rozsudku sa dozvedel až po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12C/134/2011. Prvostupňový súd poukázal na to, že rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie sú zverejňované v úradnom vestníku Európskej únie v sérií C s tým, že toto rozhodnutie, na ktoré žalobca poukázal vo svojom návrhu bolo zverejnené v roku 2003, resp. 2004. Citujúc ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku zverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka. Vzhľadom na toto ustanovenie podľa sudu prvej inštancie platí, že žalobca sa o príslušnom rozhodnutí Európskeho súdneho dvora dozvedel jeho zverejnením v spomínanom úradnom vestníku Európskej únie. Ďalej prvostupňový súd poukázal na to, že naše národné právo neumožňuje obnoviť konanie pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím, ale len s takým, kde existuje vecné a personálne prepojené s konaním, ktoré sa má obnoviť. Ak teda vnútroštátne právo neumožňuje obnoviť konanie aj v iných prípadoch, potom to v zmysle zásady ekvivalencie od Slovenskej republiky nevyžaduje ani právo úniové. Jedinou výnimkou, kedy súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť zásadu res iudicata je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie. Túto argumentačnú líniu súdny dvor založil v rozhodnutí Lucchini. Základom tohto prípadu bola výlučná právomoc Európskej komisie rozhodovať o vyplatení štátnej pomoci. Komisia rozhodla o nevyplatení, Taliansky súd (ktorý takú kompetenciu nemal) naopak o vyplatení. Ak by vnútroštátny súd rozhodol vec, ktorá nebola v jeho právomoci a potom by sa spoliehal na zásadu res iudicata, výlučná právomoc komisie by bola úplne zmarená. Úniové právo preto v takom prípade obnovu konania vyžaduje, pôjde teda o prípady, keď vnútroštátny súd zjavne prekročí rozsah právomoci, ktorý mu je priznaný pôsobením Európskeho práva v rámci vnútroštátneho ústavného poriadku, najmä tým, že si prisvojí právomoc, ktorá je zverená iným orgánom Európskej únie. Súdny dvor však dodal, že rozsudok vo veci Lucchini je veľmi špecifickou výnimkou, ktorej cieľom nie je spochybniť záver, že úniové právo v zásade nevyžaduje prelomenie zásady res iudicata. Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. e) OSP bolo do Slovenského právneho poriadku zaradené Zákonom č. 384/2008 Z. z.. Dôvodová správa k tomuto zákonu je odôvodnená výlučne už spomenutým rozsudkom Lucchini. Z pohľadu účelu by sa teda § 228 ods. 1 písm. e) OSP mal vykladať skôr reštriktívne. Zo systematických súvislostí celého § 228 ods. 1 OSP, totiž jednoznačne vyplýva, že dôvodom na obnovu konania sú len také dôkazy, skutočnosti, rozhodnutia, trestné činy, či rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré majú priamy vecný i personálny súvis s napadnutým rozhodnutím. Niet preto rozumného argumentu, prečo by sa práve písm. e) tohto zákonného ustanovenia malo od tohto systému odkláňať a umožňovať obnovu konania aj z dôvodov, ktoré nemajú s účastníkmi ani s predmetom sporu nič spoločné.

10. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrh žalobcu na obnovu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 2C/134/2011 zamietol.

11. Žalobca napadol uznesenie okresného súdu v zákonnej lehote odvolaním. Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že odvolaním napáda uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil nezávislému a nestrannému súdu na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/33/2016-48 zo dňa 24. 05. 2016, a to tak, že súd obnovu konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/990/2014-292 zo dňa 27. 10. 2015, ktorým sa potvrdil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 2C/134/2011-253 zo dňa 03. 06. 2014, sa povoľuje. Súčasne navrhol, aby odvolací súd po pojednávaní veci vydal rozsudok, že súd zaväzuje žalovanú na zaplatenie náhrady škody žalobcovi vo výške istiny 536 824 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov, že rozhodoval vylúčený sudca, o čom svedčia skutočnosti, že mu neumožnil riadnu obranu proti vyjadreniu odporcu k jeho návrhu na obnovu konania, pretože mu vyjadrenie odporcu predložil až na pojednávaní, že pri rozhodovaní použil judikát Najvyššieho súdu SR platný pre dovolanie a nie pre obnovu konania, že pri rozhodovaní nepostupoval v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, že v konaní sa rozhodovalo o návrhu na obnovu konania, pri ktorom samosudkyňa Okresného súdu Veľký Krtíš zneužila právomoc verejného činiteľa, keď úmyselne rozhodla v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR a judikatúrou Najvyššieho súdu SR, preto samosudca pre bližší vzťah k svojim kolegom, nemôže byť nezávislý a nestranný. Žalobca má tiež za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne je tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení, že pri dôvode obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP nebola dodržaná subjektívna 3 mesačná lehota na podanie návrhu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ak v predchádzajúcej vete súd tvrdí, že subjektívna 3 ročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) a písm. c) bola dodržaná, tak potom aj musela byť dodržaná aj podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP. Nesprávne je tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení uznesenia na 5. strane predposledný odsek, že nepreukázal nové skutočnosti, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny. Novou skutočnosťou bolo nesprávne zistenie skutkového stavu veci odvolacím súdom v riadnom konaní, čiže zjavný omyl a nesprávny, právny záver odvolacieho súdu pri posudzovaní skutkového stavu. Túto novú skutočnosť sa dozvedel až po doručení rozsudku odvolacieho súdu a udialo sa tak bez jeho zavinenia. Túto novú skutočnosť riadne uviedol nielen v návrhu na obnovu konania. Žalobca má tiež za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd posúdil vec v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi a právom Európskej únie. Porušil tak právo žalobcu na opravný prostriedok po zjavnom omyle a nesprávnom právnom závere odvolacieho súdu. Opravný prostriedok „dovolanie“ nemohol použiť, pretože odvolací súd mu to neumožnil a súd prvého stupňa a odvolací rovnako rozhodli. Súd pri rozhodovaní použil nesprávny judikát - uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 98/2011 zo dňa 11. 08. 2011, ktoré pojednáva o dovolaní a nie o obnove konania. Súd tiež nesprávne právne posúdil dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP, pretože Slovenská republika je viazaná medzinárodnými zmluvami, viazaná je Európskym dohovorom, ktorý je tiež súčasťou práva EÚ. Taktiež žalobca tvrdí, že nemohol zmeškať lehotu na podanie návrhu na obnovu konania podľa písm. e), pretože nová skutočnosť pre neho nastala až po doručení rozsudku odvolacieho súdu.

13. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

14. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané ešte za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza, že ak nie ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nie len dostatočne podrobné, ale je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom

sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 236 CSP.

19. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods. 2 preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

21. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uvádza dôvod, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, k tomuto odvolací súd uvádza, že vo veci návrhu na obnovu konania rozhodol sudca JUDr. Zoltán Orlai. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by sudca JUDr. Zoltán Orlai bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12C/36/2016, teda vo veci žalobcu Ing. T. T. proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, predmetom ktorej je návrh žalobcu na obnovu konania. Preto odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nie je dôvodná.

22. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dôvodil, že novou skutočnosťou pre neho bolo nesprávne zistenie skutkového stavu odvolacím súdom v riadnom konaní, teda zjavný omyl a nesprávny právny záver odvolacieho súdu pri posudzovaní skutkového stavu.

23. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci, alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP. Tento záver odvolacieho súdu vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo dňa 11. 08. 2011, na ktoré správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal aj súd prvej inštancie.

24. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta aj nesprávnu aplikáciu vyššie uvedeného rozhodnutia súdom prvej inštancie, pričom uvádza, že toto rozhodnutie pojednáva o dovolaní a nie o obnove konania, ide zo strany žalobcu o nesprávny výklad predmetného rozhodnutia. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR práve riešil otázku prípustnosti obnovy konania, pričom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci, alebo nesprávnosti procesnej povahy. Z týchto dôvodov odvolacie námietky týkajúce sa nesprávneho skutkového zistenia nie sú dôvodné.

25. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že neboli dôvody na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP a len pre úplnosť upriamuje pozornosť na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/2017 zo dňa 16. 05. 2017, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že zásadný vplyv na posudzovanie návrhu na obnovu konania uplatneného podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP. má aj rozsudok Súdneho dvora C-234/04 zo 16. marca 2006 vo veci Rosmarie Capférer proti Schlang & Schick GmbH, v ktorom Súdny dvor uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Európskeho spoločenstva. Týmto rozhodnutím Súdny dvor zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata (jedinou výnimkou, keď Súdny dvor zakotvil povinnosť prelomiť túto zásadu, je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie ale do kompetencie orgánov Európskej únie). Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora. Rozhodnutie Súdneho dvora zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie alebo ak odlišne, hoci vo veci inej rieši otázku, majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadnej nesprávnosti procesnej povahy. Rovnaký právny záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Cdo 148/2017 zo dňa 28.02.2018.

26. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a vo výroku o náhrade trov konania, ktoré žalobca ani nenapadol konkrétnymi dôvodmi.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .