Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-123-2018.pdf
PDF · 78.8 KB
Case nature
Subarea
30S/123/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. XX. Z. č. XXXX/XE, G., právne zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom O. XX, I., proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia výstavby, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, právne zast. advokátskou kanceláriou AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 19582/2018/SV/49410 zo dňa 26.06.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline konanie z a s t a v u j e .
Žalovaný voči žalobkyni n e m á právo na náhradu trov konania.
Ďalší účastník Národná diaľničná spoločnosť, a.s., m á voči žalobkyni právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.08.2018 domáhala sa žalobkyňa, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: 19582/2018/SV/49410 zo dňa 26.06.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.s.: OU-ZA- OVBP2/V/2018/005748-037/DAA zo dňa 26.03.2018, ako príslušný orgán podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim podľa § 17 citovaného zákona zamietol žiadosť žiadateľky Mgr. D. E. na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydaného Okresným úradom Žilina, odborom výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/011230-014/DAA zo dňa 05.06.2014 pre stavbu Diaľnice „D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec“ v katastrálnom území G..
2. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 02.04.2019.
3. Pred začatím pojednávania podaním zo dňa 20.03.2019, ktoré došlo správnemu súdu 21.03.2019, zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie vo veci samej zastaviť. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že t. č. už opadol dôvod konania, nakoľko ďalší účastník NDS, a.s. pristúpil k demolácii rodinného domu súp. č. XXX kat. úz. G.. Navrhla, aby o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalobkyni prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 256 ods. 1 CSP.
4. Podaním zo dňa 02.04.2019 ďalší účastník oznámil správnemu súdu, že si uplatňuje náhradu trov konania v súlade s § 169 SSP, ktoré vyčíslil.
5. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
6. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne - späťvzatie žaloby v celom rozsahu, správny súd podľa § 63 SSP konanie zastavil.
7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol takto: Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby žalobkyňou. Tento prejav vôle je potrebné chápať v súvislosti s aplikovaním zásady procesného zavinenia použitej v § 171 ods. 1 SSP. Pojem procesné zavinenie použitý v tomto ustanovení je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi správaním účastníka konania - teda aj jeho prejavom vôle spočívajúcom v späťvzatí žaloby - a dôsledkom, ktorým je vznik trov druhého účastníka konania. V tomto smere je ust. § 171 ods. 1 SSP špeciálnym ustanovením k § 170 písm. b) SSP a predstavuje výnimku zo všeobecnej záujmovej zásady.
8. V danom prípade nastalo zavinenie na zastavení konania na strane žalobkyne, a to z dôvodu, že žalobu vzala späť. V danom prípade je plne uplatniteľný názor súdnej praxe, že ak žalobca zoberie žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. V tomto prípade je povinný uhradiť trovy žalobca.
9. V danom prípade nie je možné uplatniť názor, že sa žaloba vzala späť pre správanie žalovaného, a to žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (pôvodné znenie ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Toto ustanovenie sa uplatní najmä vtedy, ak žalovaný v priebehu súdneho konania zrušil napadnuté rozhodnutie na základe protestu prokurátora alebo na základe mimoriadneho opravného prostriedku. Aj dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodné je to, že bol odstránený nezákonný stav, ktorého sa žalobca domáhal a že len z tohto dôvodu zobral žalobca žalobu späť. V danom prípade to však tak nebolo, pretože napadnuté rozhodnutie je stále platné a účinné, pričom žalobkyňa zobrala žalobu späť len z dôvodu, že ďalší účastník mal pristúpiť k demolácii vyvlastneného rodinného domu. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k odstráneniu podľa žalobkyne nezákonného stavu, t.j. k zrušeniu napadnutého rozhodnutia mimo správneho súdnictva a teda nemožno konštatovať, že došlo k späťvzatiu žaloby podanej dôvodne a to pre správanie sa žalovaného (túto skutočnosť žalobkyňa ani netvrdila, keďže poukázala na správanie sa ďalšieho účastníka).
10. Len na okraj správny súd uvádza, že ust. § 256 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktoré požadovala aplikovať žalobkyňa, v danom prípade ani podporne nie je možné použiť, pretože Správny súdny poriadok zakotvuje kompletnú legislatívnu úpravu náhrady trov konania pri procesnom zavinení zastavenia konania v § 171 SSP.
11. Ak teda žalobkyňa zavinila zastavenie konania, má podľa § 171 ods. 1 SSP voči zvyšným účastníkom povinnosť nahradiť im trovy. Náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému správny súd žalovanému nepriznal s poukazom na § 168 SSP a contrario vzhľadom na to, že sa jedná o ústredný orgán štátnej správy, ktorý má trovy v súvislosti so správnymi súdnymi konaniami v rámci jeho pôsobnosti pokryté z finančných prostriedkov na jeho fungovanie. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade neexistujú také skutkové okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že voči žalobkyni je možné náhradu trov žalovaného
spravodlivo požadovať. Nie je možné aplikovať ani druhú vetu tohto ustanovenia, pretože žalovaný nebol v konaní zastúpený advokátom.
12. Čo sa však týka trov ďalšieho účastníka, tomuto správny súd právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalobkyni priznal, a to v zmysle § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP. Pokiaľ žalobkyňa zavinila zastavenie konania, má právo na náhradu svojich trov aj ďalší účastník, pričom náhradu platí žalobkyňa. Vo vzťahu k trovám ďalšieho účastníka potom platia obmedzenia v § 169 SSP. V danom prípade ďalšiemu účastníkovi nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu správny súd uložil. Súd však má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu prináleží právo na náhradu ďalších trov konania, teda v danom prípade trov právneho zastúpenia.
13. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov ďalšieho účastníka. V danom prípade ďalší účastník tento návrh podal, a to či už pri podávaní vyjadrenia k žalobe či dupliky na podanú repliku žalobkyne, alebo aj v podaní zo dňa 02.04.2019. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd vidí najmä v nasledovnom:
14. Zo správneho spisu vyplýva, že ďalší účastník bol ako účastník správneho konania - stavebník - zaťažený dôkaznou povinnosťou preukázať začatie užívania vyvlastnených nehnuteľností v zákonnej lehote. V správnom konaní na túto okolnosť do spisu predložil veľké množstvo listinných dôkazov. V správnom konaní bol zastúpený advokátom. Ďalší účastník bol rovnako právne zastúpený advokátom aj v súdnom konaní vyvolanom žalobkyňou. V súdnom konaní (rovnako ako v správnom konaní) riešená problematika bola odborne náročná, a preto nemožno vytknúť ďalšiemu účastníkovi, že sa dal zastúpiť advokátskou kanceláriou. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ďalší účastník je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je iný ako poskytovanie právnych služieb a preto sa nepredpokladá, že má odborné právnické znalosti. Ďalší účastník mal eminentný záujem na zamietnutí žaloby, pretože je stavebníkom stavby Diaľnica „D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec“ uskutočňovanej vo verejnom záujme a financovanej zo štátneho rozpočtu.
15. Ďalším dôvodom na priznanie náhrady trov je správanie sa žalobkyne v priebehu administratívneho konania a v súvisiacich konaniach. Hoci rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť a bola mu vyplatená finančná náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti 260 407,93 € a tiež podal žalobu o doplatenie sumy 174 592,07 € z titulu vyššej náhrady za vyvlastnenie, podal samostatný návrh na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia. Okrem toho zo správneho spisu vyplýva, že hoci bola žalobkyňa niekoľkokrát vyzvaná na vypratanie vyvlastnených nehnuteľností, tieto výzvy neakceptovala, a to aj napriek vydanému neodkladnému opatreniu č. k. 8C/85/2016-600 zo dňa 18. decembra. Trvalý pobyt z adresy rodinného domu, ktorý bol vyvlastnený, musel byť žalobkyni zrušený dňa 30.11.2017 až na základe žiadosti ďalšieho účastníka.
16. Správny súd má za to, že za týchto skutkových okolností je spravodlivé, aby ďalší účastník mal právo na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím jednak na zložitosť právnej problematiky, na dôležitosť prejednávanej veci pre ďalšieho účastníka ako stavebníka stavby vo verejnom záujme a taktiež aj vzhľadom na doterajšie úkony žalobkyne či už v preskúmavanom administratívnom konaní alebo v súvisiacich konaniach. Z uvedených dôvodov správny súd ďalšiemu účastníkovi voči žalobkyni priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.