Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_25Cb-248-2017.pdf
PDF · 84.74 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/248/2017
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: K.. R. V., nar. XX.X.XXXX, L. X, F. XXX XX, zast.: JUDr. Soňa Markovičová Kissová, advokátka, Nám. SNP 13, Bratislava 811 06, proti žalovanému: PCL SERVIS s.r.o., Prievozská 32, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 05, IČO: 35 958 588, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti
rozhodol:
I. Súd zrušuje účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného ku dňu právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručeným súdu dňa 29.11.2017 zrušenia svojej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe spoločenskej zmluvy zo dňa 30.9.2005 a jej úplného znenia zo dňa 21.9.2016 je jedným z dvoch spoločníkov žalovaného. Druhým spoločníkom je R.. C. V.. Náplňou činnosti spoločnosti bola údržba areálu akciovej spoločnosti Palivá Bratislava a.s. na Prievozskej ul. č. 32. Jednalo sa o areál bývalých uhoľných skladov o rozlohe cca 100 000 m2. Okrem toho sa spoločnosť zaoberala dopravou na železničnej vlečke, ktorá bola vo vlastníctve spoločnosti Palivá Bratislava a.s., vedením účtovníctva akciovej spoločnosti a obchodom s pevnými uhoľnými palivami a plynom propán bután. Spoločnosť od svojho vzniku zamestnávala až do roku 2015 cca 10-15 pracovníkov a to predovšetkým údržbárov a účtovníčky. Všetka činnosť spoločnosti prebiehala iba v areáli na Prievozskej ul. č. 32 a to v priestoroch, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti Palivá Bratislava a.s., od ktorej mala prenajatý priestor a riadne platila nájom. V roku 2007 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia a akcionárov spoločnosti Palivá Bratislava a.s., sa areál spoločnosti rozdelil na dve časti a majetok bol vložený ako obchodný vklad do dvoch nových spoločností: T. E..L.., K.: XX XXX XXX E. E. C. E..L.., K.: XX XXX XXX a pôvodný vlastním nehnuteľností Palivá Bratislava a.s. zanikol riadenou likvidáciou v roku 2011. Žalovaný aj po tejto zmene naďalej vykonával servisné činnosti pre obe novovzniknuté akciové spoločnosti v podobe vedenia ich úplného účtovníctva, údržby budov, kanalizácie, vodovodných potrubí, kúrenia, zimnú údržbu komunikácie a taktiež naďalej vykonávala dopravu na železničnej vlečke a pod. Domnieval sa, že žalovaný bude fungovať naďalej, tak ako od svojho vzniku fungovala. Avšak v priebehu roku 2013 začal spoločník R.. C. V. vytvárať určité napätie a prezentoval tvrdenia, že akcionári sídliaci v zahraničí sa rozhodli, že majetok akciových spoločností T. E. E. C. sa znovu vloží do jednej akciovej spoločnosti. Na základe týchto tvrdení jeho spoločníka bola dňa 25.7.2015 založená akciová spoločnosť PERSET, do ktorej boli vložené budovy aj pozemky, ktoré boli dovtedy vo vlastníctve akciových spoločností T. E. E. C.. Ustanovujúceho valného zhromaždenia ako ani iného valného zhromaždenia v akciovej spoločnosti PERSET sa nezúčastnil a na naliehanie R.. V. súhlasil, že môže byť členom predstavenstva, pričom predsedom predstavenstva je R.. V., ktorý to celé inicioval. Po vzniku akciovej spoločnosti Perset prešli všetky príjmy z prenajatých priestorov na účty tejto spoločnosti. ku ktorým však nemá už žiadny prístup. R.. V. ako spoločník žalovaného svojim konaním zamedzil tejto spoločnosti riadne fungovať a vytvárať zisk. Všetky jeho kroky smerujú k produkovaniu straty v tejto spoločnosti a jej postupnému zániku. Na jeho naliehanie boli prepustené zamestnankyne, ktoré vykonávali účtovnícke práce ako aj údržbársky pracovníci. Zároveň uzatvoril na jeho popud zmluvu so spoločnosťou GUES s.r.o., ktorej pracovníčka K.. V. dochádzala do spoločnosti vykonávať účtovnícke práce. Spoločnosť T. E..L. E. E. C. a.s. prestali uhrádzať žalovanému už vystavené faktúry za účtovnícke a servisné práce v areály a dokonca ešte aj prenájom priestoru na železničnej vlečke, ktorý vybudoval žalovaný, začal R.. V. od 1.1.2017 fakturovať nájomcovi cez spoločnosť Percet a.s. za 637,20 EUR mesačne, t.j. za rovnakú sumu ako ju fakturoval žalovaný. Zmluva o užívaní nehnuteľností a poskytovaní služieb medzi žalovaným a PALIVÁ SK nebola žiadnym spôsobom vypovedaná ani zrušená, len platby sú realizované cez spoločnosť Perset a.s. Žalovaný v roku 2010 poskytol pôžičku vo výške cca 170.000,- EUR spoločnosti Peris a.s., ktorá ju však po zmenách v roku 2015 prestala splácať, posledná splátka za III. štvrťrok 2016, ktorú vykonal on, potom mu boli v T. E..L.. E. E. C. E..s. zrušené prístupy k účtom týchto dlžníkov žalovaného. Výška nesplatenej pôžičky predstavovala na začiatku roka 2016 sumu cca 146.000,- EUR, po zohľadnení nezaúčtovaných splátok do konca septembra 2016 predstavuje sumu 125.000,- EUR. Svojvoľným rozhodnutím a konaním R.. V. ako spoločníka žalovaného všetky náklady na výplaty zamestnancov a s tým súvisiace odvodové povinnosti za zamestnancov, ktorí pracovali pre spoločnosti T. E..L.., T. E..L.. E. E. C. E..L.. zostali na ťarchu žalovaného. Na podnet R.. V. boli zrušené účty žalovaného a účtovníctvo vo všetkých firmách po odstúpení od zmluvy v máji 2017 K.. V. vykonávajú K.. E. V. a R.. V. podľa svojho uváženia. K pôvodným účtom žalovaného mal ako spoločník prístup až do ich zrušenia. R.. V. po zrušení pôvodných účtov zriadil nový účet žalovaného vo FK.e, ku ktorému už nemá prístup a to aj napriek tomu, že i naďalej je konateľom a spoločníkom spoločnosti. Taktiež boli zrušené jeho prístupy k účtom T. E..L.. E. E. C. E..L.. a tiež v PERSET a.s., ktorej je tiež členom predstavenstva, nemá prístup k účtom, takže nemôže realizovať neuhradené pohľadávky žalovaného. Cieľom takéhoto konania je získať absolútnu moc nad všetkým dianím a podnikaním všetkých firiem a zároveň utlmiť podnikateľské aktivity žalovaného, kde zostali už len dlhy. Spoločnosť, ktorej je spoločníkom, od roku 2015 už nenapĺňa svoj základný účel a to podnikania za účelom zisku. Z dôvodu jeho nesúhlasu s krokmi spoločníka R.. V. vo vzťahu k činnosti a chodu spoločnosti, vznikajú medzi nimi neustále nezhody a spory. V súčasnosti ako spoločníci spolu už ani nekomunikujú a on už nemá naďalej silu vyvíjať akúkoľvek snahu za účelom záchrany spoločnosti, nakoľko vždy narazí na odpor zo strany R.. V., ktorý si zakladá stále nové a nové obchodné spoločnosti v ktorých podniká so svojimi synmi. Napokon od 11.8.2016 je dôchodca a chce si svoj dôchodok užívať v pohode a zdraví bez zbytočných stresov a zhoršovania zdravia. Plne si uvedomil, že nemá dostatok sily ani možností k tomu, aby zvrátil stav v spoločnosti žalovaného, do ktorého ho dostal svojim konaním jeho spoločník R.. V..
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Žalobca je spoločníkom v spoločnosti žalovaného, ktorá bola založené Spoločenskou zmluvou spoločnosti s ručením obmedzeným PCL SERVIS s.r.o. uzavretou medzi žalobcom a R.. C. V.. Žalovaný bol do obchodného registra zapísaný dňa 13.10.2005, pričom výška vkladu žalobcu ako spoločníka predstavovala sumu 3.319,39 EUR, ktorý bol v celom rozsahu splatený. Dňa 25.7.2015 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť PERSET a.s., v ktorej je žalobca členom predstavenstva.
5. Podľa § 148 ods. 1 Obch. zák., spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
6. Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia svojej účasti v spoločnosti žalovaného, nakoľko medzi spoločníkmi dochádza k nezhodám pri realizovaní podnikateľského zámeru spoločnosti, pričom žalobca už fakticky neovplyvňuje činnosť spoločnosti. Zároveň druhý spoločník sa podieľal na založení inej spoločnosti, ktorá v podstate prevzala podnikateľskú agendu žalovaného. Preto nie je možné od žalobcu ďalej požadovať, aby v spoločnosti ďalej zotrval
7. „Ak sa spoločníkovi, ktorý stratil záujem zotrvať v spoločnosti, nepodarí uzavrieť dohodu o zrušení jeho účasti s ostatnými spoločníkmi (pozri výklad v bode 6), nezostáva mu iná možnosť, než obrátiť sa so svojou žiadosťou o zrušenie účasti v spoločnosti na súd. Príslušným na toto konanie je okresný súd, v obvode ktorého má spoločnosť svoje sídlo (§ 9 ods. 1 OSP). Vzhľadom na znenie odseku 1 dôkazné bremeno preukázať súdu, že účasť v spoločnosti od neho nemožno spravodlivo požadovať, spočíva na spoločníkovi. Preto je žiaduce priamo v návrhu na zrušenie účasti uviesť konkrétne dôvody. Ak takéto dôvody neexistujú, vzhľadom na odsek 1 tohto ustanovenia súd nemôže účasť spoločníka v spoločnosti zrušiť. Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie jeho účasti, bude súd posudzovať vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a pod. Dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. vážne zdravotné problémy, dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania práv priznaných alebo povinností uložených spoločníkovi spoločenskou zmluvou a pod.).“ (Oľga Ovečková a kolektív; Obchodný zákonník; Komentár; Druhé, doplnené a prepracované vydanie; IURA EDITION spol. s r.o.; Výklad k § 148)
8. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný svoju činnosť nevyvíjal takým smerom, aby došlo k naplneniu základného zámeru, na ktorý bol založený. Tento záver súd vyvodil z predloženého predložených listinných dôkazov z ktorých vyplýva, že spoločnosť preniesla svoje podnikateľské aktivity na iné subjekty a v podstate došlo k utlmeniu jej podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi spoločníkmi sú už tak vážne narušené, že od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
9. Súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj otázkou, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t.j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie, než ujma vzniknutá žalobcovi z nepriznania práva. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca aj keď síce je spoločník a konateľ spoločnosti, avšak bez reálnej možnosti ovplyvniť jej chod, pričom v súčasnosti už spoločnosti oznámil vzdanie sa funkcie konateľa.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným zrušil. Súd zároveň poukazuje aj na ustálenú judikatúru z ktorej vyberá.
11. „Súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, a tým k ohrozeniu jej riadnej činnosti.“ (R 62/1996)
12. „Súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Takáto situácia môže nastať v prípadoch, keď spoločnosť závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti voči spoločníkom, alebo keď takýmto spôsobom porušujú svoje povinnosti ostatní spoločníci na ujmu spoločníka.“ (ZSP 8/1999, uznesenie NS SR sp. zn. 6 Obo 128/96)
13. „Skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov, sama osebe nemôže byť dôvodom na zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Založenie inej spoločnosti niektorými spoločníkmi, aj keď nie je porušením žiadnej povinnosti, môže v spoločnosti tak narušiť vzťahy medzi spoločníkmi a vyvolať nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení novej spoločnosti nepodieľajú, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti zotrvali.“ (R 110/2001)
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalovaní, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.