Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Szabóovej a prísediacich JUDr. Štefánie Sališovej a Ľudovíta Šindelára v trestnej veci obžalovaného W. X., E.. XX.XX.XXXX K. D., trestne stíhaného pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovane s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 04.04.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

W. X., E.. XX.XX.XXXX K. D., J. I. G. XX/XX, B. P.,

s a u z n á v a v i n n ý m, že

dňa 07.06.2018 v čase o 12:45 hodine na Učiteľskej ulici v Bratislave pri rodinnom dome číslo 8 neoprávnene prechovával jeden kus zatavenej plastovej injekčných striekačky a jeden kus plastového vrecka s tlakovým uzáverom, pričom znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Bratislava číslo Z. -D.-I.-C.-XXXX/XXXX bolo potvrdené, že predložená zatavená plastová injekčná striekačka obsahovala béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 1512 mg, s priemernou koncentráciou metamfetamímu 75,5 % hmotnostných metamfetamínu, s obsahom 1142 mg absolútneho metamfetamínu a plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 863 mg, s priemernou koncentráciou metamfetamímu 73,30 % hmotnostných metamfetamínu, s obsahom 633 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 23 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Zbierky zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, č í m s p á c h a l

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 15.01.2019 na tunajšom súde na obžalovaného W. X. obžalobu sp. zn. 3Pv 314/18/1102-17 zo dňa 09.01.2019 a to pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu Bratislava II vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného X., so súhlasom strán prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria A.. Ľ. O., ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Trestného poriadku.

Obžalovaný W. X. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto predsedníčka senátu postupovala podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

V súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný X. sa dopustil činu, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. Pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní a vykonaných listinných dôkazov, znaleckého posudku, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného X., z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že nebol priestupkovo prejednávaný. Obžalovaný má doposiaľ v odpise registra trestov dvanásť záznamov, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roky a 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 roky ( trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/108/2017 zo dňa 27.10.2017, právoplatný dňom 15.11.2017 ). Žalovaného činu sa teda dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Na druhej strane bola tiež u obžalovaného zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že už bol za trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný, teda 1:1 a preto s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona od 3 do 10 rokov.

Po vyhodnotení osoby obžalovaného X., najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život súd dospel k záveru, že na jeho prevýchovu je nutné pôsobiť represívne, uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súdu nedá nespomenúť i tú skutočnosť, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému vylučuje ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd zároveň obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovaný X. podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie A.. Ľ. O. je dlhodobým konzumentom heroínu, od ktorého sa u neho vyvinula ťažká forma somatopsychickej závislosti. Obžalovaný bol v minulosti opakovane protidrogovo liečený vrátane ústavnej ochrannej protidrogovej liečby. Po liečeniach došlo u neho k recidívam užívania heroínu. Znalec navrhol ochrannú ambulantnú protidrogovú liečbu s tým, že obžalovaný prisľúbil spoluprácu a bol motivovaný k uvedenej forme liečby.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia obžalovanému, a to ambulantnou formou. Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Takto uložený trest podľa názoru súdu spravodlivo zohľadňuje konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, vychádzajúc zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchaniu zločinu ( proporcionálnosti trestu ). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa ( retribúcia ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.