Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CbZm-53-2015.pdf
PDF · 71.51 KB
Case nature
Area
Subarea
23CbZm/53/2015
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: PPSK, s.r.o., so sídlom Adama Trajana 4834/27, Piešťany, IČO: 46 345 531, proti žalovanému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 300 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
III. Súd žalobcovi v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 11,30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenská pošta, a.s.) po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.07.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu vo výške 6.200 eur s úrokmi vo výške 3.424 eur (spolu čiastku vo výške 9.624 eur) a náhradu trov konania z dôvodu neuhradenia zmenky zo dňa 15.08.2012.
2. Okresný súd Trnava z výpisu z Registra obyvateľov SR zistil, že osoba označená ako žalovaný „N. I., nar. XX.XX.XXXX“ sa v Registri obyvateľov SR nenachádza.
3. Súd preto výzvou zo dňa 21.02.2019 vyzval žalobcu, aby súdu v stanovenej lehote preukázal, že ním označená žalovaná osoba skutočne existuje. Žalobca na výzvu súdu v stanovenej lehote nereagoval.
4. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa ustanovenia § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa ustanovenia § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
9. Procesná subjektivita predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania.
10. V posudzovanom prípade žalobca nepreukázal a súd lustráciami nezistil, že by v žalobe identifikovaná žalovaná osoba niekedy existovala. Bez toho, aby nejaká osoba nadobudla procesnú subjektivitu, resp. procesnú spôsobilosť, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, na ktorý musí súd prihliadať ex offo počas celého konania.
11. Vzhľadom na to, že konanie trpí vadami, ktoré nie je možné odstrániť, súd preto konanie zastavil.
12. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
17. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
18. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
19. V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku nepreukázanej procesnej subjektivity osoby označenej žalobcom ako „žalovaný“, a teda dôvod zastavenia konania možno pričítať na ťarchu žalobcu. Na druhej strane však neexistujúcej osobe preukázateľnej nemohli vzniknúť žiadne trovy konania, čo nepochybne predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie práva na náhradu trov konania žiadnej z označených strán sporu.
20. S poukazom na uvedené súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
21. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
22. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
23. Podľa ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
24. Žalobca zaplatil na účet súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 18 eur.
25. Súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi v zmysle citovaného ustanovenia § 11 zákona o súdnych poplatkoch vo výške 11,30 eur, keďže konanie bolo zastavené. Výška vráteného súdneho poplatku bola krátená o čiastku 6,70 eur v súlade s § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti výroku I a II tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Proti výroku III tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.