Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-244-2017.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/244/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú I. K., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov M. K., nar.XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom L. I., E. č. XXX/XXX a Z. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom I. X. č. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca pre maloletú I. K., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne na sumu 150,- Eur mesačne počnúc 01.09.2017, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2017 do 31.03.2019 vo výške 2.325,90 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. 7C/457/2010-94 zo dňa 28.03.2013 v časti výroku o výživnom pre maloletú I..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2017 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloleté dieťa zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne na sumu 150,- Eur mesačne počnúc podaním návrhu. Matka maloletého dieťaťa svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov jednak na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane oboch rodičov. Uviedla, že súd rozhodoval naposledy o výživnom na maloleté dieťa v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/457/2010 a to rozsudkom č. k. 7C/457/2010-94 zo dňa 28.03.2013. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že podľa jej informácii v čase podania návrhu, mal otec maloletej pracovať niekde v Rakúsku. Matka v zmysle svojho návrhu uviedla, že otec maloletej bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený trest odňatia slobody na štyri mesiace. Matka uviedla, že od predošlého rozhodnutia v otázke výživného pre maloleté dieťa uplynuli v čase podania návrhu viac ako štyri roky, maloletá ukončila 3. ročník základnej školy a náklady na maloletú vzrástli. V priebehu konania sa matka vyjadrila, že výšku výživného ponecháva na uvážení súdu, navrhuje výživné zvýšiť počnúc podaním návrhu.
2. Otec maloletej sa k návrhu matky na zvýšenie výživného písomne nevyjadril, návrh spolu s poučením účastníka v konaní a výzvou na vyjadrenie k návrhu prevzal dňa 27.10.2017, na pojednávanie vo veci nariadené na deň 04.04.2019 ( a ani na predchádzajúce) sa nedostavil napriek tomu, že bol o termíne
pojednávania písomne upovedomený dňa 25.03.2019, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
3. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa sa k návrhu matky na zvýšenie výživného pripojil, pričom výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s potvrdeniami o návšteve školy maloletého dieťaťa, potvrdením o príjme matky - mzdovými listami za rok 2016, 2017 a 2018, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky zo dňa 07.03.2019, potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky zo dňa 07.03.2019 ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, otcovstvo k maloletej Vanesse bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/457/2010-94 zo dňa 28.03.2013, pričom daným rozhodnutím bola maloletá Vanessa zverená do osobnej starostlivosti matky a otec maloletej bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu výživným vo výške 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne počnúc 28.12.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2013. Ani v tomto konaní sa otec maloletej nevyjadril, ani tohto konania sa nezúčastnil. V tom čase matka poberala rodičovský príspevok vo výške 212 Eur mesačne a následne po ukončení rodičovskej dovolenky poberala dávky v hmotnej núdzi od decembra 2011 do marca 2012 v sume 119,10 Eur mesačne. Otec v čase pôvodného rozhodnutia bol nezamestnaný, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, na pojednávania vo veci sa pravidelne nedostavoval aj napriek opakovaným predvedeniam zo strany polície, ktoré sa neporadili zrealizovať, nakoľko otec v ranných hodinách, podľa vyjadrenia ostatných rodinných príslušníkov, odchádzal v ranných hodinách do práce do Rakúska ( najmä podľa výpovede matky otca dieťaťa) . V čase pôvodného rozhodnutia mala maloletá I. päť rokov.
5. Matka je v súčasnosti slobodná, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je zamestnaná v spoločnosti M., s.r.o., s priemerným mesačným príjmom 664,39 Eur brutto. Matka žije s maloletou I. v spoločnej domácnosti svojich rodičov v rodinnom dome v L. I.. Mesačne prispieva na domácnosť a poplatky s tým spojené sumou 150 Eur.
6. Otec maloletej I. je aj naďalej slobodný, podľa zistenia súdu z dostupných údajov nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec bol od 24.04.2002 do 20.05.2002 a od 24.11.2003 do 21.12.2003 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 01.12.2003 do 31.01.2004 príjemcom sociálnej pomoci, od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.09.2007 do 31.01.2008 členom domácnosti, ktorej sa poskytla pomoc v hmotnej núdzi. Otec bol riadne zamestnaný iba počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚTVOS E. a to v rozmedzí od 13.12.2016 do 10.03.2017. Toho času otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec nepoberá dôchodkové, nemocenské a úrazové poistenie, v evidencii platiteľov poistného nie je vedený. Otec na výživu maloletej prispieva vo výške súdom stanoveného výživného, avšak s maloletou sa nekontaktuje a nestretáva sa s ňou ani on a ani jeho rodina ( otrec pravdepodobne aj naďalej pracuje v zahraničí).
7. Maloletá I. navštevuje v súčasnosti piaty ročník Základnej školy v L. I.. Ročný poplatok na ZRPŠ je 7 Eur, stravuje sa doma, platené záujmové krúžky nenavštevuje. Maloletá I. je zdravá.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
17. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 18. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, ke nastala podstatná zmena pomerov.
19. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990), teda všestranný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa.
21. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
22. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
23. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
pre maloleté deti uplynulo viac ako šesť rokov. K podstatnej zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého dieťaťa, keď maloletá Vanessa nastúpila už na druhý stupeň základnej školy. Pôvodne určené výživné vo výške 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v súčasnosti a to nielen s poukazom na vek a vývoj maloletého dieťaťa ale najmä s aj s poukazom na vývoj a rast životných nákladov v spoločnosti vôbec už nepokrýva ani len základné potreby maloletej I. - takto určené výživné predstavuje príspevok otca na potreby maloletého dieťaťa mesačne vo výške 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t. j. 28,08 Eur, čo je zhruba 0,93 Eur za deň na maloleté dieťa, z ktorej sumy matka nie je schopná zabezpečiť ani len základné potraviny na výživu dieťaťa, nieto ostatné potreby na všestranný rozvoj dieťaťa, zahŕňajúci nielen jeho výživu, ale aj kultúrne, športové, iné spoločenské potreby dieťaťa.
24. Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov na strane matky, ako aj s poukazom na skutočnosť, že otec sa počas celého konania k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadril, nedostavoval sa na pojednávania vo veci, nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie výšky výživného a v predmetnej veci nenavrhol žiadne dôkazy podstatné pre rozhodnutie. V danom prípade súd na strane otca prihliadal najmä na jeho schopnosti, vek otca ( otec je v aktívnom, produktívnom veku) , ale i na možnosti otca, teda čo objektívne môže otec maloletej zarobiť s ohľadom na svoj zdravotný stav, vek, nadanie, vedomosť, zručnosť, pracovné skúsenosti ako aj na situáciu na trhu práce a jeho aktivitu smerujúcu k získaniu zamestnania. Súd má za preukázané, že otec dlhodobo oficiálne „nepracuje“, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, dôchodkové, nemocenské a úrazové poistenie. Aj keď v minulosti dávky v hmotnej núdzi poberal, vzhľadom na časový odstup od vyplácania predmetných plnení súd konštatuje, že otec za dané časové obdobie mohol a mal svoju situáciu aj s ohľadom na maloleté dieťa čas zlepšiť. Otec počas výkonu trestu odňatia slobody pracoval, z čoho vyplýva, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby sa riadne zamestnal a prispieval na výživu maloletej Vanessy. Na základe uvedených skutočností súd pokiaľ ide o výšku výživného vyhovel návrhu matky v plnom rozsahu a výživné pre maloletú I. zvýšil zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 150 Eur mesačne. Z uvedenej sumy, zo svojho príjmu, ako aj z príspevkov štátu pre maloletú prídavky na dieťa, daňový bonus) matka maloletých detí bude mať dostatok prostriedkov, aby pokryla náklady na maloleté dieťa.
25. Zároveň súd poukazuje na závery aplikačnej praxe, kedy pri určení výživného je rozhodujúci príjem rodiča, ktorý rodič reálne mohol dosiahnuť, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové rizika zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadať na celkové majetkové pomery povinného rodiča a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. na jeho zjavne nevyužité schopnosti. (7CoP/237/2014).
26. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného súd stanovil aj výšku zročného výživného pre maloleté dieťa vo výške 2.325,90 Eur (za obdobie od septembra 2017 do júna 2018
- 122,87 Eur mesačne, t.j. 1,228,70 Eur spolu - 10 mesiacov x 122,87 Eur- rozdiel medzi výživným určeným teraz a výživným, ktoré otec v uvedených mesiacoch uhrádzal vo výške 27,13 Eur mesačne. Následne za obdobie od júla 2018 do marca 2019 - 121,92 Eur mesačne, t.j. 1097,28 Eur spolu - 9 mesiacov x 121,92 Eur - rozdiel medzi výživným určeným teraz a výživným, ktoré otec v uvedených mesiacoch uhrádzal vo výške 28,08 Eur mesačne.) Takto stanovenú výšku zročného výživného súd uložil otcovi uhradiť s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 2, 3 CSP.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.