Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-14-2016.pdf
PDF · 134.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Cb/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samsudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému v 1/ rade: MSI Group, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 404 314, a žalovanému v 2/ rade: O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. nad M. XXX, XXX XX K. T., obidvaja zastúpení právnou zástupkyňou Mgr. Zlatou Kapustovou, advokátkou, so sídlom Nemocničná 2068, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 130.870,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1/, 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 130.870,11 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania v rozsahu 52%.
odôvodnenie:
Žalobou podanou žalobcom dňa 9.2.2016 na Okresnom súde Bratislava V, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a v 2/ rade na zaplatenie istiny 130.870,11 Eur, vrátane úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne od 21.10.2015 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že ako leasingový prenajímateľ uzavrel so žalovaným v 1/ rade ako leasingovým nájomcom dňa 10.8.2009 Zmluvu o leasingu nehnuteľnosti č. LRM/09/80237 a Zmluvu o leasingu nehnuteľnosti č. B., na základe ktorých refinancoval v prospech žalovaného v 1/ rade obstaranie nehnuteľností s tým, že žalobca ich zatiaľ získal od žalovaného v 1/ rade do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1/ rade sa zaviazal platiť žalobcovi nájomné (leasingové splátky) s tým, že po uplynutí určenej doby a zaplatení splátok mu žalobca prevedie refinancované nehnuteľnosti späť do jeho vlastníctva. Súčasťou každej z leasingových zmlúv bolo aj vyplňovacie zmenkové prehlásenie, v rámci ktorého sa žalobca a žalovaný v 1/ rade dohodli, že na zabezpečenie splnenia svojich leasingových záväzkov vystaví žalovaný v 1/ rade dve blankozmenky (ku každej leasingovej zmluve jednu) s tým, že zmenková suma a dátum splatnosti na nich zatiaľ nebude vyplnená a túto vyplní žalobca ako majiteľ zmenky v prípade omeškania žalovaného v 1/ rade podľa aktuálnej výšky splatného záväzku. Predmetné zmenky podpísal aj žalovaný v 2/ rade ako ručiteľ (aval). Žalobca dňa 16.8.2013 obe leasingové zmluvy kvôli omeškaniu úhrad dohodnutých splátok vypovedal a zároveň vyčíslil výšku pohľadávky z takto predčasne ukončených leasingových zmlúv sumou 85.757,47 Eur zo zmluvy č. B./XX/XXXXX (ďalej len „LZ1“) a sumou 45.112,64 Eur zo zmluvy č. B./XX/XXXXX (ďalej len „LZ2“), a to so splatnosťou 20.10.2015. Žalobca tiež podľa vyúčtovania vyplnil blankozmenky. Žalobca následne vyzval žalovaných na zaplatenie takto vystavených a vyplnených zmeniek, ale títo žiadnu zo zmeniek nezaplatili. Žalobca si tak uplatnil tieto úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne z omeškaných súm podľa § 369 ods. 1 ObZ v spojení s § 1 nariadenia vlády SR č. 21/3013 Z.z.
3/ Podanú žalobu Okresný súd Bratislava V postúpil Okresnému súdu Dolný Kubín z dôvodu miestnej nepríslušnosti. Okresný súd Dolný Kubín predložil vec Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o vecnej príslušnosti súdu, pričom Najvyšší súd SR rozhodol o príslušnosti Okresného súdu Dolný Kubín. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom právneho vzťahu medzi nimi, t.j. tvrdenia o existencii dvoch leasingových zmlúv a tvrdenia o zabezpečení nárokov žalobcu z týchto zmlúv dvomi predloženými zmenkami. Spor sa týkal správnosti vyplnenia dvoch blankozmeniek, vzhľadom na žalovanými namietanú výšku zmenkovej sumy, ako aj platnosti výpovedí obidvoch leasingových zmlúv.
4/Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom 9Cb/14/2016 zo dňa 2.11.2017, ktorým žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platnosti výpovedí LZ1, LZ2, pretože nepreukázal splnenie zmluvne dohodnutej podmienky v čl. XI v bode 11.4.6. LZ, ktorej splnenie malo nevyhnutne predchádzať výpovedi LZ. Preto nebol žalobca oprávnený pristúpiť k vyplneniu dvoch blankozmeniek, keď uplatnené nároky sa nestali splatnými.
5/ Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Poukázal na to, že súd nerozlišoval medzi žalovanými 1/ ako zmenkovým dlžníkom a žalovaným 2/ ako zmenkovým ručiteľom, pričom ručiteľ môže voči žalobcovi ako majiteľovi zmenky uplatniť len námietky, ktoré vyplývajú z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov. Žalobca bol oprávnený vyplniť jednotlivé údaje do zmenky, nakoľko záväzok v čase vyplnenia zmeniek bol daný a splatný. Pokiaľ žalovaní namietali doručenie výpovedí zmlúv, tak žalobca ich doručenie preukázal tým, že žalovanému 1/ sa výpovede dostali do sféry jeho dispozície. Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, nespochybnili a nepreukázali, že by žalovaný 1/ nemal voči žalobcovi splatný neuhradený záväzok. Požiadavka žalovaných, aby žalobca preukazoval správnosť a výšku zmenkovej sumy, je v rozpore so zákonom, dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je na žalovaných.
6/ Žalovaní v 1/ a v 2/ rade cestou právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vyjadrili svoj nesúhlas s námietkami žalobcu. Podľa oznámení žalobcu o vyplnení blankozmeniek žalobca vyplnil chýbajúce údaje o sumy vyplývajúce z finančných vyúčtovaní predčasne ukončených leasingových zmlúv, preto neobstojí tvrdenie žalobcu, ţe nie je podstatné, či boli leasingové zmluvy vypovedané platne alebo nie, pretože vyplňovacie zmenkové prehlásenia nepodmieňujú vyplnenie zmeniek ukončením zmluvy. Je zrejmé, že nárok žalobcu vyplýva z ukončenia leasingových zmlúv výpoveďou, teda môže byť splatný najskôr v prípade platného vypovedania zmlúv. Námietka žalovaných ohľadom vyplnenia zmenky v rozpore s vyplňovacím zmenkovým prehlásením v zmluve podľa názoru žalovaných v sebe subsumuje aj námietku neplatnosti zmenkového nároku. Bez predloženia dôkazov o platnom ukončení zmlúv považujú žalovaní nároky žalobcu za nepreukázané, a teda okresný súd žalobu vecne správne zamietol. Žalovaní nesúhlasili ani s argumentáciou žalobcu, že žalovaný v 2/ rade ako ručiteľ nebol oprávnený vznášať kauzálne námietky. Rozhodovacia prax súdov v Českej republike pripúšťa aj nepriamy vlastný vzťah ku námietke, t.z., že kauzálne námietky proti zmenke môže znášať aj ručiteľ, aj keď nebol účastníkom vlastného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ale podieľal sa na tomto vzťahu nepriamo ako štatutárny orgán dlžníka pri uzatváraní konkrétnej zmluvy. Žalovaní tak žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť.
7/ Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaných zotrval na argumentácii v podanom odvolaní. Podľa žalobcu sa doktrína aj ustálená judikatúra zhodujú v tom, že aval je samostatným dlžníkom a osoba dlžníka len určuje, aká je kvalita tohto záväzku, t.j. aká je jeho výška a jeho postavenie. Avalista nie je akcesorickým dlžníkom ako bežný ručiteľ, ale je dlžníkom samostatným. Avalista tak môže uplatniť len tie námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky. Tvrdenia ohľadne nepriameho vlastného vzťahu k námietke a možnosti podávania kauzálnych námietok považuje žalobca za v rozpore s právnou úpravou a ustálenou rozhodovacou praxou. Žalovaní odkazujú na rozhodovaciu prax súdov ČR, ktorá je však rovnaká ako rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky. Žalovaní nepoukázali na žiadne rozhodnutie súdu ČR. Za ustálenú rozhodovaciu prax je možné považovať len stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR a do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu (z uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo 6/2017). Žalovaní sa odvolávali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Obdo V 9/2007. V tomto rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym) vzťahom, s tým, že pohľadávka zo zmenky je nezávislá od tohto vzťahu a treba preukázať, aký konkrétny vzťah zmenka kryje, pričom tvrdenia ohľadom dôkazného bremena, ohľadom skutočností tvoriacich zmenkové námietky sú na strane žalovaného a nie na strane žalobcu. Rozsudok najvyššieho súdu tak uvádza len povinnosť preukázať záväzkový vzťah, pričom pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je od tohto vzťahu nezávislá. Najvyšší súd vychádzal zo situácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah a že zmenka nebola vystavená bezdôvodne. Povinnosťou žalobcu v zmysle tohto rozhodnutia je tak preukázať, aký vzťah zmenka kryla. Žalobca túto skutočnosť už v samotnej žalobe a aj v rámci konania uviedol a preukázal. Podľa ďalšieho rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Obo 21/2012 je záväzok zo zmenky záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Okresný súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy čl. I, § 17 Zákona zmenkového a šekového a nesprávne aplikoval čl. I. § 32 Zákona zmenkového a šekového.
8/ Krajský súd Žilina na základe podaného odvolania rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.11.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Konštatoval, že predmetné zmenky (ktorých kópie sú na čl. 30 , 68) nie sú vlastnými zmenkami vystavenými žalovaným 1/ ako uvádzal okresný súd, ale jedná sa o cudzie zmenky, nakoľko obsahujú všetky ustanovenia čl. I, § 1 Z.č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Ďalej konštatoval, že záväzok zo zmenky je priamy, bezprostredný, nesporný a abstraktný. Nespornosť znamená, že majiteľ zmenky nemusí preukazovať nič iné len to, že je vlastníkom zmenky a nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Ak je zmenka spojená s konkrétnym kauzálnym vzťahom a ak vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo od žalobcu, má majiteľ zmenky dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania kauzálneho vzťahu, ktorý je spojený s predmetnými zmenkami. V danom prípade žalobca už v žalobe kauzálny vzťah vymedzil odkazom na uzatvorené leasingové zmluvy s tým, že súčasťou týchto zmlúv bolo vyplňovacie zmenkové prehlásenie, na základe ktorého boli vystavené blankozmenky žalobcom vyplnené. S prihliadnutím na obsah obrany žalovaných, ktorí namietali nenaplnenie podmienok pre vznik nároku uplatneného žalobcom finančným vyúčtovaním predčasne ukončených zmlúv a výšku žalobcom požadovanej sumy je v konaní na mieste skúmať, či boli naplnené predpoklady, za splnenia ktorých bol v zmysle vyplňovacích zmenkových prehlásení žalobca oprávnený doplniť vystavené blankozmenky. Ak žalobca uplatnenú zmenkovú sumu odvodzuje od výpovedí leasingových zmlúv a následne vystaveného finančného vyúčtovania týchto predčasne ukončených leasingových zmlúv (čo vyplýva zo žaloby a príloh, keď žalobca do zmeniek doplnil nie sumu rovnajúcu sa výške splátok dlhovaných žalovaným 1/, ale sumu, ktorá vyplynula z finančného vyúčtovania predčasne ukončených leasingových zmlúv založeného na čl. 161 - 162, 175 - 176)m tak predmetom žalobcom doplnenej zmenkovej sumy do zmenky boli nielen nezaplatené splátky žalovaného 1/ ale aj škoda z finančných nákladov, škoda zostatok istiny, náhrada nákladov, so zohľadnením výťažku predaja predmetu leasingu. Ak žalobca svoje nároky odvodzuje od finančného vyúčtovania leasingových zmlúv ukončených predčasne jeho výpoveďou, bolo na mieste zaoberať sa v konaní otázkou naplnenia predpokladov pre túto výpoveď a tým aj predpokladov v zmysle vyplňovacích zmenkových prehlásení. Okresný súd má preto opätovne s prihliadnutím na obsah spisu vrátane podaného odvolania žalobcu a žalobcom v odvolacom konaní predložených listinných dôkazov v spojení aj s vyjadrením žalovaných k odvolaniu posúdiť otázku platnosti výpovedí žalobcu z predmetných leasingových zmlúv. Okresný súd tiež zaujme stanovisko k nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne s prihliadnutím na charakter uplatneného nároku na zaplatenie zmenkovej sumy. Ďalej posúdi odlišné postavenie žalovaného 1/ ako akceptanta a žalovaného 2/ ako zmenkového ručiteľa za žalovaného 1/, a to aj vo vzťahu k možnosti žalovaného 2/ podávať kauzálne námietky voči uplatnenému zmenkovému nároku. Ďalej úlohou okresného súdu je vyhodnotiť námietky žalovaných 1/, 2/ voči nároku žalobcu so zohľadnením skutočnosti, že sa jedná o nárok uplatnený na základe žalobcom predložených zmeniek, kedy dôkazné bremeno preukázania kauzálnych námietok zaťažuje žalovaných.
9/V priebehu ďalšieho konania okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s doteraz vykonaným dokazovaním, s obsahom odvolania žalobcu voči rozsudku okresného súdu zo dňa 9.11.2017 vrátane pripojených dokladov z čl. 330 - 333, s vyjadrením žalovaných k podanému odvolaniu zo dňa 21.12.2017 a ďalším vyjadrením žalobcu doručeným súdu 10.1.2018. Výzvou na úhradu pohľadávky Leasingovej zmluvy č. B./XX/XXXXX, výzvou na úhradu pohľadávky Leasingovej zmluvy č. B./XX/XXXXX - obe zo dňa 26.6.2013, s kópiou doporučenej zásielky podanej na poštu 28.6.2013 z čl. 421, s výpoveďou zmluvy o leasingu nehnuteľností č. B./XX/XXXXX a tiež LRM/XX/XXXXX a kópiami doručeniek z čl. 415 až 417, so zápisom zo stretnutia zo dňa 25.7.2013 z čl. 422 a s ďalšmí dokladmi založenými v spise.
10/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.3.2019 uviedol, že pokiaľ je žalobou uplatnený aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tieto sú uplatnené podľa Obchodného zákonníka, čo sa týka dátumu od ktorého sú uplatnené, tak k tomu sa nevie vyjadriť. Čo sa týka výzvy na plnenie nesplateného záväzku voči žalobcovi, ktorá predchádzala výpovedi, tak táto výzva bola doručovaná poštou na adresu aktuálneho sídla žalovaného 1/, pričom sa vrátila ako nedoručená. Žalobca vychádza z toho, že táto písomná výzva sa dostala fakticky do dispozičnej sféry žalovaného 1/, ktorý sa mohol s jej obsahom oboznámiť a v tomto ohľade poukázal na § 45 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno považovať výzvu za doručenú, keď sa dostala do sféry žalovaného 1/. Následne, keďže žalovaný 1/ neprevzal zásielku s písomnou výzvou na adrese jeho sídla, tak žalobca výpovede z leasingových zmlúv zasielal na jeho predchádzajúcu adresu sídla a tam žalovaný 1/ výpovede prevzal. Vychádzajú z toho, že výzva na plnenie záväzku datovaná 26.6.2013 bola doručená žalovanému 1/ - 23.7.2013, ako je uvedené v kópii v doručenke o vrátení zásielky. Následne sa uskutočnilo osobné stretnutie žalobcu s p. D., teda zástupcom žalovaného 1/ a žalovaným 2/, kedy bol oboznámený o výzve na úhradu pohľadávky, ktoré neboli dovtedy splatené na leasingu, nebola mu už doručovaná táto výzva, bol oboznámený o jej obsahu a tiež bol oboznámený o ďalšom postupe, že ak nebude záväzok zaplatený v určenej lehote, tak dôjde k výpovedi leasingových zmlúv. Presne sa odvoláva na obsah zápisu zo stretnutia, kde sú uvedené body, ktoré boli predmetom tohto stretnutia. Pokiaľ boli doručované následne po výpovedi žalovanému 1/ doklady týkajúce sa výšky nárokov, ktoré boli potom vyúčtované vo finančnom ukončení leasingu, tak niektoré z týchto dokladov sa žalovanému podarilo doručiť, niektoré s i neprevzal v odbernej lehote, avšak žalovaný nerozporoval výšku voči nemu uplatnených pohľadávok vynímajúc vyjadrenia už v tomto konaní. Výzvy na úhradu , ktoré sú relevantné v tomto spore a ktoré predchádzali výpovediam leasingových zmlúv boli len tie, ktoré boli predložené a boli datované k 26.6.2013. Vo výzve na úhradu pohľadávky boli uvedené nesplatené pohľadávky, pričom stačí, aby bola uvedená čo i len jedna nesplatená pohľadávka. Účelom tejto výzvy je totižto upozorniť dlžníka, že neuhradením pohľadávok, ktoré sú po splatnosti viac ako 25 dní môže dôjsť k ukončeniu leasingovej zmluvy výpoveďou. Čo sa týka tvrdenia, že vo výpovedi leasingovej zmluvy sú uvedené viaceré nesplatené pohľadávky, ktoré neboli uvedené vo výzve na úhradu, tak pohľadávky, ktoré neboli uvedené vo výzve a následne boli uvedené vo výpovedi, boli po splatnosti až v neskoršom čase, teda v čase výpovede zmluvy a prirodzene nemohli byť obsahom výzvy na uhradenie pohľadávky. Čo sa týka dôvodu výpovede leasingovej zmluvy postačuje ak je čo i len jedna pohľadávka viac ako 25 dní po splatnosti. V čase uskutočnenia výpovede zmluvy tam bolo viac pohľadávok, ktoré boli po splatnosti viac ako 25 dní. Skutočnosť, že sa v tejto výpovedi nachádzajú aj pohľadávky, ktoré sú po splatnosti avšak menej ako 25 dní je nepodstatná pre platnosť výpovede leasingovej zmluvy. Žalobca si uplatňoval nárok zmenky, a to voči zmenkovému dlžníkovi a zmenkovému ručiteľovi. Krajský súd vo svojom uznesení správne konštatoval, že pri posudzovaní uvedenej zmenky nároku z nej vyplývajúcich treba dôsledne odlíšiť postavenie zmenkového ručiteľa od postavenia zmenkového dlžníka, a to najmä z dôvodu, že podľa § 17 zákona zmenkového a šekového môže zmenkový ručiteľ voči majiteľovi zmenky namietať len tie skutočnosti, ktoré sa zakladajú len na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky. Ručiteľ nemôže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré má zmenkový dlžník voči veriteľovi, pretože by sa tým poprel význam a zmysel zmenky ako prevoditeľného cenného papiera. Navyše podľa § 32 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako ten za koho sa zaručil, pričom záväzok zmenkového ručiteľa je platný aj vtedy, ak záväzok za ktorý sa zaručil je neplatený z iného dôvodu, než pre vadu formy. V zmysle § 32 ods. 2 zákona zmenkového a šekového je zmenkový ručiteľ povinný plniť zo zmenky aj v prípade, že dlžník úspešne namieta nedostatok funkčného dôvodu medzi zmenkou a kauzou. Čo sa týka kauzy zmenky žalobca kauzu zmenky preukázal leasingovými zmluvami, právo vyplniť bola preukázaná tiež ďalšími listinami, vyplňovacím právom. Žalovaní namietali, že neboli splnené podmienky pre danie výpovede leasingovej zmluvy, avšak uvedené skutočnosti sú v rozpore s predloženými listinami žalobcom. Žalobca preukázal doručenie ako výzvy, na úhradu pohľadávky leasingovej zmluvy tak následne aj doručovanie výpovedí zmlúv. Pokiaľ by chceli žalovaní namietať, že výzva na úhradu im nebola doručená, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že žalobca doručoval výzvu na adresu zapísanú v obchodnom registri a v zmysle § 45 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa dostane prejav vôle do dispozičnej sféry adresáta má sa za to, že tento bol doručený. Navyše ako vyplýva z predložených listín, tieto sa vrátili nie z dôvodu adresát je neznámy, ale z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Ako vo výzve tak aj vo výpovedi, sú uvedené pohľadávky, ktoré sú po splatnosti viac ako 25 dní, pričom pre platnosť výpovede sa vyžaduje, a by bol leasingový nájomca upovedomený , že neuhradením pohľadávok, ktoré sú po splatnosti viac ako 25 dní môže prísť k ukončeniu leasingovej zmluvy. Túto oboznamovaciu povinnosť si žalobca splnil a následne, keďže nedošlo k uhradeniu pohľadávok, pristúpil žalobca k výpovedi leasingových zmlúv, pričom prirodzene vo výpovedi boli uvedené aj ďalšie nesplatené pohľadávky . Samotná skutočnosť, že sa vo výpovedi nachádza aj nejaká pohľadávka, ktorá je po lehote splatnosti menej ako 25 dní je irelevantná pre posúdenie platnosti výpovede leasingovej zmluvy. Výpovede leasingových zmlúv boli doručené, čo preukazujú doručenky. Žalobca trvá na žalobnom návrhu a žiada priznať náhradu trov konania.
11/ Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 14.3.2019 uviedla, že čo sa týka predložených dokladov o doručení výzvy na úhradu pohľadávky, tak tieto doklady sú pre žalovaných nové, pretože doteraz v priebehu konania neboli súdu predložené, avšak napriek tomu, že žalobca už preukázal doručenie výziev, ktoré súdu predložil tak poukazuje na to, že vo výpovediach zmluvy o leasingu nehnuteľnosti, ako dôvod sa uvádzajú nesplatené pohľadávky vo väčšom rozsahu, išlo až o 5 pohľadávok oproti pohľadávkam, ktoré boli uvedené vo výzve na úhradu pohľadávky, pretože tam sú uvedené len dve nesplatené pohľadávky. Sú toho názoru, že výpoveď je práve z tohto dôvodu neplatná, pretože upravuje výpoveď z dôvodu nesplatenia pohľadávok v nej uvedených, ktoré neboli predmetom predchádzajúcej výzvy, resp. boli len čiastočne avšak výpovedný dôvod musí byť preukázaný pri všetkých tvrdených skutočnostiach vo výpovedi. Poukázala na to, že žalobca mohol pristúpiť k výpovedi pre omeškanie splátok z leasingu len pri splnení dĺžky omeškania, ktorá je upravená v 11.4. leasingových zmlúv písm. a/. Čo sa týka tejto v zmluve upravenej lehoty omeškania, ktorá musí byť splnená, aby mohol žalobca pristúpiť k výpovedi, tak nebola splnená pri všetkých splátkach, ktoré sú uvedené ako nesplatené vo výpovedi. Len pri niektorých splátkach, zo všetkých uvedených už uplynula lehota prevyšujúca 25 dní omeškania splátky. Podľa žalovaného vo výpovedi mohla byť ako dôvod ukončenia uvedená len skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s tými pohľadávkami, ktoré sú uvedené v jeho predchádzajúcej výzve na úhradu, teda len s jednou mesačnou splátkou, pretože aj pri druhej splátke, ktorá je uvádzaná vo výzve a jedná sa o splátku splatnú v júni 2013, ešte neuplynula uvádzaná lehota omeškania 25 dní, ktorá môže byť dôvodom pre výpoveď zmluvy. Tiež poukazuje na to, že v zápise zo stretnutia z 25.7.2013 je tento zápis podpísaný O. D., avšak nevyplýva z toho, že by ho podpísal ako konateľ žalovaného 1, teda nevyplýva z tohto dokladu, že by žalovaný 1/ súhlasil s výpoveďou zmlúv o leasingu. Navrhovali výsluch konateľa žalovaného 1 a zároveň žalovaného 2 práve na preukázanie doručovania výziev na plnenie, keďže však bolo uvádzané aj zo strany žalobcu, že relavantné sú len dve výzvy, ktoré boli predložené zo dňa 26.6.2013 a ich obsah a doručenie týchto výziev nespochybňujú, tak na návrhu na vypočutie žalovaných netrvajú. Trvá na tom, že pokiaľ bolo vo výpovediach uvedené, že sú dané z dôvodu omeškania úhrady splátok v nich vymenovaných , musia byť po splatnosti viac ako 25 dní všetky z uvedených splátok. Inak nie je dôvod výpovede daný. Čo s a týka uplatňovania kauzálnych vecných námietok žalovaný v 2 rade, trvá na tom, že pokiaľ je zmenka spojená s konkrétnym záväzkovým vzťahom ako v našom prípade, teda s leasingovou zmluvou , žalovaný v 2 rade tieto námietky uplatňovať môže. Žalobu teda žiada zamietnuť v celom rozsahu ako voči žalovanému v 1, rade tak aj v 2 rade. V prípade úspechu žiada nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.
12/ Súd prvej inštancie sa v intenciách odvolacieho súdu zaoberal otázkou, či v danom prípade boli naplnené predpoklady, za splnenia ktorých bol žalobca v zmysle vyplňovacích zmenkových prehlásení (čl. 28, 66) oprávnený doplniť vystavené blankozmenky. Zo žaloby, jej príloh ale aj z priebehu ďalšieho konania napr. z vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 18.5.2017 jednoznačne vyplýva, že žalobca uplatnené zmenkové sumy odvodzoval od výpovede LZ1, LZ2 daných žalovanému 1/ z dôvodu omeškania úhrad pohľadávok, pričom v súvislosti s predčasným ukončením zmlúv LZ1, LZ2 vystavil žalovanému 1/ finančné vyúčtovania z čl. 33, 71, v ktorých vyčíslil celkové nedoplatky žalovanému 1/ v dôsledku ukončenia LZ1 vo výške 85.757,47 eur a ukončenia LZ2 vo výške 45.112,64 eur, ktoré predstavujú práve zmenkové pohľadávky uplatnené v konaní. Teda dôvodom vyplnenia blankozmeniek boli viaceré neuhradené pohľadávky voči žalovanému 1/, vyplývajúce z finančného vyúčtovania LZ1, LZ2 ukončených predčasne výpoveďou. Základnou otázkou, ktorou sa má súd zaoberať je teda otázka platnosti výpovedí LZ1, LZ2 v dôsledku uplatnenej obrany žalovaných, resp. inak povedané otázka naplnenia predpokladov pre túto výpoveď a tým aj predpokladov v zmysle vyplňovacích zmekových prehlásení, na základe ktorých bol žalobca oprávnený doplniť údaje do vystavených blankozmeniek len v prípade vzniku splatného záväzku leasingového nájomcu, vznik ktorého žalobca odvodzuje práve od predčasného ukončenia leasingových zmlúv výpoveďou. Žalovaní 1,2 postavili svoju obranu najskôr na tvrdení, že výpovede LZ1, LZ2 neboli žalovanému 1/ doručené . Následne po predložení dokladov z čl. 156, 418, (kópie doporučených zásielok z výpovedí zmlúv s podpisom preukazujúcich ich prevzatie ) zmenil argumentáciu a začali namietať, že žalobca nesplnil podmienku upravenú v čl. XI v bode 11.4.6. LZ1, LZ2, t.j. že nedoručil žalovanému 1/ pred výpoveďou leasingových zmlúv výzvu s upozornením, že došlo k skutočnosti, ktorá môže mať za následok ukončenie zmluvy výpoveďou s poskytnutím primeranej lehoty na nápravu. Žalobca ale v priebehu konania predložil písomné výzvy ním vystavené dňa 26.6.2013 adresované žalovanému 1/ označené ako Výzva na úhradu pohľadávky Leasingovej zmluvy č. B./09/80237 (čl. XXX), v ktorej oznámil žalovanému 1/, že voči nemu eviduje pohľadávku z titulu uvedenej LZ1 uzavretej 10.8.2009, ktorá spočíva v dvoch neuhradených leasingových splátkach vyúčtovaných faktúrami s VS: XXXXXXXXX, splatnou 10.5.2013 na sumu 4.102,88 eur a VS: XXXXXXXXX splatnou 10.6.2013 na sumu 4.102,88 eur, t.j. spolu vo výške 8.205,76 eur a ďalšou výzvou označenou ako Výzva na úhradu pohľadávky Leasingovej zmluvy č. B./XX/ XXXXX (čl. 420), oznámil žalovanému 1/, že voči nemu eviduje pohľadávku z titulu uvedenej LZ2 uzavretej 10.8.2009, ktorá spočíva v neuhradených leasingových splátkach vyúčtovaných faktúrami s VS: XXXXXXXXX, splatnou 10.5.2013 na sumu 2.125,49 eur a VS: XXXXXXXXX splatnou 10.6.2013 na sumu 2.125,40 eur a VS: XXXXXXXXX splatnou 17.4.2013 na sumu 254,95 eur, t.j. spolu vo výške 4.505,75 eur. Zároveň obe tieto písomnosti obsahujú výzvu, aby dlžník v lehote 15 pracovných dní vykonal nápravu, v opačnom prípade prenajímateľ pristúpi k výpovedi podľa bodu 11.4. písm. a) LZ1, LZ2. V danom prípade sú relavantnými tieto dve výzvy zo dňa 26.6.2013, nakoľko na ich základe potom žalobca pristúpil k výpovedi LZ1, LZ2. Žalobca preukázal obsah výziev aj doručenie predmetných výziev dokladmi na čl. 419 - 421, po predložení ktorých sa obsah a doručenie výziev stali medzi stranami nespornými. Výzvy boli doručené na adresu, v tom čase aktuálneho sídla žalovaného 1/, kde sa dostali do jeho dispozičnej sféry a keďže si zásielky neprevzal analogicky za použitia úpravy v bode 7.10. aj 11.4.1. LZ1, LZ 2 sa zásielka považuje za doručenú dňom jej vrátenia žalobcovi t.j. 23.07.2013. Následne začali žalovaní namietať neplatnosť výpovede z dôvodu, že vo výpovediach LZ1, LZ2 sa ako dôvod uvádzajú nesplatené pohľadávky vo väčšom rozsahu oproti nesplateným pohľadávkam uvedeným vo výzvach žalobcu na úhradu pohľadávky zo dňa 26.6.2013, ktoré výpovediam predchádzali a teda niektorým z pohľadávok uvedených vo výpovedi nepredchádzala výzva na ich úhradu a poukazovali na to, že výpovedný dôvod musí byť preukázaný pri všetkých skutočnostiach tvrdených vo výpovedi a pri niektorých z uvádzaných pohľadávok neuplynula minimálna lehota omeškania 25 dní. Súd túto námietku neplatnosti výpovedí LZ1 LZ2 vyhodnotil v zhode s argumentáciou žalobcu za nedôvodnú, pretože žalobca bol oprávnený v zmysle úpravy v bode 11.4.písm. a). LZ1, LZ2 vypovedať zmluvu v prípade, že nájomca je v omeškaní 25 a viac dní so zaplatením leasingovej splátky, resp. inej pohľadávky a to i čiastočne a zároveň výpovedi v zmysle úpravy 11.4.6. LZ 1, LZ2 predchádzala výzva na úhradu tejto nezaplatenej splatnej pohľadávky s poskytnutím lehoty na nápravu minimálne 10 pracovných dní. Predmetom výziev žalobcu z 26.6.2013 bolo omeškanie nájomcu s plnením dvoch mesačných leasingových splátok (vyplývajúcich zo splátkového kalendára LZ1) vo výške 4.102,88 eur splatných 10.5.2013 a 10.6.2013 a predmetom výzvy z 26.6.2013 k LZ2 bolo o.i. tiež omeškanie s plnením dvoch mesačných leasingových splátok vo výške 2.125,40 eur (vyplývajúcich zo splátkového kalendár k LZ2) splatných k 10.5.2013 a 10.6.2013. Od doručenia výzvy z 26.6.2013 dňa 23.7.2013 na základe fikcie do ukončenia LZ1, LZ 2 výpoveďou dňa 16.8.2013 bez pochybnosti uplynula lehota 15 dní na plnenie poskytnutá v súlade s úpravou v bode 11.4.6 LZ1, LZ2 a zároveň žalovaný bol v omeškaní so splátkami splatnými v mesiacoch 05,06 2013 (splatnosť 10. dňa v mesiaci) po dobu prevyšujúcu 25 dní v čase keď žalobca pristúpil k výpovedi t.j. 16.8.2013. Omeškanie splátok splatných v mesiacoch 05,06/2013 v celom rozsahu resp. čiastočne je výpovedným dôvodom vymedzeným vo výpovediach LZ1, LZ2 z 16.8.2013. Žalovaný 1, to že bol v čase výpovedí v omeškaní s uvádzanými leasingovými splátkami splatnými v mesiacoch 5,6/2013 nepopieral. V danom prípade, boli teda splnené zmluvné podmienky pre jednostranné vypovedanie LZ1, LZ2 žalobcom pre omeškanie nájomcu s úhradou mesačných splátok splatných k 10.5.2013 a 10.6.2013, ktoré sú vo výpovediach aj vymedzené. Pokiaľ žalobca vo výpovediach uviedol ešte ďalšie nesplatené pohľadávky žalovaného 1/ (splatné 30.6.2013, 10.7.2013 a 10.8.2013), ktoré neboli uvedené vo výzve z 26.6.2013 (keďže išlo o pohľadávky z neskoršieho obdobia), resp. nie všetky uvádzané pohľadávky boli po splatnosti 25 a viac dní v čase výpovede, tak táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť výpovede LZ1, LZ2, nakoľko pre platné ukončenie zmluvy výpoveďou postačovalo omeškanie nájomcu čo i len s jednou pohľadávkou, ktorou mohla byť nesplatená leasingová splátka, zmluvná pokuta, alebo úrok z omeškania a to i čiastočne a pri ktorej museli byť splnené podmienky vymedzené v bode 11.4. písm. a) v spojené s bodom 11.4.6 LZ1, LZ2. Tieto zmluvné podmienky pre výpoveď v danom prípade boli splnené pri omeškaných splátkach splatných v mesiacoch 5,6 / 2013 a je teda bez právneho významu, že nie u všetkých pohľadávok v omeškaní vymedzených vo výpovediach LZ1, LZ2, boli splnené zmluvné podmienky pre výpoveď. Výpoveď LZ1, LZ2 je teda platným a doručením žalovanému 1/ aj účinným právnym úkonom, v dôsledku ktorého došlo k predčasnému ukončeniu LZ1, LZ2.
13/Ako bolo uvedené odvolacím súdom v spore je na žalobcovi len dôkazné bremeno preukázania kauzálneho vzťahu, ktorý je spojený s predmetnými zmenkami a pokiaľ dlžník zo zmenky vznesie námietky vychádzajúce z kauzálneho vzťahu, tak dôkazné bremeno preukázania týchto kauzálnych námietok zaťažuje dlžníka. Žalobca preukázal kauzálny vzťah, ktorý bol zabezpečený predmetnými zmenkami a ten bol založený predloženými LZ1, LZ2 z 10.8.2009. Žalovaní 1,2 však kauzálne námietky voči uplatnenej zmenkovej pohľadávke nepreukázali a súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pohľadávky zahrnuté do zmenkovej sumy resp. ich výšku začali namietať až v tomto konaní, hoci finančné vyúčtovanie predčasného ukončenia LZ a na neho sa vzťahujúce faktúry žalobcu boli vystavené a doručované v roku 2015. Zmenková pohľadávka vo výške 130.870,11 eur predstavuje súčet zmenkovej sumy 85.757,47 eur a 45.112,64 eur, ktoré sú totožné so sumami uvedenými vo finančnom vyúčtovaní predčasne ukončených zmlúv LZ1,LZ2 na čl. 33,71 v spojení s vysvetlením položiek na čl. 34 a na čl. 72. Vychádzajúc z týchto vyúčtovaní zmenkové sumy teda pozostávajú zo škody predstavujúcej zostatok istiny pri LZ1 vo výške 283.144,03 eur a pri LZ2 vo výške 146.675,88 eur a tieto nároky žalovaní nespochybňovali (viď odpor z čl. 119). Ďalej nárok pozostáva zo škody z finančných nákladov pri LZ1 vo výške 18.338,98 eur a pri LZ2 vo výške 9.486,85 eur. Žalovaní odôvodňovali neodpodstatnenosť tohto nároku tým, že nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu má žalobcovi patriť tento vyčíslený úrok a pokiaľ je vyčíslený do dátumu predaja leasingu k 5.8.2015 tak nemôže byť na škodu dlžníka, že k predaju predmetu leasingu došlo s odstupom dvoch rokov od ukončenia LZ. Žalobca v reakcii na uvedené vo vyjadrení k odporu z čl. 48 uviedol, že tento nárok na škodu z finančných nákladov je uplatnený v súlade s úpravou v bode 11.4.3 písm. f/ LZ1 LZ2 a odôvodnil aj výšku uplatneného úroku , čo následne žalovaní ničím nevyvrátili, nepreukázali nedôvodnosť nároku , resp. zníženie tohto nároku a jeho výpočet. Žalobca preukázal, že k predaju predmetu leasingu došlo na základe kúpnej zmluvy (čl. 191) uzavretej 3.7.2015 a zavkladovanej 8.9.2015, takže mal nárok na škodu z finančných nákladov uplatnených za obdobie od 16.8.2013 do 5.8.2015. Pokiaľ žalovaní poukazovali na dlhý časový odstup od výpovedí LZ1, LZ2 do predaja predmetu, čo je v ich neprospech, tak z dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaný 1/ mal po ukončení LZ predmet leasingu určitý čas v nájme a žalobcovi odovzdal tento predmet až 15.6.2015 (odovzdávací protokol z čl. 186). Žalobca následne s krátkym časovým odstupom v júli 2015 predmet lesingu predal. Pokiaľ žalovaní poukazovali na nesúlad medzi uvádzanou výškou výťažku z predaja predmetu lesingu uvedenú žalobcom vo finančnom vyúčtovaní na čl. 33, 71 v porovnaní s jeho prílohou (vysvetlenie položiek finančného vyúčtovania) tak správny je údaj vo finančnom vyúčtovaní, z ktorého žalobca aj vychádzal, t.j. výťažok z predaja vo výške 240.000, - eur a 120.000,- eur, nakoľko v prílohe s vysvetlením je do výšky výťažku zahrnutá aj DPH z ceny predaja, i keď tam bolo chybne uvedené, že cena je bez DPH. Výška ceny predaja bez DPH je preukázaná kúpnou zmluvou z čl. 191, kde je dojednaná kúpna cena spolu 360.000,- eur bez DPH, z čoho pripadá na stavbu 240.000,- eur a na pozemky 120.000,- eur. Ďalej žalovaní namietali časť zmenkovej sumy predstavujúcej pohľadávku z finančného vyúčtovania LZ1 z čl. 33 vo výške 7.472,29 eur, predstavujúcej náklady súvisiace s predmetom zmluvy, poukazovali na to, že sa nedá určiť čoho sa to týka a či to súvisí s LZ1, LZ2 a tiež na neprimeranosť sumy. Súd poukazuje na to, že tento nárok žalobcu vyplýva z úpravy v bode 11.4.3 písm. b/, c/ LZ1, LZ2, pričom žalobca škodu z titulu finančných nákladov - ich druh a výšku špecifikoval vo svojom vyjadrení z 18.5.2017 z čl. 148, k čomu pripojil aj doklady (faktúry a poistnú zmluvu z čl. 165-172). Žalovaný aj v tomto prípade neuniesli dôkazné bremeno, t.j. nepreukázali, že uplatnený nárok na náhradu nákladov je nedôvodný, resp. že výška nároku je neprimerane vysoká. Taktiež napriek tvrdeniu, že žalobca predal predmet leasingu v roku 2015 pod jeho tržnú cenu, nepreukázali, že v čase predaja predmetu mohol byť tento reálne odpredaný za vyššiu cenu než 360.000,- eur bez DPH. Žalobca opäť zdokladoval (doklady na čl. 191-239, 243-282) postup s cieľom dosiahnuť čo najvýhodnejší predaj predmetu a to najskôr pokus o predaj prostredníctvom dražby a po neúspešnosti priamy predaj. Aby bol dlžník pri vznesených kauzálnych námietkach voči zmenkovej sume úspešný musí námietky nielen uplatniť, ale musí ich zdôvodniť a podložiť dôkazmi, na čo poukázal aj odvolací súd v bode 24 uznesenia, inak je majiteľ zmenky dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou. Žalovaný však len spochybňovali výšku uplatnených nárokov zahrnutých do zmenkovej sumy bez predloženia resp. návrhu dôkazov na preukázanie svojich všeobecných tvrdení, pričom mali možnosť navrhovateľ dôkazy až do 21.2.2019 (výzva z čl. 407).
14/ V danom prípade žalobca preukázal, že obe zmenky vznikli na zabezpečenie záväzkového vzťahu vyplývajúceho z LZ1, LZ2 uzavretého medzi žalobcom a žalovaným 1/, ďalej, že žalobca bol v zmysle vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve LZ1, LZ2 oprávnený doplniť do blankozmenky sumu rovnajúcu sa súčtu všetkých splatných záväzkov žalovaného, pričom suma výšky záväzkov doplnenej do zmeniek predstavuje nedoplatok žalovaného 1/ vyplývajúci z predčasného ukončenia LZ1, LZ2 výpoveďou zo 16.8.2013, vyčíslený vo finančnom vyúčtovaní LZ1, LZ2 z 30.9.2015 (čl. 33, 71). Žalovaní nepreukázali v konaní tvrdenú neplatnosť výpovedí LZ1, LZ2 a taktiež nepreukázali dôvodnosť svojich kauzálnych námietok. Preto má žalobca voči žalovaným v 1/ a 2/ rade z predmetných dvoch zmeniek nárok na vyplatenie zmenkových súm v celom rozsahu, t.j. zo zmenky k zmluve č. LRM/XX/XXXXX vo výške 85.757,47 eur a zo zmenky k zmluve č. LRM/XX/XXXXX vo výške 45.112,64 eur a súd žalobe v tejto časti vyhovel. K posúdeniu možnosti vznášania kauzálnych námietok v závislosti od postavenia dlžníka, či ide o zmenkového dlžníka, alebo ručiteľa, všeobecne platí v zmysle § 17 ZZŠ, že kauzálne námietky môže uplatniť len zmenkový dlžník, ručiteľ (avalista) môže proti majiteľovi zmenky uplatniť iba námietky, ktoré vyplývajú z ich vzájomných vlastných vzťahov, ale nie námietky, ktoré patria zmenkovému dlžníkovi a zakladajú sa na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky. Avšak v tomto prípade ide o zaisťovacie zmenky a v dohode o zabezpečení záväzku leasingového nájomcu (žalovaného 1) zmenkou, ktorá je súčasťou dokladu označeného ako Vyplňovacie zmenkové prehlásenia k zmluve zo dňa 10.8.2009 (na čl. 28 - 29, 66-67), kde je uvedená kauzálna príčina vystavenia zmenky, je treťou zmluvnou stranou dohody aj samotný avalista. Avalista je teda priamo prostredníctvom dohody o vystavení zmenky, v ktorej je opísaná zabezpečovacia funkcia zmenky včlenený do kauzálneho vzťahu. O to viac, že O. D. má tzv. dvojjediné postavenie v čom je špecifickosť prípadu. Leasingovým nájomcom a zároveň zmenkovým dlžníkom je obchodná spoločnosť MSI Group s.r.o., za ktorú konal a koná ako štatutár O. D., ktorý následne zmenku v pozícii fyzickej osoby avaloval. O. D. je zo svojej funkcie v obchodnej spoločnosti MSI Group s.r.o. súčasťou kauzálneho vzťahu a zároveň ako fyzická osoba je ručiteľom, t.j. reálne jednal v oboch pozíciiách. Súd z týchto dôvodov (dvojjedinosť postavenia O. D., ktorý je súčasne zmluvnou stranou dohody o vystavení zmenky) je toho názoru, že v tomto prípade aj ručiteľ, t.j. žalovaný 2 má oprávnenie uplatňovať kauzálne námietky voči zmenke (obdobné stanovisko zaujal Najvyšší súd ČR - soudní judikatúra č. 6/2010, s. 456). Súd zaviazal s poukazom na § 47 ods. 1 ZZS oboch žalovaných na plnenie priznanej zmenkovej istiny spoločne a nerozdielne avšak ich záväzky sú rozdielneho charakteru, keď záväzok žalovaného 1/ ako zmenkového dlžníka je priamy záväzok zo zmenky a záväzok žalovaného 2 ako ručiteľa je zabezpečovacím záväzkom nezávislým na záväzku zmenkového dlžníka. Ručiteľ je samostatným dlžníkom, ktorý je povinný v zmysle § 32 ZZS plniť ako ten, za koho sa zaviazal.
15/Žalobca si ďalej uplatnil so žalovanej zmenkovej sumy 85.754,47 eur a 45.112,64 eur úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne od 21.10.2015 do zaplatenia . Na pojednávaní upresnil , že úroky sú uplatnené podľa Obchodného zákonníka. Zmenkové záväzky sú upravené osobitným zákonom č. 191/1950 Zb. , ktorý v § 48 upravuje nároky, ktoré môže majiteľ zmenky žiadať. Medzi nimi aj 6% úroky od dňa zročnosti zmenky až do jej zaplatenia. Ide o špeciálny typ úrokov určený normami zmenkového práva. Zmenkové úroky nie sú sankčnými úrokmi, a preto ich nie je možné prirovnávať k úrokom z omeškania vyplývajúcim z noriem všeobecného civilného práva teda podľa § 517 OZ alebo § 369 ObZ. I keď zmenkové úroky plnia do istej miery aj funkciu úrokov z omeškania, o takéto úroky nejde , ide o určitú formu kapitalizácie zmenkovej pohľadávky. Žalobca si však neuplatnil zmenkové úroky ale vyslovene úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka, na ktoré však v zmysle § 48 ZZS nemá nárok. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255ods. 2 CSP, t.j. podľa pomeru úspešnosť strán v spore. Pre zistenie tohto pomeru súd vyčíslil žalobou uplatnený nárok vrátane uplatnených úrokov z omeškania 9,05% ročne od 21.10.2015 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 5.4.2019, ktorý je zo sumy 85.757,47 eur vo výške 26.834,09 eur a zo sumy istiny 45.112,64 eur je vo výške 14.116,05 eur. Celková výška žalobou uplatneného nároku je 171.820,25 eur, čo predstavuje 100% úspechu. Súd priznal žalobcovi istinu 130.870,11 eur, čo predstavuje z celého nároku uplatneného žalobou úspech v rozsahu 76% a úspech žalovaných je 24%. Čistý úspech žalobcu je teda 52% a súd v tomto rozsahu žalobcovi aj priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.