Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Ek/1237/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: W.A.G. payment solution, a.s., Na Vítězné pláni č. 1719/4, Praha, Česká republika, IČO: 26 415 623, v zast.: Mgr. Adam Novotný, advokát, Pařížska č. 67/11, Praha, proti povinnému v 1. rade: TL log s.r.o., Hlavná č. 10, Strážne, IČO: 50 534 891 a proti povinnému v 2. rade: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXXX/XX, F., pre vymoženie pohľadávky vo výške XX.XXX,XX € s príslušenstvom o sťažnosti povinného v 2. rade proti uzneseniu S. súdu Banská Bystrica sp.zn. 47Ek/1237/2018 zo dňa 04.12.2018 takto

rozhodol:

Súd ruší uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 47Ek/1237/2018 zo dňa 04.12.2018.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.08.2018 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinným v 1. a 2. rade pre vymoženie pohľadávky vo výške 24.090,06 € s príslušenstvom, ktorá bola priznaná na základe cudzieho exekučného titulu - rozhodčí nálezu Rozhodčího soudu při Hospodářske komoře České republiky a Agrární komoře České republiky pod sp.zn. Rsp 255/18 zo dňa 02.07.2018. 2. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš bol Okresným súdom Banská Bystrica poverený vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného poverením zo dňa 04.09.2018 na základe vyššie uvedeného cudzieho rozhodcovského rozsudku. 3. Uznesením zo dňa 04.12.2018 vyšší súdny úradník návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd v exekučnom konaní nemôže preskúmavať existenciu ani platnosť rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania v nespotrebiteľskom spore. Táto skutočnosť môže byť len dôvodom na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú povinný v 2. rade aj podal. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/9/2012, v zmysle ktorého súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu, a teda ani platnosť a existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Rovnako podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia. 4. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný v 2. rade sťažnosť, v ktorej uviedol, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne zisteného skutkového stavu a z dôvodu, že uznesenie je nepreskúmateľné. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v posúdení osobitného právneho predpisu a tým je Medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, ako aj ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. Povinný v 2. rade poukázal na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Ex. por., v zmysle ktorého súd musí pri skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul je exekučným titulom spôsobilým na vykonanie exekúcie. Pri cudzom exekučnom titule súd skúma, či boli splnené podmienky na jeho vydanie, a to bez ohľadu na to, či záväzok vyplýva alebo nevyplýva zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Práve naopak, záväzok skúmať podmienky na uznanie a výkon rozhodnutí ukladá priamo zmluva. Spôsob uznania a výkonu rozhodnutí pritom ustanovuje priamo čl. 24 zmluvy. Súd v exekučnom konaní

je povinný skúmať nielen formálne podmienky vydania exekučného titulu, ale aj materiálne podmienky, teda či povinnému v 2. rade bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní. Exekučný súd sa však so skúmaním materiálnej podmienky vôbec nevysporiadal a len jednostranne poukazuje na to, že podmienky na vykonanie exekúcie splnené boli. Súd zároveň uvádza, že podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa názoru povinného v 2. rade práve dôvody, pre ktoré bola uvedená žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, zakladajú zánik možnosti viesť exekúciu na základe takéhoto cudzieho exekučného titulu. Táto podmienka vyplýva priamo z čl. 22 zmluvy. Povinný v 2. rade poukázal na závažné porušenia jeho práva ako účastníka konania, pretože:

- mu nebolo umožnené uplatniť príslušné prostriedky procesnej obrany v konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský nález

- rozhodcovský súd rozhodoval bez jeho vyjadrení a bez ním podložených dôkazov, ktoré riadne a včas rozhodcovskému súdu predložil

- vydaný rozhodcovský nález vo svojom odôvodnení vôbec neobsahuje zmienku o tom, ako sa rozhodca s ním predloženými dôkazmi vysporiadal

- nemá vedomosť o tom, že by podpisoval rozhodcovskú zmluvu

- rozhodcovský súd nedodržal procesné ustanovenia, ktoré upravujú konanie pred rozhodcovským súdom

- rozhodcovský súd sa vôbec vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s ním predloženými dôkazmi. Na všetky tieto skutočnosti poukázal vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, avšak súd sa s jeho tvrdeniami vôbec nezaoberal, ani neuviedol, prečo na ne neprihliada a len jednostranne odkazuje na formálne splnenie požiadaviek na vedenie exekučného konania. Z tohto dôvodu považuje uznesenie vyššieho súdneho úradníka za nespreskúmateľné, pričom v tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovenia § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP. Vyšší súdny úradník v žiadnej časti svojho uznesenia nevysvetlil ako posúdil jeho podstatné skutkové tvrdenia, ani neuviedol, z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Rovnako sa nevysporiadal s otázkou platnosti exekučného titulu, keďže tento napadol na príslušnom súde v Českej republike. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd zrušil, resp. zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka a exekúciu zastavil. 5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného v 2. rade, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 19.10.2018. Všetky práva povinných boli v rozhodcovskom konaní zachované. Povinní mali možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, čo povinný v 2. rade aj využil. Svoje ďalšie stanovisko však povinný v 2. rade nedoručil rozhodcovskému súdu v stanovenej lehote. Oprávnený opätovne poukázal, že rozhodcovské konanie bolo so súhlasom všetkých účastníkov konania vykonané urýchlene, v dôsledku čoho strany sporu mali obzvlášť dbať na dodržiavanie poskytnutých lehôt. Rozhodcovský súd vydal rozhodcovský nález, v ktorom sa riadne vysporiadal s prvým vyjadrením povinného v 2. rade. S jeho druhým vyjadrením sa zaoberať nemohol, pretože mu nebolo včas doručené, čo je uvedené aj v predmetom rozhodnutí. Nie je teda pravdivé tvrdenie povinného v 2. rade, že rozhodcovský súd rozhodoval bez jeho vyjadrení a predložených dôkazov, alebo že mu nebolo umožnené uplatniť príslušné prostriedky procesnej obrany v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský nález neobsahuje zmienku o tom, ako sa rozhodca s vyjadrením vysporiadal. Naopak, práve povinný v 2. rade je ten, kto nedodržal v rozhodcovskom konaní svoje povinnosti, teda nepredložil svoje vyjadrenia v stanovenej lehote. Všetky tvrdenia povinného v 2. rade sú preto účelové a celkom zjavne neopodstatnené a snaží sa nimi vyhnúť exekučnému konaniu. Exekučný súd naviac nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Povinný v 2. rade síce podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde, avšak vykonateľnosť exekučného titulu nebola odložená a samotná žaloba výkonu exekúcie nebráni. Oprávnený ďalej uviedol, že splnil všetky podmienky pre uznanie a výkon exekučného titulu stanovené v Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí zo dňa 10.06.1958, v Medzinárodnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a v zákone č. 233/1995 Z.z. Oprávnený teda riadne požiadal o uznanie a výkon rozhodcovského nálezu a ku svojmu návrhu priložil všetky požadované dokumenty. Podľa oprávneného bola splnená požiadavka uvedená v čl. 23 písm. c) zmluvy, pretože povinnému v 2. rade bola preukázateľne poskytnutá možnosť riadne sa zúčastniť konania. Uznanie a výkon rozhodnutia by nebol možný, pokiaľ by účastník nebol riadne a včas predvolaný na konanie, rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok by mu nebolo doručené alebo by v prípade procesnej nespôsobilosti nebol riadne zastúpený. V danom prípade nedošlo k žiadnemu porušeniu týchto podmienok. Povinný v 2. rade nepreukázal, že by splnil niektorú z podmienok stanovených pre neuznanie výkonu rozhodnutia. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že povinný v 2. rade bol v upovedomení o začatí exekúcie upozornený na svoje právo

podať námietky proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, čo však neučinil. Napokon oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka bola v prípade oboch povinných riadne dohodnutá a v tomto smere odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie. Na základe týchto skutočností navrhoval, aby súd sťažnosť povinného v 2. rade zamietol. 6. V zmysle § 239 ods. 1 proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle § 250 ods. 2 ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka (§ 202 ods. 1 Ex. por.). 7. Súd preskúmal sťažnosť povinného v 2. rade, ktorú podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol, ak aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť povinného v 2. rade je dôvodná. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka je totiž skutočne absolútne nepreskúmateľné a riadne neodvodnené. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí len stručne uviedol, že súd v exekučnom konaní nemôže preskúmavať existenciu ani platnosť rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania v nespotrebiteľskom spore a zároveň, že podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia. Súd síce nespochybňuje tieto závery, avšak povinný v 2. rade svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil predovšetkým tým, že exekúcia prebieha na základe cudzieho exekučného titulu, rozhodcovského nálezu, ktorý nebol podľa povinného v 2. rade uznaný na území Slovenskej republiky ako vykonateľný exekučný titul. Povinný v 2. rade pritom podrobne uvádza podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia a odkazuje aj na súvisiace právne predpisy. Vyšší súdny úradník sa však vo svojom rozhodnutí týmito argumentmi povinného v 2. rade vôbec (ani okrajovo) nezaoberal. Súd upozorňuje vyššieho súdneho úradníka, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, ÚS 46/13). Je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, pričom dostatočnosť a relevantnosť dôvodov sa musí týkať tak skutkovej ako aj právnej stránky rozhodnutia (III. US 328/05, III. ÚS 116/06). V prípade ak všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, je takéto rozhodnutie súdu arbitrárne, teda v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 266/05). Napadnuté uznesenie nespĺňa požiadavky riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia, pretože v ňom absentuje odpoveď na dôležité právne a skutkové otázky, na ktoré povinný v 2. rade poukazuje. 8. Z listín založených v súdnom spise ďalej vyplýva, že vyšší súdny úradník pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Pokiaľ oprávnený navrhuje vykonať exekúciu na základe cudzieho rozhodcovského rozsudku, je potrebné postupovať v intenciách § 54 ods. 1, ods. 2 Ex. por. a § 50 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. a až následne vo veci rozhodnúť. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznesenie vyššieho súdneho úradníka, ktorým návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol, zrušil. V ďalšom konaní je vyšší súdny úradník povinný opätovne preskúmať návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie a vo veci znova rozhodnúť. Vo svojom rozhodnutí je povinný vysporiadať sa s argumentáciou povinného v 2. rade ohľadom uznania a výkonu cudzieho exekučného titulu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.