Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/59/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.apríla 2019 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr. Anny Haviarovej a Mgr. Dagmar Kulišíkovej, v trestnej veci obžalovaného L. L., nar. XX.XX.XXXX, pre pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do 01.01.2016, s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaný L. L., nar. XX.XX.XXXX P. Ž., trvale bytom L. X., G. XXXX/XXX, prechodne bytom L. X., G. XXXX/X-XX,

je vinný, že

najmenej od mesiaca august 2011 do 21.9.2015, kedy manželka obvineného, W. L., odišla zo spoločnej domácnosti, obv. L. najskôr v rodinnom dome v B. č. XXX, C. L., kde býval s W. L. a ich tromi maloletými deťmi od septembra 2009 do septembra 2014, neskôr v byte, v L.. X., G. XXXX/X-XX, kde býval s rodinou od septembra 2014 do 21.9.2015, týral svoju manželku W. L., toho času bytom u rodičov V. W., U. XXX/ XX, C. L., a to tak, že

- opakovane, zo začiatku minimálne jedenkrát do mesiaca, neskôr denne, ju bezdôvodne fyzicky napádal, otvorenou dlaňou jej dával facky do tváre, sácal ju do steny, ťahal ju za vlasy, kopal do nôh a do brucha, opľúval ju, pričom W. L. zo strachu pred obvineným nebola u lekára na ošetrení, hoci mávala modriny a drobné tržné rany,

- vyhrážal sa jej, že fyzicky zlikviduje jej otca L. Y. a jej dvoch bratov a prehlásil, že je zvedavý, ako sa bude tváriť otec poškodenej, keď nájde najmladšieho maloletého syna U. v igelitových vreciach porezaného na kúsky pred dverami svojho domu,

- hádzal po nej rôzne veci, ako taburetku, tanier, pohár a rozbíjal taniere tak, že ich hádzal o zem,

- vulgárne poškodenej W. L. nadával a ponižoval ju tak, že jej vytýkal, že je neschopná matka, že sa nevie postarať o deti a domácnosť, že nevie upratať, pričom jej s ničím doma nepomohol, vytýkal jej, ako manželke, že mu nevie poskytnúť to, čo chlap potrebuje, vyžadoval od nej, aby ho vždy čakala doma aj s deťmi a teplou večerou, keď prišiel z práce, a prelo musela byť vždy doma, pričom keď prišiel z práce a zostal doma, býval zatvorený v izbe a hral počítačové hry, pri ktorých ho nesmel nikto vyrušovať, lebo sa rozzúril,

- keď prišiel z práce a zostal doma, býval zatvorený v izbe, kde hral počítačové hry, pri ktorých ho nesmel nikto vyrušovať, lebo sa rozzúril,

- keď začala poškodená W. L. pracovať, vyčítal jej, že málo zarába, pritom jej posielal v čase jej pracovnej zmeny denne niekoľko stoviek sms správ, alebo jej telefonoval, lebo ju chcel kontrolovať, pretože ju podozrieval z nevery a keď bola s deťmi a obvinený bol v práci, poškodená mu musela písať, volať a posielať MMS správy o tom, kde sú, čo robia, lebo na všetko musela mať povolenie od obvineného,

- izoloval ju od jej rodiny, zakazoval jej, aby sa so svojou najbližšou rodinou stýkala,

- nútil ju, aby sa s ním v nočných hodinách rozprávala, a to aj proti jej vôli a poškodená W. L. preto nemohla spať,

- v presne nezistený deň v roku 2012 jej po hádke priložil zozadu na krk kuchynský nôž so slovami, že keď ho bude hnevať, ako ľahko by sa to dalo vyriešiť, z čoho mala poškodená W. L. strach o život a zdravie,

- dňa 22.08.2015, asi o 22.30 h, keď sa vrátila spolu sa maloletými deťmi od svojich rodičov z rodinnej oslavy domov, do bytu č. XXXX/X-XX, na sídlisku G. L.. X., a keď ukladala deti spať, obvinený L. vybehol zo spálne bytu, hoci mal byť na odpoludňajšej zmene, začal na ňu kričať a oplzlo jej nadávať, že mu pokazila život, že ako mohla ísť bez jeho dovolenia k rodičom, triasol ňou, držiac ju za plecia, trieskal ju o stenu, kopal ju botaskami z každej strany do stehien, brucha, chrbta, a to najmenej 30-krát, udieral ju rukami najmenej 20-krát po celom tele, kde zasiahol, niekoľkokrát ju opľul, viackrát sa jej vyhrážal, že ju vyhodí cez zatvorené okno, pričom byt sa nachádzal na siedmom poschodí obytného domu a tento útok trval asi 45 minút, pričom poškodená W. L. sa ani nevládala brániť, nakoľko bola otrasená z náhleho útoku, ale aj preto, že obv. L. bol fyzicky zdatnejší, pričom všetko sledovali dve ich maloleté deti, starší syn a mladšia dcéra, ktoré plakali a kričali, následne zobral z bytu všetky mobilné telefóny, vrátane telefónu poškodenej, všetky kľúče od vchodových dverí, odpojil WIFI, zamkol vchodové dvere, nestarejúc sa o to, čo urobil poškodenej W. L., pričom táto sa s deťmi nemohla nijakým spôsobom dovolať pomoci, po čom, keď utíšila deti a ľahla si spať, sa obvinený vrátil domov asi o 02.00 h dňa 23.08.2016, zobudil poškodenú a nútil ju opäť, aby sa s ním rozprávala, lebo ak by tak nebola urobila, vyhrážal sa jej znovu, že ju vyhodí z okna, a preto poslúchla, a znovu jej vytýkal, že keby nebola odišla k rodičom a keby ho poslúchala, nič by sa nebolo nestalo, pričom z jeho konania mala poškodená W. L. stály stres, strach o život a zdravie, trpela psychicky aj fyzicky, pričom po konfliktoch jej sľuboval, že sa všetko zmení, len ho musí poslúchať, a tak v záujme udržania rodiny a aj preto, že mu vždy uverila a odpustila, nakoľko mala ku nemu stále silnú citovú náklonnosť, zo spoločnej domácnosti odišla až dňa 21.09.2016, kedy využila situáciu, keď obv. L. nastúpil do zamestnania po skončení práceneschopnosti.

teda

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, nestálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a bezdôvodným odopieraním spánku, tak čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

tým spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do 01.01.2016, s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák.,

a odsudzuje sa za to

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2016, na trest odňatia slobody v trvaní 7 / slovom : sedem / rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaradzuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného L. L. obžalobu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/,ods. 2 písm. d/ Tr. zák., účinného do 01.01.2016, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd Považská Bystrica dňa 13.11.2017 vyhlásil rozsudok, na základe ktorého obžalovaného uznal vinným v zmysle obžaloby a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný sa voči uvedenému rozsudku v plnom rozsahu odvolal.

Uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.07.2018 bol rozsudok súdu I.stupňa zrušený a vec bola vrátená, v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por., súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal, pričom dôvod zrušenia bol ten, že boli porušené procesné práva obžalovaného s tým, že krajský súd nariadil okresnému súdu doplniť a vykonať dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Taktiež, aby okresný súd odstránil procesné pochybenia, ktorých sa dopustil pri prvotnom rozhodnutí.

Obžalovaný v rámci prípravného konania poprel spáchanie uvedenej trestnej činnosti a na hlavnom pojednávaní využil zákonné právo a odmietol vypovedať, pričom pri výsluchoch svedkov bol obžalovaný vždy poučený, že sa môže vyjadrovať k svedeckým výpovediam a k jednotlivým dôkazom, čo využil, a teda sa potom podrobne vyjadroval ku konkrétnym výpovediam svedkov.

Súd v zmysle uznesenia krajského súdu doplnil dokazovanie v naznačenom smere, a to výsluchom znalca L.. H. K., výsluchom svedkov: L. L. st., T. L., O. L., L. V., Z. V., Y. W., T.. N.. W. U.?, V. W., Z. Y., Z. X., výsluchom mediačnej a probačnej úradníčky Okresného súdu Považská Bystrica - T.. T. U., oboznámením sa ako s listinným dôkazom znaleckým posudkom MUDr. W. z konania Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XP/XX/XXXX, oboznámením sa trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. XT/XX/XXXX-XX ako s listinným dôkazom a to dokreslením osobného profilu páchateľa, oboznámením sa záznamom Obvodného oddelenia PZ Púchov, oboznámením sa prepisom komunikácie e-mailovej ako aj SMS správy medzi obžalovaným a poškodenou, oboznámením sa ostatnými listinnými dôkazmi, a na základe takto vykonaných skutočností zistil nasledovné:

Súd predvolal na hlavné pojednávanie na výsluch znalca L.. H. K., ktorý v rámci prípravného konania vypracoval znalecký posudok z odboru psychológie pod č. XX/XXXX. Znalec sa pridržal svojho znaleckého posudku, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že u poškodenej sa jedná o silne introvertnú osobu s prvkami úzkosti, vyplývajúceho zo zlého manželského vzťahu. Poškodenú charakterizoval ako poddajnú, submisívnu, ústupčivú a nekonfliktnú osobu. Intelektuálnu úroveň poškodenej znalec označil pri pásme ľahkej nadpriemernej inteligencie. U poškodenej vyšetrením nezistil žiadne sklony k fantazírovaniu, vymýšľaniu si a fabulizácií. Uviedol, že je minimálna pravdepodobnosť toho, že by poškodená si uvedené prežitky vymyslela alebo ich nejakým spôsobom zveličovala. Ďalej znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku bol oboznámený aj s inou obdobnou trestnou činnosťou zo strany obžalovaného, pričom výpovede týchto oboch poškodených, teda poškodenej z konania iného a poškodenej v tomto konaní, presne zodpovedajú „ako cez kopirák“ skutočnostiam ohľadne osoby obžalovaného. Jednoznačne ustálil záver, že to čo poškodená vypovedal sa zakladá na pravde. K ďalšej otázke zo strany prokurátora, ako by charakterizoval vzťah poškodenej k obžalovanému, uviedol že poškodená obžalovaného ľúbila, vždy mu odpustila a prepáčila jeho správanie sa voči nej. Doslova uviedol, že obžalovaný poškodenou manipuloval a psychicky túto deptal. Počas vyšetrenia samotnej poškodenej zistil markantné znaky strachu pred obžalovaným a strach pred obžalovaným. Pociťovala zo strany obžalovaného k svojej osobe určité nebezpečenstvo. Navonok sa prejavovali tieto vzťahy anticipačnou úzkosťou u poškodenej. Jednoznačne v jej správaní sa prejavovali obavy, čo sa udeje a čo sa bude v domácnosti diať. Mala z tohto strach, s vysokou pravdepodobnosťou konanie, resp. psychické prejavy, u poškodenej boli vyvolané konaním zo strany obžalovaného. Konaním obžalovaného voči poškodenej, u tejto vyvolalo až psychické poruchy, a to v dosť závažnej miere. Znalec poukazoval najmä aj na tú skutočnosť, že pokiaľ on bol oboznámený s trestnou činnosťou obžalovaného, kde bol obžalovaný odsúdený za obdobnú trestnú činnosť, presne zapadá štruktuálne toto konanie obžalovaného ku poškodenej, k rovnakému konaniu k poškodenej L.. Záverom znalec uviedol, že pokiaľ aj popisoval okolnostné predpoklady obžalovaného, tohto nevyšetroval, nemal povinnosť ho vyšetriť, vychádzal však z údajov z iného spisu, ktorý si on v rámci prípravy znaleckého posudku a vyšetrovania, mal právo zabezpečiť, aby týmto spôsobom mal preukázanú osobnostnú štruktúru páchateľa s tým, že jeho nezaujíma, či uvedený trestný rozkaz má účinky zahladenia alebo nemá, to je právna otázka nie psychologická. Záverom znalec uviedol, že psychický stav poškodenej v čase vyšetrovania, podľa jeho názoru, nebol ovplyvnený inou osobou ako obžalovaným, bola by to len minimálna možnosť a túto v podstate znalec ani nepripustil. Na doplňujúce otázky znalec uviedol, že celkové správanie obžalovaného voči poškodenej, u tejto vyvolávalo pocit týranej trpiteľky a veľmi zle takéto správanie zo strany obžalovaného znášala.

Obžalovaný v rámci zaujatia stanoviska k výpovedi znalca poukazoval najmä na tú skutočnosť, že znalec ustálil závery ohľadne jeho osoby bez toho, aby ho vyšetroval, na čo znalec uviedol, že on nepotreboval jeho vyšetrovať k tomu, aby ustálil taký záver ako ustálil, vychádzal z výpovedí poškodenej, iných listinných dôkazov a najmä z predchádzajúcich správ v rámci iného trestného konania, ohľadne osoby obžalovaného.

Po výsluchu znalca súd pristúpil k výsluchom svedkov. Svedok L. L. st., otec obžalovaného, uviedol že on vnímal vzťah medzi jeho synom a poškodenou, teda jeho nevestou, ako dobrý. Stretávali sa na rôznych rodinných oslavách. On nepozoroval žiadne konflikty alebo nedorozumenia medzi nimi. Oboch, teda aj obžalovaného aj poškodenú, charakterizoval dobre, on ich vnímal ako dobrých ľudí. Nemal, ani doteraz nemá, s poškodenou zlé vzťahy, ani žiadne konflikty. Svedok v podstate uviedol, že on nikdy nebol prítomný pri nejakej hádke alebo konflikte. Uviedol, že vie o tom, že určité obdobie keď sa presťahovali do Považskej Bystrice bol obmedzený styk poškodenej s jej rodinou, z akého dôvodu, to on nevie. V skutočnosti, či v čase keď bývali, po dobu asi troch mesiacov v spoločnej domácnosti, teda u rodičov obžalovaného, svedok má vedomosť o tom, či mala poškodená kľúče alebo nie, uviedol že kľúče boli zavesené, či teda ona mala kľúče alebo nemala sa vyjadriť nevedel. Na konkrétnu otázku zo strany splnomocnenca poškodenej, či sa pamätá, že sa mu táto v roku 2013 pri návšteve sťažovala na správanie obžalovaného, uviedol že on si toto nepamätá, nemá takú pamäť, aby si to pamätal.

Svedkyňa T. L., matka obžalovaného, uviedla že manželstvo jej syna s nevestou považovala za usporiadané, harmonické, dokonca až romantické. Nikdy sa vyše však nezaujímali o vzťahy aké majú medzi sebou, nevstupovali do ich manželského spolužitia. Obžalovaného charakterizovala ako pokojného, kľudného človeka. Taktiež sa kladne vyjadrila k poškodenej, avšak podľa jej názoru je pod silným vplyvom jej otca. Na konkrétnu otázku obžalovaného svedkyňa uviedla, že si myslí, že poškodená by vôbec takéto súdne konanie nechcela, že je to všetko konšpirácia jej otca, ktorý sa mu v minulosti vyhrážal, že ho dostane so svojimi známymi do basy. Svedkyňa ďalej uviedla na otázky prokurátora, ako by charakterizovala kontakt poškodenej, teda jej nevesty, s jej rodinou - s rodinou nevesty, uviedla že na prijímaní sa všimla, že poškodená sa s rodičmi nejako nerozpráva. Neskúmala aké to má dôvody, neriešila to. Napriek tomu, že povedala poškodenej, aby zavolala rodičov na oslavu, táto povedala že ona vie čo má robiť a rodičov svojich nezavolala. Skutočnosť, že jej syn, teda obžalovaný, mal mimomanželskú známosť a že bol dokonca odsúdený, nevedela. Jej to nepovedal ani syn ani nevesta. Na doplňujúcu otázku zo strany predsedu senátu, či vzhľadom na odsúdenie v minulosti jej syna, pre násilnú trestnú činnosť voči žene, by verila tomu že jej syn je schopný udrieť ženu, uviedla že tomu neverí; i keď potom dodala, po konfrontácií s tým, že skutočne sa k tomuto aj priznal, že sa v deťoch mýlime. Na doplňujúcu otázku, aký význam alebo čo by z toho mal otec poškodenej, aby nejakým spôsobom nahovoril svoju dcéru krivo obviniť obžalovaného zo skutkov, ktoré sú popísané v obžalobe, svedkyňa uviedla že otec poškodenej je pomstychtivý človek. Svedkyňa poprela, že by niekedy videla na poškodenej znaky týrania, že by sa jej táto sťažovala, podľa jej slov bola vždy usmiata. Neverí tomu, že by jej syn robil také príkorie aké sa popisujú na pojednávaní. Na konkrétnu otázku zo strany poškodenej na svedkyňu, či táto si pamätá, že v minulosti jej telefonovala v noci, teda poškodená svedkyni, s tým že sa jej sťažovala, že jej syn L. má milenku, že jej popísala ako sa k nej správa a že tento telefonát sa udial krátko predtým ako si chcela siahnuť na život, svedkyňa uviedla že ona si takýto nočný telefonát ani iný telefonát nepamätá, i keď si pamätá že poškodená ju konfrontovala aj pred svojim otcom s takouto informáciou, pričom aj pred jej otcom jej povedala že nie je pravda, že by jej niekedy povedala že aj ona si svoje musela vytrpieť s manželom, tak nech si vytrpí aj ona. Poprela, že by takéto slová niekedy použila. Svedkyňa v podstate v ďalšej výpovedi sa nevedela vyjadriť, respektíve sa vyjadrovala tak, že pochybuje že by mohla byť poškodená týraná.

Ďalej súd vypočúval svedka O. L., brata obžalovaného. Tento uviedol, že podľa jeho názoru jednoznačne všetko to je robota bývalého svokra jeho brata, ktorý ho nemal rád a sa mu v minulosti vyhrážal a podobne. Dôvod na to mal ten, že brat si dovolil z pohľadu svokra odísť zo zamestnania od svokra, nakoľko málo zarábal. Uviedol, že nebol nikdy prítomný toho, aby sa jeho brat s poškodenou niekedy hádali. Nezbadal žiadne prvky, že by táto bola týraná. Poprel, že by mu niekedy rozprávala aj pred svojim otcom poškodená, že jeho brat ju týra, že jej robí zle a podobne. V prípade, že by takéto niečo vedel, by to riešil. V minulosti svedok práve s otcom poškodenej podnikal s tým, že nejakým spôsobom sa rozišli zle. Svedok potom na doplňujúcu otázku zo strany splnomocnenca poškodenej o nejakej dopravnej nehode, ktorú mala mať poškodená, uviedol že pamätá si, že niečo také mu telefonovala a došiel na to, že nie je pravdou to čo mu povedala, že to auto nabúrala do iného auta ale táto skutočnosť v podstate absolútne nesúvisela s prejednávanou vecou, takže ju súd vyhodnotil ako nepodstatnú. Pravdepodobne chcel splnomocnenec poškodenej týmto preukázať, že tým že volala poškodená bratovi obžalovaného, bála sa obžalovaného. Je možné, že sa bála jeho reakcie, a to že mu nabúrala auto, čo samo o sebe ešte nesvedčí tomu, že by takýto strach by bol vyvolaný tým, že bola týraná a podobne. Takže súd túto časť výpovede v podstate nepovažoval za potrebnú vyhodnocovať.

Súd vypočúval susedov obžalovaného a poškodenej, ktorých výsluch navrhol obžalovaný, a to L. V. a Z. V., ktorí sa zhodne vyjadrili v tom zmysle, že v podstate obžalovaného ani jeho manželku riadne nepoznali, nespomínajú si, že by počuli nejaké kriky z bytu, ani nezaznamenali nejaké stopy po násilí. Svedkyňa Y. W. uviedla, že obžalovaný a poškodená boli susedia v obci Nimnica. Pravidelne sa stretávali, avšak ona sa stretávala najmä s poškodenou. Nesťažovala sa jej, že má nejaké problémy, avšak jej správanie bolo zvláštne lebo vždy keď zbadala manžela - obžalovaného, ihneď bežala domov, pričom vždy povedala nejakú výhovorku aby nemusela ostať. Takéto správanie sa jej ako aj ostatným kamarátkam, ktoré sa spolu stretávali, zdalo čudné. Poškodená sa však nikdy počas týchto návštev nesťažovala na správanie manžela. Všimla si, že všetko okolo domu robila poškodená, v záhrade a podobne. Až dodatočne na oslave 30.narodenín, kde boli ešte ďalšie 4 susedky sa dozvedela od W. L., že bola týraná, porozprávala im ako sa k nej manžel správa, pričom plakala. Podľa jej názoru /svedkyne/ si vtedy W. nevymýšľala a hovorila pravdu. Okrem tohto, nezaznamenala žiadne správanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že by bola týraná a podobne.

Svedkyňa V. W. uviedla, že obžalovaného a poškodenú pozná ako susedov, nemali bližší vzťah, pričom neskôr s poškodenou pracovali v jednej firme. Táto sa vedela posťažovať len v tom smere, že je na všetko sama, že manžel hráva len nejaké hry. Bola smutná a stalo sa, že v robote aj plakala. Uviedla, že niečo sa doma stalo. Podľa nej sa riadne starala o rodinu a bola dobrou matkou. Obžalovaného v podstate ani nepozná. Pamätá si však, že asi na jeseň roku 2015 videla, že poškodená má opuchnutú peru, pričom povedala že ju manžel zbil, pričom ešte povedala, že aj ona mu to vrátila. Okrem tohto, nič iné nikdy nezbadala.

Súd potom vypočul, na návrh splnomocnenca poškodenej, T.. N.. W. U.?, špeciálnu pedagogičku základnej školy Púchov, ktorá uviedla, že obžalovaného nepozná, pozná poškodenú ako matku ich syna, ktorý navštevoval túto školu. Svedkyňa uviedla, že pracuje ako špeciálny pedagóg, pričom jej práca spočíva v tom, že pracuje so žiakmi s určitými prejavmi správania sa. Minulý rok v júni ju práve z tohto dôvodu oslovila triedna učiteľka maloletého L. L., teda syna obžalovaného a poškodenej, s tým že je potrebné s týmto chlapcom riešiť určité jeho problémy. U chlapca sa začal prejavovať stopy agresie, výbuchy, nezvládanie svojich emócií. Na základe týchto skutočností potom svedkyňa ako špeciálny pedagóg začala spolupracovať a nariadila konzultácie s maloletým. Do konca minulého školského roku s ním tri alebo štyri konzultácie, kde sa snažila prísť na dôvody jeho správania. Vzhľadom na posun v správaní sa maloletého dospeli k záveru, že práve tieto konzultácie slúžia k zlepšeniu správania sa maloletého, tak preto aj raz do mesiaca aj v tomto školskom roku, teda v prebiehajúcom školskom roku, sa s ním stretáva a problémy s ním konzultuje. Je to na základe dohody s matkou dieťaťa. Na začiatku týchto konzultácií s maloletým L. v podstate špeciálna pedagogička - svedkyňa zistila, že maloletého L. pozná ešte z minulosti, a to keď navštevoval základnú školu v Považskej Bystrici na sídlisku Rozkvet a bol žiakom 3.ročníka. Pri týchto konzultáciach si svedkyňa všimla, že má červené oči, je nevyspatý, zíva. Na priamy dotaz, prečo teda je v takom stave maloletý, uviedol že nemôže spať, nakoľko keď si ľahne tak má v hlave výjavy, a to z minulosti, čo zažívali doma. Bližšie sa svedkyňa ohľadne tejto témy s maloletým nebavila. Následne svedkyňa uviedla, že bola oslovená splnomocnencom poškodenej k tomu, čo môže by maloletý L. vypočutý, zásadne toto ona odmietla, vzhľadom na chlapcove prežitky z minulosti a jeho psychický stav. Považuje jatrenie jeho spomienok za absolútne nevhodné voči maloletému. Nakoľko svedkyňa chcela poznať aj názor maloletého, opýtala sa ho pri konzultácií, či by chcel ako svedok vypovedať, on uviedol že nie, že on si netrúfa takéto niečo absolvovať. Pri tom ako sa maloletého pýtala, teda či chce ísť vypovedať na súd, mu v podstate uviedla, že hádam si to ani nepamätá a on jej na to odpovedal, že to zlé úž vytesnil, že to zlé sa zabúda ale predsa si pamätá na fyzické bitku, ako otec mamu zbil, lebo je chlap tak preto zvíťazil. Túto skutočnosť jej povedal tento školský rok. Na konkrétnu otázku zo strany splnomocnenca poškodenej na svedkyňu, či si myslí, vzhľadom aj k svojmu postaveniu aj skúsenostiam, že maloletý L. ju zavádzal, v prípade že popisoval čo bolo doma. Uviedla, že jednoznačne by toto vylúčila, nemal dôvod aby jej klamal. Pokiaľ jej maloletý L. popisoval fyzické útoky otca na matku, popisoval jej to úplne pragmaticky, bez akýchkoľvek emócií, v podstate bol z toho smutný. Záverom svedkyňa jednoznačne zhrnula svoju výpoveď do troch základných bodov. Maloletý bol svedkom v minulosti násilného konania v rodine. U maloletého to zanechalo určité stopy na správaní a nie je vhodné maloletého vypočúvať.

Súd ďalej vypočul ako svedkyňu Z. Y., matku poškodenej, ktorá uviedla, že v súčasnej dobe nemá žiadny bližší vzťah k obžalovanému, ani negatívny, ani pozitívny. Stretávajú sa len vtedy keď si tento príde pre deti. K pomerom v rodine svojej dcéry uviedla, že považovala v podstate jej manželstvo za čiastočne usporiadané, nestarala sa do jej problémov v rodine. Nikdy sa jej dcéra počas manželstva nesťažovala na manžela. Bola však svedkom viacerých rodinných hádok. Dokonca bola svedkom toho ako jej manžel, teda obžalovaný, poškodenej škaredo vynadal. Na dcére však videla, že nie je jej príjemné, respektíve táto nechce aby ona ako matka ju navštevovala, vždy si našla nejakú výhovorku, aby návštevu matku zamedzila v jej domácnosti. V tom čase však nikdy nepovedala poškodená svojej matke - svedkyni, že je to z toho dôvodu, že si to nepraje jej manžel - obžalovaný. Napriek tomu, že svedkyňa si upovedomovala, že v manželstve jej dcéry nie je všetko v poriadku, jej sa na to nepýtala, nakoľko sa nechcela týmto spôsobom do jej problémov starať. Taktiež vie od svojich druhých dcér, že raz boli pomáhať Kristíne - poškodenej, pri upratovaní domu. Keď prišiel domov obžalovaný vyhodil ich, ešte im aj vynadal. Taktiež vedela o tom, že rozbíjal taniere, dokonca mal syna tak zbiť, že nemohol ísť ani do školy, nakoľko mal samú modrinu. Ale napriek tomu si ho poškodená zastávala, respektíve nikdy otvorene v tom čase nepovedala, že je týraná, že jej robí zle. Taktiež bola svedkom toho ako na oslave narodenín vnukov prišiel obžalovaný na túto oslavu, pravdepodobne ho pozvala matka detí - poškodená, s tým že došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a otcom poškodenej, kde ho obžalovaný volal na „férovku“. Obžalovaný sa správal značne agresívne. Na konkrétnu otázku prokurátora, prečo poškodená toľko trpela a neohlásila to a vracala sa stále do tohto vzťahu, svedkyňa uviedla že asi ho aj mala rada ale sa ho aj bála, nakoľko sa stalo, že obžalovaný povedal že nájde rozsekané telo svojho dieťaťa pred domom v igelitovom vreci a podobne. V podstate ju týmto spôsobom vydieral a vyhrážal sa ublížením detí. Aj na základe neustálych konfliktov s obžalovaným, požiadal otec poškodenej obžalovaný, aby odišiel z rodinného domu, v ktorom býval, pričom odišla aj ona, odišli teda spoločne z tohto rodinného domu. Chvíľu bývali u rodičov obžalovaného, neskôr mali svoj byt. V tomto čase, teda keď bývali samostatne, v podstate poškodená ako keby odmietala akúkoľvek komunikáciu so svojou rodinou, preto jej matka- svedkyňa jej písala len SMS správy s tým, že sa má kam vrátiť. Z celkového správania poškodenej na rôznych rodinných oslavách bolo vidieť, že sa vyhýba rodine, respektíve aj keď prišla na promócie svojej sestry, ihneď po promócií chcela ísť preč, bolo vidieť že má zakázané byť s rodinou. Na konkrétnej tejto oslave bola atmosféra v celku dobrá až do doby keď zavolal obžalovaný poškodenej, táto sa rozplakala a povedala, že musí ísť ihneď domov. Tento jej vyčítal prečo išla k rodine keď jej to zakázal. Následne svedkyňa potvrdila scénu zo dňa 22.08.2015, kedy prišla poškodená spolu s deťmi z rodinnej oslavy domov, pričom už vtedy žiadala matku aby nešla do jej domácnosti. Evidentne sa bála prísť domov. Keď jej volala v uvedený večer, v noci, či je všetko v poriadku, dcéra jej už nezdvíhala telefón. Následne sa potom dozvedela od dcéry čo sa doma dialo, teda že bola napadnutá mužom, že tento nešiel do roboty, respektíve z roboty sa vrátil, bol v byte skrytý a tam ju napadol. Vysvetľovala jej, že ju zamkol domu, zobral jej telefón, odpojil internet. Taktiež sa dozvedela od ďalšej dcéry Z., že ju videla na druhý deň na hodoch v Považskej Bystrici s tým, že mala poškodená modrinu. Po tomto konkrétnom incidente jej svedkyňa neustále volala, písala, aby sa odsťahovala od neho, aby s ním nežila lebo pochopili, že je v manželstve týraná. Spočiatku na to nereflektovala, nakoniec sama dcéra žiadala, aby ju odsťahovali a v noci keď bol obžalovaný v robote, ju aj skutočne odsťahovali domov. Po tom ako sa odsťahovala, k ním prišiel za ňou, pre ňu, pričom tam robil cirkus. Keďže svedkyňa ho zbadala, povedala dcére že prišiel L., na to W. dcéra sa úplne roztriasla a povedala „tatinko zlý, mamu bije“. Obžalovaný sľuboval, že bude dobrý, nech sa vráti, plakal a proste robil tam okolo toho cirkus. Záverom svedkyňa zhrnula svoju výpoveď v tom, že v podstate počas doby kedy poškodená - jej dcéra bývala s obžalovaným v spoločnej domácnosti, sa nikdy nesťažovala na neho, i keď tušili a videli, aj z celkového správania, bolo zrejmé že všetko v poriadku nie je. To že bola bitá sa dozvedeli až po tom, čo sa v septembri k nim presťahovala, dokonca ukázala aj matke fotku z mobilu, kde bola zachytená modrina na pere. Až potom sa následne dozvedeli, že bola aj fyzicky napádaná a bitá zo strany obžalovaného.

Súd ďalej vypočúval ako svedkyňu Z. X., sestru poškodenej, ktorá uviedla že v čase jej sestra s obžalovaným bývali v spoločnej domácnosti, bývala tam aj ona. Nejakým spôsobom sa vzájomne nestarali do vzťahov s tým, že ale bola svedkom určitého neadekvátneho konania a správania sa obžalovaného, pritom ako sa raz starala svedkyňa o syna poškodenej, keďže si musela ísť nakúpiť. Obžalovaný vrieskal, kričal po nej a správal sa dosť agresívne. Sestra o svojich vzťahoch v manželstve nerozprávala. Prvýkrát jej povedala, že v rodine niečo deje až keď bola na návšteve u svedkyne spolu s ďalšou sestrou, keď si všimla svedkyňa všimla, že poškodená má poškriabané nohy, povedala jej že vzhľadom k tomu, čo sa deje v jej manželstve rozmýšľala nad samovraždou, bola pri Váhu, kde chcela skočiť do vody. Vtedy sa aj dozvedela, že ju má manžel, teda obžalovaný, týrať, biť a podobne. Poškodená svojej sestre povedala len že ju kopne, opľuje, že dostane facku, ale konkrétne kedy to bolo, pri akej situácií, jej bližšie nepopisovala. Viac o problémoch v manželstve začala rozprávať až po tom, čo od obžalovaného jej sestra odišla. Svedkyňa však nikdy nebola svedkom fyzického napadnutia zo strany obžalovaného k poškodenej, akurát raz videla na nej, tesne pred odsťahovaním, modrinu. Poškodená jej ako sestre povedala v podstate o tom, akým spôsobom žila v manželstve až po tom čo sa definitívne odsťahovala od obžalovaného, pričom jej uviedla, že to bolo niekoľko rokov od začiatku ich manželstva, takéto správanie zo strany obžalovaného. Konkrétne situácie, kedy, kde a ako to bolo, to jej nepovedala. Taktiež jej povedala, že ju zbil aj pred synom, pričom syn vedel, že sa do tohto nemá starať. O pravdivosti údajov, ktoré jej poskytla sestra - poškodená je jednoznačne presvedčená. Sestra by si nebola schopná také niečo vymyslieť.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu T.. T. U., probačnú a mediačnú úradníčku Okresného súdu Považská Bystrica. Táto uviedla, že mala na starosti probáciu obžalovaného v inej trestnej veci, ktorá bola postúpená z Okresného súdu Trenčín, na výkon probácie. Probáciu vykonávala s obžalovaným L. a o tejto probácií bola informovaná aj manželka obžalovaného, nakoľko takýmto spôsobom probácia prebieha, pri takýchto trestných činoch. Obžalovaný v rámci probácií priznal, že sú v rodine určité problémy, že sa ich snaží riešiť. Pri rozhovoroch s manželkou obžalovaného bolo vidno na nej, že aj táto chce zachovať rodinu, má záujem aby riadne žili. Svedkyňa uviedla, že v rámci probácií si pamätá na jednu neobvyklú situáciu, kedy ona len s manželkou odsúdeného, v tomto prípade poškodenou, s tým že jej zavolal obžalovaný, táto ostala úplne v šoku, v podstate ihneď povedala svedkyni, že musí odísť niečo vyriešiť, aj hneď odišla. Celý telefonát prebiehal v takom zmysle, že bola úplne vydesená. Následne jej povedala, že prišli nejaký opravári, že musí ísť okamžite domov. S určitosťou to nebola bežná reakcia na telefonát od manžela, ostala úplne bes seba. Napriek tomu, že poškodená svedkyni tvrdila, že nemá strach z obžalovaného, evidentne tento telefonát ju presvedčil, že poškodená má z obžalovaného strach. Aj z iných pohovorov z poškodenou dospela svedkyňa k záveru, že táto sa ho skutočne bála. Konkrétne napríklad povedala na psychologické poradenstvo, ktoré navštevoval obžalovaný, že toto mu pomáha, je kľudnejší a už tak často nedochádza k výbuchom zlosti zo strany obžalovaného. Záverom svedkyňa uviedla, že z celkového kontaktu s poškodenou vyvodila záver, že táto má veľký strach pred manželom a bojí sa ho.

Prokurátor potom zameral dokazovanie na oboznamovanie sa s listinnými dôkazmi, pričom oboznámil ako listinný dôkaz aj závery znaleckého posudku MUDr. I. W., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu a tento znalecký posudok bol vypracovaný pre potreby súdu, a to konkrétne v konaní o rozvode, pod sp. zn. XP/XX/XXXX. V tomto znaleckom posudku znalec na základe vyšetrenia dospel k záveru, že navrhovateľka /poškodená/ neprejavuje žiadne znaky psychického ochorenia alebo poruchy, pričom odporca /obžalovaný/ prejavuje známky poruchy osobnosti v popredí so známkami emočnej nestálosti, zvýšenej explozivity a egocentrizmu s insuficienčnými pocitmi s prvkami chorobnej žiarlivosti a vzťahovačnosti. Táto jeho porucha sa manifestuje v interakcií so ženami, s ktorými má blízky vzťah /manželka, milenka/.

Súd sa potom oboznámil ako s listinným dôkazom trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. XT/XX/XXXX, pričom prokurátor poukazoval, že i keď sa toto odsúdenie považuje takej povahy, že naň nie je možné prihliadať, oboznamuje ho len z dôvodu dokreslenia povahových vlastností a rysov obžalovaného. Z tohto trestného rozkazu je zrejmé, že L. L. 14.01.2014 fyzicky napadol bezdôvodne vtedajšiu priateľku L.B., a to takým spôsobom, že ju nasilu vozil v aute, násilím ju vytiahol za vlasy z auta, fyzicky ju napadol tým spôsobom, že jej niekoľkokrát strelil facku, udrel ju päsťou do oblasti brucha a taktiež ju kopol do čela. K uvedenému skutku sa v plnom rozsahu doznal v rámci tohto trestného konania.

Prokurátor potom oboznamoval obsah elektronickej komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá komunikácia - prepisy tvoria súčasť spisu, z ktorej komunikácie je zrejmé, že tento písal poškodenej správy, z ktorých je zrejmé, že ju jednak urážal, napr. 14.05.2015 kde jej uviedol že je lenivá sviňa a vzťahy boli narušené. Taktiež je z tejto komunikácie zrejmé, že sa neustále dopytuje poškodenej kde sa nachádza, kde je, vyčíta jej neporiadok, vytýka jej že používa auto, vydeľuje jej čas kedy mu má telefonovať, vytýka jej že je na nič manželka a matka, vyčíta jej že je neporiadna, žiadal od nej aby mu zasielala fotky z miest kde sa nachádza, zároveň sa jej následne aj ospravedlňoval, v podstate ju aj citovo vydieral, že si niečo spraví a podobne. Taktiež jej zakazuje, aby jej mama prišla k nim domov. Dňa 10.09.2015, keď bola u lekára so synom a oznámila mu to, trval na tom, že chce ako dôkaz fotku z čakárne. Keď mu oznámila, že je na návšteve, jej to vyčítal, že mu robí nervy. Z celkovej komunikácie je zrejmé, že jej robil žiarlivostné scény. Taktiež uviedol, že jej zo strachu zobral telefón. Keď mu odpísala, že si ju mal viac všímať keď ju bil, odpovedal jej formou SMS správy /22.09.2015/, že ho to všetko mrzí, išiel zlou cestou, že sa zmení a môže ona teda aj už navštevovať svoju rodinu. Taktiež uviedol, že si je vedomý toho, že jej ubližoval, a to veľakrát, že ho to všetko mrzí. Taktiež jej uviedol, že už môže aj s kamarátkami chodiť, že už sa jej nikdy nedotkne, nikdy ju neudrie, reagoval skratovo a mrzí ho, že to takto robil. Taktiež sa doznal touto SMS správou, že jej bral mobil, že ho to mrzí. Dňa 30.09.2015 jej napísal, na jej správu keď mu oznámila že má modrinu že to videl aj W. U. L., že jej zobral telefón a nechal ju zbitú a dokopanú; jej odpovedal „poklad to všetko ma mrzí...a môžem ti sľúbiť, že už ťa nikdy neudriem...nezamknem a neobmedzím v slobode...deti to už nikdy neuvidia, chcem sa vám venovať a nie hrať jeblé hry“. Aj z ostatných prepisov tejto komunikácie je zrejmé, že aj týmito správami v podstate potvrdil, že jej ubližoval.

K tomuto dôkaznému prostriedku - prepisu komunikácie sa obžalovaný vyjadril tak, že to nie je pravda, že jej nepísal takéto veci a napriek tomu, že sa to nachádza ako súčasť spisu a túto komunikáciu predložila poškodená, sama si vytvorila takúto komunikáciu, nakoľko poznala jeho heslo na sociálnu sieť. Poškodená to jednoznačne poprela, uviedla že nemala dôvod takéto niečo robiť.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhli vypočuť ešte ďalších svedkov, a to L. X., T. X., T. Š.Ú. H. Y. I., čo majú byť rodinný príslušníci ako aj susedia, ako aj maloletého syna obžalovaného a poškodenej L. L.. Súd odmietol vykonanie týchto dôkazov, a to výsluch svedkov susedov súd nepovažoval za potrebné, nakoľko boli vypočutí viacerí susedia, títo sa v podstate k trestnej činnosti nevedeli vyjadriť, čo je pochopiteľné, nakoľko sa jedná o tzv. latentnú trestnú činnosť, pričom samotné fyzické napádanie ako aj slovné útoky sa nemuseli odohrávať takým spôsobom, že by o tom museli susedia vedieť. Aj z celkového spôsobu páchania trestnej činnosti zo strany obžalovaného mal súd za preukázané, že tento sa dopúšťal trestnej činnosti aj prostredníctvom elektronickej komunikácie, telefonicky a pri bežnej komunikácií, takže vôbec o tom žiadny sused nemusel ani vedieť. Čo sa týka odmietnutia výsluchu ich spoločného syna, matka maloletého, ktorej bol syn zverený na čas po rozvode zásadným spôsobom prejavila nesúhlas s výsluchom maloletého. Uviedla, že maloletý má značné psychické problémy, nie je vhodné aby ozrejmovanie týchto skutočností formou výpovedí bolo u maloletého žiadané a z tohto dôvodu súd vykonal dôkaz, a to oboznámením sa správou Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Bratislava, ktoré zariadenie maloletý L. navštevuje, kde Mgr. Y. T., riaditeľka ústavu, vylúčila výsluch maloletého, nakoľko vypočúvanie na súde by ho výrazne psychicky traumatizovalo. Túto skutočnosť potvrdila aj vo svojej výpovedi ako svedkyňa T.. N.. W. U.?, špeciálna pedagogička.

Po takto komplexne doplnenom dokazovaní, ktoré súd podrobne vykonal aj na základe rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, spolu s dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní, ktoré predchádzalo zrušujúcemu rozhodnutiu, a to najmä s poukazom na podrobné výpovede W. L., ako aj ostatných dôkazov. Opätovne súd dospel k záveru, a to bez akýchkoľvek pochýb, že súhrnom vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., účinného do 01.01.2016, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák., nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že tento týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a bezdôvodným odopieraním spánku, pričom takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. V celom konaní preukazovala poškodená a jej rodinní príslušníci skutočnosť, že táto bola zo strany obžalovaného týraná, pričom konanie obžalovaného, a to v hoci akej forme, vyhodnotil znalec z odboru psychológie L.. K. ako konanie, ktoré sa skutočne stalo, pričom vylúčil možnosť, že poškodená by si všetky tieto skutočnosti vymýšľala alebo by bola niekým nahovorená. Z celkového konania obžalovaného mala strach a jej psychické problémy boli vyvolané konaním zo strany obžalovaného. Jeho protiprávne konanie voči poškodenej u nej vyvolalo až psychické poruchy, a to až v dosť závažnej miere. Znalec poukázal aj na tú skutočnosť, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z iného trestného konania obžalovaného, pričom jeho ako znalca vôbec nezaujímala skutočnosť, či sa hľadí na toto odsúdenie alebo nehľadí. On vyhodnotil skutočnosti uvedené v tomto konaní /pred Okresným súdom Trenčín/ v súvislosti s popisom osoby obžalovaného. Taktiež uviedol na argumentáciu obžalovaného, že ako mohol hodnotiť jeho osobu keď ho ani nevyšetroval, že k tomu nepotreboval obžalovaného vôbec vypočúvať, aby zaujal stanovisko, nakoľko on v podstate ako znalec skúmal vplyv konania obžalovaného na poškodenú. Rodinní príslušníci zo strany obžalovaného v podstate vypovedali tak, že o ničom nevedeli a k trestnej činnosti sa podrobne vyjadriť nevedeli. Čo sa týka ďalších svedkov, ktorých súd vypočúval, tak títo nepriamo potvrdili tvrdenie poškodenej, teda že o tom že bola týraná sa dozvedeli v podstate až v čase keď sa poškodená odsťahovala od obžalovaného. Veľmi významná z tohto pohľadu je výpoveď Z. Y., matky poškodenej, ktorá presne popísala ako vnímala vzťahy medzi jej dcérou a manželom s tým, že evidentne oni ako rodinní príslušníci poškodenej vyhodnotili správanie poškodenej tak, že táto má až panický strach z obžalovaného. Poškodená niekoľko rokov znášala správanie sa obžalovaného voči nej, pričom aj logicky zdôvodnila prečo skôr neriešili túto situáciu. Stále verila, že obžalovaný sa zmení, chcela zachovať rodinu a v konečnom dôsledku potvrdila, že obžalovaného, napriek jeho správaniu, stále ľúbila.

Skutočný stav bol preukázaný významnou výpoveďou svedkyne T.. N.. W. U.?, táto napriek tomu, že neprišla do styku ani s obžalovaným ani s poškodenou, bola v kontakte s ich synom, maloletým L., ktorý v rámci rozhovoru uviedol, že si pamätá na fyzické útoky otca voči matke. Aj sestra poškodenej, Z. X., potvrdila, že vzťahy v manželstve jej sestry neboli dobré. Aj táto svedkyňa potvrdila, že poškodená začala o týchto problémoch rozprávať až po tom, čo sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Podrobne im popísala akým spôsobom sa k nej správal, pričom im dokonca uviedla, že premýšľala nad samovraždou.

Tu treba uviesť, že v podstate po pri sebe stoja svedkovia, na jednej strane svedkovia obžalovaného - rodinní príslušníci, na druhej strane svedkovia - rodinní príslušníci poškodenej. Je možné predpokladať teda, že svedkovia majú tendenciu vypovedať v prospech buď obžalovaného alebo poškodenej. Obžalovaný vypovedal len v rámci prípravného konania jedenkrát. Na hlavnom pojednávaní využil svoju zákonnú možnosť a vypovedať odmietol, tento sa len vyjadroval k jednotlivým dôkazom. Z tohto pohľadu potom súd za absolútne nestranného svedka mohol považovať výpoveď probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Považská Bystrica T.. T. U., ktorá uviedla že jednoznačne z konania a správania poškodenej vyvodila záver, že sa bojí manžela a má pred ním značný rešpekt. Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný aj elektronickou komunikáciou, kde sa v podstate v odpovediach poškodenej doznáva k tomu, že nebol dobrý, keď mu vytýkala že ju bije, toto nerozporoval. I keď obžalovaný namieta pravosť tejto komunikácie, nepredložil súdu žiadny dôkaz o jeho tvrdeniach. Usvedčený je aj záverom znaleckého posudku v rámci rozvodového konania, ktorý bol oboznamovaný ako listinný dôkaz, kde bol popísaný v podstate ako chorobne žiarlivá osobnosť, ktorý má problém v interakcií so ženami, s ktorými má blízky vzťah. Skutočnosť, že má sklony k násilnosti voči ženám je preukázaná aj jeho konaním popísaným v trestnom rozkaze Okresného súdu Trenčín, kde sa takéhoto konania mal dopustiť na inej žene, vtedajšej milenke, pričom toto svoje konanie žiadnym spôsobom nerozporoval a sa k nemu doznal. Tento trestný rozkaz súd taktiež oboznamoval ako listinný dôkaz, teda tento trestný rozkaz súd použil len na vyhodnotenie profilu páchateľa a z tohto pohľadu je potom irelevantné, či sa hľadí z tohto odsúdenia na páchateľa ako na osvedčeného alebo nie.

V súhrne všetkých týchto dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že konanie obžalovaného popisované poškodenou sa udiali, pričom súd aj na základe záverov znaleckého posudku, nevyhodnotil výpoveď poškodenej ako tendenčnú v snahe poškodiť obžalovanému, naopak celkový postoj poškodenej aj na pojednávaní vyvodzoval záver, že aj v súčasnej dobe je to veľmi pre ňu zraňujúce obdobie, pri svojich výpovediach veľmi emočne popisovala tieto skutočnosti a súd jej tvrdeniam uveril. Naopak neuveril potom tvrdeniu obžalovaného, že k takýmto konaniam nedošlo, že tieto konania sú vymyslené zo strany poškodenej a jej rodinných príslušníkov, o čom sa vyjadroval v rámci hlavného pojednávania, kde síce komplexne nevypovedal ale zaujímal stanovisko k dôkazom, pričom akýkoľvek dôkaz, ktorý svedčil o jeho vine rozporoval a spochybňoval. Poškodená od samotného začiatku vypovedala komplexne, v jej výpovediach neboli značné rozpory, vo všetkých svojich výpovediach sa zhodla v tom, že obžalovaný je stále kontroloval, sledoval ju, vyžadoval od nej sústavne informovanie o jej pohybe, kde sa nachádza, pričom jej zakazoval akýkoľvek kontakt s rodinou. Je pravdou, že keby poškodená o tomto správaní informovala rodinných príslušníkov alebo niekoho skôr, nemuselo dôjsť k tak závažnému následku u poškodenej, a to až jej psychická trauma, ktorá u nej viedla až dokonca k snahe siahnuť si na život. Celkové správanie obžalovaného, tak ako to popísal jednak znalec, jednak poškodená, malo prvky týrania, nakoľko jeho konanie sa vymykalo z bežnej komunikácie medzi manželmi a nieslo v sebe znaky vyžadovania absolútnej podriadenosti.

Pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného zločinu je potrebné, aby takéto konanie nebolo jednorazové, teda nemôže ísť o ojedinelý a jednorazový incident. Typické pre takéto konanie je jeho opakovanie a postupný nárast intenzity. Práve presne takto sa obžalovaný správal k poškodenej a jeho konanie vyústilo až do zákerného napadnutia dňa 23.08.2016. Spočiatku jeho konanie vykazovalo znaky určitého psychického týrania, ponižovania, bránenie jej styku s priateľmi a rodinnými príslušníkmi, až neskôr došlo k samotnému fyzickému napádaniu a takmer vynútenie absolútnej poslušnosti. Samotné konanie obžalovaného musí mať takú formu, aby bolo spôsobilé spôsobiť fyzické alebo psychické utrpenie. Znalec jednoznačne uviedol, že takéto formy správania sa voči poškodenej zo strany obžalovaného u tejto vyvolávali takéto stavy. Taktiež bolo preukázané, že konal závažnejším spôsobom konania, nakoľko takto sa správal voči poškodenej niekoľko rokov.

Obžalovaný L. L. v mieste bydliska zatiaľ nepožíva narušenú povesť. Pracuje ako robotník. Doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., pričom sa osvedčil dňa 17.11.2015. Bol priestupkovo riešený na úseku dopravy. Je rozvedený, otec 3 detí.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, pričom zákonodarca za uvedený skutok v osobitnej časti, stanovil rozpätie pre ukladanie trestu od 7 do 15 rokov. Pri obžalovanom súd po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že tomuto nenasvedčuje žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák., ani žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák.. Takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim bol 0:0.

Súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, ako aj spôsob páchania trestnej činnosti, bude postačujúce aj vzhľadom na časový úsek spáchania trestnej činnosti, ukladanie trestu na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. vo výmere 7 rokov, čo súd považuje za síce trest prísny ale spravodlivý tak ako to má na mysli zákonodarca a práve takýmto trestom bude zvýraznené morálne odsúdenie spoločnosťou. Tento trest splní aj preventívnovýchovný účel a odradí iných potenciálnych páchateľov takýchto trestných činov. Súd sa zaoberal aj možnosťou eventuálneho zníženia trestu v zmysle § 39 Tr. zák., pod dolnú hranici trestnej sadzby, avšak v prejednávanej veci nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by umožňovali ukladanie nižšieho trestu, v čom bol senát jednoznačný.

Nakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd tohto zaradil pre výkon tohto trestu, podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne že taký nebol urobený,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.