Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8C/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Dudzíkom, Advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík JUDr. Kristína Gerová, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovanej: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. K. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Martin Kákoš, advokát, so sídlom Bernolákova 1546/32 Topoľčany, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria:

a) zostatok na vkladnej knižke č. S v sume 2 623,26 eur,

b) hodnota podielových listov vedených vo VÚB, a.s. na účte PL č. XXXXXX v sume 9 903,49 eur,

c) zostatok na vkladnej knižke žalobcu v sume 10 000 eur,

d) osobné motorové vozidlo Seat Leon, v zostatkovej hodnote 3 000 eur.

II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu patria položky uvedené pod písmenami b), c), d) uvedené vo výroku I. tohto rozsudku v celkovej hodnote 22 903,49 eur a do výučného vlastníctva žalovanej prikazuje položku pod písmenom a) uvedenú vo výroku I. tohto rozsudku v hodnote 2 623,26 eur.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 5 536,51 eur, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobca a žalovaná sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 764 eur, na účet tunajšieho súdu, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd priznáva znalcovi Ing. Róbertovi Kršiakovi proti žalovanej nárok na náhradu znalečného, ktoré mu nebolo vyplatené zo zloženého preddavku, v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Súd žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 11.07.2017, sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). V podanej žalobe uviedol, že manželstvo so žalovanou uzavreli 21.01.1984 a rozvedené bolo dňa 20.06.2016 rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C/189/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/288/2016 zo dňa 29.03.2017. K mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM medzi stranami nedošlo. Žalobca sa domáhal vyporiadania investícií, ktoré za trvania manželstva boli investované do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX, hospodárska budova súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX, garáž súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX a priľahlých zastavaných plôch a nádvorí parc. č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX v k.ú. K. B., zapísané na LV č. XXX. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že do predmetných nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej za trvania ich manželstva investovali nemalé finančné prostriedky, ktoré sa týkali prerobenia domu z jednej izby na špajzu, oprava strechy domu, oprava strechy letnej kuchyne vrátane elektrických rozvodov, oprava strechy garáže, vybudovanie žumpy a pivnice na sklad zeleniny, oplotenie záhrady, dvora, oddelenie dvora od záhrady plotom, vybudovanie prípojov vody, plynu a telefónu , prístavba k rodinnému domu, výmena podláh na chodbe, obývačke a spálni, kazetový obklad plafónov v dvoch izbách, osadenie plastových okien, od základu vybudovanie oplotenie predzáhradky, zámková dlažba pred vjazdom dvora rodinného domu, vyhotovenie drevoobkladu na chodbe, kuchyne a dvoch izieb, prerobená podlaha spálne a omietky v nej, zavedenie plynového kúrenia z kúrenia na tuhé palivo, vrátane plynového kotla, bojler na ohrev vody a zabudovanie kuchynskej linky do rodinného domu. Hodnotu týchto investícii žalobca v podanej žalobe vyčíslil na sumu 22 500 eur, pričom uviedol, že pri stanovení tejto hodnoty vychádzal z toho, že samotná žalovaná ocenila nehnuteľnosti ako celok na 80 000 eur, za ktoré ich ponúkala v čase podania žaloby na odpredaj, takže z tejto sumy podľa žalobcu na neho pripadá podiel investícií v sume 22 500 eur (v čase rozhodovania súdu už boli uvedené nehnuteľnosti odpredané tretej osobe - pozn. súdu).

2. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal aj vyporiadania hnuteľných vecí, spočívajúcich v zariadení rodinného domu a vybavenia domácnosti. Na základe dohody so žalovanou, počas súdneho konania sa napokon strany dohodli, že predmetom vyporiadania sú iba investície do predmetných nehnuteľností (ktoré nehnuteľnosti boli počas manželstva vo výlučnom vlastníctve žalovanej), peňažné prostriedky na (medzičasom zrušenej) vkladnej knižke č. S vedenej v SLSP, a.s. (č.l. 27), ktoré financie vybrala žalovaná, v sume 2 586,05 eur. Z potvrdenia hotovostného výberu zo SLSP z 30.11.2018 (č.l. 245) vyplýva, že v uvedený deň predmetnú vkladnú knižku zrušil žalobca a v tom čase sa na nej nachádzala už iba suma 37,21 eur, ktorú si ponechal.

3. Z vyjadrení strán na súdnom pojednávaní dňa 12.02.2019 (č.l. 246) ďalej vyplýva, že okrem spoločnej vkladnej knižky vedenej v SLSP, a.s., (ako je uvedená na č.l. 27) mal žalobca aj ďalšiu vkladnú knižku, s ktorou disponoval iba on, a ktorú zrušil po zániku manželstva. Na tejto vkladnej knižke mal sumu do 10 000 eur a jednalo sa o peniaze, ktoré zarobil. Túto vkladnú knižku si zakladal počas manželstva, argumentoval však tým, že žalovaná väčšinu času počas manželstva nebola zamestnaná. Žalovaná sumu finančných prostriedkov na uvedenej vkladnej knižke žalobcu t.j. 10 000 eur nerozporovala, žiadala však aj túto zahrnúť do masy BSM. Zároveň žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že by väčšinu času bola nezamestnaná, uviedla, že počas manželstva pracovala, ďalej sa starala o matku ako aj o domácnosť a výchovu detí.

4. Ďalej strany žiadali v rámci BSM vyporiadať aj hodnotu podielových listov evidovaných na žalobcu, ktorých hodnota podľa potvrdenia VÚB, a.s. (č.l. 59) predstavovala k 31.12.2015 sumu 9 903,49 eur. Uvedený účet podielových listov bol medzičasom tiež zrušený a uvedenú sumu si ponechal žalobca.

5. Okrem uvedených finančných prostriedkov ďalej strany žiadali do BSM zahrnúť aj motorové vozidlo Seat Leon, ktorého zostatkovú hodnotu strany zhodne uviedli vo výške 3 000 eur. Uvedené motorové vozidlo užíva žalobca, žalovaná súhlasila s tým, aby mu aj zostalo, nakoľko ona sama nemá vodičské oprávnenie.

6. Žalobca zároveň žiadal do vyporiadania BSM zahrnúť aj sumu 2 579,96 eur, titulom dôchodku ktorý mu bol Sociálne poisťovne vyplatený spätne za obdobie od priznania tohto nároku, ako to vyplýva aj z oznámenia Sociálnej poisťovne -ústredie zo dňa 06.05.2014 (č.l. 28), pričom zároveň uviedol, že túto sumu minula resp. spotrebovala žalovaná. Žalovaná potvrdila, že použila túto sumu, avšak bolo to pre potreby resp. nákupy do domácnosti. Pri tejto položke dospel súd k záveru, že sa jedná o bežný príjem jedného z manželov počas trvania manželstva, ktorý aj bol spotrebovaný počas ich manželstva, keďže v

tom čase žili v spoločnej domácnosti. V konaní nebolo preukázané, že by tieto peniaze žalovaná použila výlučne na svoju potrebu, mimo rámca spoločného hospodárenia a hradenia výdavkov za spoločnú domácnosť. Súd preto túto sumu pri vyporiadaní BSM nezohľadňoval.

7. Strany pôvodne súdu nepredložili žiadne doklady, ktoré by preukazovali výšku investícií vynaložených zo spoločných prostriedkov do predmetných nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pričom žalobca sa domáhal titulom ich vyporiadania od žalovanej zaplatenia sumy 22 500 eur. Žalovaná s uvedeným návrhom žalobcu nesúhlasila, výšku investícií zo spoločných prostriedkov do jej ostatného majetku vyčíslila v písomnom vyjadrení zo dňa 25.08.2017 (č.l. 20) na sumu 11 363 eur, z ktorého podiel žalobcu tak podľa nej predstavuje sumu 5 656,50 eur. Nakoľko k dohode strán ohľadom výšky vynaložených investícií zo spoločných prostriedkov na ostatný majetok vo vlastníctve žalovanej nedošlo, a žalobca trval na tom, aby mu žalovaná z uvedeného titulu vyplatila sumu 22 500 eur, súd na návrh žalobcu nariadil vo veci znalecké dokazovanie, za účelom určenia hodnoty vynaložených investícií, a v konaní ustanovil znalca Ing. Róberta Kršiaka.

8. Súd po vykonaní dokazovania výsluchom strán, svedka, znaleckým dokazovaním, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, zistil nasledovný skutkový stav:

8.1. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 21.01.1984 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany s čk. 5C/189/2016-14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2017.Uvedeným dňom zaniklo aj ich BSM. K dohode o jeho vyporiadaní medzi stranami nedošlo.

8.2. Medzi stranami nebolo sporné, že počas manželstva žili vo vyššie špecifikovanom rodinnom dome, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej a do tohto domu, v rámci jeho rekonštrukcie, investovali počas manželstva finančné prostriedky zo spoločných prostriedkov.

8.3. Žalobca ohľadom vynaložených investícií v podanej žalobe tvrdil, že hodnota investícií do rodinného domu bola vo výške 22 500 eur, zaplatenia tejto sumy sa však zároveň domáhal od žalovanej titulom vyporiadania (hoci inak by mal požadovať iba ich 1). Tvrdil, že niektoré práce robili majstri, niektoré robil svojpomocne. Prístavbu postavili sami dvaja so švagrom, takisto oplotenie, oplotenie predzáhradky, materiál bol kupovať on a prácu robil s bratrancom. Keď práce robili majstri, tak im sa aj platilo. Plyn, vodu, zapojenie telefonickej linky robili iní, to on sám robiť nemohol, takisto plastové okná, dvere. Žalobca však nedokázal presne špecifikovať resp. určiť, za aké práce reálne aj platili resp. či sa jedná aj o iné práce (za ktoré so žalovanou platili) než tie, ktoré vyplývajú a sú už teda zahrnuté v predložených dokladoch v prílohovej obálke č.l. 230 (napr. práce súvisiace s výmenou plastových okien, práce pri plynofikácii, pri zavedené telefónnej linky - ktoré už sú zahrnuté v predložených dokladoch), nakoľko si to už s odstupom času všetko nepamätá.

8.4. Žalovaná potvrdila, že počas manželstva do predmetných nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve boli vynaložené finančné prostriedky, investície vykonávali postupne počas manželstva, pričom niektoré investície platil aj ich syn O. Z..

8.5. Svedok O. Z. uviedol, že on platil za výmenu plastového okna a dverí zo zadnej časti domu v cene asi 25 000 Sk (z dokladu na č.l. 34 vyplýva že presne sa jednalo o sumu 25 800 Sk t.j. 856,40 eur) a platil aj vybudovanie prístrešku v celkovej sume 1 400 eur. Skutočnosť, že uvedený prístrešok v sume 1 400 eur platil svedok, potvrdil aj žalobca (č.l. 248).

8.6. Zo zhodného vyjadrenia strán na pojednávaní dňa 13.02.2018 (č.l. 60) v rámci charakteru resp. popisu vynaložených investícií vyplýva, že sa jednalo o: prerobenia domu z jednej izby na kuchyňu, realizované v roku 1994, opravy strechy domu v roku 2000, opravy strechy letnej kuchyne vrátane elektrických rozvodov v roku 2010, opravy strechy garáže v roku 2006,vybudovania žumpy v roku 1998, vybudovanie pivnice na sklad zeleniny v roku 1996, oplotenia záhrady a dvora v roku 2006, oddelenia dvora od záhrady plotom v roku 2006, realizácie prípojky vody, plynu, telefónu v roku 1998, výstavba prístavby k rodinnému domu v roku 1995, výmeny podláh - pokládka plávajúcich laminátových podláh v dvoch izbách v roku 2007, obkladu plafónov v dvoch izbách v roku 2000, 5 ks plastových okien, 1 ks vchodových dverí v roku 2007, predzáhradka so zámkovou dlažbou v roku 2012, drevoobklad na chodbe, kuchyni a dvoch izbách v rokoch 2004-2005, vystierkovanie spálne a položenie plávajúcej podlahy v nej v roku 2012, inštalácie plynového kúrenia, vrátane kotla a bojleru v roku 1998, zabudovanie kuchynskej

linky zakúpenej pred 20 rokmi. Už v rámci uvedeného pojednávania (dňa 13.02.2018) strany zhodne žiadali, aby znalec v rámci nariadeného znaleckého dokazovania neohodnocoval cenu prác, nakoľko tieto boli realizované svojpomocne.

8.7. Súdom ustanovený znalec Ing. Róbert Kršiak vo vypracovanom znaleckom posudku č. XXX/ XXXX, stanovil hodnotu vynaložených investícií (po odpočte hodnoty prác) na sumu 24 549,22 eur, ktorá pozostávala z nasledovných položiek:

- prerobenie domu z jednej izby na kuchyňu realizované v roku 1994 v hodnote 475,18 eur

- oprava strechy domu realizovaná v roku 2000 v hodnote 1 877,39 eur,

- oprava strechy letnej kuchyne, vrátane elektrických rozvodov realizovaná v roku 2010 v hodnote 881,24 eur,

- oprava strechy garáže realizovaná v roku 2006 v hodnote 428,98 eur,

- vybudovanie žumpy realizované v roku 1998 v hodnote 1 178,38 eur,

- vybudovanie pivnice na sklad zeleniny realizovaná v roku 1996 v hodnote 1 031,66 eur,

- oplotenie záhrady, dvora realizované v roku 2006 - murovaný múrik a na tom natiahnuté kovové pletivo a kovové stĺpiky o výške asi 1 meter v hodnote 1 443,11 eur,

- prípojky vody, plynu, telefónu realizované v roku 1998 (pripojenie na obecný plynovod a vodovod) v hodnote je 1 107,01 eur

- prístavba k rodinnému domu realizovaná v roku 1995 - vybudovanie chodby, WC, kúpeľne, špajzy a izby v hodnote 6 669,54 eur,

- výmena podláh - pokládka plávajúcich laminátových podláh v dvoch izbách realizovaná v roku 2007 v hodnote 791,10 eur,

- obklad plafónov v dvoch izbách realizovaný v roku 2000 - lepené polystyrénové kocky v hodnote 127,21 eur vrátane

- plastové okná 5 ks - z vnútornej strany biele, zvonka hnedé a l ks vchodové dvere- tiež z vnútornej strany biele a zvonku hnedé, v roku 2012 v hodnote 2 857,17 eur,

- predzáhradka so zámkovou dlažbou, realizované v roku 2012 v hodnote 3 322,91 eur vrátane

- drevoobklad na chodbe, kuchyni a dvoch izbách vo výške cca 1 m realizované v roku 2004-2004 v hodnote 441,26 eur

- prerobenie spálne - vystierkovanie a plávajúca podlaha, realizované v roku 2012 v hodnote je 220,67 eur

- zavedenie plynového kúrenia vrátane kotla a bojlera, realizované v roku 1998 v hodnote 841,81 eur

8.8. Žalobca so závermi predmetného znaleckého posudku súhlasil a žiadal, aby súd pri určení výšky vynaložených investícií a pri vyporiadaní BSM z jeho záverov vychádzal.

8.9. Žalovaná so závermi uvedeného znaleckého posudku nesúhlasila a uviedla, že podľa nej je tento posudok nepoužiteľný a vedie k absurdným záverom a nereálnym hodnotám investícií, ktoré v takej výške ako uviedol znalec, neboli nikdy vynaložené a spochybňovala aj postup znalca pri určení ich výšky. Podľa žalovanej znalcom použitá metóda určenia hodnoty investícií prostredníctvom vypracovanej porovnávacej ceny podľa cenníka CENEKON, nemôže byť v tomto prípade dôkazom o skutočne vynaložených nákladoch na tieto investície, nakoľko cenníkové ceny a stranami sporu skutočne vynaložené náklady, sú dve rozdielne hodnoty. Zároveň žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2018 (č.l. 183) poukázala na to, že na strane 6. bod 5 posudku znalec poukazoval aj na doklady predložené žalobcom, z ktorých vyplýva, že prevažná časť stavebných prác bola realizovaná sporovými stranami svojpomocne a zároveň si sami obstarávali aj stavebný materiál. Znalec však tieto doklady o skutočne vynaložených výdavkoch vôbec do posudku nepriložil a teda z nich pri vykonávaní posudku ani nevychádzal, tieto nie sú ani prílohou spisového materiálu. Podľa žalovanej nemôže byť za objektívny dôkaz o skutočnej hodnote týchto investícií považovaná všeobecná cenníková cena, ak je ich cena zistiteľná z predložených dokladov. Žalovaná zároveň prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala aj zmätočnosť a nepreskúmateľnosť posudku, nakoľko podľa nej z jednotlivých položkových rozpočtov vôbec nie je zrejmé, ktoré z oceňovaných položiek sa týkajú investícií do použitého materiálu a nie je vôbec uvedené súčtom, ktorých položiek znalec dospel k výsledným sumám pre jednotlivé investície. Ďalej podľa žalovanej znalec nemal vyčísľovať cenu stavebných prác, avšak stavebné práce v rozpočtoch uvádza, čím sa podľa žalovanej zneprehľadňuje čo do ocenenia započítal, a čo nie. Žalovaná namietala, že nie je spravodlivé aby bola zaviazaná vyplácať žalobcu z niečoho, čo skutočne nebolo vynaložené. Poukázala aj na záver znaleckého posudku, kde mal znalec podľa zadania súdu stanoviť hodnou investícií po odpočte hodnoty prác, avšak vo výslednej sume účtoval aj výrobnú a správnu

réžiu a suma 24 549,22 eur teda nie je hodnotou, ktorá bola stranami skutočne a reálne zo spoločných prostriedkov vynaložená.

8.10. Znalec Ing. Róbert Kršiak v rámci výsluchu na súdom pojednávaní dňa 18.12.2018 uviedol, že si preštudoval všetky doklady, paragóny a faktúry, ktoré mu účastníci predložili. Pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval podľa zadania súdu, pričom v čase jeho šetrenia na mieste, bol už predmetný dom predaný a nebol už v pôvodnom stave, nakoľko noví majitelia tam už robili stavebné úpravy. Predložené bloky a paragóny preštudoval, pričom niektoré nevykazovali výkaz výmer napr. na faktúre bolo uvedené iba piesok alebo cement, vápno, či roxor a preto nevedel určiť, načo boli použité a preto nebral do úvahy paragóny, ktoré nepreukazovali na aké investície boli použité, či to bolo napríklad na opravu izby, garáže alebo niečoho iného. Do položkovitého rozpočtu v rámci položky „ R“ zahrnul faktúry, ktoré boli preukázané. Niektoré údaje na nich nesedeli - napr. v rámci plynofykácie, pričom vo faktúre musí byť uvedený súpis prác, aby ju mohol použiť ako podklad pre znalecký posudok a v opačnom prípade, musí práce vyrozpočtovať - prepočítať, Keďže podľa zadania súdu nemal brať do úvahy práce, musel podľa cenníka vyrozpočtovať stavebnú investíciu ako takú vrátane práce, ku ktorej je zahrnutá celá réžia vrátane napr. odvodov nejakého majstra, a potom z toho sa dá vyčleniť podľa Cenekonu iba dodávka. Nebral napr. do úvahy faktúry za plastové okná, pretože to nesedelo. Musel som postupovať podľa cenníka, resp. neboli dodané všetky faktúry za plastové okná, pretože tých okien tam bolo viac. Od K- Plast mu bola pôvodne predložená iba cenová ponuka, v ktorej sú uvedené 2 okná, nakoniec zistil 4 okná. Faktúry, ktoré sa mu nezdali, vyrozpočtoval podľa cenníka. Nepoužil ani predloženú faktúru za vyvložkovanie komína, keďže z nej nevyplývalo, koľko metrov akého materiálu bolo použité. Z niektorých faktúr bral len časť, napr. pri telefónnej prípojke mu strany uviedli, že napr. ryhu na kábel si vykopali sami. Rovnako aj pri žumpe mu bolo oznámené, že žumpu kopal žalobca sám, preto nezahrnul zemné práce, a nacenil len tú samotnú žumpu. Znalec zároveň uviedol, že faktúry, ktoré použil alebo z ktorých použil iba časť, v posudku neuvádzal ani ako prílohy, z textu posudku to nie je možné zistiť. Celú faktúru však do posudku neprebral ani jednu.

8.11. Z výpisu VÚB Banky (č.l. 57) vyplýva, že žalobca vlastnil podielové listy v hodnote 9 903,49 eur.

8.12. Následne po predložení dokladov o reálne vynaložených investíciách ako sú špecifikované v prehľade na č.l. 257, ktorý bol vypracovaný na základe odsúhlasenia uvedených položiek podľa predložených dokladov (prílohová obálka č.l. 230) stranami sporu na pojednávaní dňa 12.02.2019 (č.l. 246-253) v sume 9 201,30 eur pripočítal aj položku vaňovej batérie a výtokového ventila v sume 49,15 eur (1 480,60 Sk - pokladničný doklad zo dňa 03.10.1995 z predajne VUCHT, a.s., keďže ide o investíciu vynaloženú pri rekonštrukcii kúpeľne a ide o veci zabudované v rámci prívodu a odtoku vody do uvedenej miestnosti). Celková suma reálne vynaložených a preukázaných investícií zo spoločných prostriedkov v rámci rekonštrukcie nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej tak predstavuje sumu 9 250,45 eur.

8.14. Súd do hodnoty investícií, podľa predložených dokladov (č.l. 230) nezahrnul sumu 385,94 eur, nakoľko táto pozostáva z položky za nákup postele bez čela a prehozu v sume 4 000 Sk (132,78 eur), nákupu súčiastok v predajni TRENO Sport v sume 125 Sk (4,15 eur) pričom nie je zrejmé o aké položky resp. veci sa jednalo, nákup koberca v KMK Kinček v sume 2 475 Sk (82,15 eur), podlahovú krytinu (Gumolín) a nákup drogérie a pracích prostriedkov v sume 1 557 Sk (52,35 eur), nákup nábytku resp. vybavenia do WC - držiak, zrkadlo a kuchynské potreby v sume 617 Sk (20,49 eur), ďalej nebola zahrnutá ani suma 11,88 eur (nákup zvončeka a batérií duracell); v uvedených prípadoch sa totiž jedná o hnuteľné veci, ktorých vyporiadania sa napokon strany na základe dohody nedomáhali. Ide teda (titulom nezahrnutých položiek) o nižšiu sumu, než ako bola súdom v rámci sporných položiek oboznámená na pojednávaní dňa 14.03.2019, v dôsledku akceptácie sumy 49,15 eur, ako je špecifikovaná v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia.

8.15. Žalobca aj potom, čo boli súdu predložené doklady o výške skutočne vynaložených výdavkov, titulom investícií do predmetných nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej, požadoval, aby súd pri ohodnotení investícií vychádzal zo sumy určenej znalcom t.j. zo sumy 24 549,22 eur.

9. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

9.1. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

9.2. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a medzi stranami nesporné, že manželstvo uzavreli dňa 21.01.1984 a ich manželstvo zaniklo dňa 29.05.2017, kedy nadobudol právoplatnosť vyššie špecifikovaný rozsudok o rozvode ich manželstva. Uvedeným dňom zároveň zaniklo aj BSM sporových strán.

11. V prípade konania o vyporiadanie BSM súd rešpektuje dispozíciu sporových strán s predmetom konania t.j. súd vyporiadava len tie veci resp. majetok patriaci do BSM, ktoré sporové strany urobili predmetom konania t.j. len tie veci, ktoré niektorá zo strán označila za predmet BSM. Prekročiť ich návrhy súd môže len pokiaľ ide o cenu resp. hodnotu, a v kvalitatívnom spôsobe vyporiadania, teda v tom, ako veci rozdelí. Procesná iniciatíva ohľadom majetku patriaceho do BSM teda prináleží výlučne sporovým stranám. Pokiaľ by súd túto zásadu nerešpektoval, išlo by o procesnú vadu v zmysle § 216 Civilného sporového poriadku. 12. Súd preto rešpektoval dohodu strán ku ktorej dospeli počas súdneho konania, a na základe ktorej žiadali v rámci BSM vyporiadať masu, ako je špecifikovaná v bode I. výroku tohto rozsudku.

13. V danom prípade súd nezistil dôvody na vyslovenie tzv. disparity podielov sporových strán v rámci vyporiadania BSM. V zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadní sa zásadne vychádza z tohto, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Aj keď ustanovenie tretej a štvrtej vety § 150 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby bol tento princíp rovnosti podielov modifikovaný súdom v rámci súdneho vyporiadania BSM, na základe vykonaného dokazovania súd dôvod na prijatie záveru o disparite podielov nezistil. Obaja bývalí manželia boli počas manželstva zamestnaní, mali svoje príjmy, z ktorých sa hradili náklady spojené s bývaním a rekonštrukciou predmetného rodinného domu. Z listinných dokladov vyplýva, že aj žalovaná bola počas manželstva zamestnaná resp. poberala aj opatrovateľský príspevok, a zároveň sa starala o domácnosť ako aj výchovu detí. Žalobca v spore namietal, že žalovaná väčšinu času počas ich manželstva nepracovala, pričom však z oznámenia Sociálnej poisťovne (č.l. 260-264) súd zistil, že žalovaná sa nachádzala v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti od 01.11.2010 do 30.06.2011, pričom dávku v nezamestnanosti reálne poberala od 01.11.2010 do 30.04.2011. V období od 01.03.1997 do 31.05.2002 bola zamestnaná s pravidelným príjmom, v období od 01.08.2006 do 30.03.2007 poberala peňažný príspevok za opatrovanie, v období od 01.09.2006 do 21.11.2008 bola evidovaná ako dobrovoľne poistná v nezamestnanosti, od 01.02.2008 do 31.10.2010 bola zamestnaná, od 04.07.2011 do 31.12.2013 poberala od štátu príspevok za opatrovanie. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaná sa v rámci svojich schopností podieľala na vynaložených investíciách, ako aj na nadobudnutí vecí do BSM. V konaní teda nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že by sa žalovaná k veciam tvoriacim BSM, správala nezodpovedne, alebo, že by nezodpovedne nakladala alebo hospodárila s týmito vecami. Na vyslovenie disparity podielov tak nebol zistený žiaden dôvod.

14. Spornou medzi stranami tak zostala v konaní hodnota investícií vynaložených zo spoločných prostriedkov do výlučného majetku žalovanej. V takom prípade, aj podľa ustálenej súdnej praxe, sa pri zisťovaní takýchto investícií vychádza z ceny vecí a prác vložených do ostatného majetku druhého z manželov v čase, kedy boli tieto vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov, ako to (nesprávne) urobil žalobca v podanej žalobe, v ktorej sám uviedol, že pri vyčíslení sumy 22 500 eur, ktorej zaplatenia sa titulom vyporiadania domáha od žalovanej vychádzal z toho, že samotná žalovaná ocenila nehnuteľnosti ako celok na 80 000 eur, za ktoré ich ponúkala v čase podania žaloby. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo10/2011 zo dňa 26.06.2012). Z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že v prípade takto (zo spoločného majetku) vynaložených investícií do ostatného majetku druhého manžela,

sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície a pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác, vložených do ostatného majetku druhého manželstva v čase, kedy boli skutočne a reálne vynaložené (rovnaký právny názor je vyslovený aj v uznesení Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoP/27/2018 zo dňa 12.09.2018).

15. V prejednávanej veci je zrejmé, že pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal z popisu resp. charakteru vykonávaných prác, ako boli stranami definované aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 13.02.2018 (č.l. 60), pričom strany zhodne uviedli, že väčšinu prác vykonávali svojpomocne alebo za pomoci rodiny a známych, a za tieto práce teda neplatili. Pokiaľ chcel žalobca namietať, že predložené doklady o vynaložených nákladoch neobsahujú všetky investície, ktoré boli vynaložené, musel by potom presne špecifikovať k vybudovaniu ktorej konkrétnej veci alebo prerábky určitej časti, nie sú predložené doklady, čo však žalobca neurobil, a to aj s poukazom na už vyššie konštatovanú skutočnosť, že rozsah resp. druh investícií (plynofikácia, oplotenie, prerábka izby, ...) nerozporoval. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by v dôsledku vykonávaných rekonštrukcií platili strany nejakému tretiemu subjektu aj ďalšie sumy za práce, okrem tých, ktoré sú zahrnuté resp. ktoré vyplývajú z predložených dokladov (prílohová obálka č.l. 230.). Z vyjadrenia strán práve naopak vyplýva, že väčšinu prác vykonávali svojpomocne, prípadne prostredníctvom priateľov a známych, a za takto vykonávané práce neplatili. Súd preto dospel k záveru, že takto vykonávané práce nemožno oceňovať v rámci investícií do ostatného majetku žalovanej, pretože za tieto práce žiadne finančné náklady reálne vynaložené neboli (viď vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj Krajského súdu v Nitre). V tejto súvislosti súd vo vzťahu k podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej titulom vypriadania, zaplatenia sumy 22 500 eur poukazuje na to, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada t.j. strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten, kto túto povinnosti nesplnil. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy, pričom dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie potom súd dospel k záveru, že v spore nebolo preukázané, že by strany zo spoločných prostriedkov vynaložili na ostatný majetok žalovanej (titulom rekonštrukcie domu a jeho okolia) peňažné prostriedky v takej výške, na základe ktorej, by podiel žalobcu predstavoval sumu 22 500 eur, ale ani v takej výške, k akej dospel znalec v ním vypracovanom znaleckom posudku.

16. Je totiž napr. zrejmé, že v znaleckom posudku znalec ohodnotil investície na základe rozpočtovania podľa cenníka, pričom do tohto výpočtu napr. v rámci výmeny okien, vybudovania žumpy, montáže kuchynskej linky, vybudovania prístrešku, vychádzal z postupu prostredníctvom rozpočtu, pričom však z vyjadrenia strán je zrejmé, že časť sumy za výmenu plastových okien platil syn sporových strán, výkop pre žumpu realizoval žalobca svojpomocne, kuchynská linka bola 20-ročná a jednalo sa o postavenie dvoch dielov nad seba, vybudovanie prístrešku v sume 1 400 eur tiež platil syn strán sporu. Čiže aj z výsluchu strán potom vyplýva, že skutočne a reálne vynaložené prostriedky na rekonštrukciu neboli v tej výške ako vyplývajú zo znaleckého posudku, a preto súd z jeho záverov (po predložení dokladov

- č.l. 230) a po podrobnom vyjadrení sa strán k týmto dokladom (pojednávanie zo dňa 12.02.2019) nemohol vychádzať. Investíciami vynaloženými zo spoločného na ostatný majetok jedného z manželov, nie je ani práca jedného z manželov vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1128/2005).

17. Súd preto aj s poukazom na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj Krajského súdu v Nitre, vychádzal pri určení výšky investícií zo spoločných prostriedkov manželov do ostatného majetku žalovanej, z reálne vynaložených nákladov, ako sú preukázané dokladmi (na č.l. 230), keďže hodnotu investícií ako sú vyčíslené vo vypracovanom znaleckom posudku strany (v porovnaní s dokladmi o ich reálnej výške) v skutočnosti nikdy nevynaložili. Preto je súd toho názoru, že žalobca sa nemôže od žalovanej domáhať náhrady 1 nákladov, ktoré v skutočnosti reálne nikdy zo spoločných prostriedkov vynaložené neboli. 18. Vychádzajúc zo zhodného vyjadrenia strán, celková masa prostriedkov patriacich do BSM (bez investícií) tak predstavovala sumu 25 483,39 eur a tvoria ju: žalovanou spotrebovaný zostatok na vkladnej knižke vedenej v SLSP, a.s., č. S v sume 2 623,26 eur, žalobcom spotrebovaná hodnota podielových listov vedených vo VÚB, a.s. na účte PL č. XXXXXX v sume 9 903,49 eur, žalobcom spotrebovaný zostatok na vkladnej knižke žalobcu v sume 10 000 eur, osobné motorové vozidlo Seat Leon v zostatkovej hodnote 3 000 eur. Vychádzajúc z rovnosti podielov sporových strán v zmysle § 150

Občianskeho zákonníka, podiel každého z bývalých manželov je potom 12 741,70 eur (25 483,39: 2 =12 741,70 eur), ktorý by mal obdržať každý z nich. Žalobkyňa však do svojho vlastníctva nadobudla iba sumu 2 579,96 eur , t.j. žalobca by jej mal doplatiť na vyrovnanie podielu sumu 10 161,74 eur. Od tejto sumy však súd odpočítal 1/2 vynaložených investícií t.j. sumu 4 625,23 eur. Výsledná suma, ktorú je potom žalobca povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu je 5 536,51 eur (10 161,74 eur - 1/2 investícií t.j. 4 625,23 eur = 5 536,51 eur).

19. Stranám súd podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 764 eur podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, keď súdny poplatok je 3% z hodnoty vyporiadavaného majetku, t.j. zo sumy 25 483,39 eur.

20. V konaní ustanovenému znalcovi bola právoplatným uznesením tunajšieho súdu č.k. 8C/14/2017-185 zo dňa 01.10.2018 priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku v sume 851,86 eur, s tým, že suma 450 eur mu bola poukázaná zo zloženého preddavku žalobcu, a vo vzťahu k zvyšnej sume 401,86 eur súd v uvedenom uznesení uviedol, že o nej bude rozhodnuté v rámci rozhodovania vo veci samej. V danom prípade v zmysle § 253 platí, že ak nemôžu byť trovy dôkazov vyporiadané zo zloženého preddavku, je oprávnená osoba odkázaná na konečnú náhradu trov proti konkrétnej sporovej strane v režime § 262 CSP. Nakoľko rozsudok vo veci sa doručuje iba sporovým stranám a nie znalcovi, bolo potrebné rozhodnúť v tomto rozsudku iba o nároku znalca voči konkrétnej strane konania, pričom konkrétnej sume, bude súd opätovne rozhodovať samostatným uznesením, ktoré potom bude doručovať aj samotnému znalcovi t.j. oprávnenej osobe.

21. Nakoľko v priebehu konania, až po vypracovaní znaleckého posudku, vyšlo najavo, že strany disponujú dokladmi o reálne vynaložených investíciách zo spoločných prostriedkov do ostatného majetku vo vlastníctve žalovanej, pričom ani žalovaná túto skutočnosť predtým súdu neoznámila, súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť znalcovi zvyšnú časť odmeny, ktorá nebola krytá preddavkom žalobcu, pričom súd prihliadol aj na to, že špecifickosť tohto predmetu konania je v tom, že konečné rozhodnutie je v záujme oboch sporových strán, pričom aj návrh resp. žalobu o vyporiadanie BSM, mohla podať ktorákoľvek zo strán tohto konania.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania súd zároveň v zmysle § 255 ods. 2 žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko každej strane sa v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka dostala polovica spoločného majetku, a teda tu nemožno aplikovať pomer úspechu a neúspechu pri nahliadaní na výsledok konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.