Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Csp-24-2018.pdf
PDF · 91.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Františkom O., v právnej veci žalobcu: P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F., R. - E. XXXX/X, zast. U.. Y. P., advokát, AK X., A.. X. X proti žalovanému X. I. s.r.o. so sídlom N., T. XXC, právne zast. M. & F. s.r.o., advokátska kancelária, A. XX, N., o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 236,85 eur s prísl.takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 08.03.2018 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 236,85 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu porušenia spotrebiteľských práv a na náhradu trov konania.
2. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že dňa 20.06.2016 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 350,- eur a spolu so zmluvou žalobca podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej mu zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Žalobou podanou na tunajšom súde spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa voči žalovanému domáhal žalobca zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Súdom mu v tejto veci bolo vyhovené a žalovanému bola uložená povinnosť v konaní 20C/2/2017 zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z dôvodu neplatnosti takejto dohody a jej rozporu s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Rozsudok v uvedenej veci nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2017. Keďže týmto rozhodnutím bolo preukázané porušenie spotrebiteľského práva žalobcu tým, že voči tomuto bola uplatnená neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy, žiada si primerané zadosťučinenie vo výške 236,85 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi nedôvodne uplatnenou pohľadávkou v žiadosti o vykonávanie zrážok v sume 586,85 eur a výškou poskytnutej istiny úveru 350,00 eur.
3. K žalobe sa vyjadril právny zástupca žalovaného, so žalobou nesúhlasil, mal za to, že neboli naplnené predpoklady na priznanie žalovaného nároku, dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podmienkou uzavretia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, uzavretie dohody bolo dobrovoľné zabezpečenie zmluvy o pôžičke. Žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy vyhotovil ako samostatný dokument. Vykonanými zrážkami zo mzdy bola zrazená výlučne len suma istiny z pôžičky, so splatením ktorej sa dostal žalobca do omeškania. Preto je zrejmé, kto sa dopustil porušenia svojej povinnosti. Podotkol, že zrážky boli vykonané len v zákonom prípustnej výške a po tom, čo na výzvy splniť svoj záväzok žalobca opakovane nereagoval. Zrazená suma nedosahuje ani len výšku dlžnej istiny, preto je absolútne neprimerané hovoriť o vzniku akejkoľvek ujmy na strane žalobcu. Žalobca nepreukázal vznik ujmy ani existenciu akejkoľvek hrozby takejto ujmy. Má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje porušenie práva žalobcu a nemožno ju považovať ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Namietal aj vyčíslenú výšku finančného zadosťučinenia. Má za to, že poškodenou stranou je práve žalovaný, lebo žalobca mu dlží po viac než 2 rokoch neuhradenú pohľadávku po odpočítaní zrážok v sume 248,- eur. Žiadal žalobu zamietnuť.
4. Žalobca v podanej replike uviedol, že právoplatný rozsudok o zdržaní sa dohody o zrážkach zo mzdy jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom zmluvou o pôžičke došlo k porušeniu spotrebiteľských práv. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je postačujúca už len samotná hrozba ujmy a v danom prípade už došlo k reálnej ujme, lebo zamestnávateľ začal vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy. Namietanú výšku zadosťučinenia považuje za primeranú, lebo túto považuje za satisfakciu a tiež prostriedok, ktorý má odradiť žalovaného ako dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) uviedol, že nedošlo k hrozbe, ani porušeniu spotrebiteľských práv, k zdržaniu sa dohody o zrážkach zo mzdy došlo už dňa 4.4.2017, preto nemohlo dôjsť k žiadnej ujme. Má za to, že hypotéza právnej normy naplnená nebola, a preto nárok na zadosťučinenie nemohol vzniknúť. Žalobcom požadované zadosťučinenie považuje za zneužitie zákonnej možnosti na dosiahnutie finančného obohatenia. Trval na zamietnutí žaloby pre jej účelovosť a nedôvodnosť.
6. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, vyjadrením k žalobe, oboznámením sa s replikou, ako aj duplikou, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC/X/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav: v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/X/XXXX sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu uzatvorenej dňa 3.7.2015, ktorú tento uzavrel z dôvodu zabezpečenia Zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XX a na základe ktorej bolo žalobcovi poskytnutých 350,- eur. Žalobca namietal, že dohoda o zrážkach nebola uzavretá individuálne a vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. So žalovaným uzatvárala niekoľko pôžičiek a pri poskytnutí jej bolo povedané, že ak chce získať úver, musí podpísať aj predložené listiny, a preto má za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku napriek skutočnosti, že bola vyhotovená vo forme osobitnej listiny. Žalobca nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Okresný súd Poprad uznesením dňa 28.3.2017 nariadil formou neodkladného opatrenia žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 3.7.2015 k Zmluve o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XX zo dňa 20.6.2016, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Následne rozsudkom zo dňa 22.8.2017 vo veci samej uložil žalovanému zdržať sa použitia uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom. Uviedol, že v dohode je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej pohľadávky, nie je zrejmé, či dohoda slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.6.2016, alebo aj iných nešpecifikovaných zmlúv. Zabezpečená pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach zo mzdy vymedzená dostatočne určito. Tiež je neurčité, aká výška mesačnej zrážky zo mzdy môže byť realizovaná. Takéto dojednanie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa, ktorý môže byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky, čo je v rozpore s ust. § 551 Obč. zák.. Dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď v tejto dohode nebol žalobca ako spotrebiteľ poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a nemal možnosť ju odmietnuť. Uvedenú dohodu súd posúdil ako formulárovú, nie individuálne dojednanú, ktorá je v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS a dodal, že je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok, dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky. Poukázal aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, ž dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnom podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. 53 Obč. zák., keď spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2017.
8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
9. Podľa § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
10. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby - spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu, pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil, finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť; táto sankčná povaha primeraného finančného zadosťučinenia má však vedľajšiu úlohu, pretože primárna je satisfakčná povaha primeraného finančného zadosťučinenia.
11. Súd má za to, že boli splnené všetky podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa vyššie citovaného zákona, nakoľko došlo k porušeniu práva, resp. povinnosti veriteľom vyplývajúcej z ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a to uzavretie neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 3.7.2015, ktorý bol súdom vyhodnotený ako absolútne neplatný právny úkon uzavretý v rozpore s vyššie citovaným znením zákona o ochrane spotrebiteľa a bolo uložené žalovanému v konaní 20C/2/2017, aby sa jej použitia zdržal. Spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil na súde porušenie predmetnej povinnosti, keďže o tejto bolo právoplatne (v prospech spotrebiteľa) rozhodnuté rozsudkom (viď konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXC/X/XXXX). Je nepochybné, že žalovaný, ako druhá zmluvná strana, je zodpovedná za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu. Bola preukázaná príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný) porušil právne predpisy a vyhotovil dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v rozpore s výslovným znením právnej úpravy.
12. Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. povinnosti veriteľovi uložené právnou úpravou a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne uplatní na súde. Medzi porušením povinnosti a úspešným uplatnením práva musí existovať kauzálny nexus. Spotrebiteľ nemusí utrpieť ujmu, postačí, ak mu takáto ujma (škoda) hrozí.
13. V tomto prípade však možno konštatovať, že škoda (ujma) spotrebiteľovi nie len hrozila (čo už samo o sebe je postačujúce na priznanie finančného zadosťučinenia), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu a žalovaný uplatnil neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej začal zamestnávateľ vykonávať zrážky žalobcovi. Z obsahu pripojeného spisu a z výpovede právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní je zrejmé, že žalobcovi bola takto zrazená na základe zrážok spolu suma 102,- eur (zrážkami od novembra 2016 do februára 2017 po 42,- eur a 3 krát po 20,- eur). Zásah do práv a majetkovej sféry žalobcu je pritom zrejmý a následne žalobca v súdnom konaní (za účelom pozastavenia zrážok) sa domáhal ochrany svojich práv, keďže žalovaný zrážky realizoval a následne zastavil.
14. Procesná obrana žalovaného spočívajúca v spochybnení hrozby ujmy či vzniku ujmy (škody) u spotrebiteľa a nenaplnení hypotézy právnej normy pre priznanie finančného zadosťučinenia, rovnako ako aj poukazovanie na dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola podľa názoru žalovaného uzavretá ako samostatný dokument a žalobca mal možnosť odoprieť dokument podpísať, neobstojí, pretože súdom bola právoplatne vyslovená neplatnosť uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, bolo tiež vyslovené porušenie práva spotrebiteľa a toto právo spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde. Preto jeho obranu súd posúdil ako právne bezvýznamnú.
15. Čo sa týka samotnej výšky priznaného finančného zadosťučinenia, táto vždy závisí od úvahy súdu a nie je stanovený spôsob jej výpočtu. Súd má za to, že vzhľadom na výšku úverovej istiny poskytnutej žalobcovi (vo výške 350,- eur) s prihliadnutím na to, čo žiadal priznať žalobca (sumu 236,85 eur) ako rozdiel medzi sumou uvedenou v žiadosti o vykonávanie zrážok (586,85 eur) a istiny úveru, súd sa pridržiaval satisfakčnej povahy primeraného zadosťučinenia a prihliadol na závažnosť porušenej povinnosti i výšku poskytnutého zmluvného plnenia medzi sporovými stranami a má za to, že suma 100,- eur primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde, a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného.
16. V prevyšujúcej časti nad sumu 100,- eur súd žalobu zamietol. Má za to, že primerané finančné zadosťučinenie priznané žalobcovi v uvedenej výške je dôvodné vzhľadom na predmet sporu a význam porušenej povinnosti, a to úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a túto sumu považoval za postačujúcu vzhľadom na porušené práva spotrebiteľa.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože primerané zadosťučinenie mu priznané bolo, nárok mu vznikol, pričom jeho výška závisela od úvahy súdu, preto mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.