Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-230-2017.pdf
PDF · 105.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/230/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice - Staré Mesto, IČO: 36 730 564 proti žalovanému 1/: GAME INVEST 2009, s. r. o., Ružová dolina 7, Bratislava, IČO: 44 961 626, zast.: O.. K.J. Z., Z. XX, I. a proti žalovanému 2/: INFOWORLD s.r.o., Komenského 22, Komárno, IČO: 35 951 184 o zaplatenie sumy 73.321,20 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/197/2015-128 zo dňa 6.4.2017 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/197/2015-128 zo dňa 6.4.2017 a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a to vo vzťahu k žalovanému 1/ p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51.153,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 4.1.2014 do zaplatenia a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.167,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 14.11.2016 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.4.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy vo výške 73.321,20 eur s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie z odberného zariadenia umiestneného na Štefánikovej ulici č. 61 v Nitre bez platne uzatvorenej zmluvy na dodávku elektrickej energie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.12.2013 bola poverenými zamestnancami žalobcu vykonaná kontrola odberného miesta, pri ktorej bolo zistené, že na odbernom mieste bola odoberaná elektrická energia bez platnej zmluvy na jej dodávku. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená fotodokumentácia. Neoprávneným odberom elektrickej energie bola žalobcovi spôsobená škoda v celkovej výške 73.321,20 eur, ktorú vyúčtoval žalovanému 1/ faktúrou č. 3309840, vystavenou na sumu 73.321,20 eur. Aj napriek písomnej výzve na úhradu dlžnej sumy, žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil ani z časti.
3. Prvoinštančný súd uznesením č.k. 42Cb/197/2016-104 zo dňa 16.11.2016 pripustil, aby do konania na stranu žalovaného vstúpila ako žalovaný 2/ spoločnosť INFOWORLD s.r.o., so sídlom Komenského 22, Komárno, IČO: 35 951 184. Zároveň pripustil zmenu žalobného petitu a konanie čiastočne v časti úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 22.167,87 eur od 4.1.2014 do 14.11.2016 a vo výške 0,25 % ročne zo sumy 22.167,87 eur od 14.11.2016 do zaplatenia pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že na základe kontroly odberného miesta vykonanej dňa 10.12.2013 poverenými zamestnancami žalobcu bolo zistené, že žalovaný 1/ neoprávnene, bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie odoberal na odbernom mieste č. 461829 na adrese Štefánikova 62 01, 3.16, 949 01 Nitra elektrickú energiu. Ďalej uviedol, že z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom vyplýva, že celková škoda spôsobená neoprávneným odberom prestavuje sumu vo výške 73.321,20 eur, ktorá pozostáva zo sumy 65.453,58 eur ako celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu (od 11.12.2010 do 10.12.2013), nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu vo výške 41,43 eur, ako aj nákladov na DPH vo výške 7.826,19 eur. Túto škodu žalobca vyúčtoval žalovanému 1/ faktúrou č. 3309840 zo dňa 19.12.2013, ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania. Žalobca v priebehu konania nárok na náhradu škody rozdelil medzi žalovaného 1/ a žalovaného 2/ podľa obdobia užívania nebytového priestoru, ku ktorému prislúchalo odberné miesto č. 461829.
5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal tak vo vzťahu k žalovanému 1/, ako aj vo vzťahu k žalovanému 2/, že na odbernom mieste č. 461829 v čase od 11.12.2010 do 10.12.2013 došlo zo strany žalovaných k neoprávnenému odberu elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny, čím im vznikla povinnosť v § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. uhradiť žalobcovi vzniknutú škodu.
6. Tento záver vyplýval predovšetkým zo Zmluvy o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy ZSE Distribúcia, a.s., ktorú uzatvoril dňa 28.8.2009 žalobca ako prevádzkovateľ a žalovaný 2/ ako žiadateľ. Na základe tejto Zmluvy žalobca pripojil odberné zariadenie žalovaného 2/ nachádzajúce sa na odbernom mieste Štefánikova 61, Nitra do distribučnej sústavy žalobcu, pričom tak zmluvnou (č.l. VII bod 7 Zmluvy), ako i zákonnou povinnosťou žalovaného 2/ bolo uzatvoriť zmluvu, ktorou sa zabezpečí distribúcia a zároveň dodávka elektriny s vybraným obchodníkom alebo dodávateľom elektriny. V konaní však žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že takúto zmluvu o dodávke elektriny na odbernom mieste, ktoré mal v nájme v období od 29.8.2009 do 31.12.2010 na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.16a a 3.16b uzatvorenej medzi spoločnosťou MLYNY, a.s. ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom dňa 12.8.2009 s dodávateľom elektriny uzatvoril. Uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny súdu nepreukázal ani žalovaný 1/, ktorý na základe Dohody o prevode zmluvných práv a povinnosti a zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.16a a 3.16b prevzal všetky práva a povinnosti z vyššie uvedeného nájomného vzťahu uzatvoreného medzi spoločnosťou MLYNY, a.s. a žalovaným 2/.
7. K argumentácii žalovaného 1/, že žalobca neurobil žiadne opatrenia, aby odvrátil škodu, čím porušil ustanovenie § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie uviedol, že porušenie zakročovacej povinnosti žalobcu by bolo možné konštatovať len za predpokladu, že by mal žalobca vedomosť o odbere elektriny bez platne uzatvorenej zmluvy o jej dodávke s dodávateľom, pričom by neurobil žiadne opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Takéto konanie žalobcu však v konaní preukázané nebolo. V tejto súvislosti konajúci súd akceptoval tvrdenia žalobcu, ktorý v rámci konania uviedol, že nemal ani objektívnu možnosť zistiť a ani domnievať sa, že na odbernom mieste č. 461829 bude dochádzať k neoprávnenému odberu, pričom zakročovacia povinnosť vzniká až v tom okamihu, keď je možné hrozbu škody zistiť.
8. Súd prvej inštancie rovnako nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného 1/, ktorý tvrdil, že elektrická energia bola započítaná do úhrady nájomného, ktoré žalovaný 1/ uhrádzal za nájom nebytového priestoru. Žalovaný 1/ však svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a súdu nepredložil žiadne listinné doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že cena nájmu v sebe zahŕňa aj náklady za spotrebovanú elektrickú energiu, resp. že by mala spoločnosť MLYNY, a.s. ako prenajímateľ nebytových priestorov v OC Mlyny uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie pre jednotlivé nebytové priestory. Toto tvrdenie nemôže obstáť ani z dôvodu, že žalovanému 2/ nepochybne vyplývala povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke elektrickej energie už zo Zmluvy o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy a na žalovaného 1/ táto povinnosť prešla uzatvorením Dohody o prevode zmluvných práv a povinnosti a zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.16a a 3.16b. Pokiaľ by teda boli úhrady za dodávku elektrickej energie započítavané do ceny nájmu tak ako to tvrdí žalovaný 1/, vznikol by taký stav, keby by boli na jedno odberné miesto uzatvorené dve zmluvy o dodávke elektriny, čo nie je možné. V tejto súvislosti súd dodal, že žalovaný 1/ v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že by spoločnosť MLYNY, a.s. ako prenajímateľ nebytových priestorov zmluvu o dodávke elektrickej energie uzatvorenú mala.
9. Pokiaľ ide o výšku škody vyčíslenú žalobcom za neoprávnený odber elektrickej energie, žalobca v danom prípade vychádzal z údajov pozostávajúcich zo skutočne odobratej elektrickej energie, pričom túto výšku žalobca preukázal jednak protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, ako aj predloženou fotodokumentáciou stavu elektromerov z odberného miesta č. 461829. Nakoľko odberné miesto č. 461829 neužíval pred žalovaným 1/ a 2/ žiadny iný nájomca, ktorý by mohol odoberať elektrickú energiu, bolo možné skutočnú škodu vyčísliť na základe vyššie uvedených objektívnych podkladov a v súlade s Vyhláškou č. 292/2012 Z.z., ktorá ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.
10. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok uplatnený žalobcom týkajúci sa zaplatenia náhrady škody vo výške 73.279,77 eur z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie je voči žalovaným 1/ a 2/ skutkovo i právne opodstatnený. Rovnako súd vyhodnotil ako dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 41,43 eur, ktorá predstavuje náklady spojené so zistením neoprávneného odberu uplatnené v súlade s § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z. Súd celkovú škodu vo výške 73.321,20 eur rozdelil medzi žalovaného 1/ a žalovaného 2/, a to z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že nebytový priestor, kde sa nachádzalo odberné miesto č. 461829, mal v zmysle nájomnej zmluvy v období od 29.8.2009 do 31.12.2010 v užívaní žalovaný 2/ a v období od 1.1.2011 do 10.12.2013 v dôsledku prevodu nájomných práv žalovaný 1/. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy vo výške 51.153,33 eur a žalovaného 2/ na zaplatenie sumy vo výške 22.167,87 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania.
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že je odberateľom elektriny vo svojej prevádzke v obchodnom centre MLYNY v Nitre. Za odber elektriny platí riadne a včas všetky poplatky v zmysle platnej zmluvy. Zmluvu uzavrel v roku 2013 ihneď potom, ako bol spísaný protokol a ako Západoslovenská distribučná, a.s. upozornila, že na odbernom mieste nie je platne uzavretá zmluva. Žalovaný 1/ nikdy nemal a ani záujem na tom, že by odoberal elektrinu bez zaplatenia. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3.16a, 3.16b nevyplýva jednoznačná povinnosť uzavrieť zmluvu o odbere elektrickej energie medzi žalovaným 1/ a dodávateľom elektriny. Počas celej doby nájmu od 1.1.2011 až do spísania protokolu 10.12.2013 bol žalovaný 1/ v dobrej viere vtom, že cena elektriny je súčasťou nájomného.
12. Žalovaný 1/ namietal, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, kedy bol pripojený elektromer, kto pripojenie vykonal, aký bol stav elektromeru v okamihu pripojenia. Žalobca tvrdil, že stav elektromeru bol 0 (nula). Z praxe je zrejmé, že takýto stav 0 (nula) neexistuje. Žalobca má dominantné postavenie na trhu s elektrinou a preto by sa mal aj dominantným spôsobom s nespochybniteľnou dôveryhodnosťou správať. Elektromery sú v samostatnej miestnosti, o ktorej žalovaný 1/ vôbec nevedel. Nikto nemá možnosť zistiť, či žalobca neodobral elektromer a nevymenil ho za iný. Nikto nemá možnosť skontrolovať stav elektromeru, keď mu žalobca neoznámi, kde sa elektromer nachádza. Nikto nemá možnosť skontrolovať, aké spotrebiče a aká sieť sa nachádza za elektromerom, teda čo všetko elektromer zaznamenáva.
13. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že v prípade rozdelenia istiny na dve časti nepreukázal, aký bol stav elektromeru ku dňu 31.12.2010, pričom iba mechanicky prepočítal istinu podľa počtu dní. Akonáhle žalobca zistil v roku 2009, že odberateľ neuzavrel zmluvu na dodávku elektriny, mal elektromer odpojiť. To však neurobil, čím umožnil odber elektriny nekontrolovateľným spôsobom. Dokonca svojou nečinnosťou odobral žalovanému 1/ možnosť vykonávania pravidelnej kontroly odberu elektriny vo svojej prevádzke.
14. Žalovaný 1/ tiež namietal, že žalobca zatajil pred súdom skutočnosť, že elektromer bol nainštalovaný oveľa skôr a teda oveľa skôr umožňoval odber elektriny neznámemu počtu odberateľov. Minimálne umožňoval odber obchodnému centru Mlyny už pred kolaudáciou a v období pred uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov so žalovaným 2/. Súd nezobral do úvahy ustanovenie § 1 ods. 4) vyhlášky „Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní“. Obdobie 183 dní nie je vo vyhláške uvedené samoúčelné. Je to obdobie, ktoré postačuje, ak je vykonávaný každoročný odpočet elektromeru.
15. Podľa názoru žalovaného 1/ žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že nepreukázal, že žiadna iná osoba nemohla odoberať elektrinu za elektromerom a tiež nepreukázal, kto zavinil vznik škody a v akom rozsahu. Takisto nepreukázal, akú zákonom uloženú alebo zmluvne prevzatú povinnosť žalovaný porušil a nepreukázal, že škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
16. Na záver odvolania žalovaný 1/ namietal výrok o nároku na náhradu trov konania, keď tento považoval za nespravodlivý, pretože žalobca je zastúpený advokátom a preto bolo jeho povinnosťou podať žalobu tak, aby o nej mohol súd rozhodnúť na prvom pojednávaní. Žalobca menil žalobu, menil účastníkov konania na strane žalovaného, menil žalobný petit, z dôvodu tejto zmeny súd zrušil nariadené pojednávanie, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie konkrétnej sumy istiny, no počas konania v časti zobral návrh späť. Toto sú všetko skutočnosti, ktoré majú vplyv na počet úkonov právnej pomoci a teda aj na výšku trov právneho zastúpenia. Aj keď vyčíslenie trov právneho zastúpenia ešte nebolo vykonané, mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania na tieto okolnosti prihliadať.
17. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný 1/ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a odvolacie konanie zastavil.
18. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.7.2017 uviedol, že otázka, či si bol žalovaný 1/ vedomý neoprávneného odberu, je irelevantná, nakoľko zodpovednosť za neoprávnený odber je koncipovaná ako objektívna, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Taktiež je irelevantné to, či v zmluve o nájme nebytových priestorov bola uvedená povinnosť uzavrieť zmluvu o odbere elektrickej energie (presnejšie povedané zmluvu o dodávke elektriny). Zmluva o nájme nebytových priestorov je zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a treťou osobou - prenajímateľom a jej obsah nemá relevanciu k nároku žalobcu, o ktorý ide vo veci samej. Z tohto dôvodu je tiež nepodstatné, či bol žalovaný 1/ v tom, že cena elektriny je súčasťou nájomného. Nad rámec uvedeného poukázal žalobca na zmluvu o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej sa prenajímateľ MLYNY, a.s. a žalovaný 1/ dohodli, že žalovaný 1/ si má zabezpečiť dodávku elektriny v prvom rade sám. Žalovaný 1/ takisto nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by sa na zabezpečenie dodávky elektriny zaviazal samotný prenajímateľ.
19. K námietke žalovaného 1/ týkajúcej sa pripojenia príslušného elektromera, ako aj jeho počiatočného stav 0 kWh a k námietke, že žalovaný 1/ nemal vedomosť o tom, že sa elektromer nachádza v samostatnej miestnosti, žalobca uviedol, že predložil do súdneho spisu Zmluvu o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s, zo dňa 28.8.2009, z ktorej vyplýva, že až v tomto čase bolo odberné miesto pripojené do distribučnej sústavy a mohlo dochádzať k reálnemu odberu elektriny. Nakoľko na tomto odbernom mieste predtým žiadny iný odber nebol (išlo o prvého reálneho odberateľa), elektromer začal merať s počiatočným nulovým stavom. Navyše žalovaný 1/ túto skutočnosť počas prvoinštančného konania nenamietal, a preto v zmysle § 366 CSP potrebné tieto tvrdenia žalovaného 1/ (navyše ničím nepodložené) považovať za tzv. novoty v odvolacom konaní, a preto na ne nie je možné v odvolacom konaní prihliadať.
20. Rovnako za novoty v odvolacom konaní je potrebné považovať účelové tvrdenie žalovaného 1/, že nemal vedomosť, že sa elektromer nachádza v samostatnej miestnosti a nebolo možné skontrolovať, aké spotrebiče sú naviazané na tento elektromer. Žalovaný 1/ mal možnosť túto skutočnosť namietnuť a navrhnúť dôkazy na potvrdenie jeho tvrdení, avšak toto neurobil.
21. Čo sa týka správnosti rozdelenia škody medzi žalovaného 1/ a žalovaného 2/, poukázal žalobca v plnom rozsahu na svoje podanie - Návrh na pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania v zmysle § 73 CSP zo dňa 10.11.2016, kde bolo detailne uvedené, ako sa škoda rozdelila. Nešlo teda o žiadne mechanické prepočítanie istiny, ako tvrdí žalovaný 1/.
22. K námietke žalovaného 1/ týkajúcej sa dĺžky neoprávneného odberu žalobca uviedol, že žalovaným citované ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky síce určuje použitie fikcie posledných 183 dní ako doby trvania neoprávneného odberu, ale to iba v prípade, ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu. Nakoľko čas trvania neoprávneného odberu (od pripojenia odberného miesta do distribučnej sústavy, až po kontrolu neoprávneného odberu) bolo možné zistiť, nebolo potrebné pristúpiť k zákonnej fikcii 183 dni.
23. K námietke žalovaného 1/, že žalobca nevykonal žiadne opatrenia na odvrátenie škody, žalobca uviedol, že predovšetkým žalovaný 1/ porušil zákonnú povinnosť mať pri odbere elektriny uzavretú zmluvu o dodávke elektriny. Žalovaný 1/ tak nemôže svoju zodpovednosť za vzniknutý stav prenášať na žalobcu. Žalobca má ako jediný prevádzkovateľ distribučnej sústavy na západnom Slovensku na starosti stovky tisíc odberných miest a nemôže zabezpečovať, aby boli všetky odberné miesta bez platných zmlúv odpájané tak povediac „na počkanie“. Žalobca navyše ani nemá faktickú možnosť vedieť, či sa na danom odbernom mieste odoberá elektrina, na čo môže prísť so 100 % istotou až pri fyzickej kontrole daného odberného miesta.
24. K nároku na náhradu trov konania žalobca uviedol, že využil svoje Ústavou garantované právo na právnu pomoc, a preto mu ako úspešnej strane sporu prislúcha nárok na náhradu trov konania. Žalovaný 1/ bude môcť namietnuť konkrétne úkony právnej služby až po vydaní samostatného uznesenia o výške trov konania.
25. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
26. Žalobca vo svojej replike zo dňa 14.9.2017 zotrval na svojich argumentoch uvádzaných v podanom odvolaní.
27. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
28. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.
29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
30. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie sa dôkladne zaoberal námietkami žalovaného 1/ vznesenými v konaní, tieto vyhodnotil ako nedôvodné, pričom na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd dopĺňa nasledovné:
31. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Právna úprava zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere elektriny je budovaná na princípe objektívnej zodpovednosti odberateľa elektriny. Z uvedeného vyplýva, že za vniknutú škodu bez ďalšieho zodpovedá odberateľ, bez ohľadu na jeho zavinenie.
32. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/ týkajúcu sa nesprávnosti výpočtu uplatnenej škody, odvolací súd uvádza, že tejto nie je možné prisvedčiť, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vypočítal škodu za každý príslušný rok podľa taríf platných v tom-ktorom roku, a nie podľa taríf platných v roku 2013, ako sa mylne domnieva žalovaný 1/. Uvedená skutočnosť vyplýva prílohy č. 1 - Detail pre výpočet škody spôsobnej neoprávneným odberom elektriny.
33. Takisto za nedôvodnú možno považovať námietku žalovaného 1/, v zmysle ktorej bolo potrebné v danom prípade aplikovať § 1 ods. 4 vetu druhú vyhlášky č. 292/2012 Z.z. V posudzovanom prípade totiž bolo možné zistiť reálny čas trvania neoprávneného odberu a nebolo preto potrebné pristúpiť k uplatneniu zákonnej fikcie 183 dní v zmysle § 1 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 292/2012 Z.z.
34. K obrane žalovaného 1/, že úhrada elektrickej energie bola započítaná do úhrady nájomného v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi MLYNY, a.s. ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ak nájomcom, odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom konštatuje, že žalovaný 1/ toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. V konaní neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že cena nájmu zahŕňala aj náklady za spotrebovanú elektrickú energiu alebo z ktorých by vyplývalo, že spoločnosť MLYNY, a.s. mala ako prenajímateľ uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie pre jednotlivé nebytové priestory. Naopak, samotná zmluva o nájme nebytových priestorov predpokladala, že žalovaný 2/ si má zabezpečiť dodávku elektrickej energie sám.
35. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že dôvody uvádzané žalovaným 1/ v podanom odvolaní neboli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť správnosť záverov prvoinštančného súdu, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).