Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-94-2018.pdf
PDF · 130.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/94/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Silicate World, s.r.o., so sídlom Maloveská 68, Lučenec, IČO: 35 852 941, proti žalovaným: 1/ LEONARD TV PRODUCTIONS s.r.o., so sídlom Partizánska 46, Zvolen, IČO: 36 037 150, 2/ MURAT, s.r.o., so sídlom Bratislavská 87, Pezinok, IČO: 31 431 852, zástupca žalovaných 1/, 2/: JUDr. Vojtech Horváth, advokát, so sídlom Holubyho 35, Pezinok, 3/ K. P., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX G., I., 4/ O. P., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/XXB, I., 5/ D. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/XX G., I.É., 6/ L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX G., I., zástupca žalovaných 3/, 6/: MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava - Staré Mesto, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/118/2015-247 zo dňa 27.9.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/118/2015-247 zo dňa 27.9.2017 p o t v r d z u j e .
Žalovanému 1/ až 6/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/118/2015-247 zo dňa 27.9.2017 súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a priznal žalovaným 1/ až 6/ voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.5.2015 domáhal, aby súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom rodinných domov súp. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX postavených na parcelách registra „U.“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX,-/XXX, -XXX, -/XXX, -XXX, -/XXX,-/XXX, -/ XXX,-/XXX, v obci I., okres K., v katastri nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. I., rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele registra „U.“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX, v obci I., okres K., v katastri nehnuteľností rodinný dom s pozemkami zapísaný na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. I., rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „U.“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX v obci I., okres K., v katastri nehnuteľností rodinný dom s pozemkami zapísaný na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. I. v podiele 1/10.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 29.10.2013 so žalovaným 2/ Zmluvu o dielo. Podľa Zmluvy o dielo „Dodávka projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na 12 ks domov“ a „Výroba a montáže 12 Ks EKO - keramických domov vrátane základových dosiek“ všetko typovo upravených podľa systému GAMAART, uzatvorená podľa ust. § 563 a nasl. zákona č. 5123/1991 Zb. Obchodný zákonník, podpísaná dňa 29.10.2013. Žalobca, dodávateľ - zhotoviteľ sa zaviazal, že žalovanému 1/ objednávateľovi -investorovi, podľa tejto Zmluvy o dielo, v dohodnutých termínoch:
- Vypracuje a dodá projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie - „ Stavba 12 Ks EKO keramických domov“ všetko typovo upravených podľa systému GAMAART, kde žalovaný objednávateľ- investor je vlastníkom pozemkov,
- Vyrobí a zmontuje 12 EKO - keramických domov, stavby na kľúč, podľa vlastnej projektovej dokumentácie odsúhlasenej písomne objednávateľom, upravenej na podmienky stien z keramických kompozitných konštrukcií. K zmluve o dielo uzatvorili žalobca a žalovaný 1/ Dodatok č. 1 . Predmetom Dodatku č. 1 je úplné znenie Zmluvy o dielo na „Dodávka projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na 11 domov“ a „ Výroba a montáž 11 EKO- keramických domov vrátane základových dosiek“ všetko typovo upravených podľa GAMAART. Žalobca ako zhotoviteľ vyrobil a zmontoval 11 EKO - keramických montovaných domov, ako stavbu v III. katalógovom stupni vyhotovenia (na kľúč) s dohodnutou cenou 745.987,84 eur, s DPH, podľa vlastnej projektovej dokumentácie odsúhlasenej písomne objednávateľom, upravenej na podmienky stien z keramického kompozitného systému WLM. V zmysle článku 7 a čl. 14 bodu 4 Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 29.10.2013, Dodatku č. 1 k tejto zmluve, zo dňa 4.12.2013 sa zmluvné strany rovnako dohodli, že nadobúdanie vlastníckych práv ku stavbe 12 RD sa uskutočňuje priebežne, jeho samotnou realizáciou a jeho úhradou, pričom výlučným vlastníkom postavených rodinných domov sa stáva objednávateľ priebežne a definitívne až uhradením poslednej dohodnutej splátky v zmysle bodu 5.4. Zmluvy. Spôsob úhrady ceny diela bol dohodnutý v Dodatku č. 1 podľa rozostavanosti celej stavby. Žalobca eviduje k dnešnému dňu úhradu ceny vo výške 67.247,26 eur bez príslušenstva, predstavujúci minimálny podiel v rozsahu 1/10 na každej z 11 stavieb rodinných domov.
4. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný 1/ objednávateľ - investor Zmluvy o dielo uzatvoril so žalovaným 2/ ako preberajúcim stavebníkom dňa 21.7.2014 „Dohodu o postúpení práv, povinností a záväzkov zo stavebného povolenia a o ich prevzatí“. Podľa čl. II a čl. IV predmetnej dohody sa žalovaný 2/ stal stavebníkom a preberá všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo Stavebného povolenia, ktoré vydala Obec I. dňa 19.3.2014, č.j 045-sp/2014 -v. Dňa 4.9.2014 obdržal žalobca písomné odstúpenia od Zmluvy o dielo. Žalovaný 1/, neskôr žalovaný 2/ ako objednávateľ diela svoju povinnosť dohodnutú v bodoch 5.1. a 5.4. článku 5. Zmluvy o dielo neplnil, za zhotovený dohodnutý predmet zmluvy v dohodnutom rozsahu nezaplatil. Žalovaný 2/ neuhradením vystavených faktúr zároveň zamedzil pokračovať žalobcovi v dokončení dohodnutého diela, má snahu vyhnúť sa svojim povinnostiam deklarovaným v podpísanej Zmluve o dielo a Dodatku č. 1. Žalovaný 2/ žalobcu ako zhotoviteľa diela vykázal zo staveniska, dielo dokončil inými dodávateľmi. Uvedené rodinné domy žalovaný 2/ začal ponúkať k odpredaju spolu s pozemkami napriek tomu, že si so žalobcom nevysporiadal zmluve dohodnutú cenu za zhotovenie diela na základe platnej predmetnej Zmluvy o dielo a Dodatku č. 1 tejto zmluvy.
5. Žalovaní 3/ a 4/ rade sa stali nadobúdateľmi do BSM a nadobudli vlastníctvo rodinného domu typovo označeného XB, súp. č. XXX, zapísané v KN na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. I., okres K.. Žalovaní 5/ a 6/ rade sa stali nadobúdateľmi do BSM a nadobudli vlastníctvo rodinného domu typovo označeného XA, súp. č. XXX, zapísané v KN na LV č. XXXX.
6. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ v priebehu konania namietali, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem. Pokiaľ má žalobca voči žalovanému nešpecifikované finančné pohľadávky, má možnosť domáhať sa svojho práva inak než určovacou žalobou. Ak je možné žalovať na plnenie, žaloba na určenie vlastníctva nie je prípustná. Žalobca ďalej žiadnym spôsobom nepreukázal a akceptovateľným spôsobom nezdôvodnil existenciu údajného práva na určenie ním požadovaného spoluvlastníckeho podielu v 1/10 k uvedeným nehnuteľnostiam. Zmluva o dielo nie je nadobúdacím titulom vlastníckeho práva, neexistuje pohľadávka a taktiež neexituje podklad na určovaciu žalobu. Konanie žalobcu považujú žalovaní 1/ a 2/ za šikanózny výkon práva. Žalovaný 1/ nikdy nevlastnil rodinné domy, žalovaný 2/ nie je k žalobcovi v žiadnom vzťahu, ktorý by bol zakladateľom podať určovaciu žalobu a taktiež nie je v žiadnom vzťahu, ktorý by zasahoval do vlastníckeho práva. Žalobca sa domáha na Okresnom súde vo Zvolene plnenia zo zmluvy (zaplatenia peňažnej pohľadávky), žalovaní 1/ a 2/ považujú toto konanie za duplicitné, nakoľko v konaní na Okresnom súde vo Zvolene sa žalobca domáha zaplatenia z toho istého titulu (zmluvy o dielo) ako vyplýva z podanej žaloby na Okresnom súde Pezinok. Žalobca nepreukázal vecnú legitimáciu (aktívnu aj pasívnu). Podľa žalovaného 1/ vlastnícke právo prechádza na objednávateľa - investora momentom zhotovenia a priebežnej úhrady zhotoveného diela. Žalobca dané dielo nezhotovil, opustil stavbu a má zaplatené za to, čo urobil. Žalovaní 3/ až 6/ namietli, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. V konaní bolo preukázane, že prebieha na Okresnom súde vo Zvolene žaloba na plnenie. Žalovaní 3/ až 6/ nemajú žiaden vzťah k žalobcovi. Rodinné domy aj pozemky nadobudli v dobrej viere. Medzi žalobcom a žalovanými 3/ až 6/ nie je daná existencia právneho vzťahu, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený domáhať sa určenia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vlastneným žalovanými 3/ až 6, vzhľadom na čo nie je daná na strane žalobcu vecná legitimácia. Medzi žalobcom a žalovanými 3/ až 6/ navyše nie je daná existencia právneho vzťahu, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený domáhať sa určenia spoluvlastníckeho podielu k pozemkom vlastneným žalovanými 3/ až 6/. Čo sa týka zmluvy o dielo a dodatku č. 1, nikde nie je upravená medzi zmluvnými stranami výhrada vlastníckeho práva.
7. Súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade skúmal, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva. Žalobca odvodzuje a opiera svoj nárok o určenie vlastníckeho práva na článok 7 a článok 14. bod 14.4 zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 29.10.2013, Dodatok č. 1 k tejto zmluve zo dňa 4.12.2013, kde sa zmluvné strany rovnako dohodli, že nadobúdanie vlastníckych práv ku stavbe 12 RD sa uskutočňuje priebežne, jeho samotnou realizáciou a jeho úhradou, pričom výlučným vlastníkom postavených rodinných domov sa stáva objednávateľ priebežne a definitívne až uhradením poslednej dohodnutej splátky v zmysle bodu 5.4 zmluvy. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že žalobca so žalovaným 1/ si upravili výhradu vlastníckeho práva tak, že objednávateľ nadobúda vlastnícke právo priebežne, jeho samotnou realizáciou a úhradou. Nikde v zmluve nie je uvedené, že objednávateľ nadobúda vlastnícke právo uhradením až poslednej dohodnutej splátky. Zo znenia zmluvy jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo objednávateľ nadobúda priebežne a jeho úhradou. Taktiež v Dodatku č. 1 v článku 12. si zmluvné strany upravili, že vlastnícke právo k stavbe RD nadobúda priebežne, jeho samotnou realizáciou a jeho úhradou. To znamená, že žalovaný 1/ ako objednávateľ nadobúdal vlastnícke právo k rodinným domom priebežne, a to postupne v čase jeho výstavby a po vykonaní následnej úhrady. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ odstúpili od zmluvy o dielo dňa 20.8.2014, od tohto dátumu žalobca nevykonával dielo. To znamená, že hlavnou podmienkou domáhania sa vlastníckeho práva je samotná realizácia, t.j. preukázanie vykonaných prác zo strany žalobcu, preukázanie podielu jeho vlastníckeho práva k rodinným domom, kde žalobca v žalobe iba uviedol, že „minimálne“ v podiele 1/10, čo súdu ani nepreukázal a ďalšou podmienkou je údajná pohľadávka, ktorá bude predmetom skúmania na Okresnom súde Zvolen, kde sa žalobca domáha zaplatenia sumy, o ktorú opiera žalobu o určenie vlastníckeho práva. Žalobca sa domáha na Okresnom súde Zvolen žalobou na plnenie, a preto žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, z dôvodu, že žaluje priamo na plnenie.
8. Vo vzťahu k žalovaným 3/ až 6/ súd prvej inštancie uviedol, že kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným 2/ (predávajúci) a žalovanými 3/ a 4/ (kupujúci) dňa 11.12.2014 nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu súpisné číslo XXX, zapísané na liste vlastníctva XXXX, k.ú. I.. Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným 2/ (predávajúci) a žalovanými 5/ a 6/ rade (kupujúci) dňa 16.3.2015 nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu súpisné číslo XXX, zapísané na liste vlastníctva XXXX, k.ú. I.. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý vo svojej najnovšej judikatúre pripúšťa poskytnutie ochrany vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa, ako to vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.3.2016. Ústavný súd SR uviedol, že princíp dobrej viery chráni účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R14/2009). Na základe uvedeného žalovaní 3/ až 6/ dobromyseľne nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu sp. č. XXX, XXX, s prihliadnutím na skutočnosť, že nemali mať vedomosť o tom, že predávajúci nie je vlastníkom rodinného domu, taktiež nemohli mať ani vedomosť o súdnom konaní, pretože v čase podpísanie kúpnej zmluvy nebola ani podaná žaloba na Okresný súd Zvolen, a v tom čase ani nemohla byť daná ani poznámka na kataster nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené je možno konštatovať, že žalovaní 3/ až 6/ ako kupujúci, boli v dobrej viere, že povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy nadobudli do vlastníckeho práva aj rodinné domy. Dobrá viera žalovaných 3/ a 6/ bola podporená aj tým, že predávajúci v kúpnej zmluve vyhlásil, že je výlučným vlastníkom rodinných domov. Zároveň dobrá viera bola zavŕšená rozhodnutím Okresného úradu K., ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k rodinným domom. Na základe uvedeného možno konštatovať, že na strane žalovaných 3/ až 6/ bol splnený nevyhnutný predpoklad pre originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinným domom, ktorým je dobrá viera nadobúdateľa.
9. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, ak má byť predmetom určenia právny vzťah alebo právo, z ktorého bolo žalované na splnenie povinnosti. Taktiež poukázal na to, že nie je úlohou súdu špecifikovať petit žaloby, kde z listov vlastníctva mal súd za preukázané, že rodinné domy sú vo vlastníctve tretích osôb a to rodinné domy so súpisným číslom XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v KN uznesenie NS SR sp.zn. 5 M Cdo 1/2010, čo bol taktiež ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd mal za preukázané, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva a preto žalobu zamietol v celom rozsahu. Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 26/07, 2Cdo 231/07, 1Cdo 91/2006).
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP.
11. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a považuje ho za nesprávne. Odvolanie odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami: Súčasťou zmluvy o dielo bolo aj ustanovenie bodu 12.1, ktorým si zmluvné strany, t.j. žalobca a žalovaný 1/ upravili nadobúdanie vlastníckych práv k stavbe rodinných domov a to tak, že sa malo uskutočňovať priebežne, jeho samotnou realizáciou a úhradou. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobca nemôže odvolávať na danú výhradu vlastníckeho práva, keď dielo pre žalovaného 1/ a následne pre žalovaného 2/ od ich odstúpenia od zmluvy už nevykonával. Dôvodnosť a oprávnenosť žalovaných 1/ a 2/ odstúpiť od zmluvy mal súd prvej inštancie posúdiť ako predbežnú otázku. Vypočutie zo strany žalobcu navrhovaných svedkov, a to V.. M., F.. M.. O. a F.. G., ktoré súd prvej inštancie zamietol, bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobcom navrhované doplnenie dokazovania vypočutím svedkov bolo spôsobilé preukázať, že odstúpenie žalovaného 1/ a 2/ od zmluvy bolo absolútne nenáležité, a že žalovaný 1/a 2/ bezdôvodne znemožnili žalobcovi dokončiť dielo podľa zmluvy. Len vykonaním navrhovaných dôkazov mohol súd prvej inštancie dostatočne posúdiť, či ku dňu vyhlásenia rozsudku boli splnené podmienky, s ktorými žalobca a žalovaný 1/ spojili okamžik nadobudnutia vlastníckeho práva k rodinným domom v celom rozsahu. Podľa žalobcu nie je správne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že zo zmluvy nevyplýva obmedzenie nadobudnutia vlastníckeho práva až úhradou poslednej dohodnutej splátky. Z ustanovenia bodu 12.1 jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo k rodinným domom nadobúda žalovaný 1/ priebežne. Dohoda zmluvných strán teda umožňovala, aby žalobca, ako zhotoviteľ, bol vlastníkom rodinných domov v každej etape ich zhotovovania s tým, že veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach sa v závislosti od úhrady ceny objednávateľom, resp. jej splátok, postupne - priebežne znižovala. Výlučným vlastníkom rodinných domov v celom rozsahu sa mal žalovaný 1/ stať až dňom úplného zaplatenia ceny za dielo, t.j. úhradou poslednej dohodnutej splátky. Keďže žalovaný 1/ doposiaľ cenu za dielo žalobcovi v celom rozsahu neuhradil, základná podmienka, s ktorou žalobca a žalovaný 1/ spojili okamžik prechodu vlastníckeho práva k dielu v celom rozsahu nebola splnená, v dôsledku čoho sa žalovaný 1/ nemohol stať vlastníkom diela v celom rozsahu.
12. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj postavenie žalovaného 2/, keď neprihliadol na skutočnosť, že dohodou, ktorú žalovaný 1/ a 2/ dňa 21.7.2014 spolu uzatvorili, došlo k postúpeniu práv, povinností a záväzkov zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ len zo stavebného povolenia, nie aj zo zmluvy o dielo. Stavebná činnosť, prípadne aj dokončenie diela inými osobami, nemá na výhradu vlastníctva v prospech zhotoviteľa diela žiadny vplyv. Aj keby došlo medzi žalovanými 1/ a 2/ k postúpeniu práv a povinností zo zmluvy o dielo v súlade so zásadou, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám, sa žalovaný 2/ nemohol stať vlastníkom rodinných domov v celom rozsahu. Rovnako nebol oprávnený uzatvárať so žalovanými 3/ až 6/ kúpne zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď nezohľadnil samotný zmysel a účel inštitútu výhrady vlastníctva, a to zabezpečenie zaplatenia ceny za dielo. Skutočnosť, že objednávateľ diela sa stáva jeho vlastníkom až úplným zaplatením ceny za dielo, vytvára na objednávateľa tlak, aby pohľadávku zhotoviteľa splnil. Pokiaľ výhrada vlastníckeho práva v prospech zhotoviteľa trvá, objednávateľ nemôže so zhotoveným dielom voľne nakladať. Na existenciu a trvanie výhrady vlastníctva zhotoviteľa nemá vplyv dokonca ani odstúpenie od zmluvy, nakoľko Obchodný zákonník prechod vlastníckeho práva k zhotovovanej veci s odstúpením od zmluvy nespája. V prejednávanej veci je navyše dané odstúpenie od zmluvy medzi procesnými stranami sporné. Poukazovanie na dobromyseľnosť žalovaných 3/ až 6/ pri nadobúdaní nehnuteľností zo strany súdu prvej inštancie nepovažuje žalobca za správne, nakoľko pasívnu legitimáciu pri vlastníckych žalobách má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci.
13. Čo sa týka druhého dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol a to existenciu žaloby na plnenie (18Cb/22/2014) žalobca uviedol, že tento dôvod nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby, nakoľko Okresný súd Zvolen konanie o nej zastavil. Uvedené uznesenie nemohol žalobca objektívne v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť, nakoľko mu bolo doručené až po pojednávaní, t.j. po skončení dokazovania. Dôvod, pre ktorý bolo konanie v časti o zaplatenie sumy zastavené, a to nezaplatenie súdneho poplatku v lehote stanovenej výzvou, doručenou žalobcovi dňa 11.5.2017, však nastal ešte pred pojednávaním. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd prihliadol na ním poukázané skutočnosti a jeho odvolaniu vyhovel.
14. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí o.i. uviedli, že nesúhlasia s odvolacími dôvodmi, obsah odvolania žalobcu považujú za irelevantný a účelovo skresľujúci skutkový stav vo veci; žalobca ako odvolateľ, neuviedol vo svojom odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaní 1/,2/ považujú za správne. Žalobca nepreukázal žiaden relevantný titul, ktorým by svoju žalobu riadne zdôvodnil. Jeho žalobný návrh, obsah jeho prednesu v konaní na súde prvej inštancie a ani jeho tvrdenia obsiahnuté v odvolaní neobsahujú žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku napádaného rozhodnutia a preukázať opodstatnenosť žaloby; žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal existenciu okolností, ktoré by opodstatňovali jeho žalobu, resp. jej skutkové a právne opodstatnenie. Preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok potvrdil, keďže je vo výroku vecne správny. Žalovaní 1/, 2/ majú za to, že žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu akceptovateľným spôsobom odôvodnený; súd prvej inštancie rešpektoval právo, konal v súlade so zmyslom a účelom dotknutej právnej úpravy, jeho rozsudok je spravodlivý.
15. K odvolaniu sa následne vyjadrili aj žalovaní 3/ až 6/, ktorí uviedli, že Okresný súd v rozsudku správne konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe z dôvodu, že žaluje priamo na plnenie. Súd taktiež správne konštatoval, že žalobcom podaná žaloba nevytvára pevný základ pre právny vzťah stranám sporu, nakoľko pri prípadnom úspechu žalobcu by boli následne podané ďalšie žaloby na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj ďalšie žaloby žalovaných 3/ až 6/ voči žalovaným 1/ a 2/ (napr. žaloby na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny, náhradu vzniknutej škody). Žalovaní ďalej uviedli, že nie sú dané odvolacie dôvody uplatnené žalobcom v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, nakoľko súd nebol vzhľadom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu povinný vykonávať dokazovanie.
16. Nie sú dané ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu ako podmienka prípustnosti určovacej žaloby nie je skutkovou otázkou, nedostatok naliehavého právneho záujmu bol jednoznačne preukázaný, vzhľadom na čo skutkové zistenia súdu prvého stupňa uvádzané žalobcom v odolaní vybočujúce z rámca vzťahujúceho sa k osvedčeniu naliehavého právneho záujmu sú irelevantné a nespôsobilé založiť danosť tohto odvolacieho dôvodu.
17. Nie sú dané odvolacie dôvody ani podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, nakoľko nie sú zo strany žalobcu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli žalobcom uplatnené v prvostupňovom konaní. V zmysle § 217 ods. 1 prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ku dňu 27.9.2017 bolo vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 18Cb/22/2014 konanie iniciované žalobcom o žalobe na plnenie, vylučujúce danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej určovacej žalobe, ako aj zakladajúce prekážku litispendencie vo vzťahu k predmetu konania sp.zn. 33Cb/118/2015 ku dňu vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom. Zastavenie konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen sp.zn. 18Cb/22/2014 dňa 3.10.2017 (t. zn. po rozhodnutí prvostupňového súdu) v časti o zaplatenie sumy 67.247,26 eur je irelevantné vo vzťahu k vecnej správnosti rozsudku, nakoľko nastalo až po vyhlásení rozsudku, nastalo z dôvodu procesného zavinenia žalobcu v konaní sp.zn. 18Cb/22/2014, žalobca bol povinný zaplatiť vyrubený súdny poplatok a žalobca sám zavinil zastavenie predmetného konania v danej časti z dôvodu nesplnenia poplatkovej povinnosti, vzhľadom na čo nie sú splnené zákonné podmienky procesnej prípustnosti novôt v odvolacom konaní.
18. Podľa žalovaných nie je daný ani dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko predmetný odvolací dôvod sa vzťahuje iba k prípadom nesprávnej aplikácie právneho predpisu hmotného práva, čo v prejednávanej veci neprichádza do úvahy vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu nebol prvostupňový súd oprávnený ani povinný posudzovať žalobu v rovine hmotného práva.
19. Žalovaní 3/ až 6/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu konštatovali nedôvodnosť žaloby aj v rovine hmotného práva. Uviedli, že z ustanovení bodov čl. 12 a čl. 14 bod 14.4 Zmluvy, ako aj samotných tvrdení žalobcu uvádzaných v priebehu prvoinštančného konania vyplýva dohoda žalobcu so žalovaným 1/ o priebežnom nadobúdaní vlastníckeho práva žalovaného 1/ ku každej stavbe rodinného domu v súlade s postupom ich zhotovovania a priebežnými úhradami žalovaného 1/ v prospech žalobcu. Zo Zmluvy nevyplýva žalobcom tvrdené dojednanie o definitívnom nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným 1/ až uhradením poslednej splátky. Žalovaní poukázali na ust. § 542 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Žalobca so žalovaným 1/ v zmluve dojednali vyššie uvedenú drobnú modifikáciu predmetného režimu nadobúdania vlastníckeho práva. Priebežnou realizáciou zhotovovania stavieb predmetných rodinných domov a priebežnými úhradami žalobcom fakturovaných súm zodpovedajúcich žalobcom vykonaným plneniam predmetu zmluvy o dielo nadobúdal žalovaný 1/ vlastnícke právo k zhotovovaným rodinným domom. V čase odstúpenia žalovaného 1/ od Zmluvy boli stavby rodinných domov vlastnených žalovanými 3/ až 6/ vo vysokom štádiu rozostavanosti. Realizáciou zhotovovania stavieb rodinných domov teda došlo v okamihu ich rozostavanosti k vzniku nových samostatných vecí (stavieb spojených so zemou pevným základom a teda nehnuteľných vecí) ako samostatných objektov právnych vzťahov. Na základe vzniku stavieb rodinných domov a úhrad faktúr žalobcu vzťahujúcich sa k rozsahu jeho plnení do okamihu vzniku týchto rodinných domov ako samostatných vecí nadobudol žalovaný 1/ v súlade s ust. čl. 12 a čl. 14 bod 14.4. Zmluvy vlastnícke právo k stavbám rodinných domov (aktuálne vlastnených žalovanými 3/ až 6/), a to v celosti v rozsahu 100%. Po okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným 1/ k zhotovovaným stavbám rodinných domov už žalobcom tvrdená „výhrada vlastníckeho práva“ nezakladala žiadne právne následky z dôvodu jej rozporu s kogentným ust. § 120 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v režime Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy spôsobuje účinky ex nunc, pokiaľ niektoré práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy zanikli už pred odstúpením od zmluvy splnením, nemôžu opakovane zaniknúť v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného dôvodu vlastnícke právo k stavbám rodinných domov nadobudnuté žalovaným 1/ na základe zmluvy pred odstúpením od zmluvy, odstúpením žalovaného 1/ od zmluvy nezaniklo. Záverom žalovaní poukázali na ust. § 544 ods. 1 Obch. zák. a uviedli, že žalobca nie je a nemôže byť spoluvlastníkom žiadneho z rodinných domov uvedených v petite žaloby, vzhľadom na čo je žaloba (ako aj jeho odvolanie) v celom rozsahu nedôvodná aj v prípade, ak by bola vecne prejednávaná a žalobcove nároky posudzované v kontexte hmotného práva. Preto žiadajú, aby Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalovaným 3/ až 6/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.4.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
24. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
25. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (ZSP 4/2003).
26. Súd prvej inštancie poukázal v bode 31. rozsudku o.i. na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý vo svojej najnovšej judikatúre pripúšťa poskytnutie ochrany vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa, sp.zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.3.2016. Ústavný súd SR tu uvádza, že princíp dobrej viery chrániť účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R14/2009). Podľa súdu prvej inštancie žalovaní v 3/ až 6/ rade dobromyseľne nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu sp. č. XXX, XXX, s prihliadnutím na skutočnosť, že nemali mať vedomosť o tom, že predávajúci nie je vlastníkom rodinného domu, taktiež nemohli mať ani vedomosť o predmetnom súdnom konaní, pretože v čase podpísania kúpnej zmluvy nebola ani podaná žaloba na Okresný súd Zvolen, a v tom čase ani nemohla byť daná ani poznámka na kataster nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené je možno konštatovať, že žalovaní v 3/ až 6/ rade, ako kupujúci, boli v dobrej viere, že povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy nadobudli do vlastníckeho práva aj rodinné domy.
27. Súd prvej inštancie ďalej v bode 33. svojho rozsudku uviedol, že výnimočne sa teda aj tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti, pripúšťa určovacia žaloba, ale len pod podmienkou ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre právny vzťah stranám sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie ZSP 40/96 z. 4 a určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu ZSP 3/98 z. 1. Vyššie uvedená judikatúra sa nedá použiť v tomto konaní, nakoľko daná určovacia žaloba nevytvára pevný základ pre právny vzťah stranám sporu, a to ako bolo uvedené v bode 31. (rozsudku) dobrá viera žalovaných 3/ až 6/ rade, kde by v prípade úspechu žalobcu boli podané ďalšie žaloby na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj ďalšie žaloby žalovaných v 3/ až 6/ rade voči žalovaným v 1/ a 2/ rade.
28. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade neboli splnené podmienky prípustnosti určovacej žaloby a súd prvej inštancie správne žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. V článku 12 zmluvy o dielo si žalobca so žalovaným 1/ upravili vlastnícke právo, kde v bode 12.1 je uvedené, „zmluvné strany berú na vedomie, že inštitútom tejto ZoD sa uskutočňuje nadobúdanie vlastníckych práv k stavbe RD priebežne, jeho samotnou realizáciou a jeho úhradou. V článku 14 v bode 14.4 si zmluvné strany upravili, že berú na vedomie, že vlastníctvo 12 ks (v dodatku č. 1 11 kusov) montovaných EKO - keramických domov podľa projektu zhotoviteľa sa nadobúda priebežne a to v súlade s ustanovením článku 12 tejto ZoD.
30. V zmysle § 542 ods. 1 Obch. zák., ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.
31. Dispozitívna právna úprava ustanovuje režim vlastníctva a nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci tak, aby vyváženým spôsobom upravila vzťah medzi zmluvnými stranami. Žalobca a žalovaný 1/ si v Zmluve dojednali modifikáciu predmetného režimu nadobúdania vlastníckeho práva v zmysle ust. § 542 ods. 1 Obch. zák. Odvolací súd poukazuje na ust. čl. 12 zmluvy o dielo, kde si mali zmluvné strany dohodnúť výhradu vlastníctva a nepovažuje toto ustanovenie zmluvy za dispozitívnu výhradu vlastníctva, nakoľko je neurčité, nejasné a preto ho možno považovať za neplatné. Z ust. čl. 12 nevyplýva, že sa zmluvné strany odklonili od ust. § 542 ods. 1 Obch. zák. Nejedná sa teda o odchýlnu úpravu od Obchodného zákonníka a objednávateľ je vlastníkom veci v zmysle ust. § 542 ods. 1 Obch. zák. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že nikde v zmluve (ani v dodatku č. 1) nie je uvedené, že objednávateľ nadobúda vlastnícke právo uhradením až poslednej dohodnutej splátky.
32. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že žalobca v konaní tvrdil, že je vlastníkom minimálne v podiele 1/10 na každej z 11 nehnuteľností, toto svoje tvrdenie však ničím nepreukázal. Žalobca nepreukázal, ani ktorú zvyšnú časť diela a v akom rozsahu vykonal. Žalobcom tvrdené vlastníctvo v 1/10 z nehnuteľností, čo do určitosti sporu je nevykonateľné a nie je ho možné ani zapísať do katastra nehnuteľností.
33. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že súd prvej inštancie mal posúdiť ako predbežnú otázku dôvodnosť a oprávnenosť žalovaných 1/ a 2/ odstúpiť od zmluvy odvolací súd uvádza, že odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na výhradu vlastníctva upravenú v čl. 12 zmluvy, nakoľko sa nejedná o nadobúdací titul, pretože vlastnícke právo z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť. Úmyslom žalobcu bolo doplatenie ceny diela. Aj v prípade, ak by súd prvej inštancie určil (ako prejudiciálnu otázku), že odstúpenie žalovaných 1/ a 2/ od zmluvy je neplatné, žalobca by v diele aj tak nepokračoval, nakoľko dielo už bolo vykonané.
34. Ak by aj súd pripustil, že ustanovenie čl. 12 zmluvy o dielo je platné, vyvolalo by to ďalšie spory o vysporiadanie spoluvlastníctva, pričom je treba chrániť dobromyseľných vlastníkov nehnuteľností/ žalovaných 3/ až 6/, ktorí nadobudli vlastníctvo v dobrej viere. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.
35. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zn. III. ÚS 415/15 a zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016, kde Ústavný súd zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu.
36. Aplikujúc vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že je nevyhnutné poskytnúť ochranu žalovaným 3/ až 6/ ako dobromyseľným vlastníkom a to v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav navyše, ak bol zavŕšený rozhodnutím Okresného úradu K., ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
37. Záverom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje aj na uznesenie NS SR sp.zn. 5MCdo 1/2010, podľa ktorého žaloba o určenie vlastníckeho k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností, čo bol taktiež ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby, ako konštatoval súd prvej inštancie.
38. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že zastavenie konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen, sp. zn. 18Cb 22/2014 zo dňa 3.10.2017 je v tejto veci právne irelevantné vzhľadom k tomu, že odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok potvrdil ako vecne správny. Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu súdu prvej inštancie naviac vyplýva, že zastavenie konania pred Okresným súdom Zvolen, sp.zn. 18Cb 22/2014 nastalo z dôvodu na strane žalobcu, ktorý neuhradil súdny poplatok za podanú žalobu, čím sám zavinil zastavenie tohto konania. K zastaveniu konania pred Okresným súdom Zvolen, sp.zn. 18Cb 22/2014 došlo až po rozhodnutí súdu prvej inštancie v tejto veci.
39. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
40. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešní. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).