Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/188/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: Red three E, s.r.o., so sídlom Dlhé diely I. 6/A, 841 04 Bratislava, IČO: 36 835 064, zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lemontovova 16, 911 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanému: AUPARK Košice SC, s. r. o., so sídlom Veľká okružná 59A, 010 0 Žilina, IČO: 44 449 003, zast. D. o zaplatenie 2.255,94 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.08.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.255,94 Eur spolu s úrokom z omeškania a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o podnájme nebytových priestorov č. XXXXX, na základe ktorej prenechal žalobcovi do dočasného užívania nebytové priestory vymedzené v zmluve. Žalobcovi bolo doručené odstúpenie od zmluvy s účinnosťou k 29.02.2016. Spolu s odstúpením žalovaný ho vyzval na vypratanie priestorov do 29.02.2016. Dôvodom odstúpenia bolo neuhradenie nájomného, avšak žalovaný nemá vedomosť o doručení faktúr, či výzvy na zaplatenie nájomného, pričom splatnosť faktúry bola vraj podmienená doručením faktúry. Elektronické doručenie faktúr zo strany žalovaného nemožno považovať za kvalifikované doručenie faktúry, keďže žalobca nedal žiadny súhlas k elektronickému doručovaniu faktúr, preto dané faktúry takto doručované sú neplatné. Teda žalovaný nemal dôvod na odstúpenie od zmluvy. V zmysle zmluvy žalovaný sa zaviazal, že neprenajme tretej osobe nebytové priestory na zriadenie optiky. Podľa zistení žalobcu, v nákupnom centre sa nachádzala aj očná optika E. Z., čo znamená porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Teda na strane žalobcu došlo k úbytku na majetku, nakoľko žalobca nemohol v dôsledku konania žalovaného na základe neplatného odstúpenia od zmluvy vykonávať podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk, ktorý obvykle dosahoval. K úbytku na majetku žalobcu došlo nepochybne aj tým, že žalovaný porušil zmluvu a prenechal priestory ďalšiemu subjektu, ktorý je vo vzťahu k žalobcovi konkurenčným subjektom, čo malo vplyv na tržby žalobcu. Žalobca tak určil ušlý zisk zo súčtu sumy rovnajúcej sa priemernému mesačnému výsledku hospodárskej činnosti počas trvania zmluvy, t.j. od 11/2011 do 02/2016 a počtu mesiacov, za ktoré si žalobca v tomto konaní ušlý zisk uplatňuje, a to za obdobie od 09.08.2016 do 09.11.2016, počas ktorých nebol spôsobilý vykonávať v prenajatých priestoroch svoju podnikateľskú činnosť, t.j. za 3 mesiace.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že odstúpenie od zmluvy je platné, keďže žalobca bol v omeškaní s úhradou nájomného. Opakovane žalobcu vyzýval, aby si prevzal hnuteľné veci, k čomu došlo až 17.01.2018., hoci žalobca mal možnosť si veci prevziať a používať ich počas obdobia, za ktoré si

žalobca uplatňuje ušlý zisk, čím nesplnil povinnosť odvrátiť alebo zmierniť škodu. Keďže žalobca nesplnil prevenčnú povinnosť, žalovaný nie je povinný mu nahradiť ušlý zisk. Taktiež trval na tom, že neporušil ani povinnosť podľa bodu 2.1. Zmluvy, nakoľko prevádzka Mania bola špecializovaná na predaj slnečných okuliarov vrátane ich doplnkov, na ktoré sa vzťahuje výnimka v bode 2.1 Zmluvy a žalobca mal vedomosť o existencii predajne Mania už pred uzavretím Zmluvy a nevzniesol žiadne námietky. Tvrdenie žalobcu, že iná optika mu znižovala návštevnosť, nie je dôvodné a preukázané. Čo sa týka výšky ušlého zisku, žalobca si uplatnil tzv. abstraktný zisk ako priemerný mesačný výsledok hospodárskej činnosti žalobcu za obdobie počas trvania zmluvy od 11/2011 do 02/2016, teda za 52 mesiacov. Žalovaný však namieta taký výpočet, žalobca si nemôže uplatňovať na súde namiesto skutočného ušlého zisku, obvyklý ušlý zisk. Dohodou strán v zmluve bolo vylúčenie uplatnenie si škody podľa § 381 Obchodného zákonníka. Zároveň žalovaný poukázal aj na to, že žalobca použil hospodársky výsledok celej spoločnosti žalobcu, ktorý v čase odstúpenia od zmluvy prevádzkoval najmenej 2 pobočky. Zároveň ohľadom výpočtu namietal aj to, že žalobca nesprávne použil pre výpočet výsledky z hospodárskej činnosti pred zdanením, ale za zisk je možné považovať výsledok hospodárenia za účtovné obdobie až po zdanení. (l.č. 56)

3. Žalovaný navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 29Cb/86/2016, s čím súhlasil aj žalobca. Na základe zhodného návrhu strán konania, súd uznesením zo dňa 05.11.2018 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 29Cb/86/2016. (l.č. 126) V danej veci bolo dňa 29.11.2018 vydané Okresným súdom Košice I rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2019. (l.č. 135-146) Na základe toho súd pokračoval v konaní a vo vec nariadil pojednávanie.

4. Žalovaný pred súdom namietal, že nie je daný naliehavý právny záujem. Súd však poukazuje na to, že predmetom konania je plnenie a teda s poukazom na § 137 nevyžaduje sa pre žalobu na plnenie naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem sa vyžaduje pre žalobu na určenie za splnenia zákonných podmienok. Teda námietka žalovaného v tomto smere je neopodstatnená.

5. Následne teda po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich zástupcov riadne a včas, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ platne uzavreli Zmluvu o podnájme nebytových priestorov dňa 09.11.2011. (l.č. 8 obsahu spisu) Predmetom zmluvy bolo prenechanie do podnájmu nebytových priestorov s označením SU 010, o celkovej výmere 60,21 m2 nachádzajúcich sa v I.-u na X.nadzemnom podlaží (prízemí) tak, ako sú vyznačené na pôdoryse, ktorý tvorí Prílohu č.1 Zmluvy, a to za účelom využívania výhradne za účelom očnej optiky a oftalmologickej ambulancie pod označením Predmet nájmu názvom Z. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to na 5 rokov od 10.11.2011. Nájomca má právo predĺžiť dobu nájmu o 5 rokov za podmienok dohodnutých dodatkom, čo však musí nájomca uplatniť najneskôr 18 mesiacov pred uplynutím doby nájmu, inak mu toto právo zaniká. Zmluvou bolo dohodnuté aj nájomné v článku 4.

7. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 261 ods.8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

9. Podľa § 261 ods.9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

10. Podľa § 3 zák.č. 116/1990 Zb. (1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

(3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

11. Súd posúdil, že Zmluva o podnájme nebytových priestorov obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák.č. 116/1990 Zb. a skonštatoval, že Zmluva bola platne uzavretá, pričom medzi stranami konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah.

12. Žalovaný listom z 20.01.2016 odstúpil od zmluvy v zmysle čl. 9 bod 9.4 Zmluvy, nakoľko nájomca do dňa odstúpenia od Zmluvy neuhradil svoje finančné záväzky po splatnosti, a preto podľa Zmluvy v zmysle čl. 9 bod 9.4 odstúpil od Zmluvy k 29.02.2016. Zároveň žalovaný vyzval v danom liste žalobcu v zmysle čl. 8 bod 8.6.1 písm. a) Zmluvy na vypratanie predmetu podnájmu najneskôr do 29.02.2016. (l.č. 7)

13. Z daného odstúpenia možno vyvodiť, že žalovaný svoje právo odstúpiť od zmluvy odôvodnil tým, že žalobca bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku - nájomného voči žalovanému viac ako 15 dní.

14. V zmysle čl. 9 Zmluvy, podnájom skončí uplynutím dohodnutej doby podnájmu alebo písomnou dohodu účastníkov i pred uplynutím dohodnutej doby, a to výpoveďou, odstúpením. Výpovedná doba je 2-mesačná a počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede.

15. Podľa č. 9, bod 9.4. Zmluvy, prenajímateľ môže odstúpiť od zmluvy, ak je nájomca v omeškaní viac ako 15 dní s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku voči prenajímateľovi, ktorý súvisí s užívaním Predmetu podnájmu a/alebo nájomca poruší niektoré zo svojich povinností prevzatých touto zmluvou.

16. Podľa bodu 8.8.17 Zmluvy, nájomca je v omeškaní so splnením akejkoľvek povinnosti podľa tejto Zmluvy, ak takúto povinnosť nesplnil riadne a včas (vrátane úhrady platby na variabilný symbol uvedený v príslušnej faktúre) a nie je nutná akákoľvek výzva (upomienka) prenajímateľa a/alebo správcu na splnenie takejto povinnosti.

17. Podľa bodu 8.6.1 Zmluvy, nájomca je povinný na vlastné náklady do dňa skončenia podnájmu vypratať predmet podnájmu - odstrániť z predmetu nájmu akýkoľvek hmotný majetok nájomcu,....

18. Podľa bodu 8.6.2 Zmluvy, v prípade, ak nájomca nesplní včas svoje povinnosti vyplývajúce pre nájomcu z predchádzajúceho bodu 8.6.1., zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške posledného fakturovaného štvrťročného základného nájomného a prenajímateľ má právo (nie povinnosť) vypratať predmet podnájmu,.... a to všetko na náklady nájomcu.

19. Medzi stranami nebolo sporné doručenie odstúpenia.

20. Žalobca namietal dôvod odstúpenia, nakoľko vraj žalobca nebol v omeškaní, keďže žalovaný nedoručil žalobcovi faktúry. Elektronické doručenie nepovažuje za riadne doručenie a k takému doručeniu nedal ani súhlas. Uviedol, že faktúra je daňový doklad, pričom elektronickú faktúru možno odberateľovi zaslať v zmysle § 71 ods.1 písm. c) zák.č. 222/2004 Z.z. výlučne s výslovným súhlasom príjemcu tovaru alebo služby a tento súhlas musí byť udelený vo forme zmluvy. Zaslanie faktúr mailom nespĺňa požadované náležitosti. Žalobca potvrdil doručenie faktúr zo strany žalovaného žalobcovi elektronicky na emailovú adresu, avšak také doručenie nepovažuje za kvalifikované doručenie faktúry. Z dôvodu platného doručenia faktúr zo strany žalovaného, podľa názoru žalobcu tak nebol dôvod pre odstúpenie. Keďže z dôvodu takého odstúpenia mu bolo bránené užívať predmetné priestory, došlo ku škode, a to k ušlému zisku, nakoľko nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom zisk mu klesol aj z dôvodu, že žalovaný vraj porušil svoju zmluvnú povinnosť neprenajať inému konkurenčnému subjektu priestory.

21. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

22. Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

23. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

24. Medzi stranami bola sporná platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného a z toho dôvodu si žalobca uplatňuje ušlý zisk obdobie, kedy nemohol v daných priestoroch žalobcu vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a zároveň z dôvodu, že vraj žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, keďže prenajal priestory v danej budove onému subjektu, ktorý je konkurenčným subjektom vo vzťahu k žalobcovi a tým znížil zisk žalobcovi. Súd sa preto prejudiciálne zaoberal aj platnosťou odstúpenia pre posúdenie opodstatnenosti žaloby.

25. V článku 4 Zmluvy je dojednané nájomné. V daných ustanoveniach článku 4 Zmluvy je dojednaná splatnosť jednotlivého nájomného, pričom je stanovená konkrétna splatnosť bez ohľadu na faktúry. Povinnosťou žalovaného bolo síce doručenie faktúry, avšak splatnosť základného nájomného, nájomného z obratu,... bola dohodnutá Zmluvou konkrétnym dňom, ako napr. 14.kalendárny deň v mesiaci, do 15 dní odo dňa zahájenia,....

- Z uvedeného vyplýva, že splatnosť nájomného bola riadne a konkrétnym dňom dohodnutá v Zmluve a to bez ohľadu na faktúru. Hoci žalovaný bol povinný doručiť faktúru, nemalo to vplyv na povinnosť platenia nájomného a splatnosť nájomného!

26. Súd skonštatoval, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany si v Zmluve riadne a pevne stanovili lehotu splatnosti záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy. Táto pevne dohodnutá lehota splatnosti záväzkov žalobcu podľa Zmluvy nebola viazaná na doručenie dokladu dlžníkovi, t.j. doručením faktúry žalobcovi alebo poskytnutie plnenia veriteľom, t.j. umožnenie užívania nebytového priestoru zo strany žalovaného žalobcovi. Je potrebné rozlišovať medzi splatnosťou záväzku na úhradu nájomného a splatnosťou platobného predpisu (faktúry). Faktúra vystavená žalovaným slúži iba ako účtovný a daňový doklad pre následné uhradenie platby záväzku do účtovníctva žalobcu. Opačný výklad uvádzaný žalobcom, že doručenie faktúry bolo kvalifikovanou podmienkou podľa Zmluvy pre splatnosť záväzkov žalobcu, je nesprávny a účelový, pričom účelovosť možno vyvodiť aj z toho, že žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o doručení faktúr, hoci jednak bol preukázaný opak a jednak sám žalobca vo svojom liste zo dňa 22.02.2016 potvrdil vedomosť o daných faktúrach s tým, že neboli uhradené chybou žalobcu. Akceptáciu faktúr, ako aj odstúpenia od zmluvy žalobca potvrdil tým, že žiadal žalovaného o späťvzatie odstúpenia a že dané faktúry bezodkladne uhradí.

27. Súd mal zistené, že na Okresnom súde Košice I sa na návrh totožného žalobcu viedlo konanie pod sp.zn. 29Cb/89/2016 o určenie neplatnosti právneho úkonu, a to odstúpenie od zmluvy. Vo veci bol vydaný dňa 29.11.2018 rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2019. Súd daným rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, keďže ide o prejudiciálnu otázku a taká žaloba a rozhodnutie o nej má prejudiciálny charakter voči prípadným nárokom žalobcu, ktoré by si mohol uplatniť na súde žalobou na plnenie voči žalovanému. Napriek takému konštatovaniu, daný súd sa zaoberal meritom veci a podľa odôvodnenia možno vyvodiť, že súd skonštatoval platnosť Odstúpenia od zmluvy, ako aj riadne doručenie faktúr žalobcovi.

28. Žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I a následne aj pred tunajším súdom trval na tom, že nemal vedomosť o tom, že mu boli doručené predmetné faktúry. Keďže neboli doručené, nemohol sa dostať do omeškania a teda nie je daný dôvod pre odstúpenie od zmluvy.

29. Medzi stranami bolo nesporné doručenie listu žalobcu zo dňa 22.02.2016 adresovaný žalovanému označený ako Nesúhlas s odstúpením od zmluvy. Konateľ žalobcu v danom liste výslovne uviedol, že „týmto Vás prosím o stiahnutie Vami zaslaného Odstúpenia od zmluvy o podnájme. K neuhradeniu pohľadávok nedošlo zámerne, pristúpil som k ich okamžitej úhrade ihneď ako som sa o tomto probléme dozvedel. ...Chyba nastala na našej strane, bohužiaľ aj moji zamestnanci sú len ľudia.“

30. Z gramatického a logického výkladu písomného prejavu žalobcu listom z 22.02.2016 vyplýva, že zamestnanci žalobcu a teda žalobca mal vedomosť o predmetných faktúrach, ktoré neboli uhradené z dôvodu údajnej ľudskej chyby zamestnancov žalobcu. Žalobca navrhol späťvzatie odstúpenia od zmluvy s tým, že predmetné faktúry, kvôli ktorých neuhradeniu došlo k odstúpeniu, následne uhradil.

31. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca žiadal žalovaného o späťvzatie odstúpenia doručeného z dôvodu neuhradených faktúr s tým, že uhradí dané faktúry, čím žalobca potvrdil, že odstúpenie považuje za platné. Za neplatné ho považoval až následne v súdnom konaní. Predsa keby žalobca odstúpenie považoval za neplatné, nepožaduje od žalovaného, aby ho zobral späť z vyššie uvedených dôvodov.

- Pokiaľ žalobca v danom liste z 22.02.2016 uvádzal/potvrdil zavinenie omeškania na jeho strane, predsa to nemôže byť na úkor žalovaného, ktorý z toho dôvodu následne odstúpil od zmluvy a bolo vecou žalovaného, či využije právo odstúpiť, čo však aj využil.

32. Žalovaný zdôraznil, že zamestnanci žalobcu vedeli o neuhradených pohľadávkach žalovaného uvedené v Odstúpení od zmluvy a dané pohľadávky neboli uhradené podľa uvedenia samotného žalobcu z dôvodu ľudskej chyby zamestnancov žalobcu, že chyba nastala na ich strane.

- Z uvedeného vyplýva, že žalobca v liste z 22.02.2016 potvrdil akceptáciu faktúr, ktoré neboli uhradené jeho zavinením.

33. Žalobca pred súdom svoju argumentáciu zmenil a trval na tom, že mu neboli doručené faktúry v zmysle platných právnych predpisov, nakoľko boli doručené elektronicky, k čomu sa vyžaduje jeho súhlas, ktorý však nedal.

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zasielanie elektronických faktúr žalovaným žalobcovi bola bežná prax medzi stranami konania a zároveň žalobca spôsob doručenia akceptoval. Táto prax bola zavedená medzi zmluvnými stranami podľa Zmluvy. S poukazom na bod 10.8. Zmluvy na doručenie elektronickej faktúry stačí súhlas príjemcu, t.j. žalobcu, pričom nevyžaduje sa písomný súhlas, ani zmluva o výmene dát. Žalobca akceptoval takto doručované faktúry aj v roku 2015. Dokonca akceptoval aj doručenie predmetných faktúr, ktorých doručenie namietal až v súdnom konaní, a to napriek vyslovenému konštatovaniu v liste z 22.02.2016, v ktorom potvrdil doručenie a vedomosť faktúr s tým, že ich uhradí ihneď, nakoľko k neuhradeniu došlo na jeho strane. Predsa keby mal za to, že nejde o takú prax ohľadom doručovania, nebol dôvod na také jeho konštatovanie.

35. Žalovaný v Odstúpení (v jeho prílohe) uviedol 3 neuhradené faktúry, pričom medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný doručil žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 09.09.2015 elektronicky. Hoci s Odstúpením daná príloha nebola predložená súdu, medzi stranami bola nesporná existencia danej prílohy, ako aj jej obsah, a to uvedenie predmetných neuhradených faktúr, preto súd to osobitne nedokazoval s poukazom na § 151 CSP.

36. Podľa § 266 ods.3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

37. Podľa § 275 ods.4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

38. Súd poukazuje na to, že z právneho hľadiska pre účely vystavenia a doručenia elektronických faktúr postačuje súhlas príjemcu tovaru alebo služby. Súhlas príjemcu nemusí byť udelený v písomnej forme, teda môže byť udelený aj konkludentne, a to v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Na preukázanie konkludentného súhlasu udeleného zo strany prenajímateľa tovaru alebo služby je postačujúce, ak príjemca tovaru alebo služby na základe vystavenej elektronickej faktúry vykoná úhradu príslušnej peňažnej sumy na bankový účet vystaviteľa faktúry.

39. Súd skonštatoval, že žalovaný a žalobca medzi sebou zaviedli bežnú obchodnú prax, podľa ktorej elektronicky vystavené faktúry žalovaného boli doručované na kontaktný e-mail žalobcu, ktorý ich následne aj uhrádzal.

40. Pokiaľ žalobca trval na tom, že faktúry neboli doručené v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z., súd uvádza, že elektronická výmena údajov, ak zmluva týkajúca sa výmeny, ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu, je iba jedným zo spôsobov doručovania elektronických faktúr medzi zdaniteľnými osobami podľa zákona o DPH. Žalobca nesprávne spája vystavenie a zasielanie elektronických faktúr výlučne s možnosťou elektronickej výmeny údajov medzi zdaniteľnými osobami.

41. Podľa § 71 ods.3 zák. č. 222/2004 Z.z. zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

42. Súd mal zistené a medzi stranami nesporné a vyplývajúce aj z rozsudku Okresného súdu Košice I z 29.11.2018, že žalovaný pri vystavovaní elektronických faktúr a ich zasielaní používal voči žalobcovi konverziu vystavenej faktúry do formátu s príponou .pdf bez možnosti úprav takéhoto elektronického dokumentu, čo predstavuje iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry podľa ust. § 71 ods.3 písm.d) zák. o DPH. Z právneho hľadiska bežná obchodná prax týkajúca sa vystavenia a doručovania elektronických faktúr vo formáte pdf zavedená medzi stranami konania ako zdaniteľnými osobami, je v súlade s § 71 ods.1 písm.b) zákona o DPH. Uvedeným ustanovením bol do právneho poriadku úplne implementovaný čl. 232 Smernice Rady č. 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme daň z pridanej hodnoty.

43. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zmluvné strany si v Zmluve riadne dohodli splatnosť nájomného bez ohľadu na faktúru - na jej doručenie, či vystavenie, či v nej uvedenie splatnosti, a to základné nájomné,.... Aj keď nájomné z obratu podľa bodu 4.4.1 Zmluvy síce odkazuje na faktúru, ďalej v zmluvnom ustanovení boli dojednané konkrétne splatnosti a teda určenie, do kedy je povinný žalobca zaplatiť nájomné. Žalobca potvrdil v liste zo dňa 22.02.2016, ktorým žiadal späťvzatie odstúpenia, že faktúry uhradí, taktiež potvrdil vedomosť o faktúrach s uvedením dôvodu ich neuhradenia - ľudské zlyhanie. Zároveň je nepochybné, že žalobca dané priestory užíval. Napriek tomu však nájomné neuhradil do jeho splatnosti - vraj pre ľudské pochybenie na strane jeho zamestnancov, avšak pred súdom už tvrdil, že faktúry mu neboli doručené, preto nebol daný dôvod odstúpenia. Súd však opätovne zdôrazňuje, že splatnosť bola riadne dojednaná v Zmluve a teda žalobca do omeškania sa dostal nezaplatením v lehote splatnosti dojednanej v Zmluve.

- Súd zároveň týmto poukazuje na nepoctivé konanie žalobcu, keďže hoci priestory užíval, nájomné neuhrádzal, hoci vedel výšku nájomného, ako aj splatnosť. Neobstojí tvrdenie, že nedal súhlas k elektronickému doručeniu faktúry. Splatnosť bola daná v Zmluve a pokiaľ bol aj odkaz na variabilný symbol podľa faktúry, predsa ani v prípade nevedomosti tohto symbolu nie je to prekážka pre neuhradenie nájomného. Bolo však preukázané, že faktúry boli doručené, teda žalobcovi musel byť známy variabilný symbol a to bez ohľadu na to, že nepovažoval následne dané faktúry za platne doručené. Dokonca žalobca toto ani predtým nikdy nenamietal. Takéto konanie žalobcu súd považuje za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Keďže priestory užíval, nájomné neuhradil v

dohodnutej splatnosti a dokonca v liste z 22.2.2016 sa „ospravedlnil“ žalovanému, resp. odôvodnil nezaplatenie z dôvodu jeho zavinenia s tým, že faktúry, o ktorých teraz tvrdí ako o nedoručených, uhradí.

44. Súd posúdil, že nepochybne žalobca v liste z 22.02.2016 potvrdil omeškanie úhrady nájomného, čo je dôvod pre odstúpenie od zmluvy.

45. Súd poukazuje na to, že v zmluve nie je stanovená forma doručenia faktúry, avšak strany si dané doručenie ustálili praxou, pričom žalobca akceptoval faktúry doručené elektronicky aj predtým.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že došlo k platnému odstúpeniu, nakoľko žalobca neuhradením nájomného v lehote zmluvne dojednanej splatnosti, sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho na strane žalovaného vznikol dôvod práva pre odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo riadne doručené.

47. Podľa § 151 ods.1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

48. Súd mal preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu v Odstúpení od zmluvy, aby vypratal predmet nájmu do 29.02.2016, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy. Z preberacieho protokolu vyplýva, že dňa 17.01.2018 došlo k odovzdaniu a prebratiu predmetu nájmu.

49. Žalobca trval na tom, že po odstúpení od Zmluvy nemohol vykonávať v danej prevádzke svoju podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk. Zároveň že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť podľa bodu 2.1 Zmluvy, keďže v nákupnom centre okrem ním prevádzkovanej optiky sa nachádzala aj očná optika E. teda konkurenčný subjekt. Žalobca určil ušlý zisk zo súčtu sumy rovnajúcej sa priemernému mesačnému výsledku hospodárskej činnosti počas trvania zmluvy, t.j. od 11/2011 do 02/2016 a počtu mesiacov, za ktoré si žalobca v tomto konaní ušlý zisk uplatňuje, a to za obdobie od 09.08.2016 do 09.11.2016, počas ktorých nebol spôsobilý vykonávať v prenajatých priestoroch svoju podnikateľskú činnosť, t.j. za 3 mesiace.

50. Žalovaný trval na tom, že neporušil povinnosť podľa bodu 2.1. Zmluvy, nakoľko prevádzka E. bola špecializovaná na predaj slnečných okuliarov vrátane ich doplnkov, na ktoré sa vzťahuje výnimka v bode 2.1 Zmluvy a žalobca mal vedomosť o existencii predajne Mania už pred uzavretím Zmluvy a žalobca k tomu nevzniesol žiadne námietky. Tvrdenie žalobcu, že iná optika mu znižovala návštevnosť, nie je dôvodné a preukázané.

51. Podľa bodu 2.1 Zmluvy predmet podnájmu bude využívať výhradne za účelom očnej optiky a oftalmologickej ambulancie pod označením Premetu nájmu názvom „Z.“. V súvislosti s prevádzkou optiky sa Prenajímateľ zaväzuje, že neprenajme počas doby podnájmu žiadnej tretej osobe nebytové priestory v AUPARK-u na zriadenie optiky s výnimkou predajne špecializujúcej sa na predaj slnečných okuliarov.

52. Podľa uvedenia žalovaného predajňa E. už na danej prevádzke v čase uzavretia zmluvy so žalobcom pôsobila, o čom mal žalobca vedomosť. Žalobca uvedené nepoprel, ani nenamietal túto skutočnosť.

- Teda žalobca mal vedomosť o existencii danej prevádzky pred uzavretím zmluvy.

53. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný sa zaviazal, že po uzavretí zmluvy so žalobcom neprenajme počas doby podnájmu žiadnej tretej osobe nebytové priestory v AUPARK-u na zriadenie optiky s výnimkou predajne špecializujúcej sa na predaj slnečných okuliarov. V zmysle logického a gramatického výkladu teda žalovaný bol povinný na uvedené až po uzavretí Zmluvy so žalobcom, čo znamená, že pokiaľ došlo k niečomu takému pred uzavretím zmluvy so žalobcom, nemožno to kvalifikovať ako porušenie tejto zmluvy so žalobcom.

54. Žalovaný namietal, že by E. vykonávala aj optiku. Žalobca uvedené preukázal iba za deň 24.02.2016, a to dokladom o predaji okuliarových rámov na danej prevádzke a 29.02.2016 dokladom z predaja šošoviek. Žalobca však nepreukázal, že aj pred týmto dátumom daná prevádzka vykonávala optiku.

55. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že žalovaný neporušil svoju povinnosť v zmysle čl. 2, bod 2.1. Zmluvy, nakoľko žalovaný po uzavretí Zmluvy so žalobcom neprenajal žiadnej tretej

osobe nebytové priestory v AUPARK-u na zriadenie optiky. Čo sa týka prevádzky E., tak jednak zmluvu žalobca uzavrel s ňou pred uzavretím zmluvy so žalobcom a jednak z ničoho nevyplýva, že by týmto subjektom bola zriadená predajňa optiky. Pokiaľ žalobca predložil doklad o zakúpení okuliarového rámu na danej predajni, čím chcel preukázať podnikanie v optike danou predajňou, bolo to iba za deň 24.02.2016 a šošoviek zo dňa 29.02.2016. Ostatné doklady boli z 03/2016, čo je v danom prípade irelevantné vzhľadom na ukončenie nájomného vzťahu k 29.02.2016. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdenia a súd s poukazom na zásadu koncentrácie a s poukazom na § 153 iné dôkazy nevykonal, keďže ani žiadne relevantné neboli navrhnuté. Teda žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil zmluvu prenajatím priestorov takej prevádzke s optikou od uzavretia, resp. pred uzavretím Zmluvy so žalobcom, keďže žalovaný sa na to zaviazal až odo dňa účinnosti zmluvy a prevádzka E. bola v AUPARKu zriadená pred uzavretím zmluvy so žalobcom, čo daná skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Uvedené žalobca nenamietal, ani nespochybňoval, preto súd dané skutočnosti považoval za nesporné v zmysle § 151 CSP.

56. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nemohol od odstúpenia od zmluvy užívať predmet nájmu, keďže ani nemal k dispozícii svoj tovar,..., v dôsledku čoho mu vraj bol znížený zisk, žalovaný uviedol, že žalobca bol riadne vyzvaný na vypratanie predmetu nájmu a jeho hnuteľné veci boli odložené do iných priestorov žalovaného a žalobca si ich mohol kedykoľvek vyzdvihnúť. Napriek tomu žalobca tak neurobil.

57. Keďže došlo k platnému odstúpeniu a žalobca bol vyzvaný na vypratanie priestorov, tým, že žalobca tak bezodkladne nevykonal, nemohlo dôjsť ku škode, či ušlému zisku žalobcu zavinením žalovaného. ku škode, či k ušlému zisku zavinením žalovaného nemohlo dôjsť ani tým, že v priestoroch Auparku bola prevádzka E., nakoľko žalovaný sa zaviazal v zmluve so žalobcom zo dňa 09.11.2011, že neprenajme priestory inej optike a z ničoho nevyplynulo a ničím nebolo preukázané, že by žalovaný prenajal priestory takej prevádzke po uzavretí zmluvy so žalobcom. Pokiaľ v priestoroch bola prevádzka E., tak tá podľa uvedenia žalovaného bola už pred uzavretím zmluvy so žalobcom, teda pred 09.11.2011, čo žalobca nenamietal, nerozporoval, preto súd dané tvrdenie bez ďalšieho dokazovania posúdil za nesporné v zmysle § 151 a osvojil si to.

58. Podľa § 384 ods.1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

59. V zmysle bodu 8.6.2. Zmluvy žalovaný ako prenajímateľ mal právo zaplatiť nájomcovi 100,- Eur a zaplatením by sa stali všetky neodstránené veci majetkom vlastníka. Napriek tomu žalobca toto právo nevyužil a čakal na prevzatie vecí žalobcom. Pokiaľ žalobca si veci neprevzal a predmet nájmu neodovzdal v lehote do 29.02.2016, a pokiaľ mu z toho dôvodu malo dôjsť k ušlému zisku, nebolo to zavinením žalovaného.

60. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že žalovaný neporušil zmluvu, ani nespôsobil žalobcovi ušlý zisk jeho zavinením, a preto žalobca nemá nárok na náhradu ušlého zisku, či inej škody. Z toho dôvodu sa súd ďalej nezaoberal výškou žalovanej istiny, keďže súd posúdil, že taký nárok žalobcu je neopodstatnený, a preto žalobu zamietol.

61. Podľa § 215 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

62. Súd hodnotil dôkazy vzájomne a každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je neopodstatnený, nakoľko odstúpenie je platné, keďže žalobca nezaplatil nájomné v dojednanej lehote splatnosti (čo obdobne skonštatoval aj Okresný súd Košice I vo vyššie uvedenom rozhodnutí), a preto nebol žiadny zákonný dôvod na to, aby žalobca ďalej dané priestory užíval. Pokiaľ mu priestory neboli poskytnuté, bolo to tak z dôvodu platného odstúpenia, a preto nemohlo dôjsť k ušlému zisku/škode zavinením žalovaného. Žalobca bol povinný odovzdať predmet nájmu do 29.02.2016. Pokiaľ tak nevykonal, nebolo vinou žalovaného, že žalobca so svojimi vecami následne nedisponoval, hoci si ich mohol prevziať. Žalovaný mu v tom nebránil. Bránil mu iba v užívaní priestoru z dôvodu odstúpenia. Žalobca pred súdom potvrdil, že mohol s tovarom disponovať, ale nemal kde, teda škoda mu vznikla nie preto, že nemohol disponovať s tovarom, ale preto, že nemal priestor a tým strácal klientov a nemohol ponúkať tovar zákazníkom. Avšak priestor u žalovaného nemal z dôvodov na strane žalobcu, nie zavinením žalovaného - keďže žalobca neuhradil faktúry včas, dostal sa do

omeškania, čo bol dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka doručenia faktúr, spôsob doručovania v predchádzajúcich obdobiach nenamietal žalobca a faktúry uhrádzal. Jeho následné námietky ohľadom doručenia pred súdom súd posúdil ako špekulatívne a účelové, pričom sám žalobca v liste zo dňa 22.02.2016 adresovaný žalovanému potvrdil vedomosť o faktúrach a ich neuhradenie považoval za chybu na jeho strane, teda nenamietal doručenie faktúr. Zároveň súd posúdil, že žalovaný neporušil zmluvné dojednania, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný uzavrel s inou optikou zmluvu po tom, ako sa k tomu zaviazal v zmluve so žalobcom z 09.11.2011, preto nemožno konštatovať opodstatnenosť nároku žalobcu na ušlý zisk z dôvodov ním uvádzaných. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

- Súd poukazuje na to, že pokiaľ aj právny zástupca žalobcu popieral vedomosť doručenia faktúr, predsa v konaní vedenom na OS Košice I bol žalobca zastúpený tým istým zástupcom a v tom konaní bolo konštatované doručenie faktúr, dokonca aj v tom konaní bol preukázaný list z 22.02.2016, v ktorom žalobca potvrdil vedomosť faktúr a priznal pochybenie na jeho strane, čo sa týka neuhradenia nájomného. Dokonca z rozhodnutia OS Košice z 29.11.2018 vplýva, že zástupca žalobcu a teda aj žalobca, mal vedomosť o všetkých listinách, aj o tých, čo neboli predložené v tomto konaní a medzi stranami neboli sporné.

- Súd uvádza, že žalobca žalovanému žiadne faktúry nenamietal, a to ani elektronické doručené, ani ich nevrátil, dokonca nereagoval ani na výzvy žalovaného na zaplatenie s upozornením o možnom uplatnení úrokov z omeškania. Súd zdôrazňuje, že dve predmetné faktúry boli doručené poštou a 1 elektronicky a hoci žalobca namieta pred súdom ich doručenie, tak len z dôvodu, že nedal súhlas k elektronickému doručeniu a teda došlo k neplatnému doručeniu. Avšak k inému doručeniu neuvádzal žiadne skutočnosti, pričom pre dôvod odstúpenia postačuje akékoľvek omeškanie, teda postačuje omeškanie len jedného nájomného. Žalobca až následne pred súdom spochybňoval doručenie všetkých faktúr, avšak v liste z 22.02.2016 potvrdil vedomosť o ich existencii, ktorú mal z ich doručenia a neuhradenie odôvodňoval zavinením jeho zamestnancov. Dokonca ani na výzvu žalovaného na zaplatenie žalobca nereagoval, že by mu neboli doručené. Z konania žalobcu možno vyvodiť záver, že mal vedomosť o daných faktúrach a že mu boli doručené.

63. Súd napriek vyslovenému záveru má za potreby sa vyjadriť aj k výpočtu ušlého zisku, pričom sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca si uplatnil tzv. abstraktný zisk ako priemerný mesačný výsledok hospodárskej činnosti žalobcu za obdobie počas trvania zmluvy od 11/2011 do 02/2016, teda za 52 mesiacov. Žalovaný však namieta taký výpočet, nakoľko žalobca si nemôže uplatňovať na súde namiesto skutočného, obvyklý ušlý zisk. Dohodou strán v zmluve bolo vylúčené uplatnenie si škody podľa § 381 Obchodného zákonníka. Zároveň žalovaný správne poukázal aj na to, že žalobca použil hospodársky výsledok celej spoločnosti žalobcu, hoci v čase odstúpenia od zmluvy prevádzkoval najmenej 2 pobočky. Žalobca nesprávne použil pre výpočet výsledky z hospodárskej činnosti pred zdanením, nakoľko za zisk je možné považovať výsledok hospodárenia za účtovné obdobie až po zdanení.

- Čo sa však týka vyčíslenia škody, keby aj súd priznal žalobcovi tento nárok (teda keby posúdil žalobu za opodstatnenú), žalobca nepreukázal danú výšku, ktorá bola relevantne namietaná zo strany žalovaného a žalobca dané námietky nevyvrátil relevantným spôsobom, ani žiadnym iným spôsobom.

64. Súd ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko strany konania netrvali na ďalšom dokazovaní. Pokiaľ navrhovali dôkazy v priebehu konania, následne od nich upustili a netrvali na nich, pričom aj súd posúdil, že vykonanie takých dôkazov by bolo nehospodárne a neefektívne, keďže mali sa vyjadrovať k skutočnostiam, ktoré žiadna strana nenamietala.

- Pokiaľ zástupca žalobcu uviedol, že „...možno by ešte sa v ďalšom podaní vyjadril k vyčísleniu...“, resp. navrhoval odročiť na dodatočné vyjadrenie k listinám predkladaným žalovaným, predsa ide o profesionálneho zástupcu, ktorý by sa mal vedieť vyjadriť/reagovať hneď na pojednávaní a to o to viac, keďže ide o listiny už mu známe z konania na Okresnom súde Košice I, č.k. 29Cb/89/2016, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti predmetného odstúpenia od zmluvy, kde tiež zastupoval žalobcu. Čo sa týka prípadného „možného“ vyjadrenia k vyčísleniu, predsa konanie bolo začaté na ich podnet a predmet konania nebol menený, takže s poukazom na § 153 mal žalobca povinnosť uviesť všetky skutočnosti už v žalobe a nebol žiadny relevantný dôvod, aby sa sám žalobca opätovne vyjadroval k jeho vyčísleniu a za tým účelom žiadal odročiť pojednávanie. Žalobca dokonca mal vedomosť o všetkých námietkach žalovaného už od samého začiatku konania, dokonca aj predtým, a to z konania vedeného na Okresnom súde Košice I, č.k. 29Cb/89/2016, ktoré už je právoplatne skončené.

- Zároveň súd uvádza, že hoci neboli predložené všetky listiny tak, ako v konaní 29Cb/89/2016 na Okresnom súde Košice I, z obsahu spisu, ako aj z rozhodnutia OS Košice z 29.11.2018 vyplývajú skutočnosti, ktoré neboli sporné medzi stranami bez osobitného dokazovania.

65. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov.

66. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 1 a 2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, žalovaný bol úspešný v konaní, preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

69. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363

Podľa § 365

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).