Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/157/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: P. M., O.. X.X.XXXX, V. F., I. XXX/XX proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava o určenie neplatnosti právneho úkonu, o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka je neplatná, o určenie, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 27.8.2018 žiadal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka zo dňa 29.6.2012 je neplatná, aby súd určil, že spotrebiteľská zmluva č. XXXXXXXXX uzavretá medzi sporovými stranami dňa 29.6.2012 je neplatná, aby súd určil, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 29.6.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročným a bez poplatkov.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je spotrebiteľom a je v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti žalovanému ako dodávateľovi a jeho nároky sú odôvodnené s poukazom na európske smernice na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 29.6.2012 obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík a to najmä neuvedenie RPMN, rozhodcovskú doložku, zmenku, dohodu o zrážkach zo mzdy, neuvedenie ročnej percentuálnej úrokovej sadzby, neprimerané zmluvné pokuty, ktoré neboli individuálne dojednané.

3. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení poukázala na už skôr začaté konanie na Okresnom súde Galanta sp. zn. 35 371/2017, ktoré sa týka tých istých sporových strán s tým istým predmetom konania na podklade zmluvného vzťahu, ktorým ej zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Žalovaná strana tvrdila, že sa jedná o litispedenciu, ktorá znamená, že o tom istom predmete konania a medzi tými istými subjektmi nemôže byť začaté konania na tom istom súde a že prekážka litispedencie znamená nutnosť konanie zastaviť. Bolo poukázané na to, že v predmetnom spore vedenom pod sp. zn. 8Csp 157/2018 sa žalobca domáha určujúceho nároku, s ktorým sa Okresný súd Galanta prejudiciálne vyporiada v spore sp. zn. 35 371/2017. Na základe toho nie je zo strany žalobcu daný naliehavý právny záujem na určené zmluvy za bezúročnú a iné nakoľko o všetkých sporných právach medzi stranami sporu bude rozhodnuté v konaní 35 371/2017.

4. Voči vyjadreniu žalovanej strany podal vyjadrenie žalobcu dňa 3.12.2018 v ktorom uviedol, že v konaní 35 371/2017 súd prvej inštancie, namietol žalobu o zaplatenie 687 Eur s príslušenstvom pričom súd svoje rozhodnutie odôvodnil vznesenou námietkou premlčania pohľadávky. Z tohto dôvodu súd v spore 35 371/2017 nerušil otázky, ktoré sú predmetom žaloby sp. zn. 8Csp 157/2018. Po doručení rozsudku Okresného súdu Galanta 35 371/2017 každodenne telefonicky kontaktuje žalovaný žalobcu a zaslal mu minimálne 131 SMS správ a požadoval od neho plnenie 8000 Eur kde pracovník uviedol, že predmetná suma je v danej výške z dôvodu denného úroku vo výške 0,25%. Žalobca uviedol, že v predmetnej žalobe je daná iba totožnosť strán nie výška totožnosť predmetu sporu.

5. Na určený termín pojednávania sa sporové strany napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavili, žalovaná strana neúčasť ospravedlnila. Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX K.o dňa 29.6.2012, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.6.2012, splátkovým kalendárom, rozhodcovskou zmluvou, rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.z. 35CSp 371/2017 a zistil tento skutkový stav veci.

7. Dňa 29.6.2012 bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená zmluva o úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť úver v sume 1.000,-Eur a žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 872,-Eur, tj. v celkovej sume 1.872,- Eur, zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 156,- Eur počnúc dňom 27.7.2012. Žalobca v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel než na účel zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca podpisom na zmluve potvrdil, že dňa 29.6.2012 prevzal peňažnú hotovosť uvedenú v zmluve. Nad dátumom podpisu zmluvy je drobným, ťažko čitateľným písmom uvedené: Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich držiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadanie tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené údaje zodpovedajú skutočnosti.

8. Žalobca uzavrel so žalovaným Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov kde dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečila vykonaním pravidelných mesačných zrážok v čiastke 156 Eur mesačne.

9. Dňa 29.6.2012 sporové strany uzavreli aj Rozhodcovskú zmluvu, ktorá zakotvovala, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.6.2012 budú riešené pod stálym rozhodcovským súdom.

10. Na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35 371/2017 sa viedol spor, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť POHOTOVOSŤ a ako žalovaný P. M.. Predmetom sporu bolo zaplatenie 687 Eur čo činilo istinu, 592,96 Eur boli poplatky, poplatok za upomienky bol 68 Eur, úrok z omeškania vo výške 32% ročne zo sumy 1000 Eur od 29.6.2012 do 26.10.2012 v sume 104,33 Eur zo sumy 843 Eur od 27.10.2012 do 20.2.2014 v sume 355,49 eur a 687 Eur od 21.2.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1279,96 eur od 21.3.2014 do zaplatenia.

11. Súd vo veci 35Csp 371/2017 rozhodol rozsudkom dňa 18.6.2018 a to tak, že žalobu zamietol. Žalovanému súd nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd v prvom rade zisťoval vzhľadom na vznesenú námietku premlčania či nárok žalobcu nie je premlčaný. Súd konštatoval ,že možná pohľadávky je premlčaná nakoľko premlčacia doba uplynula 28.8.2016 a žaloba bola podaná až 12.12.2017.

12. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípadoch uvedených v § 11 zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom sú presne normované predpoklady takéhoto záveru. Tieto predpoklady možno vo všeobecnosti zhrnúť ako nedostatok zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda v podstate rozpor obsahu zmluvy so zákonom (§ 39 Obč. zák.). Vo všeobecnosti by takýto rozpor podľa § 39 Obč. zák. viedol k neplatnosti tohto právneho úkonu. Pritom pokiaľ by išlo o časť takejto zmluvy, o ktorej z povahy úkonu, jeho obsahu alebo z okolností uzavretia vyplýva, že ju nemožno oddeliť od zvyšku, znamenala by absencia tejto časti spravidla neplatnosť celého tohto úkonu podľa § 41 Obč. zák. To by osobitne platilo v prípade, že by sa dôvod neplatnosti týkalo úrokov alebo poplatkov, pretože podľa judikatúry (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011) je dohoda o úroku v zmluve o pôžičke resp. úvere neoddeliteľnou časťou zmluvy v zmysle § 41 Obč. zák., takže neplatnosť tejto by mala za následok celkovú neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa citovaných všeobecných noriem občianskeho práva by teda nemohla obstáť zmluva o spotrebiteľskom úvere ako čiastočne platný právny úkon, pokiaľ by bola neplatná jej časť týkajúca sa úrokov (a podobne poplatkov). Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. tak predstavuje lex specialis voči týmto všeobecným ustanoveniam a v ňom ustanovený právny následok (že úver je bezúročný a bez poplatkov) znamená v podstate čiastočnú neplatnosť zmluvy úvere v časti úrokov a poplatkov, takže veriteľ na ne nemá nárok. Táto čiastočná neplatnosť sa však netýka neplatnosti zmluvy ako celku. Samotná zmluva zostáva vo svojom zvyšku platná, neplatné sú len tie ustanovenia, ktoré upravujú nárok na úrok a poplatky k poskytnutému spotrebiteľskému úveru (porov. v tomto smere napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 238/2017). Žaloba o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, je tak vo svojej podstate žalobou o určenie čiastočnej neplatnosti takejto zmluvy ako právneho úkonu.

13. Podľa § 137 písm. c) C. s. p. sa žalobou možno domáhať určenia, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podobne podľa § 137 písm. d) C. s. p. sa možno domáhať aj určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 1Napriek tomu, že dôvodová správe k Civilnému sporovému poriadku naznačuje, že žaloba o neplatnosť právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) C. s. p., súd s týmto názorom nesúhlasí. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa totiž v doterajšej doktríne (porov. už napr. Rubeš, J. a kol. Komentár k občianskemu súdnemu poriadku. 2. diel. Bratislava : Osveta 1959, s. 607) i judikatúre (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 187/2016) vždy považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah založený takýmto úkonom. Napokon, platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu nie je „právnou skutočnosťou“, ale právnym hodnotením (následkov) určitej skutočnosti. Preto súd považuje žalobu o určenie, že úver poskytnutý na základe určitej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, za žalobu o určenie čiastočnej neplatnosti tejto zmluvy, teda o určenie, že tu (čiastočne) nie je právo založené takýmto právnym úkonom. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa však určenia, že tu právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa v čase podania žaloby netvrdila, že by naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu a že by ho nebola povinná preukazovať [§ 137 písm. c) C. s. p., časť za bodkočiarkou].

14. Z už citovaného § 137 písm. c) C. s. p. vyplýva, že naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Citované ustanovenie však nemožno vykladať tak, že tento naliehavý právny záujem je tu daný vždy, ak určitý právny predpis len spomína možnosť podať určovaciu žalobu. Vyplýva to predovšetkým z rozdielnej formulácie § 137 písm. c) a d) C. s. p. - kým žaloba o určenie právnej skutočnosti je prípustná všade tam, kde to právo pripúšťa (bez potreby dokazovať ďalšie podmienky), pri žalobe o určenie, že tu právo je alebo nie je, vyžaduje zákon výslovne to, aby z osobitného predpisu vyplýval „naliehavý právny záujem“. Z osobitného predpisu teda musí vyplývať taká úprava použitia určovacej žaloby, že práve prostredníctvom určenia určitého práva sa vyrieši sporná situácia predpokladaná v danom právnom predpise. Inak povedané, určitý právny predpis musí vyslovene predvídať, že na riešenie určitej situácie je nevyhnutné podať určovaciu žalobu a výsledok konania o nej bude mať priamy vplyv na vyriešenie danej situácie. Typickým takýmto prípadom je napr. žaloba o určenie dedičského práva podľa § 194 C. m. p. (pretože jej predmetom je - napriek zvláštne formulovanému § 194 ods. 1 C. s. p. - otázka, komu patrí dedičské právo po poručiteľovi). Z § 194 C. m. p. je totiž zrejmé, že táto žaloba je zákonom predpokladaným prostriedkom k vyriešeniu sporu o dedičské právo v konaní o dedičstve a na jej vyriešení závisí ďalší postup konania o dedičstve (§ 194 ods. 2 C. m. p.). Ďalším takýmto prípadom sú napr. žaloby o určenie pohľadávky podľa § 32 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, kde z § 32 ods. 9 a 18 cit. zák. zreteľne vyplýva, že práve takáto určovacia žaloba je zákonom predpokladaným prostriedkom riešenia sporu medzi veriteľom a správcom o to, či prihlásená pohľadávka bude uspokojovaná z výťažku konkurzu alebo nie, a jej výsledok je pre riešenie tohto sporu kľúčové. V týchto prípadoch z príslušného právneho predpisu vždy vyplýva, že určovacia žaloba tu rieši na riešenie konkrétneho sporu vzniknutého v určitej situácii a na jeho vyriešenie je vhodným a účinným prostriedkom, pretože iná žaloba by prichádzala do úvahy len ťažko. Z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. však žiaden takýto následok nevyplýva. Nemožno z neho vyvodiť, že by žaloba o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, mala slúžiť na riešenie určitého konkrétneho sporu predpokladaného v tomto zákone a že od jeho riešenia by podľa tohto zákona mal priamo závisieť postup iného orgánu alebo strán. Ako už bolo uvedené, citované ustanovenie len všeobecne zmieňuje možnosť spotrebiteľa takúto žalobu podať. Je však vo všeobecnosti ťažko predstaviteľné, že by zákonodarca takýmto spôsobom vystavil všetkým spotrebiteľom „bianco šek“ na to, aby sa mohli domáhať žalobou takéhoto určenia, a to bez ohľadu na to, či by takéto určenie bolo účelné alebo nie, či by mohlo mať pre spotrebiteľa alebo pre jeho právny vzťah k veriteľovi akýkoľvek iný význam presahujúci samotnú deklaráciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Takýto výklad by totiž súdom uložil povinnosť rozhodovať v čisto akademických sporoch, ktoré majú len minimálny alebo dokonca žiaden význam pre skutočný právny život.

15. Vychádzajúc z uvedeného tak treba uzavrieť, že ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. nezakladá bez ďalšieho naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe § 137 písm. c) časti pred bodkočiarkou C. s. p. tak žalobca bol povinný tvrdiť a dokázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 3 Cdo 112/2004,1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 56/2011).

16. Podstatou naliehavosti právneho záujmu musí práve byť dôvod, ktorý opodstatňuje takýto záujem účastníka právneho vzťahu. Účastník musí teda preukázať z akého dôvodu má záujem na poznaní obsahu svojho právneho vzťahu a z akého dôvodu sa tento jeho záujem má prejaviť práve v určení obsahu tohto právneho vzťahu určovacím výrokom súdu.

17. Nie je sporné, že v prerokúvanej veci ide medzi žalobcom - spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. a žalovanou - dodávateľkou podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. o vzťah zo zmlúv o úvere, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. S účinnosťou od 1. januára 2015 je rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní upravené zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Napadnuté rozhodcovské zmluvy boli síce uzavreté pred 1. januárom 2015, v dôsledku čoho sa podľa § 71 ods. 3 cit. zák. spravuje jej platnosť predpismi účinnými v čase jej uzavretia, ustanovenie § 71 ods. 4 cit. zák. však podriaďuje prípadné rozhodcovské konanie, ktoré by sa na základe takejto zmluvy viedlo, už pod ustanovenia cit. zákona. V dôsledku toho by sa na toto rozhodcovské konanie vzťahovalo aj ustanovenie § 3 ods. 6 cit. zák., podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd a spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva na súde a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa v zásade nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu. Okrem toho však § 71 ods. 5 cit. zák. upravuje zmenu obsahu takejto rozhodcovskej zmluvy (určenia stáleho rozhodcovského súdu) zo zákona a § 71 ods. 8 upravuje zmenu tohto obsahu úkonmi strán rozhodcovskej zmluvy. Zo všetkých uvedených ustanovení je ale zrejmé, že rozhodcovská zmluva v spotrebiteľskom spore uzavretá pred 1. januárom 2015 je od tohto dňa len obmedzene použiteľná v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V dôsledku toho nemožno povedať, že by táto zmluva bez ďalšieho ohrozovala právo alebo právnu pozíciu spotrebiteľa voči dodávateľovi do tej miery, že by to bez ďalšieho zakladalo naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení jej neplatnosti. Taký naliehavý právny záujem by mohli zakladať konkrétne kroky dodávateľa spočívajúce napr. vo výzve na označenie nového rozhodcovského súdu podľa § 71 ods. 8 cit. zák., prípadne v hrozbe podania žaloby na pôvodne dohodnutý stály rozhodcovský súd a pod. Žalobca však nič také v žalobe netvrdil ani to v konaní nebolo preukázané.

18. Dohodou o zrážkach zo mzdy prejavil žalobca ako dlžník súhlas s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok v určenej výške. Žalobca avšak ani v tomto prípade netvrdil a ani nedokázal, že by žalovaná voči nemu tieto dohody uplatnila alebo že by hrozila ich uplatnením. Len takéto konanie žalovanej by zakladalo naliehaný právny záujem na určení ich neplatnosti, keďže len v tomto prípade by žaloba plnila svoj preventívny účel. (jednotlivé odseky citované z rozsudku KS Trnava sp. zn. 26Co 22/2018 zo dňa 23.10.2018). V prejednávanej veci sa nejedná o litispedenciu, nakoľko sú rôzne predmety konania.

19. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.