Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Csp/121/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann l, 750009 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanému: M. Č., G.. XX.XX.XXXX, K. M. C. XX, XXX XX M. C., o zaplatenie sumy 2513,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1238, 08 eur s 5, 05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1238, 08 eur od 17. 12. 2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

l. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2513,92 eur s 26,28% úrokom ročne zo sumy 2220,10 eur od 17.12.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2513,92 eur od 17.12.2015 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že dňa 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. a nástupníckou spoločnosťou sa stal žalobca. Dňa 09.11.2013 uzavrel Cetelem ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom na druhej strane Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona o spotrebiteľských úveroch obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému úverový rámec 5000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas, preto žalobca úver zosplatnil k 16.12.2015, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Dĺžna suma ku dňu zosplatnenia predstavovala 2513,92 eur pozostávajúcej z istiny 2220,10 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 258,59 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 35,23 eur z titulu dlžného poistného z úveru. Okrem toho si žalobca uplatnil aj úrok z dlžnej úverovej istiny

2. Súd konal v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP, právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania riadne vykázané, voju neprítomnosť riadne ospravedlnil.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 09.11.2013č.l.19-20 spisu, histórie úveru č.l.2a-21 spisu, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov č.l.22 spisu, potvrdenia o prijatí splátok úveru č.l.22a spisu, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.l.24 spisu, výzvy žalovaného na vyjadrenie č.l.41 spisu, ospravedlnenia žalobcu č.l.52spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalovaný na pojednávaní súdu uviedol, že zmluvu o úvere vlastnoručne podpísal, nenamietal, že mu bola na úver vyplatená suma 5460,57 eur, tiež nie je sporné, že zaplatil sumu 4222,49 eur. Poukázal na to, že mu bola predložená už vyplnená zmluva a bol tam už vyplnený súbor poistenia, v skutočnosti nemal možnosť si poistenie vybrať a tiež nemal možnosť poistné odmietnuť, lebo zmluva bola už vyplnená a predložená v takej forme ako mu bola predložená, k výške nároku sa nevyjadril.

5. Z časti 1 Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty časť l. zo dňa 9.11.2013 vyplýva, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a s. uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere na výšku úverového rámca 5000 eur, pri aktuálnej výške úverového rámca 24000 eur, pri výške úverovej splátky 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, pri splatnosti 1. splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom bolo uskutočnené l. čerpanie revolvingového úveru, pri cene tovaru alebo služby 2253eur, pri poplatku za správu revolvingového úveru podľa sadzobníka poplatkov, pri výške úrokovej sadzby 26,28%, RPMN 32,86%, splatnosti mesačnej splátky 10. dňa v mesiaci, pri zvolenom súbore poistenia : štandardný súbor poistenia, poplatku za poistenie :4,99%, opis tovaru a služby: OPEL ASTRA, priama platba predajcovi 250 eur. Pri výpočte RPMN žalobca vychádzal z výšky čerpania úveru 2400 eur, výšky mesačnej splátky 229,60 eur , poplatku za správu revolvingového úveru 2,90 eur a splatenia revolvingového úveru v 12- ich mesačných splátkach, do výpočtu RPMN nebolo zahrnuté poistné.

6. Podľa bodu 6 zmluvy žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s rámcovou zmluvou o poistenia vybral si zvolený spôsob poistenia a to po A/ základný súbor poistenia, B/ štandardný spôsob poistenia a c/ rozšírený spôsob poistenia, pričom žalovaný namietal, že nemal možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia, pričom mu bola zaslaná už vyplnená zmluva so spôsobom poistenia, pričom poistné nebolo zahrnuté do RPMN. Čo vyplýva z bodu 1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

7. Podľa bodu 8.2 Úverovej zmluvy Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Cetelem je oprávnený od klienta požadovať náhradu škody, ktorá Cetelemu vznikla v súvislosti s porušením povinnosti klienta. 8. Podľa bodu 8.4. Úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina revolvingového úveruje až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

8.Podľa § 52 ods.1, ods.2, ods.3 , ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

10. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

11. Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

12. Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

13.V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba dôsledne odlišovať problematiku ochrany spotrebiteľa- zmluvu, ktorá sa uzatvára tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách , pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Preto pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v užšom a širšom zmysle. V širšom zmysle je to každá zmluva uzatváraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom . V užšom zmysle ide o takú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej zmluvné podmienky sa pripravujú vopred pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. To neplatí ak ide o podstatný predmet plnenia - primeranú cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky dojednané individuálne.

14. Podľa § 2 písm. a/ a g/ zákona č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 9 ods.10 zákona č. 129/2010Z-.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

16. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný vo výške 1238,08 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1238,08 eur od 17.12.2015 do zaplatenia, na tom základe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Cetelem uzavrela so žalovaným dňa 09.11.2013 písomnú spotrebiteľskú zmluvu z obsahu ktorej vyplýva, žalobca uzavrel so žalovanými formulárovú spotrebiteľskú zmluvu z obsahu ktorej vyplýva, že poistenie dojednané v zmluve o úvere zo dňa 09.11.2013 nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súčasťou zmluvy je časť 6 bod 1, podľa ktorého dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s rámcovou zmluvou o poistení, ktorá do súdneho spisu žalobcom nebola predložená a tiež že vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral / súbory poistenia varianty A- základný súbor poistenia, B- štandardný súbor poistenia, C- rozšírený súbor poistenia, pričom podľa názoru prvostupňovaného súdu žalovaný ako spotrebiteľ nebol riadne oboznámený s obsahom poistenia a nemohol mu ani porozumieť, pričom priamo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani so štandardných európskych informácii, ktoré úplne absentujú jasne a jednoznačne nevyplýva, že by mal žalovaný ako spotrebiteľ právo odmietnuť poistenie alebo si vybrať slobodne konkrétny druh poistenia, čo by bolo aj prejavom jeho skutočnej vôle, pričom žalovaný to výslovne namietal. Predformulovaný text vo formulárovej zmluve písaný drobným takmer nečitateľným písmom bez prejavu vôle spotrebiteľa ako aj v spotrebiteľskej zmluve v bode 6 zmluvy sa javí súdu tak, že poistenie uvedené v zmluve vo všetkých troch variantách A,B a C bolo žalovaným ako spotrebiteľom priamo "vnútené". Teda poistenie nebolo individuálne dohodnuté podľa § 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, ktoré má spotrebiteľ plniť, lebo za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, súd preto s poukazom na ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka posúdil túto zmluvu ako bezúročnú teda v pochybnostiach platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Poistné nebolo zahrnuté od RPMN v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, potom RPMN je stanovená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa, tiež výška splátky úveru bola stanovená nejasne a neurčito, keď predstavuje 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší násobok 300 eur, pričom nie je jasné, z akej dlžnej sumy právny predchodca žalobcu pri výpočte dlžnej sumy vychádzal, keď výška úverového rámca je 5000 eur a aktuálna výška úverového rámca je 2400 eur, teda nie je zrejmé z akej výšky dlžnej sumy treba vychádzať pri výpočte mesačnej splátky revolvingového úveru, pričom výška splátky musí byť stanovená jasne a určito, aby bolo možné jednoduchým spôsobom dospieť k jej výpočtu, čo v danom prípade nie je možné, keď výška splátky je nejasná a neurčitá, pričom ide o obligatórnu náležitosť § 9 ods.2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tiež výška poistného 4,99% je nejasná a neurčitá, nie je zrejmé z akej sumy treba pri výpočte splátky poistného vychádzať, nie je v zmluve uvedené, či ide o mesačnú, štvrťročnú alebo ročnú splátku a z akej sumy má byť vypočítaná v zmluve uvedeným percentom, teda samotná výška poistného je stanovená v zmluve nejasne a neurčito a preukázateľne poistné nebolo zahrnuté do nákladov na úver v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, potom aj RPMN je stanovená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, preto treba takúto zmluvu posúdiť ako bezúročnú a bez poplatkov. Tiež výška splátky úveru 5%z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur je stanovená nejasne a neurčito, nie je zrejmé z akej výšky dlžnej sumy treba vychádzať pri stanovení splátky úveru, pričom výška splátky tak úveru ako aj poistného je obligatórna náležitosť § 9 ods.2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Táto nejednoznačnosť vychádza aj z toho, že žalovaný plnil na úver rôzne sumy 30 eur, 120 eur, 270 eur,199 eur, 96 eur a pod. Štandardné európske informácie o úvere žalobcom vôbec neboli predložené, len formulárová zmluva navyše písaná drobným takmer nečitateľným písmom, z ktorej jednoznačne a jasne nevyplýva, že by mal spotrebiteľ možnosť uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu aj bez poistenia resp. že by mal možnosť poistenie odmietnuť, ale mu bolo poistenie priamo " vnútené právnym predchodcom žalobcu.", čo žalovaný na pojednávaní súdu potvrdil. Reálna možnosť poistenie odmietnuť priamo zo spotrebiteľskej zmluvy nevyplýva, pričom súd musí skúmať obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy priamo ex offo bez toho, aby to spotrebiteľ namietal. Žalovaný žiadnu poistnú zmluvu s poisťovňou neuzavrel, táto ani nebola súdu žalobcom predložená. V danom prípade žalovaný nemal možnosť poistné odmietnuť čo v konaní namietal, bolo mu vnútené právnym predchodcom žalobcu, pričom výška splátky poistného 4,99% bez toho aby bolo uvedené z akej sumy treba toto percento počítať je neurčitá a pre spotrebiteľa nejasná a zavádzajúca / či ide o mesačnú, štvrťročnú alebo ročnú výšku/ výšku splátky úveru aj poistenie, lebo iná splátka úveru nie je v zmluve uvedená, potom malo byť nevyhnutne poistenie zahrnuté do celkových nákladov spojených s úverom, teda aj do výpočtu celkovej čiastky spojenej s úverom podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a teda aj do výšky RPMN, potom RPMN v spotrebiteľskej zmluve je stanovená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, v rozpore s § 11 ods.1 písm. d/ zákona č. 129/ 2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd preto priznal žalobcovi len bezdôvodné obohatenie ako rozdiel medzi tým čo právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol čo je suma 5460,57 eur a tým, čo žalovaný na úver zaplatil 4222,49 eur čo je suma 1238,08 eur, pričom táto suma nebola sporná. Súd okrem istiny 1238,08 eur priznal žalobcovi aj zákonom stanovený úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1238,08 eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru podľa § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka t.j. od 17.12.2015 do zaplatenia. Súd nad sumu 1238,08 eur do sumy 2513,92 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Súd pri právnom posúdení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vychádzal z právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 1002/2015 zo dňa 28.09.2016, 4Co202/2016 zo dňa 04.05.2017 a 4Co 331/2017 zo dňa 07.06.2018., 19Co 920/2015 zo dňa 08.12.2016.

17. Súd konanie v časti úroku z úveru 26,28% ročne zo sumy 2220,10 eur od 17.12.2015 do zaplatenia zamietol. Žalobca si uplatnil úrok z úveru vo výške 26,28 % ako je uvedené v spotrebiteľskej zmluve , teda v časti úroku z úveru po jeho zosplatnení, keď k mimoriadnemu zosplatneniu úveru došlo 16.12.2015 a to z dôvodu, že vychádzal z doterajšej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu ako aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku stanovenú v časti 8.4 spotrebiteľskej zmluvy písanej drobným takmer nečitateľným písmom a pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľným podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto zmluvné dojednanie, podľa ktorého má žalobca aj v prípade predčasnej splatnosti úveru má nárok okrem úrokov z omeškania aj na úroky z úveru je neplatné v rozpore s § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Taktiež súd vychádzal aj z komentára k Občianskemu zákonníku, kde sa uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovania peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Nie je pritom rozhodujúce či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti dlhu možno požadovať len úroky z omeškania. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania./ PAGÁČ.Ľ Komentár k § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka. In: Števček. M. a kol." Občiansky zákonník I.,II. Komentár. C.H. Beck,2015/. Pokiaľ by nešlo o spotrebiteľský vzťah možno použiť úpravu ustanovenú § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá upravuje úrok z úveru odlišne.

18.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 tak, že ani jednej zo strán náhradu trov konania nepriznal, lebo obe strany mali v konaní takmer rovnaký úspech a neúspech, keď si žalobca uplatnil sumu 2513,92 eur a súd mu priznal sumu 1238,08 eur, pričom úspech strany v konaní sa odvíja od uplatnenej istiny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.