Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-11Csp/118/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 831 04 Bratislava, IČO: 50361368, o určenie neexistencie práva na výkon zrážok zo mzdy

rozhodol:

I. Určuje, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 3261107107 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa 22.11.2007.

II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v žalobe podanej na tunajší súd dňa 25.5.2018 žiadala, aby súd určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 22.11.2007 a zaviazal žalovaného uhradiť jej trovy tohto konania na tom základe, že dňa 22.11.2007 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Poštová banka, a.s. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytli jej finančné prostriedky vo výške 1 327,76 eur a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť túto požičanú sumu v 60 mesačných splátkach po 40,00 eur. Dňa 18.5.2009 došlo medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej všetky práva a povinnosti veriteľa vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy prešli na žalovaného. Žalovaný sa domáhal u zamestnávateľa žalobkyne, ktorým je spoločnosť J. J. SK, a.s. so sídlom E. 5, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX výkonu zrážok z jej mzdy na základe žiadosti o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.6.2016 a následného listu žalovaného zo dňa 10.10.2016 označeného ako „oznámenie zmeny čísla účtu“, ktorú doručil na mzdové oddelenie jej zamestnávateľa. Žalovaný odôvodnil svoju žiadosť existenciou údajného dlhu žalobkyne voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere, pričom jej zamestnávateľovi zároveň predložil predmetnú úverovú zmluvu, v ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá. Na základe uvedenej žiadosti jej zamestnávateľ reálne začal s výkonom zrážok zo mzdy a tieto sa aj naďalej vykonávajú v prospech žalovaného a podľa jeho pokynov, o čom svedčí aj potvrdenie jej zamestnávateľa o vykonaných zrážkach zo mzdy. Svojim návrhom zo dňa 14.3.2018 sa domáhala na tunajšom súde nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky z jej mzdy vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej v predmetnej úverovej zmluve uzavretej medzi ňou a žalovaným. Dňa 25.4.2018 konajúci súd o návrhu rozhodol, a to tak, že uznesením zo dňa 25.4.2018 vydaným pod sp. zn. 13Csp/76/2018 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy k predmetnej úverovej zmluve. Zároveň týmto uznesením uložil jej povinnosť, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia podala proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou by sa mala domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy inkorporovanej v predmetnej úverovej zmluve. Žalobkyňa trvala na určení neexistencie práva na zrážky zo mzdy, a to z dôvodov, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) - zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť navrhovateľ odmietnuť považovala za neplatné (v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Svoje tvrdenie o tom, že v prejednávanom prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky opiera najmä o to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred predformulovaná a predložená jej bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav z jej strany. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky o jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. Zároveň poukázala na skutočnosť, že obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy, o akú ide aj v prejednávanom prípade bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka aj komisiou Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tvrdila, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, a preto je nutné považovať ju ex lege za neplatnú. Zároveň má za to, že na základe takejto neplatnej zmluvnej podmienky nemôže dochádzať k realizácii zrážok z jej mzdy v prospech žalovaného. Vzhľadom na neuvedenie hodnoty RPMN v úverovej zmluve, ktorej absencia je ustanovením § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, rozpor odplaty s dobrými mravmi a neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere nemá žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy právo na plnenie žiadnych úrokov a poplatkov nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, ktorých sa domáha zjavne nezákonným výkonom zrážok z jej mzdy. Uviedla, že naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti vyplýva tiež zo samotného zákonného znenia, najmä ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Rozhodnutím súdu o predmetnej žalobe dôjde k odstráneniu spornosti práv a povinností vyplývajúcich z dohody o zrážkach (a s tým spojenej možnosti výkonu zrážok), a preto tvrdila, že zákonným spôsobom sa domáhala ochrany svojich spotrebiteľských práv, ktoré boli postupom žalovaného porušené.

2. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 3.1.2019 namietal nedostatok právomoci súdu tento spor prejednávať. Podľa uvedených ustanovení Okresný súd Košice- okolie nemá právomoc predmetný spor prejednávať, žalobkyňa nijako neodôvodnila, z akého právneho dôvodu podala návrh na tunajší súd, uvedené nenamietala počas konania pred rozhodcovským súdom. Tvrdil, že samotný odkaz na judikatúru Európskeho súdneho dvora nezdôvodňuje neplatnosť uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy a dal do pozornosti súdu, že zmluva bola uzatvorená dňa 21.11.2007. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.3.2009 sp. zn. IMObdoV 16/2006). Paragraf 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z. taxatívnym spôsobom vymenuváva, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere v tomto ustanovení uvedená nie je, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník platný v čase uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ by súd považoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu č. 93/13/EHS (ďalej len „Smernica“), nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa k rozhodcovskej doložke všeobecne alebo rozhodcovskej doložke v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Z tohto dôvodu je právne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky nevyhnutné riešiť výlučne s ohľadom na požiadavky vnútroštátneho právneho poriadku kladenými v posudzovanom prípade s ustanoveniami v § 1 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe týchto ustanovení je preto potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nie je neplatná automaticky (ex lege), ale je potrebné v každom jednotlivom prípade ju skúmať, ak má rozhodcovská doložka spôsobiť ujmu spotrebiteľa a značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, ktoré mu z rozhodcovskej doložky vyplývajú a uvedené tvrdenia riadne podložiť dôkazmi. Zároveň žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa Poštovú banku, a.s so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, ktorá je dodávateľom. Poukázal na komentár II k Občianskemu súdnemu poriadku (Ševček, Ficová a kolektív), že o nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo, inak povedané existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaného ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto procesného spoločenstva žaloval jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo na jednej strane. Zároveň namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. V prvom rade dával súdu do pozornosti tú skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p., pričom však právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Naliehavý právny záujem nie je daný 1) spravidla tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) C.s.p. ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Vzhľadom k skutočnosti, že dôkazné bremeno nesie žalobkyňa, je jej povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrela slobodne s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade ide len o účelové, ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nijakou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník a nejde o prejav rovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad plnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Gramatickým výkladom § 53 ods. 4 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník je odôvodnený v závere, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečovací inštitút, nie je to jednostranné uloženie povinnosti viazanej na vôľu veriteľa či povinnosť vznikne alebo nie, naopak, je to práve na dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas veriteľovi nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Preto navrhli, aby súd konanie zastavil vzhľadom na nedostatok právomoci súdu, alternatívne žiadali, aby žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobkyňu na úhradu trov tohto konania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinami označenými žalobkyňou a priloženými do spisu, a to: zmluvou o úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, priemernými úrokovými mierami, uznesením o predbežnom opatrení č.k. 13Csp/76/2018, vyjadreniami právnych zástupcov oboch strán sporu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Dňa 22.11.2007 uzavrel právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s., Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 so žalobkyňou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 1 327,75 eur (40 000,- Sk), ktorý sa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach vždy do 21. dňa v mesiaci po 40,00 eur mesačne s celkovou výškou nákladov 918,38 eur 27 667,14 Sk). Odplata za poskytnutý úver obsahuje úroveň zhruba 23% a RPMN neobsahuje. Predmetnú pohľadávku spoločnosť Poštová banka, a.s. postúpila žalovanému. Súčasne s uzavretím tejto zmluvy bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyne, na základe ktorej žalovaný pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne a listom zo dňa 15.6.2016 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o začatie výkonu zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia údajnej pohľadávky, ktorá vyplýva zo zmluvy o úvere a ktorá ku dňu 15.6.2016 mala dosahovať hodnotu 2 146,26 eur. Žalovaný sa domáhal zrážok zo mzdy žalobkyne u jej zamestnávateľa žiadosťou zo dňa 15.6.2016 a následne listom zo dňa 10.10.2016. Zamestnávateľ tak neustále vykonáva zrážky zo mzdy žalobkyne, čím dochádzalo zjavne k nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku žalobkyne. Z toho dôvodu tunajší súd uznesením č.k. 13Csp/76/2018-33 zo dňa 25.4.2018, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/270/2018 zo dňa 4.10.2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa 22.11.2007. Zároveň uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala na príslušnom súde proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný si súdne nevymáha túto pohľadávku pokiaľ ide o zostatok dlhu.

5. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

7. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

10. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d)

adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Podľa § 10a zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť a) hlavné vlastnosti výrobku alebo charakter služby v rozsahu primeranom výrobku alebo službe, b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho, c) telefónne číslo predávajúceho a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s predávajúcim, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má, d) predajnú cenu výrobku alebo služby alebo, ak vzhľadom na povahu výrobku alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky, e) platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať výrobok alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov, f) poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady výrobku alebo služby podľa všeobecného predpisu, g) informáciu o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo predávajúcim podľa prísnejších zásad, ako ustanovuje všeobecný predpis, ak ju výrobca alebo predávajúci poskytuje, ako aj informáciu o existencii a podmienkach pomoci a službách poskytovaných spotrebiteľom po predaji výrobku alebo poskytnutí služby, ak sa takáto pomoc poskytuje, h) informáciu o dĺžke trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú; ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú alebo ak ide o zmluvu, pri ktorej sa automaticky predlžuje jej platnosť, aj informáciu o podmienkach vypovedania zmluvy, i) informáciu o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie elektronického obsahu, ak je to vhodné, j) informáciu o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom, ktoré sú predávajúcemu známe alebo je rozumné očakávať, že sú mu známe, ak je to vhodné, k) informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Povinnosti podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na zmluvu o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči. Ak pre predávajúceho vyplýva z osobitného predpisu povinnosť poskytnúť informácie spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy, ustanovenia odseku 1 sa použijú primerane.

12. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. dňa 22.11.2007 je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu je oprávnený vykonať súdnu kontrolu tejto zmluvy. Čo sa týka námietky žalovaného, že tunajší súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, lebo v predmetnej veci sa má vec podľa zmluvy prejednať v rozhodcovskom konaní, súd zdôrazňuje, že dohoda zmluvných strán o tom, že spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd je neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

17. Zo zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2007 mal súd za preukázané, že žalobkyni bol právnym predchodcom žalovaného poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 40 000,- Sk. Touto zmluvou právny predchodca žalovaného vopred vnútil žalobkyni predtlačeným tlačivom aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu žalobcu o uzatvorenie úveru. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy, žalobkyňa sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú miniatúrnym písmom písanú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa v čase uzatvárania zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s judikatúrou súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány pri aplikácii práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, t.j. jeho výklad v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, aby sa tak zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok aplikácie smernice založené na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Súd mal za preukázané, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy o úvere, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany právneho predchodcu žalovaného bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, a to v čl. II bodu 3 zmluvy o úvere. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho jednoduchého pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti, a to aj so zreteľom na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola do zmluvy zakomponovaná s uvedením podstatne menšieho písma, než ostatné ustanovenia zmluvy o úvere. Na základe takto uzavretej dohody následne žalovaný požiadal listom zo dňa 15.6.2016 zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo povinnosť splniť.

18. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je to, aby sa právny úkon urobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. Z predloženej zmluvy je potom možné ustáliť, že strany sporu uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver. Touto zmluvou však v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý by bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to získanie úveru. Ako vyplýva z predtlače zmluvy, žalobkyňa sa súčasne podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu, a to dohody o poskytnutí služby a následne pod časť týkajúcu sa samotnej zmluvy. Úprimnosť toho úmyslu zo strany žalovaného by mohla doložiť samostatná zmluva, a nie jedna zmluvná podmienka, ktorú musí budúci dlžník osobitne podpísať. Teda ak chcela žalobkyňa získať úver, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa dá usudzovať, že nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným, ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. V čase uzavretia zmluvy o úvere žalobkyňa inú vôľu než tú, ako poskytnutie úveru nemala. Nedostatok vôle žalobkyne uzatvoriť dohodu o poskytnutí služby spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho konanie žalovaného pri uzatvorení dohody o poskytnutí služby má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorickým vzťahom k samostatnej zmluve o úvere. Ak je neplatná zmluva o úvere, je neplatná aj dohoda o zrážkach zo mzdy.

20. Súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v čl. III bod 2 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru, a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia jej vykonania aj nad rámec nárokov veriteľa z poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, a teda žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

21. Súd bral ohľad na súdnu kontrolu zmluvných podmienok v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj to, že vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice Rady 93/13/EHS. Spotrebiteľ má totiž právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tom slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu, aj práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie vzťahov právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

22. Žalovaný namietal, že pre toto konanie nie sú splnené procesné podmienky, a to nebol daný naliehavý právny záujem. Súd poukazuje na skutočnosť, že naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a výslovne jej neplatnosti vyplýva zo zákonného ustanovenia najmä § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. K naliehavému právnemu záujmu vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8Cdo/483/2014 zo dňa 18.11.2015, v ktorom konštatoval, že: „Naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určovanie neplatnosti takejto dohody sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú je žalobca žalovanému dlžný. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobcovi v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvore, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“. Aj v prejednávanej veci je predmetom konania návrh na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o úvere. Žalobkyňa ako spotrebiteľ tiež v žalobe tvrdila, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré jej ukladá zákon č. 258/2001 Z.z. a konštatovala, že žalovaný sa voči žalobkyni bezdôvodne obohacuje, nakoľko má proti žalobkyni len nárok na istinu pohľadávky z toho dôvodu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Táto námietka zo strany žalovaného je nedôvodná a v konečnom dôsledku v takomto prípade naliehavý právny záujem ani netreba preukazovať.

23. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovaného o nedostatku ďalšej procesnej podmienky, a to pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, pretože postúpením pohľadávky pôvodným veriteľom Poštová banka a.s. na ďalšie subjekty (v konečnom dôsledku na žalovaného) prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce veriteľovi z predmetnej zmluvy aj s príslušenstvom na tento subjekt. Tak Poštová banka, a.s., ktorá postúpila pohľadávku nemôže byť pasívne vecne legitimovaná, lebo žiadne práva z tejto zmluvy už nemá. Súd vzhľadom na zistený skutkový stav veci dospel k jednoznačnému záveru a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

24. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Žalobkyňa mala v tomto konaní úspech, a preto súd jej náhradu trov konania priznal vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.