Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-291-2015.pdf
PDF · 108.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/291/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu P. I., bytom X. I. XXX, XXX XX S. proti žalovanému Všeobecná zdravotná poisťovňa, Palárikova 91, 022 01 Čadca o zaplatenie 35 000,-- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 19. 10. 2015, sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 35 000,-- €, ako aj zaplatenia sumy stiahnutej z dôchodku žalobcu od začiatku poberania dôchodku spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5% za každý deň a trovami konania na tom skutkovom základe, že od roku 2008 žalovaný zasiela žalobcovi výzvy na úhradu nedoplatkov. Od roku 2005 sa žalobca odvoláva, upozorňuje a žiada žalovaného, aby si dôkladne preštudoval zákon č. 580/2004 Z. z. a ostatné zákony súvisiace s povinným platením a neplatením do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Žalobca upozorňoval žalovaného, že ak nezastavia exekúcie voči jeho osobe, bude si uplatňovať svoje občianske práva na súde. Do dnešných dní mu odoberá exekútor z jeho dôchodku cez 100,-- € a ostáva mu na živobytie 248,-- €, kde sa dostal do hmotnej núdze, t. j. živorí. Svojimi odvolaniami, upozorneniami zo dňa 11. 12. 2005, 2. 9. 2013, 12. 2. 2014, 6. 4. 2014 žalobca upozornil žalovaného na fakt, že počas jeho živnosti nemal taký zisk, aby mohol žalovanému zaplatiť. Jeho žiadosti, upozornenia nebral žalovaný do úvahy, preto im zaslal žiadosť o vyplatenie nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Žiadna reakcia zo strany žalovaného. Žalovaný svojim postupom stavia občana do polohy psychologickej traumy, straty na zdraví pri obmedzených finančných prostriedkoch - dôchodok, vystavenie občana na hranicu biedy, bezdomovca.
2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že podanie žalobcu zo dňa 19. 10. 2015 nemá náležitosti žaloby uvedené v § 132 a nasl. CSP. Žalobca síce v podaní uviedol všeobecné náležitosti podania, ako je označenie strán, opísanie pre žalobcu rozhodujúcich skutočností, ale neoznačil dôkazy na preukázanie svojho nároku. V podaní žalobca uvádza okolnosti, ktoré svedčia rovine ochrany osobnostných práv, nakoľko uvádza, že žalovaný mu spôsobil psychologickú traumu, vystavil ho biede, strate zdravia, atď, čiže ide o okolnosti, ktorých preukázanie môže súvisieť s nárokom na nemajetkovú ujmu. Žalobca neuviedol, v akom konaní žalovaného, resp. v čom konkrétne vidí neoprávnený zásah žalovaného do jeho osobnostných práv, ktoré sú predmetom ochrany podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Samotný petit je založený na zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo predstavuje osobitný právny nárok. Žalovaný má za to, že obsah podania, resp. žaloby je založený na uplatňovaní nemajetkovej ujmy v súvislosti so zásahom do osobnostných práv, ale právny nárok opiera o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalovaného, čo sú dva
rozdielne nároky. Zodpovednosť podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je jednou z foriem zodpovednosti verejnoprávnych subjektov bez ohľadu na zavinenie. Na jej vyvodenie musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to existencia škody alebo nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Je potrebné sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti) v tomto predmetnom konaní. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie takejto žaloby, nakoľko ním požadované nároky nemajú oporu v reálnom živote (absencia nesprávneho úradného postupu), a preto nemajú oporu v hmotnom práve, a to z dôvodu, že žalovaný si len vykonáva svoju povinnosť v zmysle platných právnych predpisov, ktorá vylučuje neoprávnenosť zásahu do žalobcových osobnostných práv. Žalovaný je podľa § 2 zákona č. 581/2004 Z. z. založený za účelom vykonávania verejného zdravotného poistenia, pričom sa vo svojej činnosti riadi najmä zákonom číslo 580/2004 Z. z.. Žalobca je dlžník na verejnom zdravotnom poistení, neuhrádzal riadne a včas preddavky na verejné zdravotné poistenie v správnej výške ako osoba samostatne zárobkovo činná podľa zákona č. 580/2004 Z. z., a z tohto dôvodu sú vedené voči nemu tri súdne exekúcie, celkovo na sumu 2 047,74 €. Žalobca konkrétne neuviedol, aké konanie žalovaného považuje za nesprávny úradný postup, ktoré by mohlo mať k danej veci relevanciu. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že existovalo rozhodnutie príslušného orgánu o zrušení exekučných titulov z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Žalovaný ani nemá pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko zákon č. 514/2003 Z. z. stanovuje, ktorý subjekt má stáť na strane žalovaného, pričom pokiaľ neexistuje protiprávne konanie žalovaného, jasný a preukázateľný nesprávny úradný postup, nie je splnená prvá podmienka pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Existencia neoprávneného zásahu, či už v uplatňovaní nároku na nemajetkovú ujmu, alebo pri uplatňovaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkon verejnej moci, je prvotným predpokladom na začatie ktoréhokoľvek z týchto konaní, alebo aj ich oboch súčasne. To že na každý uplatňovaný nárok musia byť splnené rozličné podmienky, je vzhľadom na nedostatok procesných podmienok v tomto štádiu konania irelevantné. Zákon č. 514/2003 Z. z. upravuje aj podmienku podľa § 15, ktorú definuje ako predbežné prerokovanie nároku, pričom ustanovuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Keďže nebol preukázaný nesprávny úradný postup, nemohlo dôjsť ani k uvedenému postupu. Upozorňovanie žalobcu, že nemá zisk, a preto nemá ako „zaplatiť“ žalovanému, nie je možné považovať za argumentáciu, resp. ako dôkaz, že žalovaný sa dopúšťa porušovania práv žalovaného. Žalobca v čase podnikania ako osoba samostatne zárobkovo činná bola svojprávna a plnoletá, preto musela mať aj základné vedomosti o tom, že samostatná zárobková činnosť sa považuje za podnikanie, ktorého výsledkom môže byť tak zisk, ako aj strata. Žalobca mal možnosť svoju situáciu zvrátiť ukončením podnikania a nájsť si vhodné zamestnanie vzhľadom na to, že jeho problémy pretrvávajú od roku 1995 do roku 2012. Žalovaný žiadal, aby sa súd zaoberal ním vznesenými námietkami a podanie žalobcu zo dňa 19. 10. 2015 v plnom rozsahu zamietol pre nesplnenie procesných podmienok konania, ktoré vylučujú zaoberanie sa vecou samou.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4. 4. 2019 uviedol, že so živnosťou skončil v roku 2012. Od tohto roku poberá starobný dôchodok vo výške 246,90 €. Od roku 2012 mu žalovaný zasiela rozpis o neuhradených nedoplatkoch a platobné výmery. Zákon č. 580/2004 Z. z. hovorí o výpočte vymeriavacieho základu v zmysle § 13 tohto zákona. Počas jeho živnosti nevykonal taký zisk, aby mu mohol žalovaný vypočítať vymeriavací základ. Je rok 2019, žalovaný naďalej exekúciami žiada Sociálnu poisťovňu v Bratislave, aby mu odoberala časť z dôchodku. Žalovaný podľa zákona č. 580/2004 Z. z. mal v rokoch od 2004 do 2009 podať návrh na súd. V § 21 sú stanovené časové limity, kde po týchto limitoch uplynulo už cca 15 rokov. Tak ako zákon č. 580/2004 § 21, tak isto správny poriadok v § 71 ods. 3 ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, čo znamená, že po jej uplynutí právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Vzniká tu prekážka právoplatne skončenej veci. Vymyslené dlžoby žalovaného voči nemu tak isto ustanovuje Občiansky zákonník, v zmysle § 39 je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Ako dôchodca si myslí, že je pasívne legitimovaný. Žiada preto, aby súd vyniesol rozsudok podľa žaloby podanej dňa 19. 10. 2015.
4. Žalovanému bol termín pojednávania doručený dňa 13. 2. 2019. Podaním doručeným súdu dňa 28. 3. 2019 vedúca úseku správy pohľadávok Žilina ospravedlnila neprítomnosť žalovaného na pojednávaní
kolíziou s inými závažnými pracovnými povinnosťami, ktorých sa ako vedúci zamestnanec musí zúčastniť. V dňoch 4. 4. 2019 a 5. 4. 2019 sa koná výročná konferencia žalovaného, na ktorú je pozvaná a jej účasť je nevyhnutná. Zároveň žalovaný žiadal o odročenie pojednávania. Súd uvedenú žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania vyhodnotil ako nie dôvodnú. Žalovaný je inštitúciu zamestnávajúcou väčší počet zamestnancov. Žalovanému nič nebránilo zabezpečiť na pojednávanie iného svojho zamestnanca. Preto súd pojednávanie neodročil a konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.
5. Vykonaným dokazovaním, a to vyjadrením žalobcu a oboznámením listinných dôkazov, najmä podanej žaloby, žalobcom predloženej predexekučnej výzvy zo dňa 6. 4. 2014, žiadosti zo dňa 12. 2. 2014 označenej ako prerokovanie nároku za spôsobenú škodu, podania žalobcu zo dňa 2. 9. 2013 označeného ako upozornenie III, podania žalobcu zo dňa 11. 12. 2015 označeného ako upozornenie po neustálom upozornení, výzvy žalovaného zo dňa 26. 8. 2013, výzvy žalovaného na úhradu nedoplatkov zo dňa 2. 2. 2009, výzvy na úhradu nedoplatkov na zdravotnom poistení zo dňa 30. 1. 2008, oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa 8. 9. 2015, vyjadrenia žalovaného, II. salda detailného za obdobie od 1. 1. 1995 do 26. 2. 2019, vyjadrenia žalobcu zo dňa 4. 4. 2019, podania žalobcu zo dňa 3. 5. 2016 adresovaného žalovanému, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že posielal žalovanému upozornenie, že porušuje zákon č. 580. Upozornil ich na to, že majú nesprávny úradný postup a má o tom rozhodnúť ministerstvo. Ak by sa boli ospravedlnili, bolo by to v poriadku. Nič však neurobili, nerešpektovali ani premlčanie. Bežia mu exekúcie už od roku 2005, čo by aj v zmysle Občianskeho zákonníka mali prihliadať na premlčanie, nakoľko uplynutím takejto lehoty nárok zaniká. Šikanujú ho exekúciami. Zaplatil už viac ako 6 000,-- €. Aj Sociálna poisťovňa mu oznámila, že oni konať nemôžu, že to môže konať iba ten, kto požiadal exekútora. Hoci už je 6 rokov na dôchodku, žalovaný mu stále vypisuje, že je do roku 2014 dlžný. Každý druhý týždeň mu vypisujú. Z tohto dôvodu musí trvať na žalobe, nemá inej možnosti.
7. Podľa listu zo dňa 12. 2. 2014 adresovaného žalobcom žalovanému žalobca žalovaného vyzval o prerokovanie nároku na náhradu škody mimo súdneho konania. Uviedol, že podľa predloženého výpisu zo Sociálnej poisťovne žiada tento úrad, aby na základe exekúcie pod číslom Ex 3273/2006-29 bola odoberaná z jeho dôchodku určitá časť. Exekúcia Ex 3273/2006-29 bola zastavená dňa 16. 7. 2013 pod číslom 13 Er 407/2006. V minulosti bol žalovaný nespočetne krát upozornený z jeho strany, že permanentne porušuje zákony a neoprávnene sa obohacuje. Bol upozornený listami, že porušuje všetky zákony zvlášť zákon č. 514/2003. Žalobca vyzval žalovaného, aby všetky peniaze, ktoré mu neoprávnene stiahli z jeho dôchodku, zaslali na jeho adresu aj s finančným odškodnením, a to 0,5% za deň z odobratej sumy.
8. Listami zo dňa 2. 9. 2013, zo dňa 6. 4. 2014 žalobca žalovanému uviedol, že uplynutie desaťročnej lehoty od konca kalendárneho roka, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá je predmetom poplatku, predstavuje zánik vymožiteľnosti. Uviedol, že ho upozornil, že podľa § 11 ods. 7 písm. c/ a § 16 ods. 9 mu nevznikla povinnosť platiť poistné. Uvedený zákon v § 21 ods. 1, ods. 2 stanovuje, že po uplynutí 3 - 5 rokoch právo vymáhať nedoplatky je premlčané.
9. Výzvou zo dňa 30. 1. 2008 žalovaný žalobcu vyzval na úhradu nedoplatkov na zdravotnom poistení vo výške na v tom čase platnú menu 73 929,-- Sk. Výzvou zo dňa 2. 9. 2009 žalovaný žalobcu vyzval na úhradu nedoplatku vo výške 1 691,58 €. Výzvou zo dňa 26. 8. 2013 žalovaný žalobcovi oznámil nedoplatok zo zdravotného poistenia vo výške 84,67 €.
10. Oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku zo dňa 8. 9. 2015 Sociálna poisťovňa oznámila žalobcovi vykonávanie zrážok v prospech oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s..
11. Podľa II. salda za obdobie od 1. 1. 1995 do 26. 2. 2019 predstavuje nedoplatok žalobcu na zdravotnom poistení vo výške 2 047,74 €.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 255 ods. 1 CSP úd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Predmetom daného súdneho konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 35 000,-- € ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a nárok na zaplatenie sumy zrazenej žalobcovi z dôchodku za obdobie od začiatku poberania dôchodku spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5% denne. Žalobca predmetný ním uplatnený nárok skutkovo odôvodňoval tým, že žalovaného upozorňoval, že pokiaľ nezastavia exekúcie voči jeho osobe, bude uplatňovať svoje nároky na súde. Žalovaného upozorňoval, že počas svojej živnosti nemal taký zisk, aby mohol žalovanému platiť. Žalovaný svojim úradným postupom stavia občana do polohy psychologickej traumy, straty na zdraví pri obmedzených finančných prostriedkoch - dôchodku, vystavenia občana na hranicu biedy, bezdomovca. Žalovaný uvedený žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu rozporoval. V rámci svojej obrany namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Pasívna vecná legitimácia patrí tomu, kto je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, t. j. splnenia ktorej sa žalobca v konaní domáha.
14. V konaní, predmetom ktorého je nárok na náhradu ujmy z tvrdeného nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., je pasívna legitimácia vymedzená § 3 v spojení s § 4 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z.. Subjektom, ktorý za podmienok stanovených uvedeným zákonom č. 514/2003 Z. z. zodpovedá za ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, je podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. štát, v mene ktorého v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. koná príslušné ministerstvo, resp. iný príslušný ústredný orgán štátnej správy. V súdenom spore, hoci žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení namieta úradný postup žalovaného, štát ako strana sporu nevystupuje a ani zo žiadneho zo skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe nevyplýva, že žaloba smeruje voči štátu. Stranou daného sporu na strane žalovaného je Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. a aj všetky skutkové tvrdenia podanej žaloby smerujú vo vzťahu k Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s.. Žaloba v časti označenia subjektu, voči ktorému smeruje a voči ktorému sa žalobca uplatnených nárokov domáha, bola preto jednoznačná a určitá. Postup na odstránenie vád podanej žaloby a na výzvu žalobcu, aby upresnil subjekt, ktorý má v konaní vystupovať na strane žalovaného, preto do úvahy neprichádzal. Stranou daného sporu na strane žalovaného, ako už bolo uvedené, je Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., ktorej v nadväznosti na vyššie citovaný § 3 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. pasívna vecná legitimácia v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej tvrdeným nesprávnym úradným postupom nesvedčí. Žalobcom uplatnený nárok ako nárok z titulu zodpovednosti žalovaného za škodu z nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je preto voči žalovanému pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie nedôvodný.
15. Súd tiež poukazuje, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani predbežné prerokovanie nároku tvoriaceho predmet daného súdneho konania s orgánom príslušným na jeho prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z.. Ako vyplýva z § 16 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody z titulu tvrdeného nesprávneho úradného postupu je možné uplatniť v súdnom konaní až vtedy, ak orgán príslušný na jeho predbežné prerokovanie tento nárok alebo jeho časť neuspokojí do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Podmienkou tiež je, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený žiadať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Žalobca v konaní nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že na príslušnom orgáne podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, ktorá žiadosť by spĺňala náležitosti stanovené v § 16 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z.. Pokiaľ aj žalobca v konaní predložil list zo dňa 12. 2. 2014 označený ako prerokovanie nároku na spôsobenú škodu, uvedený list podľa názoru súdu riadne uplatnenie nároku tvoriaceho predmet daného súdneho konania na jeho predbežné prerokovanie na orgáne príslušnom podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. nepreukazuje. Podľa obsahu predmetného listu zo dňa 12. 2. 2014 bol tento adresovaný žalovanému. Doklad o jeho doručení orgánu príslušnému na jeho predbežné prerokovanie v konaní predložený nebol. Uplatnenie nároku na predbežné prerokovanie v rozsahu, ako je predmetom daného súdneho konania, z tohto žalobcom predloženého listu nevyplýva. V predmetom liste zo dňa 12. 2. 2014 žalobca žalovaného žiada o vyplatenie súm, ktoré mu boli stiahnuté z dôchodku, v danom súdnom konaní sa však domáha nároku na zaplatenie sumy vo výške 35 000,-- € ako náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a vyplatenia sumy stiahnutej z jeho dôchodku, a to od začiatku poberania dôchodku. Žalobca v danom konaní uplatňuje iný nárok, než je uvedený v predmetnom liste zo dňa 12. 2. 2014 a iný dôkaz o uplatnení nároku tvoriaceho predmet daného súdneho konania na predbežné prerokovania predložený nebol, čo v nadväznosti na vyššie
uvedené bráni priznaniu takéhoto nároku ako nároku z titulu zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Súd preto bol toho názoru, že riadne uplatnenie nároku tvoriaceho predmet daného súdneho konania na jeho predbežné prerokovanie na príslušnom orgáne ako základný predpoklad pre uplatnenie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na súde preukázaný nebol. Uvedený nedostatok rovnako vedie k nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku ako nároku z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z..
16. Zároveň tvrdenia žalobcu, ktorými namieta správnosť úradného postupu žalovaného, sú všeobecné a nekonkrétne. Žalobca nešpecifikoval, v akom konkrétnom konaní vedenom pred žalovaným sa mal žalovaný dopustiť nesprávneho úradného postupu. Neuviedol spisovú značku, resp. číslo konania vedeného pred žalovaným, v ktorom sa žalovaný mal voči nemu dopustiť tvrdeného nesprávneho úradného postupu a akým konkrétnym spôsobom. Nekonkrétne a nejednoznačné tvrdenia nie je možné dokazovať. Pokiaľ aj žalobca uvádzal, že žalovaný voči nemu vedie exekučné konania a žalovaného upozorňoval, že počas výkonu jeho živnosti nedosahoval taký zisk, aby mohol žalovanému platiť, uloženie povinnosti platiť poistné a naň nadväzujúce exekučné konanie, ktoré prebieha na podklade vykonateľného exekučného titulu, nie je možné stotožňovať s pojmom nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Podľa ustálenej súdnej praxe neprávny úradný postup možno definovať ako porušenie právnou normou predpísaného postupu, akým má štátny orgán konať alebo porušenie účelu takéhoto postupu, ktorý postup súvisí, resp. nesúvisí s rozhodovacou činnosťou, ale nenašiel svoje vyjadrenie vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny úradný postup nie je možné stotožňovať s postupom, výsledkom ktorého bolo vydané rozhodnutie, hoc účastník takéhoto rozhodnutia s týmto rozhodnutím nesúhlasí. Ide o dve samostatné kategórie. Preto aj pokiaľ boli voči žalobcovi žalovaným vydané rozhodnutia na plnenie poistného, hoci v tejto časti sú tvrdenia žalobcu nekonkrétne (žalobca v podanej žalobe nekonkretizuje rozhodnutia žalovaného, ktorými mu bola uložená povinnosť plniť žalovanému) a žalobca s týmito rozhodnutiami nesúhlasí, nie je možné tieto rozhodnutia žalovaného stotožňovať s pojmom nesprávny úradný postup a považovať ich za nesprávny úradný postup. Ako už bolo uvedené vyššie a súd to opätovne zdôrazňuje, nesprávny úradný postup nemá svoje vyjadrenie vo vydanom rozhodnutí. Ide o inú činnosť príslušného orgánu, ktorej znakom je nesúlad s postupom predpísaným právnym predpisom alebo ktorou je narušený účel takto právnou normou stanoveného postupu. Napokon žalobca v konaní ani netvrdil, ani nepreukázal, že voči rozhodnutiam žalovaného, s ktorými nesúhlasí, sa bránil v riadnom inštančnom postupe a tieto rozhodnutia žalovaného boli ku dňu rozhodovania súdu zrušené, resp. vyhlásené za nezákonné, v dôsledku čoho by aj sumy, ktoré boli žalobcovi z jeho dôchodku zrazené, boli zrazené bez právneho titulu. V tomto smere žalobca nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz a súd na doplnenie uvádza, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak rozhodnutie bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné (Zborník III NS SEVT, Praha 1980, str. 196, 197). Preto žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, ním tvrdený nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nepreukázal, a tým nepreukázal ani neoprávnený zásah do svojich práv a nepreukázal ani to, že sumy, ktoré boli z jeho dôchodku zrazené, boli zrazené bez právneho titulu, a preto zo všetkých uvedených dôvodov bol súd nútený žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný bol preto v konaní v celom rozsahu úspešný. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu voči žalobcovi ani nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.