Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-108-2019.pdf
PDF · 82.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/108/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci prípustnosti prevzatia R.. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 2, XXX XX Z., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, na odvolanie umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.01.2019, č.k. 1Pu/2/2019-6, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že prevzatie umiestnenej R.. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 2, XXX XX Z., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 03.01.2019, bolo neprípustné.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 08.01.2019, č.k. 1Pu/2/2019-6 rozhodol, že prevzatie umiestnenej Ing. I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 2, XXX XX Z., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 03.01.2019, bolo prípustné.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 6 ods. 4, ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) majúc za preukázané vykonaným dokazovaním, že umiestnená bola do zdravotníckeho zariadenia prevzatá z dôvodu ochorenia (reziduálna schizofrénia, aktuálne dekompenzovaná), v príčinnej súvislosti s ktorým ohrozuje seba a svoje okolie (paranoja, bludy) a hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. Q. a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej zistil, že táto sa do zdravotníckeho zariadenia dostavila v sprievode manžela so správou od ambulantného psychiatra, keď u nej došlo k náhlej dekompenzácii psychického stavu do psychózy, bola výrazne úzkostná, nepokojná, v jej myslení boli prítomné paranoidné bludné obsahy s výrazným emočným doprovodom a dopadom na jej správanie. Umiestnená si myslela, že niekto sleduje ju, jej počítač a mobilný telefón s cieľom zlikvidovať jej firmu, náhľad na ochorenie u nej absentoval, neuvedomovala si závažnosť svojho stavu. Počas vykonaného výsluchu umiestnená vypovedala, že do zdravotníckeho zariadenia ju priviedol manžel, keď došlo k „nejakým veciam“, ku ktorým však podľa tvrdenia jej manžela nedošlo.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie umiestnená, žiadajúc o opätovné prehodnotenie jej situácie a jej skoré prepustenie zo zdravotníckeho zariadenia. Uviedla, že v súčasnosti sa naďalej zdržiava v zdravotníckom zariadení: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, v ktorej už bola v minulosti hospitalizovaná manželom, a to v období od 13.11.2018 do 13.12.2018. Mala za to, že jej psychický stav jej umožňuje naplno fungovať. V čase jej pobytu v nemocnici nie je podľa jej názoru dostatočne zabezpečená starostlivosť o jej 15 ročného syna, ktorý počas jej predchádzajúcej hospitalizácie utrpel úraz. Uviedla, že primárka jej plánuje po dvoch týždňoch zmeniť formu liečby na elektrošoky, ktorých vedľajším účinkom môže byť strata pamäte. Vyjadrila sa, že počas hospitalizácie nemá prístup k mobilnému telefónu a je obmedzovaná jej osobná sloboda. Prejavila obavu z možnej straty jej spôsobilosti na právne úkony v dôsledku častých hospitalizácií manželom.
4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie umiestnenej je dôvodné.
5. Podľa § 260 ods. 1 CMP, súd umiestneného vyslúchne.
6. Podľa § 260 ods. 2 CMP, výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne.
7. Podľa § 260 ods. 3 CMP, ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
8. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
9. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 262 ods. 2 CMP, súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného.
11. Podľa § 262 ods. 3 CMP, súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
12. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotnej starostlivosti začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do ústavu je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavu zdravotnej starostlivosti súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že sudca vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy potom súd vyhodnotí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 191 CSP, pričom zistené skutkové a právne závery zákonom zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do ústavu prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu.
13. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
14. Odvolací súd poukazuje na Zbierku stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018, konkrétne rozhodnutie č. 67, ktorého právna veta znie: „Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení bez súhlasu umiestneného, je tak závažným zásahom do osobnej slobody človeka, že prvotný výsluch alebo vzhliadnutie vykoná osobne sudca.“ Rovnako, ako sa uvádza v predmetnom rozhodnutí, je potrebné zdôrazniť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (akými sú konania o niektorých statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj rozhodnutie M. proti Českej republike sťažnosť č. 23419/07 a ďalšie). Z uvedeného tak možno ustáliť, že vzhliadnutie a samozrejme aj výsluch umiestnenej osoby by mal primárne vykonať sudca. Nakoľko vzhliadnutím sa rozumie pokus o zistenie stavu človeka vlastným pozorovaním sudcu, ktorý o detencii rozhoduje, tento nemá byť realizovaný prostredníctvom inej súdnej osoby. Je totiž vždy nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Z judikatúry ESĽP taktiež vyplýva, že v určitých výnimočných situáciách postačí, ak tento úkon vykoná na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, a to najmä vtedy, ak sa rozhoduje o osobe, o ktorej detencii už bolo skôr rozhodované, ktorá bola už v minulosti sudcom vzhliadnutá a v prebiehajúcom konaní je jej zdravotný stav, pre ktorý už bola v minulosti držaná v zdravotníckom zariadení, podľa aktuálnych lekárskych posudkov takej povahy, že nie je možné očakávať jej zlepšenie. Takýto mimoriadny postup súdu však musí byť v odôvodnení jeho rozhodnutia podrobne a dôkladne odôvodnený (viď stanovisko NS ČR sp.zn. Cpjn 201/2015). Cieľom výsluchu je teda podľa názoru odvolacieho súdu zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP. Inými slovami, obligatórnosťou priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou sa sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu.
15. V danej prejednávanej veci je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že výsluch umiestnenej vykonal dňa 07.01.2019 o 12.35 hod. Mgr. L. Y., ktorého funkcia z obsahu zápisnice o predmetnom výsluchu nevyplýva. Z obsahu spisu rovnako nevyplýva, či išlo o prvotný výsluch umiestnenej. S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že pri tak závažnom zásahu do osobného stavu človeka, akým je jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je potrebné, aby bol tento vypočutý priamo sudcom. V opačnom prípade sudca rozhoduje o osude človeka bez osobného kontaktu s ním, výlučne na základe informácií obsiahnutých v spise. V predmetnej veci výsluch umiestnenej nevykonal zákonný sudca, preto si súd prvej inštancie nemohol absolútne objektívne vytvoriť názor pre posúdenie podmienok prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je poznačené nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Na uvedený procesný nedostatok bol odvolací súd povinný prihliadnuť napriek tomu, že daná procesná vada nebola v odvolaní namietaná. Zároveň odvolací súd poukazuje na ust. § 66 CMP, podľa ktorého odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
16. Odvolací súd poukazuje podporne aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 79/93. Je potrebné uviesť, že nerealizovanie výsluchu umiestnenej sudcom znamenalo oslabenie právnej istoty, pričom k obmedzeniu osobnej slobody osoby môže dôjsť jedine v súlade so zákonom. Vzhľadom na špecifickosť danej situácie odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 388 CSP zmenil tak, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia, ku ktorému došlo dňa 03.01.2019, bolo neprípustné. V danej veci nebol možný postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 1 CSP (potvrdenie napadnutého rozhodnutia), ani postup podľa § 389 CSP (zrušenie rozhodnutia) z dôvodu, že v konaní došlo k takej vade postupu súdu prvej inštancie, ktorá spočívala v nedostatočnom zistení skutočného stavu tým, že umiestnená nebola vypočutá sudcom, a ktorú nie je možné odstrániť.
17. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že spis predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oneskorene. Odvolanie umiestnenej voči napadnutému rozhodnutiu bolo podané dňa 23.01.2019. Aj napriek výzve súdu prvej inštancie na odstránenie vád odvolania, ktorú umiestnená prevzala dňa 01.02.2019 a v lehote 10 dní mala vady podania odstrániť, čo neurobila, bol spis predložený odvolaciemu súdu až dňa 28.03.2019. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie v danej veci konať s náležitou starostlivosťou, plynule a bez zbytočných prieťahov, s poukazom na charakter daného konania.
18. Vzhľadom na vadu konania zakladajúcu dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkam umiestnenej nezaoberal.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).