Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/230/2013

Zmenené rozhodnutím 8Co/58/2015
„Uznesenie Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: D.. Q. X., F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B. A., zastúpená: JUDr. Margita Medveczká, advokátka, so sídlom Havlíčkova 34, Bratislava, proti odporcovi: Základná organizácia Odborového zväzu KOVO Kongsberg Vráble, so sídlom Hlavná 48, Vráble (IČO OZ KOVO: 308 040 7),zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 740 951, o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. mája 2014 č. k. 9C/230/2013-151 - v časti výroku o nepripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, jednohlasne takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 20. mája 2014, č. k. 9C/230/2013-151 v napadnutej časti, v ktorej súd nepripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu m e n í tak, že pripúšťa, aby do konania na strane odporcu ako odporca v 2. rade vstúpil Mgr. K. F., bytom V. XX, Z.."
+ 1 ďalšie rozhodnutie nižšie

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v právnej veci žalobkyne: D.. Q. X., F., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B. A., zastúpená: T. kancelária P.. F. F., so sídlom L. cesta XX, B., D.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. I. organizácia H. zväzu A. A. T. V., so sídlom O. XX, V., D.: XXX XXX XX XXX, zastúpený: T. kancelária P.. O. L., s.r.o., so sídlom Q. U., B., D.: XX XXX XXX, 2. F.. K. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom v Z., zastúpený: T. kancelária O. &X., so sídlom L. 3, Z., D.: XX XXX XXX, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Q. žalobu z a m i e t a .

II. I. v 1. a v 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

odôvodnenie:

1. I. sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobkyni písomné ospravedlnenie v slovenskom a anglickom jazyku v tomto znení: "ZO A. - A. T. V. sa týmto ospravedlňuje pani Q. X. za nepravdivé tvrdenia obsiahnuté v emailoch zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými bolo poškodené jej dobré meno, česť a ľudská dôstojnosť a ktoré obsahovali tvrdenia, že sa dopúšťala voči svojím podriadeným primitívnej šikany, vyhrážok a verbálneho zastrašovania, hrubého a hanebného konania, že je zodpovedná z hlbokej frustrácie, demoralizácie a straty lojality u časti zamestancov voči svojmu zamestnávateľovi, ktoré vedú k oslabovaniu a postupnej likvidácii ľudského kapitálu závodu, k znižovaniu úrovne kvality práce a k hrozivej miere nespokojnosti zaznamenanej u niektorých zákazníkov, bezprostredne poškodzujúcej dobré meno spoločnosti, že presadzovala a uplatňovala neprijateľné a nejednoznačné pravidlá v rámci personálno - mzdovej politiky, že škandalóznym spôsobom ju realizovala, že bola nezlučiteľnou s funkciou manažéra v kontexte modernej doby, že zneužívala svoje postavenie vo vzťahu k svojim podriadeným, že povaha štýlu jej riadenia svedčí o absencii najzákladnejších ľudsko-morálnych vlastností a že sa diskvalifikovala z ďalšieho pôsobenia vo svojich funkciách.". F. žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku toto písomné ospravedlnenie zaslať e-mailovou poštou všetkým zamestnancom a vedúcim predstaviteľom spoločnosti A. T., s.r.o., O. XX, V., ako aj materskej spoločnosti A. T. O. X AS, so sídlom L. XX, A. XXXX, Z. k rukám generálneho riaditeľa O. P. O. a riaditeľa správnej rady R.-B. F. O. a uverejniť ho na informovaných nástenkách žalovaného v priestoroch spoločnosti A. T., s.r.o., O. XX, V. v slovenskom a anglickom jazyku. Q. žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu XX XXX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. I. si uplatnila nárok na náhradu trov konania. I. v odôvodnení žaloby uviedla, že sa domáha ochrany osobnosti v súlade s § 11 a nasl. H. zákonníka, nakoľko sa cíti dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch a slobodách porušením práva na ochranu svojej osobnosti, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a tiež súkromia a svojho mena. I. bola manažérkou a finančnou riaditeľkou závodu A. T. s.r.o. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy bol ukončený pracovný pomer dohodou o urovnaní zo dňa XX.XX.XXXX. R. pracovného pomeru žalobkyne predchádzal útok žalovaného a to tým, že dňa XX.XX.XXXX zaslal člen výboru žalovaného F.. K. F. takmer všetkým administratívnym zamestnancom spoločnosti A. T., s.r.o. V. emailom výzvu, v ktorej o. i. uviedol: "V. pozornosti zrejme neušla skutočnosť, že v poslednej dobe sa viacero zamestnancov z radov K. rozhodlo vzdať svojej pozície a z A. odísť. T. pre V. nebude prekvapením fakt, že za rozhodnutím niektorých z nich stojí kladenie neúnosných požiadaviek zo strany ich priamych nadriadených, a to obzvlásť v podobe dlhodobej práce nadčas spojenej s neúmernou pracovnou záťažou. Q., akým sa tak v niektorých prípadoch dialo a stále deje, a to predovšetkým na oddelení financií, ale i personálne podvýživenom oddelení kvality a v istej miere aj na ďalších oddeleniach, nemožno nazvať inak, ako primitívnou šikanou. Ak aj Vy sami pociťujete vtieravé výčitky svedomia, alebo nutkavú potrebu ospravedlňovať sa zakaždým, keď zo svojho pracoviska odchádzate k svojim rodinám po ôsmych hodinách zodpovedne vykonanej práce, ste s veľkou pravdepodobnosťou takisto jej obeťou. L. si V. preto pripomenúť, že vyhrážky a verbálne zastrašovanie nepatria k legitímnym motivačným nástrojom a atmosféra strachu je nezlučiteľná s firemnou kultúrou tejto spoločnosti, čo určite potvrdia tí, ktorí navštívili pracoviská našich západných kolegov. I. vyzývam tých, ktorí sú vystavení hrubému a hanebnému konaniu zo strany svojich nadriadených (čím nemám na mysli občas pikantný, ale inak neškodný slovný prejav niektorých našich manažérov), aby sa skôr, než sa rozhodnú rezignovať a dať výpoveď, bránili spôsobom, ktorý im v takýchto situáciach ponúka A. (viď bod č. X M. kódexu - X. pre oznamovanie /informovanie/ a zaobchádzanie s nesprávnych konaním, alebo miestna organizácia odborového zväzu). Na záver by som rád v mene spokojných zamestnancov poďakoval tým riadiacim pracovníkom a vedúcim oddelení, ktorí odmietli, alebo upustili od pochybných praktík, presadzovaných z dôvodu potreby finančnej konsolidácie firmy. I. má za to, že z predmetného emailu je zrejmé, že bol zameraný proti dvom manažérkam, z ktorých jednou je ona, ktorá viedla v čase písania emailu oddelenie financií. K. emailom bola obvinená z primitívnej šikany a verbálneho zastrašovania jej podriadených, ako aj hrubého a hanebného konania ako nadriadenej. I. ju žalovaný nepriamo obvinil, že viacero administratívnych pracovníkov (tzv. K.) odišlo v poslednom období z práce v dôsledku jej správania. I. má za to, že ide o nepravdivé tvrdenia, ktoré žalovaný nepreukázal. R. email bol doručený administratívnym zamestnancom spoločnosti A., čo je približne XXX zamestnacov, spoločnosť A. V. je najvýznamnejšou firmou vo V., zamestnáva okolo X XXX zamestnancov a teda najviac obyvateľov v danej oblasti. V. týchto nepravdivých informácií bolo rýchle a obvinenia boli ďalej šírené aj medzi zamestnancov, ktorí email nedostali. I. šíril tieto tvrdenia a obvinenia aj prostredníctvom svojich členov a písomnými oznámeniami na nástenkách medzi všetkých zamestnancov firmy. Z uvedeného je tiež zrejmé, že došlo k rozšíreniu nepravdivých informácií mimo spoločnosti A.. I. vyčítal žalobkyni snahu o finančnú a kvalitatívnu konsolidáciu firmy, čo bola jej absolútne prvoradá povinnosť a zodpovednosť vyplývajúca z jej pracovnej pozície. Za svoju poctivú a dobre vykonanú prácu, za vhodné postupy a výsledky bola zo strany zamestnávateľa podporovaná a aj ocenená. Tu je potrebné zdôrazniť, že firma sa nachádzala v krízovom stave, mala veľmi nepriaznivé finančné výsledky a samotná žalobkyňa nastúpila do pozície po výmene štyroch finančných manažérov počas X a pol roka. I. teda vytýkal žalobkyni plnenie jej pracovných úloh vyplývajúcich z jej pracovného zaradenia a pracovnej náplne a krízového stav vo firme, čím porušil bod X.X A. zmluvy. Q. funkcia žalobkyne ju predurčovala k zodpovedným pracovným krokom pre zabezpečenie finančnej konsolidácie firmy. V uvedenom mesiaci marec boli pracovníkom oddelenia financií distribuované dotazníky obsahujúce sugestívne otázky, týkajúce sa hodnotenia práce manažéra jeho podriadenými. Na takýto krok nemal žalovaný žiadne oprávenie, keďže to neupravuje kolektívna zmluva a ani iný interný predpis. Z. to ani predmetom dohody s vedením firmy. Až po upozornení žalobkyne a jej priamom dotazovaní sa, na ktorých oddeleniach boli dotazníky distribuované, boli tieto následne dané aj na ostatné oddelenia. M. zo dňa XX.XX.XXXX zaslaným opäť všetkým administratívnym zamestnancom spoločnosti obvinil priamo F.. K. F. žalobkyňu: "zo zodpovednosti z hlbokej frustrácie, demoralizácie a straty lojality u časti zamestnancov voči svojmu zamestnávateľovi, ktoré vedú k oslabovaniu a postupnej likvidácii ľudského kapitálu závodu, k znižovaniu úrovne práce a k hrozivej nespokojnosti zaznamenanej u niektorých zákazníkov, bezprostredne poškodzujúcej dobré meno spoločnosti, z presadzovania a uplatňovania neprijateľných a nejednoznačných pravidiel v rámci personálno - mzdovej politiky, škandalózneho spôsobu jej realizácie, nezlúčiteľnom s funkciou manažéra v kontexte súčasnej modernej doby a z odôvodneného podozrenia zo zneužívania svojho postavenia vo vzťahu k svojim podriadeným a povahu štýlu ich riadenia označil ako svedčiacu o absencii najzákladnejších ľudsko-morálnych vlastností." I. vyjadril svoje presvedčenie, že sa žalobkyňa diskvalifkovala z ďalšieho pôsobenia vo svojich funkciách. K. skonštatoval, že "minulotýždňová výzva zatiaľ neposkytuje dostatočný dôvod vyššiemu zahraničnému vedeniu spoločnosti oficiálne konať", preto požiadal zamestnancov o podporu v tejto veci. I. vyzval, aby sa osobne prišli oboznámiť s obsahom výpovedí kolegov, ktorí sa nebáli hovoriť. V ten istý deň, teda XX.XX.XXXX sa žalovaný prihlásil k výzvam svojho zástupcu, požiadal o podporu a vyjadrenie opodstatnenosti výzvy obsiahnutej v emailovej komunikácii zo dňa XX.XX.XXXX a oznámil zamestnancom, že doterajšie stretnutia s vedením zamestnávateľa neboli uspokojivé a je nutné "z dôvodu nevyhnutnosti jednoznačne dokázať, alebo vyvrátiť odôvodnené podozrenia svedčiace o závažnom profesionálnom zlyhaní niektorých manažérov firmy". I., postupujúc v súlade s internými predpismi zamestnávateľa, požiadala zamestnávateľa o riešenie tejto situácie a ten vyjadril žalobkyni podporu a vyzval žalovaného prostredníctvom jeho člena p. F. na zastavenie takéhoto konania. I. začal iniciovať vypočúvania bývalých a terajších zamestnancov spoločnosti A., ktorí boli podriadenými žalobkyne a vyzýval ich na oznamovanie prípadov šikany, resp. iného hrubého správania zo strany žalobkyne. X. morálka zamestnancov na finančnom oddelení sa výrazne zhoršila, zamestnanci sa s ňou prestali rozprávať a boli nabádaní, aby si nahrávali žalobkyňu na mobilné telefóny. I. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala žalovaného na ukončenie útokov a ohovárania a na ospravedlnenie sa, a to listom zo dňa XX.XX.XXXX. I. bol vyzvaný, aby v prípade, ak má podozrenie zo spáchania trestného činu šikany, podal podnet na prešetrenie orgánom činným v trestnom konaní a bol upozornený na tú skutočnosť, že mu zo zákona vyplýva povinnosť, ak sa hodnoverným spôsobom dozvedel o takejto situácii, oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní. I. to neurobil. L. XX.XX.XXXX žalovaný informoval všetkých zamestnancov A., že bola podaná sťažnosť na obe predstaviteľky manažmentu závodu, teda aj na žalobkyňu a túto sťažnosť aj zaslal na vedenie spoločnosti do Z.. K. priamo a menovite obvinil žalobkyňu z dikriminácie svojich podriadených, pričom žalobkyňa nemala možnosť sa vopred oboznámiť s podanými obvineniami, nesmela byť prítomná pri výpovediach terajších, resp. bývalých zamestnancov, ktorí mali svedčiť v jej neprospech, nebolo jej umožnené nahliadnuť do materiálov, ktoré boli podkladom sťažnosti. I. bola konfrontovaná s otázkami kolegov v zahraničí, nadriadených v koncernovej štruktúre, ako aj so zmeneným správaním svojich podriadených a kolegov, čo na ňu vyvíjalo neprimeraný psychický nátlak a spôsobovalo značné zdravotné ťažkosti. L. XX.XX.XXXX sa malo uskutočniť stretnutie žalobkyne s riaditeľom závodu a odborovým predákom A. pánom M. F., ktoré malo byť zamerané na riešenie vzniknutej situácie. Z. predchádzajúcej dohode, kde bolo dohodnuté stretnutie žalobkyne a ďalšej obvinenej manažérky s pánom F. sa takéto stretnutie neuskutočnilo, pretože žalovaný takéto stretnutie neumožnil. T. pán F. sa stretol so zamestnancami z oddelenia financií bez toho, aby žalobkyni bolo umožnené sa tohto stretnutia zúčastniť, alebo sa k jeho záverom vyjadriť. Z., krátko pred stretnutím boli na podnet žalovaného zo stretnutia vylúčení aj tí zamestnanci oddelenia financií, ktorí boli žalobkyni pozitívne naklonení. I. dokonca kontaktoval lekára spoločnosti F.. V. V. a žiadal si informácie, ktoré mali byť dôkazom proti žalobkyni. H. finančného oddelenia a oddelenia kvality, ktoré riadila taktiež obvinená manažérka, neboli k prešetrovaniu tzv. sťažnosti prizvaní žiadni iní zamestnanci, žiaden iný manažér nebol v tejto súvislosti konfrontovaný a žiadne iné oddelenie nebolo prešetrované. I. bola vystavovaná obrovskému tlaku, čo viedlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. X. zamestnávateľa k celej vzniknutej situácii je predmetom antidiskriminačnej žaloby vedenej na H. súde Z.. I. podriadení žalobkyni boli zo strany žalovaného vyzývaní k neplneniu pracovných úloh, rozširovali medzi zamestnancami a medzi sebou najvzájom nepravdivé údaje, čím na pracovisku vznikla veľmi nepriateľská atmosféra voči žalobkyni. Z. viacerým výzvam nebola daná žalobkyni možnosť, aby sa dozvedela skutkový základ obvinení, aby mala možnosť sa k nim vyjadriť alebo sa obhájiť. V. situácia, ktorá vážnym spôsobom poškodila jej dobré meno a česť a výrazne zhoršila jej fyzický a psychický zdravotný stav. R. viedlo k tomu, že zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer. Z. skončenia pracovného pomeru bola predmetom konania na H. súde Z. pod sp. zn. XX C./X/XXXX, nároky žalobkyne boli vysporiadané mimosúdnou dohodu, preto bol návrh vzatý späť a konanie bolo zastavené uznesením zo dňa XX.XX.XXXX. I. tak bez akýchkoľvek dôkazov žalobkyňu obvinil zo šikany, verbálneho zastrašovania podriadených, z hrubého a hanebného konania, z profesionálneho zlyhania, zo škandalózneho spôsobu realizácie personálno- mzdovej politiky, zo zneužívania svojho postavenia, z absencie najzákladnejších ľudsko-morálnych vlastností, z obťažovania svojich podriadených, z vytvárania napätej atmosféry, zo zneužívania denného skríningu, z vyhrážania sa fyzickým ublížením, z vytvárania nepriateľského, ponižujúceho prostredia, z nedodržiavania interných predpisov, z diskriminácie pri odmeňovaní zamestnancov, z postihu zamestnanca pri nevyplatení mzdy, resp. odmeny, z manipulácie s údajmi v dochádzkovom systéme. V dôsledku konania žalovaného bola znížená autorita u podriadených žalobkyne, bola poškodená jej profesionálna česť u ostatných zamestnancov a tiež došlo k ohrozeniu jej zdravia s trvalými následkami. X. žalovaného spôsobil aj narušenie jej súkromných vzťahov v dôsledku neustáleho stresu, čo viedlo k vytvoreniu rodinného napätia a neistoty. Zo strany príbuzných sa voči žalobkyni prejavila nedôvera, podozrievanie, čoho dôsledkom bolo ochladenie nielen rodinných vzťahov, ale prerušenie spoločenského života a narušenie mnohých priateľských vzťahov. I. má za to, že zámerom žalovaného nebolo prešetrenie nejakej sťažnosti, keďže do dnešného dňa žalobkyňa nebolo oboznámená so znením sťažnosti, s výsledkami šetrenia, nebolo podané žiadne trestné oznámenie. I. svojím postupom tak sledoval výlučne zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobkyne, poškodenie jej cti a jej odchod z pozície finančnej manažérky a firmy. I. teda vedome šíril nepravdivé skutočnosti týkajúce sa žalobkyne, ktoré doplnil neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, ktoré mali difamačný charakter. I. poškodil výrazne a vo zvýšenej miere občiansku česť, ľudskú dôstojnosť, dobré meno a zdravie žalobkyne, sťažil jej spoločenské a pracovné uplatnenie a znížil jej vážnosť v spoločnosti. I. od začiatku pracovného pomeru požívala u svojho zamestnávateľa autoritu, vážnosť, dobré meno a bola vysoko cenená ako profesionálka a senior manažérka. Z. zásah bol intenzívny, dlhotrvajúci, rozsiahly a nenapraviteľný, čoho dôkazom bolo reálne ukončenie pracovného pomeru. H. dobrej povesti a zdravia bolo tak vážne, že žalobkyňa nie je v pracovnom pomere doposiaľ. B. znížená jej sebadôvera, narušená asertivita, čo si vyžiadalo terapiu psychológa. K. konania sa dopustil subjekt, ktorý má chrániť práva zamestnancov. V tomto prípade bola zamestnacom aj žalobkyňa, nakoľko jej pracovná zmluva bola zamestnanecká. P. práva ako zamestnanca žalovaný úplne ignoroval a dokonca poškodil. U žalobkyne došlo k operácií, teda poškodeniu zdravia s trvalými následkami. I. odôvodňuje nárok na priznanie nemajetkovej ujmy predovšetkým pre vážnosť zásahu, ale aj preto, že účinky zverejnenia ospravedlnenia nepocíti žalobkyňa osobne, keďže už nie je zamestnankyňou spoločnosti A. T. V.. Z. si získať späť svoje manažérske postavenie vo firme, autoritu, vážnosť, zdravie. Q. prinajmenšom predstavuje ujmu, ktorú žalobkyňa pocítila stratou na zárobku a oveľa nižším príjmom v dôsledku práceneschopnosti, ktorá trvala počas mesiacov jún až august XXXX. I. považuje požadovanú sumu za primeranú.

2. I. vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v zmysle čl. XX ods. X a ods. X a čl. XX ods. X Q. H. zväzu A. (ďalej len "OZ A.") a čl. X ods. X a ods. X V. žalovaného za základnú organizáciu a teda aj žalovaného bol a je oprávnený konať V. ZO ako kolektívny orgán a v mene V. žalovaného bola a je oprávnená konať jedine jeho predsedníčka. Z. tomu, že v zmysle čl. XX ods. X Q. A. a čl. X ods. X V. ZO je oprávnený konať v mene V. ZO aj iný jeho poverený člen, žiadny iný z členov výboru žalovaného nebol poverený takouto kompetenciou. I. má teda za to, že žalobkyňa nesprávne určila v návrhu žalovaného. I. môže byť, ako pasívne legitimovaná strana, len vo vzťahu ku konaniu, ktoré bolo kvalifikované ako právne záväzné konanie žalovaného. K. konanie žalovaného je jedine konanie, štatútom ZO, prípadne Q. A. určených orgánov, prípadne osôb na takéto konanie oprávnených. K. konaním bolo iba konanie V. ZO a predsedníčky V. ZO pani F. Dolníkovej. X. F.. K. F. nebol v zmysle vyššie uvedených dokumentov oprávnený ani osobitne poverený na konanie v mene V. ZO a teda jeho konanie nie je možné považovať za konanie v mene žalovaného. A teda nie je pre žalovaného záväzné a spôsobilé vytvárať vo vzťahu k žalovanému právne dôsledky. A. pána F.. K. F., napriek tomu, že bol jedným z členov V. ZO je potrebné kvalifikovať ako jeho osobné konanie, s ktorým mohli ostatní členovia ZO viac či menej súhlasiť, ale nie ako konanie žalovaného. P. konanie teda nie je možné považovať za konanie zaväzujúce žalovaného na základe § X0 ods. 2 H. zákonníka a to z dôvodu, že žalovaný poskytol v zmysle zákona vedeniu spoločnosti A. T., s.r.o. informáciu, kto je oprávnený konať v jeho mene a kto je členom štatutárneho orgánu žalovaného. I. všetky dokumenty k právnym úkonom, ktoré boli žalovaným vykonané boli podpísané predsedníčkou V. ZO, ako osobou oprávnenou konať v mene V. ZO. A. F.. K. F., ktoré nebolo odsúhlasené, resp. schválené V. ZO nie je možné považovať za konanie zaväzujúce žalovaného. I. sa mal prihlásiť k výzvam svojho zástupcu - F.. K. F., požiadať o podporu a vyjadrenie opodstatnenosti výzvy obsiahnutej v emailovej komunikácii zo dňa XX.XX.XXXX a to rozposlaním emailu dňa XX.XX.XXXX. I. má za to, že zo znenia emailu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého autorom bola predsedníčka V. ZO pani F. L. a ktorý bol označený ako "ZO A. - A. V. V. informuje" v žiadnom prípade nevyplýva, že ide o konanie, ktoré by čo i len mohlo spôsobiť ujmu na právach žalobkyne uvedeným v žalobe. Z predmetného emailu vyplýva, že v mene V. ZO boli zamestnanci vyzvaní, aby vyjadrili aj ďalšiu formálnu podporu žalovanému pri riešení situácie u zamestnávateľa za účelom preukázania opodstatnenosti konania žalovaného v mene zamestnancov a nemožnosti spochybnenia konania (riešenia prinajmenšom "vyhrotenej situácie") žalovaného zo strany vedenia zamestnávateľa. X., v emaile vyznačeného textu (hrubo a kurzívou vyznačené), mali zamestnanci uznať existenciu problému, na ktorý poukázala výzva zo dňa XX.XX.XXXX (spracovaná a odoslaná zo strany pána F.. K. F.) a potvrdiť legitimitu odborov ako partnera pre zamestnávateľa. K. iniciatíva žalovaného žiadnym spôsobom nespôsobuje ujmu na právach žalobkyne a bola "iba" krokom k tomu, aby žalovaný predstaviteľom zamestnávateľa preukázal, akým spôsobom vnímajú situáciu u zamestnávateľa aj ďalší zamestnanci. F. boli v emaile uvedené ciele pre stretnutia so zamestnancami, čo je zo strany žalovaného plnenie si povinností voči zamestnancom, ktorých je žalovaný zástupcom a žiadosť o vyplnenie dotazníka pre účely preukázania názoru zamestnancov na vzniknutú situáciu u zamestnávateľa. K emailu zo dňa XX.XX.XXXX boli zároveň pripojené mená členov V. ZO. X. ide o text emailu zo dňa XX.XX.XXXX, v texte výzvy nie je žiadnym spôsobom menovite spomenutá žalobkyňa. Vo výzve sa uvádza, že neúnosné požiadavky sú kladené zo strany nadriadených. V prvom odseku výzvy je explicitne uvedené, že viacero zamestnancov z radov K. sa rozhodlo vzdať svojej pozície a odísť od zamestnávateľa z dôvodu kladenia neúnosných požiadaviek zo strany priamych nadriadených. Na základe takéhoto vyjadrenia nemožno usudzovať, že išlo o zamestnancov finančného oddelenia, ktoré v čase rozoslania výzvy v rámci firemného intranetu, viedla žalobkyňa. I. je nutné uviesť, že išlo o výzvu, aby sa zamestnanci, ktorí majú podozrenie alebo majú za to, že sa voči nim koná v rozpore s právnymi predpismi alebo v rozpore s vnútornými predpismi zamestnávateľa obrátili na kompetentných, prostredníctvom využitia legálnych a legitímnych prostriedkov. F. má žalovaný za to, že výzva zo dňa XX.XX.XXXX bola dôvodná vzhľadom na "vyhrotenú situáciu", ktorá sa u zamestnávateľa vyvinula. H. výzvy zo dňa XX.XX.XXXX dokazujú vyhlásenia zamestnancov k výzve, dotazníky, ktorými žalovaný preskúmal situáciu u zamestnávateľa, výpovede osôb, ktoré boli svedkami, alebo terčmi správania uvádzaného vo výzve, emailová komunikácia od zamestnancov adresovaná žalovanému. Z. odôvodnenosť výzvy bola potvrdená minimálne jedným zo svedkov v prítomnosti M. manažérky HR Q. P., ktorá bola zodpovedná za vedenie "výsluchov". I. má za to, že tvrdenie uvedené v žalobe, že "žalovaný šíril tieto tvrdenia a obvinenia aj prostredníctvom svojich členov a písomnými oznámeniami na nástenkách medzi všetkých zamestnancov" je nepodložené a nepravdivé. Na nástenke, ktorú má žalovaný k dispozícii na informovanie svojich členov v priestoroch zamestnávateľa neboli zverejnené žiadne tvrdenia a obvinenia proti žalobkyni. I. má za to, že rozposlaním emailu zo dňa XX.XX.XXXX pánom F.. K. F. a rozposlaním emailu dňa XX.XX.XXXX zo strany predsedníčky V. sa žalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania, alebo konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a mohlo by spôsobiť ujmu na právach žalobkyne. Z., email zo dňa XX.XX.XXXX dokazuje to, že žalovaný mal jednoznačne záujem o konštruktívne riešenie "vyhrotenej situácie" u zamestnávateľa a o nespochybniteľné preukázanie názorov zamestnancov vedeniu zamestnávateľa. K. žalobkyne o tom, že žalovaný začal iniciovať vypočúvania bývalých a terajších zamestnancov spoločnosti A., ktorí boli podriadenými žalobkyne a vyzýval ich na oznamovanie prípadov šikany, resp. iného hrubého správania zo strany žalobkyne, pričom z týchto dôvodov sa mala zhoršiť pracovná morálka zamestnancov na finančnom oddelení, považuje žalovaný za neodôvodnené a nepreukázané. X. prešetrovaní vzniknutej situácie u zamestnávateľa žalovaný postupoval v súčinnosti so zamestnávateľom čo dokazuje aj skutočnosť, že povereným zástupcom za zamestnávateľa pre vedenie výsluchov dotknutých zamestnancov bola pani Q. P. - M. HR manažérka a zo zhruba od marca XXXX. I. sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo v rozpore s právnymi predpismi a žiadnym spôsobom nenavádzal zamestnancov k protiprávnemu konaniu ani k praktikám, ktoré by smerovali k zníženiu alebo dokonca k porušeniu osobnostných práv žalobkyne. I. boli upozornení na to, že ak budú mať podozrenie, že sú porušované ich práva a právom chránené záujmy, je potrebné sa obrátiť na kompetentných, čo je absolútne pochopiteľné, keďže cieľom žalovaného je chrániť práva a právom chránené záujmy zamestnancov. X. z porušovania pracovnoprávnych predpisov sumarizoval žalovaný v dokumente "Q.", ktorý bol zaslaný širšiemu vedeniu zamestnávateľa do Z., kde je sídlo materskej spoločnosti A. a zároveň na vedomie vedeniu zamestnávateľa na Q.. I. sťažnosti bol legitímny spôsob ako upozorniť na podozrenia z porušovania pracovnoprávnych predpisov, ako aj na "vyhrotenú situáciu" u zamestnávateľa, pričom takýto postup bol v súlade s M. kódexom zamestnávateľa, v ktorom sa uvádza, že so sťažnosťou je možné kontaktovať aj skupinu, pričom je uvedený kontakt na generálneho riaditeľa Q. (O. X. O.). I. sa v M. kódexe uvádza, že ak zamestnanci nemajú dôveru v kontaktnú osobu v mieste oznamovania, môžu kontaktovať ktorékoľvek iné meno uvedené v zozname, alebo môžu kontaktovať správnu radu. I. v dokumente opísal zistené skutočnosti a podozrenia, o ktorých považoval za potrebné informovať aj vyššie vedenie v Z.. D. o legitímnu cestu ako sa dožadovať prešetrenia zistených okolností. H. konkrétnych manažérok v "Q." bolo vykonané z dôvodu potreby identifikovania zodpovedných pracovníkov, ktorí zodpovedajú za jednotlivé oddelenia u zamestnávateľa, na ktorých problémy sa vyskytli. A. pri preverovaní sťažnosti zo strany vyššieho vedenia v Z. je absolútne legálnou metódou, ktorá sa uplatňuje pre zistenie riadneho plnenia pracovných úloh a zodpovedností v rámci zverenej oblasti riadenia a nemá vplyv na ujmu na osobnostných právach. V. uvedený dokument "Q." bol zároveň aj súčasťou podnetu na vykonanie inšpekcie práce zo dňa XX.XX.XXXX, pričom z odpovede D. práce Z. zo dňa XX.XX.XXXX na tento podnet vyplýva, že u zamestnávateľa boli zistené nedostatky, ktoré sú v odpovedi na podnet špecifikované, z ktorého vyplýva, že u zamestnávateľa skutočne dochádzalo k porušovaniu pracovnoprávnych predpisov.

Y. "vyšetrovania" bolo zistenie informácií a názorov dotknutých zamestnancov na základe ich osobného stretnutia s dovtedy nezainteresovanou osobou. Y. pána X.. M. F., ako predstaviteľa A. len svedčí o závažnosti situácie, ktorá sa u zamestnávateľa vyvinula. Q. za účasti X.. F. boli iniciované na základe stretnutia žalobkyne s pánom X.. F. v U. dňa XX.XX.XXXX, pričom bolo dohodnuté, že žalobkyni bude umožnené, aby vyjadrila svoj postoj ku krokom a aktivitám žalovaného pred manažmentom zamestnávateľa, predstaviteľmi A. (X.. M. F., Q. Q., X. T.) a členmi výboru žalovaného. Na tomto stretnutí, ktoré sa uskutočnilo XX.XX.XXXX sa však žalobkyňa k aktivitám žalovaného nevyjadrila. Z. boli dňa XX.XX.XXXX vykonané "výsluchy" zamestnancov finančného oddelenia a oddelenia kvality, na ktorých boli na požiadavku generálneho riaditeľa zamestnávateľa prítomní iba pán X.. M. F. a generálny riaditeľ zamestnávateľa pán A. X.. Z. žalobkyne na stretnutiach s dotknutými zamestnancami je z pohľadu žalovaného pochopiteľná z dôvodu ochrany týchto zamestnancov a za účelom zistenia skutočných informácií a okolností. I. jednoznačne nesúhlasí s tvrdeniami, že na pôde zamestnávateľa dochádzalo v súvislosti s prešetrovaním situácie k vyčleneniu žalobkyne z kolektívu a jej osočovaniu. Q. uskutočnené dňa XX.XX.XXXX dokazuje, že zo strany žalovaného, predstaviteľov A. ako aj zo strany zamestávateľa bol daný žalobkyni priestor na vyjadrenie sa voči krokom žalovaného, ktoré považovala za kroky v rozpore so zákonom. O skutočnosti, že situácia u zamestnávateľa bola skutočne vážna, svedčia aj dotazníky, prostredníctvom ktorých jednotliví zamestnanci vyjadrovali písomne svoju nespokojnosť a upozorňovali na niektoré závažné skutočnosti. Aj na základe týchto podkladov žalovaný, ako zástupca zamestnancov, pristúpil k aktivitám smerujúcim k prešetreniu a vyriešeniu "vyhrotenej situácie" u zamestnávateľa. Y. dotazníkov bolo poskytnúť zamestnancom možnosť vyjadriť sa ku konaniu svojich nadriadených, ktoré považujú za problematické. I. neboli žiadnych spôsobom nútení k vyplneniu dotazníkov. K. spôsobom vyjadrili svoj názor iba tí zamestnanci, ktorí to považovali za potrebné a vhodné. To, či bolo distribuovanie dotazníkov dohodnuté s vedením zamestnávateľa a že tento postup neupravuje kolektívna zmluva je vo vzťahu k veci irelevantné. I. poukázal aj na list konateľa (O. X. O.) spoločnosti A. T. V. zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný žalovanému, označeným ako "C. after investigations in KA V.", v ktorom o. i. uvádza že, "Od tohto stretnutia, ktoré sa konalo 1. júna s pánom F., predsedom A., je viac dôkazov na stole, ktoré preukazujú, že obe manažérky (pani X. a pani U.) nie vždy konali vhodne a s rešpektom voči svojím tímom. K. s nimi bude prejednané osobne a vysvetlíme, aké očakávania máme vo vzťahu k naším manažérom. F. opatrenia budú dohodnuté individuálne". Z uvedeného je zrejmé, že zamestnávateľ na základe vnútro-firemného vyšetrovania potvrdil pravdivosť skutočností, ktoré sa týkali konania žalobkyne. I. odmieta tvrdenie žalobkyne, že zo strany žalovaného boli zamestnanci podriadení žalobkyni vyzývaní k neplneniu pracovných úloh a považuje ho za nepravdivé a za nepreukázané. I. považuje za účelové tvrdenie žalobkyne, že "Q. vzniknutú nepravdivými obvineniami žalovaného videla k tomu, že jej ďalšie úspešné fungovanie na manažérskej pozícii a vo firme bolo znemožnené a zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so žalobkyňou". I. uviedol, že nikdy nežiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, ale o prešetrenie podnetov zamestnancov a vyvodenie dôsledkov v zmysle vnútro-firemných smerníc, či príslušných ustanovení I. práce. Z. nepopieral odborné schopnosti a kvality žalobkyne. Z. žalovaný bol spolu s ďalšími zamestnancami informovaný, že ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou došlo z organizačných dôvodov. Q. tvrdenia žalobkyne, že žalovaný svojim postupom sledoval výlučne zníženie jej dôstojnosti a vážnosti, poškodenie jej cti a jej odchod z pozície manažérky a firmy považuje žalovaný za objektívne nepravdivé.

3. R. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XC/XXX/XXXX-XXX, ktoré vydal vyšší súdny úradník, súd nepripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného a zároveň nepripustil zmenu petitu návrhu. V. predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. R. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XC/XXX/XXXX, ktoré bol vydané zákonným sudcom, súd nepripustil zmenu petitu návrhu. R. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XCo/XX/XXXX-XXX odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XC/XXX/ XXXX-XXX v napadnutej časti, v ktorej súd nepripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného zmenil tak, že pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako žalovaný v 2. rade vstúpil F.. K. F., bytom V. XX, Z..

4. Q. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, strán a svedkov a listinami: žaloba zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX, Q. A. č. l. XX - XX, V. ZO A. A. V. č. l. XX - XX, email zo dňa XX.XX.XXXX o X.XX hod., emailové komunikácie č. l. XX - XXX, XXX - XXX, kópie dotazníkov č. l. XX - XX, č. l. XXX, Q. zo dňa XX.XX.XXXX, M. kódex, H. D. práce Nitra na podnet zo dňa XX.XX.XXXX, V. vyšetrovania v A. T. vo V., návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a úprava petitu zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie žalobkyne a žiadosť o pripustenie zmeny žalobného petitu, podanie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, email zo dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod., email zo dňa XX.XX.XXXX odoslaný žalovaným v 2. rade o XX.XX hod., email zo dňa XX.XX.XXXX podpísaný pani L., oznámenie o nesprávnom zaobchádzaní zo dňa XX.XX.XXXX, list A. T., s.r.o. adresovaný OO ZO A. - A. V. zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie ZO A. A. T. V. zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o právnom zastupovaní a výzva na ukončenie diskriminácie a ospravedlnenie zo dňa XX.XX.XXXX, lekárske nálezy žalobkyne, výmenný poukaz, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, emailové komunikácie z XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, tabuľky a grafy, tabuľka nadčasov k XX.XX.XXXX, organizačná štruktúra v marci XXXX č. . XXX - XXX, vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie žalovaného v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami (žiadosť o udelenie súhlasu s výpoveďou pre člena výboru ZO A. - A. V. (odpoveď) zo dňa XX.XX.XXXX, list adresovaný spoločnosti A. T. s.r.o. od V. ZO, emailové komunikácie - XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, organizačná štruktúra, sťažnosti zamestnancov z XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, I. o udelenie súhlasu s výpoveďou pre člena výboru ZO A. A. V. (odpoveď) zo dňa XX.XX.XXXX, emailová komunikácia zo dňa XX.XX.XXXX, podanie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, svedecká výpoveď pani D.. P. G., kópia emailovej komunikácie, doplnenie návrhu na výsluch svedkov zo dňa XX.XX.XXXX, listinné dôkazy predložené na pojednávaní č. l. XXX - XXX, vyjadrenie žalovaného v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX s listinnými dôkazmi č. l. XXX - XXX, listinné dôkazy predložené žalovaným v 2. rade č. l. XXX - XXX, vyjadrenie žalovaného v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami č. l. XXX - XXX, vyjadrenie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami č. l. XXX - XXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. I. vo svojom podaní doručenom na pojednávaní uviedla, že je nesporné a uznáva to aj právny zástupca žalovaného v 1. rade, že čl. XX ods. X Q. A. a čl. X ods. X V. ZO oprávňuje konať v mene V. aj iného povereného člena V., a teda podmienka prvej vety cit. ust. je splnená. Je nesporné, že ak by aj v tomto prípade došlo k prekročeniu oprávnenia žalovaného v 2. rade, bol by žalovaný v 1. rade za toto konanie zodpovedný, pretože sú splnené obe podmienky druhej vety citovaného ust., konanie sa týkalo predmetu činnosti žalovaného a žalobkyňa nemohla vedieť, že išlo o prekročenie. To, že F.. Majer konal v mene žalovaného v 1. rade potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nepreukázal kedy a ako oznámil žalobkyni informáciu, že F.. F. nie je oprávnený v jeho mene konať. I. v 1. rade nepreukázal ani to, kedy túto informáciu oznámil zamestnávateľovi. Je totiž nesporné, že zamestnávateľ túto informáciu nemal, keď listom zo dňa XX.XX.XXXX upozornil predsedníčku na "konanie v rozpore so základnými princípmi medziľudských vzťahov, pracovnej etiky presadzovanej dlhodobo zamestnávateľom a takisto za porušujúce princípy sociálneho partnerstva v KA roky budovaného s V. odborovou organizáciou".Je nesporné, že predsedníčka žalovaného sa od emailov nikdy oficiálne nedištancovala, žiadala o ich podporu a po prvýkrát namietala rozpor až cestou právneho zástupcu v tomto konaní. X. na email žalovaného v 2. rade pani A., z D. práce Z. zo dňa XX.XX.XXXX, kde priamo žalovaný v 2. rade píše: "L. XX.XX.XXXX som ako člen V. základnej organizácie odborového zväzu A. - Kongsberg T. V., po konzultácii s predsedníčkou ZO A. a ďalšími členmi V....". F. uviedla, že z predložených dotazníkov, ktoré získavali až po XX.XX.XXXX, ktoré mali byť anonymné, vyplýva, že len jeden sa týka konkrétne oddelenia, ktoré viedla žalobkyňa a aj ten vyplnil bývalý zamestnanec, ktorý v čase zaslania emailu nebol zamestnancom tohto oddelenia, ostatné sú anonymné, a nedá sa z nich zistiť, akého oddelenia sa týkajú, alebo je jasné, že sa netýkajú oddelenia financií. Z predložených dotazníkov je jeden voči žalobkyni negatívny, jeden je pozitívny, a preto je zrejmé, že žalovanému v 1. rade nešlo o hľadanie pravdy a riešenie problému zamestnancov, ale účelovo konať voči žalobkyni. Z emailu P. U. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola podriadenou žalobkyne vyplýva, že jej sťažnosť sa týkala nepreplatenia nadčasov. H. preplatenia nadčasov však nebola rozhodnutím, ktoré mohla urobiť žalobkyňa, ale bola rozhodnutím riaditeľa. M. I. Q. z XX.XX.XXXX je v prospech žalobkyne, dokonca vyzýva odbory, teda žalovaných, aby konali v mene stredného manažmentu, pretože oni sú tiež "len zamestnanci". I. ako dôkazy predložil XX emailov ako odpovede na výzvy predsedníčky žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, tieto sú pre tento prípad veľmi dôležité, pretože iba jedna z odpovedí je zaslaná zamestnankyňou, podriadenou žalobkyni. K. odpoveď písala pani U.. V. ostatné odpovede na výzvu písali pracovníci iných oddelení a preto je dôvodné sa domnievať, že sťažnosti voči žalobkyni boli účelové. Z. je teda zrejme, prečo žalovaní nepostupovali voči ostatným manažérom spoločnosti rovnako. X. na časť listu konateľa O. X. O. z XX.XX.XXXX, kde vytýka priamo žalovanému v 1. rade: "A. T. neoceňuje spôsob, akým to bolo odkomunikované. H. toho manažment v skupine A. dal tiež jasne najavo, že nemôže dávať sťažnosti bez dôkazov alebo na základe anonymných dotazníkov.". Z listu D. práce Z. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zistené nedostatky sa netýkali žalobkyne, a tiež z neho vyplýva, že žalovaní konali skôr, ako vedeli výsledky tohto šetrenia. Z predložených dôkazov zo strany žalovaných stále nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzali pri písaní emailov zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, podnetov na D. práce ako aj do Z.. I. dotazníky rozposielali až po rozoslaní emailu z XX.XX.XXXX, ktorým vyhrotili situáciu v podniku. X. žalovaného v maile zo dňa XX.XX.XXXX píše "o závažnom profesionálnom zlyhaní niektorých manažérov firmy", ale z predložených dôkazov vyplýva, že k tomuto dátumu žiadne takéto dôkazy nemala. I. teda konali bez riadneho preverenia situácie, bez dôkazov (okrem jednej sťažnosti pani U.) a aj zamestnávateľ im tento ich postup vyčítal, nielen v liste zo dňa XX.XX.XXXX ale aj v liste zo dňa XX.XX.XXXX. 6. I. vo svojom podaní zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla zmenu petitu tak, že žiadala aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobkyni písomné ospravedlnenie v slovenskom jazyku v tomto znení: "ZO A. - A. T. V. sa týmto oficiálne ospravedlňuje pani Q. X. za nepravdivé tvrdenia obsiahnuté v emailoch zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX. K. vyjadreniami bolo poškodené jej dobré meno, česť a ľudská dôstojnosť, lebo obsahovali tvrdenia, že sa dopúšťala voči svojím podriadeným primitívnej šikany, vyhrážok a verbálneho zastrašovania, hrubého a hanebného konania. H. sa taktiež za obvinenia, že je tiež zodpovedná za dôsledky súčasného charakteru personálne - mzdovej politiky a presadzovania pracovných podmienok, v podobe hlbokej frustrácie, demoralizácie a straty lojality u časti zamestancov voči svojmu zamestnávateľovi, ktoré vedú k oslabovaniu a postupnej likvidácii ľudského kapitálu závodu, k znižovaniu úrovne kvality práce a k hrozivej miere nespokojnosti zaznamenanej u niektorých zákazníkov, bezprostredne poškodzujúcej dobré meno spoločnosti. F. ospravedlnenie je tiež za obvinenia, že presadzovala a uplatňovala neprijateľné a nejednoznačné pravidlá v rámci personálno - mzdovej politiky, že škandalóznym spôsobom ju realizovala, že bola nezlučiteľnou s funkciou manažéra v kontexte modernej doby, že zneužívala svoje postavenie vo vzťahu k svojim podriadeným, že povaha štýlu jej riadenia svedčí o absencii najzákladnejších ľudsko-morálnych vlastností a že sa diskvalifikovala z ďalšieho pôsobenia vo svojich funkciách. V. vyššie uvedené tvrdenia boli nepravdivé a týmto sa ZO A. - A. T. V. pani D.. Q. X. za všetky ospravedlňujeme." a v anglickom jazyku v tomto znení: "ZO A. - A. T. V. hereby give a formal apology to F.. Q. X. for falseness of a statements that werw written in a emails sent on XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX and in a complaint lette sent on XX.XX.XXXX. By these claims was demaged her reputation honor and human dignity, because the claims content was her behaviour towards the staff was primitive bullying, threats and verbal intimidation, gross and abusive actions. We apology also for the accusations that she is also responsiblefor the consequences of the present nature of the personnel and payroll policies and enforcement of labour conditions reflected in deep frustration,demoralization and the loss of loyalty of a part employees towards their employer, leading to weakening and a gradual liquidation of human capital of the plant, to reducing the levl of work guality and to threatening level of dissatisfaction expressed by some customers, directly demaging the reputation of the company. G. apology is also for the accusation that she used enforcement and application of unfair and ambiguous rules in personnel and payroll policy, that she used a scandalous way of its implementation, incompatible with the office of the manager in the context of contemporary modern times, that she abuse her position in relation to her subordinates and the nature of her management style, indicating the absence of fundamantal human-moral qualities and that she disqualified herself from futher holding in her working positions. T. the above accusations were false and hereby ZO A. - A. T. V. gives a formal apology to F.. Q. X. for all of them." I. ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku toto písomné ospravedlnenie v slovenskom jazyku zaslať emailovou poštou všetkým zamestnancom a vedúcim predstaviteľom spoločnosti A. T., s.r.o., O. XX, V., prostredníctvom emailovej správy na adresy a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, T. a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com,A..prsanova@ka-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, P..U.-group.com, a@b.c, a@b.c, A..A.-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, P..U.-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, F..radosovsky@ka-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c,a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c,a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, K..szaboX@ka- group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com,a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, V..J.-group.com, a@b.c. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému v X.rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku toto písomné ospravedlnenie v slovenskom jazyku ako aj v anglickom jazyku zaslať e-mailovou poštou všetkým zamestnancom a vedúcim predstaviteľom spoločnosti kongsberg T., s.r.o., O. XX, V., prostredníctvom mailovej správy na mailové a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c a a@b.c. I. ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku toto písomné ospravedlnenie v anglickom jazyku zaslať písomne na adresu materskej spoločnosti A. T. O. X AS so sídlom L. XX. A. XXXX, Z. k rukám generálneho riaditeľa pána O. P. O. a riaditeľa správnej rady R.-B. F. O. a v tej istej lehote zaslať kópiu tohto ospravedlnenia spolu s potvrdením o jeho zaslaní na uvedenú adresu k rukám žalobkyne. I. ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť písomné ospravedlnenie vo vyššie uvedenom znení v slovenskom a v anglickom jazyku na informačných nástenkách žalovaného v 1. rade v priestoroch spoločnosti A. T., s.r.o., O. XX, V..

I. žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobkyni písomné ospravedlnenie v slovenskom a anglickom jazyku v tomto znení: "F.. K. Majer sa týmto oficiálne ospravedlňuje pani Q. X. za nepravdivé tvrdenia obsiahnuté v emailoch zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a sťažnosti zo dňa XX.XX.XXXX. K. vyjadreniami bolo poškodené jej dobré meno, česť a ľudská dôstojnosť, lebo obsahovali tvrdenia, že sa dopúšťala voči svojím podriadeným primitívnej šikany, vyhrážok a verbálneho zastrašovania, hrubého a hanebného konania. H. sa taktiež za obvinenia, že je tiež zodpovedná za dôsledky súčasného charakteru personálne - mzdovej politiky a presadzovania pracovných podmienok, v podobe hlbokej frustrácie, demoralizácie a straty lojality u časti zamestancov voči svojmu zamestnávateľovi, ktoré vedú k oslabovaniu a postupnej likvidácii ľudského kapitálu závodu, k znižovaniu úrovne kvality práce a k hrozivej miere nespokojnosti zaznamenanej u niektorých zákazníkov, bezprostredne poškodzujúcej dobré meno spoločnosti. F. moje ospravedlnenie je taktiež za obvinenia, že presadzovala a uplatňovala neprijateľné a nejednoznačné pravidlá v rámci personálno - mzdovej politiky, že škandalóznym spôsobom ju realizovala, že bola nezlučiteľnou s funkciou manažéra v kontexte modernej doby, že zneužívala svoje postavenie vo vzťahu k svojim podriadeným, že povaha štýlu jej riadenia svedčí o absencii najzákladnejších ľudsko-morálnych vlastností a že sa diskvalifikovala z ďalšieho pôsobenia vo svojich funkciách. V. vyššie uvedené tvrdenia boli nepravdivé a týmto sa F.. K. F. pani D.. Q. X. za všetky ospravedlňujem." a v anglickom jazyku v tomto znení: "F.. K. F. hereby give a formal apology to F.. Q. X. for falseness of a statements that werw written in a emails sent on XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX and in a complaint lette sent on XX.XX.XXXX. By these claims was demaged her reputation honor and human dignity, because the claims content was her behaviour towards the staff was primitive bullying, threats and verbal intimidation, gross and abusive actions. I apology also for the accusations that she is also responsiblefor the consequences of the present nature of the personnel and payroll policies and enforcement of labour conditions reflected in deep frustration,demoralization and the loss of loyalty of a part employees towards their employer, leading to weakening and a gradual liquidation of human capital of the plant, to reducing the levl of work guality and to threatening level of dissatisfaction expressed by some customers, directly demaging the reputation of the company. G. my apology is also for the accusation that she used enforcement and application of unfair and ambiguous rules in personnel and payroll policy, that she used a scandalous way of its implementation, incompatible with the office of the manager in the context of contemporary modern times, that she abuse her position in relation to her subordinates and the nature of her management style, indicating the absence of fundamantal human-moral qualities and that she disqualified herself from futher holding in her working positions. T. the above accusations were false and hereby F.. K. F. gives a formal apology to F.. Q. X. for all of them." I. ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku toto písomné ospravedlnenie v slovenskom jazyku zaslať emailovou poštou všetkým zamestnancom a vedúcim predstaviteľom spoločnosti A. T., s.r.o., O. XX, V., prostredníctvom emailovej správy na adresy a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, T. a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, P..U.- group.com, a@b.c, a@b.c, A..A.-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, P..U.-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, K..szaboX@ka-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, V..J.-group.com, a@b.c. I. ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému v X.rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku toto písomné ospravedlnenie v slovenskom jazyku ako aj v anglickom jazyku zaslať e-mailovou poštou všetkým zamestnancom a vedúcim predstaviteľom spoločnosti kongsberg T., s.r.o., O. XX, V., prostredníctvom mailovej správy na mailové adresy a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c-group.com, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c a a@b.c. I. ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku toto písomné ospravedlnenie v anglickom jazyku zaslať písomne na adresu materskej spoločnosti A. T. O. X AS so sídlom L. XX. A. XXXX, Z. k rukám generálneho riaditeľa pána O. P. O. a riaditeľa správnej rady R.-B. F. O. a v tej istej lehote zaslať kópiu tohto ospravedlnenia spolu s potvrdením o jeho zaslaní na uvedenú adresu k rukám žalobkyne. Q. žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu X XXX eur a žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu X XXX eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. I. si uplatnila voči žalovaným nárok na náhradu trov konania. I. vo svojom podaní zároveň uviedla, že má za to, že dotazník obsahoval navádzajúce otázky, bol najskôr distribuovaný na oddelení financií, až následne, po upozornení žalobkyne, na ostatných oddeleniach. I. o. i. poukázala na emaily žalovaného v 2. rade a pani L. zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že tieto preukazujú, že neexistovali jednoznačné dôkazy o nimi tvrdených skutočnostiach.

7. I. v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, žalovaný v 1. rade je síce súčasťou A. ako jeho základná organizácia, ale zároveň je samostatným subjektom, ktorý má vlastný zakladajúci dokument upravujúci vnútorné vzťahy základnej odborovej organizácie ako aj vzťahy voči 3. osobám, ktorým je štatút ZO A. A. V.. V zmysle čl. X ods. X a X V. oprávnenie konaním právne zaväzovať základnú odborovú organizáciu prislúchalo len predsedníčke V. ZO pani F. L.. A. pána F.. K. Majera nie je možné považovať za konanie zaväzujúce žalovaného v 1. rade ani na základe § X0 ods. 2 H. zákonníka, nakoľko žalovaný v 1. rade poskytol zamestnávateľovi - vedeniu spoločnosti A. Automotive, s.r.o. informáciu kto je oprávnený konať v mene základnej odborovej organizácie a kto je členom štatutárneho orgánu a jeho predsedom. I. všetky dokumenty k právnym úkonom, ktoré boli vykonané boli podpísané predsedníčkou V. ZO ako osobou oprávnenou konať v mene V. ZO alebo boli uvedené mená všetkých členov V. ZO. I. v 1. rade konaním za ZO A., resp. V. ZO nikdy žalovaného v 2. rade nepoveril a teda žalovanému v 1. rade nie je jasné ako má preukázať, že nepoveril osobu, ktorú bol oprávnený poveriť, nie povinný poveriť, ide o negatívny dôkaz, ktorý žalovaný v 1. rade nepreukazuje. M. zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX bol zaslaný žalovaným v 2. rade, ktorý bol členom V. ZO, ale nebol ani predsedom ani poverenou osobou konať v mene V. ZO. V emaile zo dňa XX.XX.XXXX jednak uviedol, že ešte len bude prezentovať V. ZO, čiže sa dovtedy na tom neuzniesli spolu s ostatnými členmi a jednak to píše v 1. osobe jednotného čísla, nie množného, resp. sám za seba. A aj keby ostatní členovia s jeho názorom súhlasili, nie je to možné považovať za konanie právne zaväzujúce odborovú organizáciu. V oznámení o nesprávnom zaobchádzaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa upozornila na nesprávne zaobchádzanie zo strany zástupcov odborovej organizácie a pánom F.. V liste od vedenia spoločnosti A. T. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX doručenom žalovanému v 1. rade bolo znepokojujúcim konaním, výslovne spomenuté konanie pána F. a nie konanie celej odborovej organizácie, tá bola upozornená, nakoľko pán F. bol členom V. ZO. I. v 1. rade žiada žalobu zamietnuť, nakoľko má za to, že nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. F. uviedol, že email odoslaný dňa XX.XX.XXXX o X.XX hod. nebol odoslaný všetkým zamestnancom, ale len K. pracovníkom, resp. zamestnancom, ktorí pracovali v administratíve. Čo na opačnej strane preukazuje, že konanie nebolo účelovo vedené len voči finančnému oddeleniu, ktorého bola žalobkyňa nadriadeným, tak ako uvádza žalobkyňa vo svojom vyjadrení. I. v 1. rade tvrdí, že dotazníky boli distribuované na oddelenia rovnomerne, čiže nie je pravdou, že boli adresované len na jedno oddelenie a až po upozornení žalobkyne, aby ich potom adresovali žalovaní aj na ostatné oddelenia. X. na znenie emailu odoslaného pani L. zo dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod.: "Na základe predbežných, nie celkom uspokojivých výsledkov z prvého stretnutia so zástupcami vedenia A. T. V. ohľadne súčasnej situácie v závode, ako aj z dôvodu nevyhnutnosti jednoznačne dokázať alebo vyvrátiť odôvodnené podozrenia svedčiace o závažnom profesionálnom zlyhaní...", kde je napísané, aby sa jednoznačne dokázalo alebo vyvrátilo podozrenie. Zo znenia tohto emailu v žiadnom prípade nevyplýva, že by ním boli porušené osobnostné práva žalobkyne. X. išlo o skutkové tvrdenia, ktoré sa majú preukázať, čiže je možné preukázať ich pravdivosť alebo nepravdivosť, pričom nepravdivosť skutkového tvrdenia by v tomto prípade mohla mať na žalobkyňu difamujúci dosah, avšak nepravdivosť týchto tvrdení nebola preukázaná, práve naopak. Q. zo dňa XX.XX.XXXX bola podpísaná všetkými členmi V. ZO. V zmysle M. kódexu spoločnosti sú zamestnanci oprávnení podať podnet na prešetrenie, ktorým chcú poukázať, že ich práva sú bezdôvodne porušované, týmto podnetom bola v tomto prípade práve predmetná sťažnosť. V. podanej sťažnosti bola správa - list nazvaný ako V. vyšetrovania v KA vo V. zaslaný od pána O. X. O. - konateľa spoločnosti, kde uviedol, že sa mu nepáčilo ako odborová organizácia postupovala, ale napriek tomu tam bolo uvedené: "Od stretnutia s pánom F., predsedom A., je viac dôkazov na stole, ktoré preukazujú, že obe manažérky (p. X. a p. U.) nie vždy konali v súlade s rešpektom voči svojim tímom... B. podporovať manažerský tím a viesť ho tak, aby zaobchádzal s ľuďmi zdvorili a vytváral konštruktívne pracovné prostredie". I. má za to, že týmto samo vedenie spoločnosti potvrdilo, že sťažnosť bola podaná dôvodne, nakoľko došlo k zisteniu, že žalobkyňa a jej kolegyňa nezaobchádzali s ľuďmi tak, ako by bolo zo strany manažérok žiadúce. Z. v zmysle M. kódexu zamestnávateľa, ak by bolo zistené, že sťažnosť bola podaná zámerne a bola by falošná, začalo by sa disciplinárne konanie voči zamestnacovi, ktorý tento stav vyvolal, až by došlo k skončeniu pracovného pomeru s ním. X. ide o oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré malo byť vyvesené, žalovaný poukázal na to, že nie je ani podpísané pani L., ani nie je pripojená pečiatka žalovaného v 1. rade. X. ide o email zo dňa XX.XX.XXXX odoslaný pani U., ktorý vyjadruje poďakovanie žalobkyni za profesionálny rast a získané vedomosti, žalovaný poukázal na záver emailu, kde sa uvádza: "...ale nezabúdajte na ľudskosť a ohľaduplnosť voči druhým". I. nikdy nespochybňovali odborné vedomosti a skúsenosti žalobkyne, nakoľko do dnešného dňa majú za to, že je odborníčkou vo finančnej oblasti, ale boli nemilo prekvapení jej prístupom z pozície vedúceho zamestnanca voči svojim podriadeným. H. organizácia, ako zástupca zamestnacov, zvyčajne aj koná na základe podnetov zamestnancov. I. má za to, že ak by chcel konať účelovo, tak by emaily poslali len na finančné oddelenie, to, že výzvu uznala len jedna osoba z finančného oddelenia nemožno označiť za účelové konanie žalovaných. I. však nebola len vedúcim zamestnancom na finančnom oddelení, ale bola poverená riadením personálneho oddelenia (XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). X. ide o tvrdenie žalobkyne, že na iných oddeleniach (okrem oddelenia kvality) situáciu žalovaní neriešili, čo potvrdzuje účelové konanie voči žalobkyni a vedúcej oddelenia kvality, žalovaný uvádza, že je logické, že situáciu je potrebné riešiť tam, kde sa vyskytuje problém a nie tam, kde problém nie je. I. žiadali, aby sa riadne prešetrilo konanie žalobkyne a vedúcej oddelenia kvality a ak sa preukáže, že ich konanie nebolo v súlade s M. kódexom, tak žiadajú voči nim vyvodiť zodpovednostné následky, ktoré zamestnávateľ vyvodil aj voči žalovanému v 2. rade a upozornil ho na skutočnosť, že jeho konaním sa dopúšťa viacerých porušení. I. ďalej poukázal na to, že žalobkyňa nepredložila dôkaz o tom, že navrhla preplatenie nadčasov, ale riaditeľ závodu to neodsúhlasil, nakoľko chýba vyjadrenie riaditeľa, že neudeľuje súhlas na preplatenie nadčasov. I. ďalej uviedol, že skutkové tvrdenia v sťažnosti sa neukázali ako nepravdivé, čím nemohlo dôjsť ani k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, nakoľko žalovaní výkonom svojho práva, podaním sťažnosti, chceli legálnou cestou dosiahnuť ochranu a nápravu iného porušovaného práva zamestnancov a aby sa takéto konanie v budúcnosti neopakovalo zo strany akéhokoľvek vedúceho zamestnanca voči akémukoľvek podriadenému zamestnancovi, pretože úlohou vedúcich zamestnancov je aj vytvárať priaznivé pracovné podmienky. I. nevyjadrili žiadne urážlivé, hanebné, či neslušné vyjadrenie na adresu žalobkyne, nevyvíjali na ňu žiadny cielený psychický nátlak a ani sa nedopúšťali žiadneho iného konania, ktorým by mohli ohroziť, či dokonca porušiť jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a tobôž privodiť jej ujmu na zdraví. C. preukázať alebo vyvrátiť odôvodnené podozrenia, k čomu aj došlo a bolo priznané, že žalobkyňa nepostupovala s rešpektom voči zamestnancom. V. prešetrenia sťažnosti bolo v skutočnosti aj porušenie povinností, ktoré vyplývajú z jej manažérskej pozície voči svojim zamestnancom, takže podozrenia žalovaných sa neukázali ako nepravdivé. I. ukončil so žalobkyňou pracovný pomer. I. v sťažnosti zosumarizoval len podozrenia z porušovania pracovnoprávnych predpisov, čo bol legitímny spôsob ako upozorniť zamestnávateľa a požiadať ho o prešetrenie uvádzaných okolností, takéto konanie žalovaný nepovažuje za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. I. žiadala predložiť výsledky vyšetrovania, avšak vyšetrovanie neviedol žalovaný ale p. P., ktorá na žiadosť žalovaného neposkytla výsledky vedenia vyšetrovania ani jemu. I. pri písaní emailov, sťažnosti a podnetu na D. práce vychádzali z podnetov zamestnancov, ktorí sa sťažovali na to, ako sa s nimi zaobchádza, navyše tieto podnety nezostali bezvýsledné a na ich základe bolo potvrdené, že žalobkyňa nekonala s úctou a rešpektom voči svojmu tímu a podriadeným zamestnancom a navyše bolo D. práce potvrdené porušenia I. práce, v časti nadčasovej práce, evidencie pracovného času a dovoleniek.

8. I. v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne uviedol, že vo vzťahu k svojej osobe jednoznačne odmieta akýkoľvek zásah do práv, právom chránených záujmov a slobôd žalobkyne a rovnako skutočnosť, že by v rámci výkonu svojej činnosti pre žalovaného v 1. rade vystupoval samostatne a vo svojom vlastnom mene. K. žalobkyne považuje za nedôvodné, nepreukázané a bez objektívneho zhodnotenia existencie a reálnej miery zásahu do jej osobnostných práv a niektoré tvrdenia žalovaného v 1. rade za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za preukázanie prípadného zásahu do práv žalobkyne. I. v 2. rade namieta svoju pasívnu legitimáciu v konaní. I. v 2. rade ako člen V. ZO (ktorým nepochybne bol) bol v právnom vzťahu k žalovanému v 1. rade, na základe ktorého vykonával pre žalovaného v 1. rade činnosti (samozrejme spoločne s ostatnými členmi V. ZO) spadajúce do jeho pôsobnosti a týkajúce sa riadenia a realizácie odborovej politiky vo vzťahu k príslušnému zamestnávateľovi. I. v 1. rade v rámci svojich interných predpisov nemal vymedzené, ktoré konkrétne činnosti a úkony bol žalovaný v 2. rade pre neho oprávnený vykonávať a ktoré nie, rovnako tak z vnútorných predpisov ani z povahy úkonov, prípadne zvyku, či praxe nevyplynulo, že by pred ich vykonaním bolo potrebné žiadať konkrétnu tretiu osobu o osobitné poverenie alebo povolenie. I. v 2. rade tak vykonával všetky úkony (rovnako aj ostatní členovia V. ZO), pri ktorých vyvstala potreba ich riešenia priebežne v súčinnosti s ostatnými členmi odborov, samozrejme rešpektujúc predsedu a ostatných členov V. ZO, v snahe postupovať vždy výlučne na prospech V. ZO a žalovaného v 1. rade ako takého. K. tomu bolo aj v prípade jeho angažovania sa vo veci porušovania práv zamestnancov v spoločnosti A. T., s.r.o.. I. v 2. rade pri vykonávaní svojej činnosti pre žalovaného v 1. rade nikdy nekonal vo svojom vlastnom mene, samostatne, na vlastné riziko, ale vždy postupoval iba v záujme žalovaného v 1. rade plniac iba tie činnosti, ktoré súviseli s jeho pôsobnosťou. V konaní žalovaného v 2. rade nemožno vzhliadnuť uspokojovanie jeho vlastných potrieb, či záujmov, ale jednoznačne postup vo vzťahu a v súvise k činnosti žalovaného v 1. rade. I. v 2. rade nebol žalovaným v 1. rade nikdy písomne ani inak upozornený, že by prekračoval svoje právomoci člena V. ZO, že by nekonal v záujme žalovaného v 1. rade a tento sa od jeho konania nikdy verejne ani inak nedištancoval. Z. nebol písomne ani inak upozornený, že by prekračoval svoje právomoci člena V. ZO A., že by nekonal v záujme žalovaného v 1. rade. I. a odmietavý postoj k jeho konaniu v tejto veci zaujal žalovaný v 1. rade až v priebehu tohto konania a osvojil si argumentáciu, ktorou sa snaží zdpovednosť za postup v tejto veci "hodiť" výlučne na žalovaného v 2. rade. X. žalovaného v 1. rade na to, že v niektorých písomnostiach vystupuje žalovaný v 2. rade v 1. osobe jednotného čísla, príp. bol v komunikácii s vedením spoločnosti označovaný samostatne ako "pán F." a nie spoločne s ostatnými členmi V. ZO, považuje žalovaný v 2. rade za bezpredmetné a zo strany žalovaného v 1. rade vyznieva v konaní nedôveryhodne. P. činnosť pre žalovaného v 1. rade nielenže nebola nikdy namietaná, odmietnutá alebo spochybnená, ale práve naopak, jeho konanie bolo buď vopred odkonzultované, a to či už s predsedom alebo ostatnými členmi V. ZO, príp. aj priamo s právnym oddelením A. alebo nimi dodatočne schválené a jeho postoj vo veci bol vždy predsedom a ostatnými členmi V. ZO obhajovaný aj pred tretími osobami. J. tak bolo žalovanému v 2. rade zo strany predsedu, podpredsedu i ďalších členov V. ZO opakovane pripomínané, že po zvolení za člena V. ZO vystupuje vždy za odborovú organizáciu a nie ako zamestnanec firmy. I. v 2. rade bol zvolený za člena V. ZO z radov tzv. K. zamestnancov (administratívnych zamestnancov), pričom bolo zrejmé, že jednou z jeho úloh ako člena V. ZO bolo zvýšiť povedomie o činnosti odborov a zlepšiť názor na ich pôsobenie aj u tej časti zamestnancov, u ktorých dovtedy odbory nemali silné zastúpenie (v danej dobe mali odbory z radov K. zamestnancov iba X utajených členov). I. v 2. rade bol jediným neutajeným členom odborov a zároveň aj jediným zástupcom K. zamestnancov vo V. ZO. V tomto prípade nešlo o samostatnú "akciu" žalovaného v 2. rade, ale o vykonávanie takej činnosti žalovaného v 1. rade (v súčinnosti a koordinovaným postupom so všetkými členmi V. ZO), ktorá je zároveň hlavnou náplňou jeho poslania a pôsobenia u konkrétneho zamestnávateľa a v tomto prípade sa týkala porušovania práv zamestnancov u zamestnávateľa. A. žalovaného v 2. rade malo bezprostredný súvis (miestny, časový, vecný) s činnosťou žalovaného v 1. rade a všetky jeho úkony boli v tejto veci žalovaným v 1. rade či už vopred alebo neskôr schválené a žalovaný v 2. rade mal plnú podporu žalovaného v 1. rade v tom, čo robil. I. v 2. rade nemal absolútne žiadny dôvod pochybovať o dôvere V. ZO v tomto smere a z postoja žalovaného v 1. rade k veci sa nedalo usudzovať, že by žalovaný v 2. rade nekonal v jeho mene. I. emailu zo dňa XX.XX.XXXX bolo pred jeho odoslaním odkonzultované s predsedníčkou V. ZO, ako aj s právnym oddelením A., pričom návrh žalovaného v 2. rade, ktorý bol predmetom emailu zo dňa XX.XX.XXXX, sa stal po odsúhlasení právnym oddelením A. podkladom pre oficiálnu sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú za žalovaného v 1. rade podpísal predseda V. ZO a ktorá bola adresovaná hlavnému vedeniu do Z.. Z. sám predseda V. ZO zaslal dňa XX.XX.XXXX email zamestnancom, z ktorého je tiež zrejmá podpora konania žalovaného v 2. rade. J. sa žalovaný v 1. rade zastal žalovaného v 2. rade aj v E., ktorý adresoval spoločnosti A. T., s.r.o. v nadväznosti na jeho písomnosť zo dňa XX.XX.XXXX a v ktorom sa uvádza, že "výbor odborovej organizácie sa plne stotožňuje s názorom nášho člena p. K. F., ktorý je zástupca zamestnancov pre K. a administratívu a vie objektívne zhodnotiť situáciu, ktorá už dlhšiu dobu na týchto úsekoch trvá" a taktiež aj v ďalšej písomnosti, I. o udelenie súhlasu s výpoveďou pre člena výboru ZO A. - A. V. (odpoveď) zo dňa XX.XX.XXXX, kde upozornenie na možnosť výpovede za porušovanie pracovnej disciplíny, ktorú žalovaný v 2. rade obdržal od zamestnávateľa, vnímal V. ZO ako "neoprávnený postih a diskrimináciu svojho člena za jeho činnosť". I. v 2. rade má za to, že nie je dôvod, pre ktorý by mal byť žalovaný v 2. rade osobne postihnutý za prípadný zásah do práv žalobkyne (ak sa v konaní preukáže jeho existencia), nakoľko zásah možno sankciami postihnúť iba žalovaného v 1. rade ako právnickú osobu, ktorou bol žalovaný v 2. rade na popisovanú činnosť použitý. I. v 2. rade má za to, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný a žiada, aby bola žaloba vo vzťahu k jeho osobe zamietnutá. F. uviedol, že v emaile zo dňa XX.XX.XXXX nie je žalobkyňa v celom texte jeho znenia ani jedenkrát menovite spomenutá a autor textu sa nezmieňuje ani o jej pracovnej pozícii v spoločnosti A. Automotive, s.r.o.. I. v rámci svojej právnej argumentácie v kontexte znenia emailu účelovo "vytŕha" iba niektoré formulácie, z ktorých vytvára svoj profil poškodenej osoby, a to napriek tomu, že pri zohľadnení celého znenia je zrejmé, že z neho nie je možné odvodiť také obvinenia voči žalobkyni, resp. vôbec žiadne obvinenia voči žalobkyni, ktoré táto opisuje v žalobe. X. názoru žalovaného v 2. rade samotné znenie prvého odseku nezmieňuje ani žalobkyňu, ani jej pracovnú pozíciu, ani oddelenie, na ktorom pôsobila, naviac ide o všeobecné konštatovanie autora, ktoré pri jeho výklade možno aplikovať na všetkých priamych nadriadených zamestnávateľa, z ktorých žalobkyňa z nepochopiteľného dôvodu svojim subjektívnym vnímaním zvolila práve seba. T. v spojení s druhým odsekom nemožno automaticky odvodiť, že autor svoju výzvu účelovo smeroval voči žalobkyni. H. oddelenia financií sa v texte spomína aj oddelenie kvality a ďalšie oddelenia zamestnávateľa a taktiež v čase odoslania emailu malo finančné oddelenie okrem žalobkyne ešte ďalších dvoch riadiacich pracovníkov, ktorí vyplývajú z organizačnej štruktúry tohto oddelenia, a to pani P. G., hlavnú účtovníčku, ktorá bola priamou nadriadenou siedmim zamestnancov a pána X. U., finančného kontrolóra, ktorý bol nadriadený jednej zamestnankyni tohto oddelenia. X. U. bol zároveň osobou, ktorá žalobkyňu zastupovala počas jej neprítomnosti a po jej odchode zo spoločnosti nastúpil na jej pracovné miesto. Zo znenia ostatných odsekov vyplýva už iba výzva pre všetkých zamestnancov, ktorým bol email určený (tzn. nielen oddelenia financií, ale aj zamestnancom ostatných oddelení) a ktorí boli vystavení hrubému a hanebnému konaniu zo strany svojich nadriadených, aby sa bránili legálnymi a legitímnymi prostriedkami spolu s poukázaním na bod. X M. kódexu alebo využitie miestnej organizácie odborového zväzu a tiež poďakovanie tým riadiacim pracovníkom a vedúcim oddelení (opäť všetkým a nie len vybraným), ktorí odmietli alebo upustili od pochybných praktík presadzovaných z dôvodu potreby finančnej konsolidácie firmy. I. v 2. rade má za to, že zaslaním predmetného emailu žalobkyňa nemohla byť a ani nebola dotknutá na svojich osobnostných právach, keďže z jeho znenia nevyplývajú skutočnosti, ktoré žalobkyňa opisuje v žalobe a predovšetkým z jeho znenia žalobkyňa nie je jednoznačne identifikovaná ako osoba, ktorú by mal sporný text akokoľvek poškodzovať. I. v 2. rade popiera tvrdenia žalobkyne, že email bol zaslaný všetkým zamestnancom spoločnosti A. V. vrátane vedenia, nakoľko email bol odoslaný len K. zamestnancom, ktorí pracovali v administratíve. F. má za to, že aj skutočnosť, že email nebol zaslaný len zamestnancom oddelenia financií svedčí o tom, že konanie žalovaných nebolo účelovo vedené len voči žalobkyni. A. s ohľadom na vyššie uvedené z predmetného emailu žiadne konkrétne obvinenia voči žalobkyni nevyplývali, tak zaslaním rovnakého emailu dňa XX.XX.XXXX pani V. B., ktorá v tom čase pracovala na pozícii riaditeľky kvality v rámci celého koncernu A., logicky sa žalovaný v 2. rade zaslaním tohto emailu nemohol dopustiť šírenia poškodzujúcich informácií voči žalobkyni do zahraničia. F. tvrdenia žalobkyne o údajnom šírení obvinení voči nej v súvislosti so zaslaným emailom formou písomných oznámení na nástenkách a prostredníctvom ďalších členov žalovaného v 1. rade považuje žalovaný v 2. rade za nepodložené a nepravdivé. K údajnému porušeniu bodu X.X A. zmluvy uvádza, že táto skutočnosť nemá súvis so zaslaným emailom a ide o nesprávny výklad konania žalovaného v 2. rade, keďže odborné kvality žalobkyne v tomto smere ani zaslaným emailom nikdy spochybňované neboli. G. žalovaného v 2. rade (ako člena V. ZO) v tejto veci bola podmienená osobnými priznaniami a podnetmi od kolegov, ktorými bol viackrát upozornený na porušovanie práv týchto zamestnancov na pracovisku a nevhodným správaním zo strany ich priamych nadriadených. D., ktorými disponoval žalovaný v 2. rade a ktoré boli od zamestnancov a ktoré boli osobne preverené predsedom V. ZO, boli natoľko závažného charakteru, že vznikla potreba upozorniť na tento problém u zamestnávateľa, vrátane vyzvania aj ďalších zamestnancov, ktorí sa s takýmto problémom na pracovisku stretli, ale z rôznych príčin sa o ňom "báli" hovoriť, aby vystúpili a pridali sa k iniciatíve, ktorú odbory začali riešiť v ich zastúpení. Z. sa to teda len oddelenia financií ako namieta žalobkyňa, ale bola snaha postupovať jednotne vo vzťahu ku všetkým oddeleniam zamestnávateľa. S problémom na pracovisku bol bezprostredne na to oboznámený aj zamestnávateľ, ktorý na preukázanie týchto tvrdení požadoval uvedenie totožnosti osôb, ktoré poukázali na porušovanie práv na pracovisku. D. konkrétne o riaditeľa závodu A. X. a prokuristu V. B., ktorí zároveň žiadali o prenechanie riešenia veci priamo zamestnávateľovi. H., logicky, s týmto postupom nesúhlasili, nakoľko nemohli a nechceli zverejniť mená zamestnancov, ktorí sa sťažovali na porušenie svojich práv a ktorí mali strach o svoje ďalšie pôsobenie u zamestnávateľa. Q. neexistovali pochybnosti o pravdivosti podnetov od zamestnancov, ale bolo pochopiteľné, že zamestnávateľ nechcel vychádzať len z interpretovaných skutočností. Z tohto dôvodu odbory ako spôsob riešenia využili "dotazníky", ktoré mali zaznamenať písomne vyjadrené názory čo najväčšieho počtu zamestnancov na problém, ktorý v tej dobe na pracovisku reálne existoval a ktorý bolo potrebné zdokumentovať pre potreby zamestnávateľa. R. totožnosti v dotazníkoch ponechali odbory na rozhodnutí zamestnancov. D. vypĺňanie bolo dobrovoľné a týmto spôsobom vyjadrili názor iba tí zamestnanci, ktorí to považovali za potrebné. To, či oprávnenosť takéhoto postupu vyplývala z kolektívnej zmluvy, interného predpisu alebo dohody so zamestnávateľom, považuje žalovaný v 2. rade pre posúdenie veci za bezpredmetné, nakoľko nešlo o konanie v rozpore s právnym poriadkom SR a odbory ho vyhodnotili ako najšetrnejšie vo vzťahu k tým zamestnancom, ktorí mali obavy otvorene negatívne vystupovať voči svojim nadriadeným. K. skutočnosti boli teda dôvodom na zaslanie emailovej výzvy zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj dôvodom na distribuovanie dotazníkov medzi zamestnancov. X. názoru žalovaného v 2. rade je irelevantné, ktorá z namietaných skutočností (výzva/dotazníky) nastala skôr, keďže podstata konania odborov v tejto veci smerovala k čo najskoršiemu a najefektívnejšiemu vyriešeniu existujúceho problému. I. V. ZO na stretnutí so zástupcami zamestnávateľa, navrhli, aby aj on sám, prípadne vlastnými prostriedkami vyzistil situáciu na jednotlivých oddeleniach, avšak zamestnávateľ takúto iniciatívu v tomto smere vôbec nevyvinul. V. dotazníky distribuoval predseda V. ZO a finančné oddelenie nebolo prvým oddelením, na ktoré dotazníky distribuoval. V skutočnosti bolo prvým oddelením oddelenie logistiky a následne boli dotazníky distribuované rovnomerne na všetky oddelenia. Je nelogické tvrdenie žalobkyne o tom, že sama iniciovala distribúciu dotazníkov aj na ďalšie oddelenia, ak tvrdí, že dotazníky obsahovali sugestívne otázky a ich distribúciu ako takú považovala za neoprávnenú. I. v 2. rade tvrdí, že namietaná "sugestívnosť" dotazníka nebola účelová a znenie otázok vyplynulo práve zo získaných ústnych podnetov od zamestnancov a dotazník bol následne zostavený tak, že smeroval ku konkrétnym problémom a mohol dostatočným spôsobom zdokumentovať, v čom zamestnanci vidia porušovanie svojich práv. To, že v priebehu činnosti odborov vyplynuli aj podozrenia voči žalobkyni, bol dôsledok, ktorý žalovaný v 2. rade nemohol ovplyvniť. P. prioritou bolo objasnenie problému a nie vedomý zásah do práv žalobkyne, ktorá už hneď počiatočné snahy žalovaného v 2. rade hodnotí ako nepodložené a nepreukázané konanie zamerané výhradne voči jej osobe, čo však nie je pravda. I. v 2. rade ďalej uvádza, že pri prešetrovaní vzniknutej situácie postupovali odbory v súčinnosti so zamestnávateľom, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že zodpovednou osobou za vedenie výsluchov zamestnancov bola pani Q. P.. H. sa tak v tomto smere nedopustili žiadneho protiprávneho konania, keďže výsluchy zamestnancov boli vedené a zaznamenávané priamo zo strany zamestnávateľa, takže nebola možnosť ich akokoľvek ovplyvniť. V. sa konali za účasti žalovaného v 2. rade alebo predsedníčky V. ZO. Q., že zamestnanci boli upozornení na to, že pokiaľ sa v rámci výkonu svojho zamestnania stretli s porušovaním práv, mali by sa obrátiť na kompetentné orgány, je zo strany odborov pochopiteľné, keďže takýto postup je súčasťou ich činnosti. Z emailu zo dňa XX.XX.XXXX nevyplýva výzva nahrávať si výlučne žalobkyňu, keďže táto v ňom nie je spomenutá menovite ani pracovným zaradením a zo znenia emailu nie je možná ani jej identifikácia ako jedinej osoby, voči ktorej bola výzva zameraná. Z. sa v predmetnom emaile nachádza upozornenie, že k nahrávaniu na mobilný telefón je potrebný súhlas nahrávanej osoby. I. sťažnosti s poukazom na § 13 ods. X I. práce a bodu 3. M. kódexu považuje žalovaný v 2. rade za legitímny spôsob upozornenia na porušovanie pracovnoprávnych predpisov, ako aj na celkovú situáciu u zamestnávateľa v snahe domôcť sa riadneho prešetrenia zistených skutočností. M. medzinárodného rozmeru v tomto prípade nemôže predstavovať priťažujúcu okolnosť, keďže takýto postup bol požadovaný priamo predpisom zamestnávateľa. Q. voči žalobkyni žalovaný v 2. rade podpísal iba ako člen V. ZO a nebola podpísaná v jeho mene. Má za to, že postoj žalobkyne by bol skôr oprávnený v prípade, ak by sa tvrdenia, ktoré boli predmetom emailu zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj následnej sťažnosti zo dňa XX:XX.XXXX, ukázali ako nepravdivé, čo sa však nestalo. H. voči žalobkyni sa potvrdili a táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z písomnosti O. X. O. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá obsahuje tiež ospravedlnenie za reakciu manažmentu v skupine A., ak táto bola vnímaná mylne alebo vyvolala dojem, že dôkazy boli ignorované alebo vnímané tak, že sa nič nestalo. V tomto smere sa potvrzuje aj tvrdenie žalovaného v 2. rade, že postoj zamestnávateľa bol zo začiatku zdržanlivý a pri riešení problému nebol taký nápomocný, ako sa od neho očakávalo. I. v 2. rade nerozumie námietka žalobkyne, z akého dôvodu je pre ňu v súvislosti s konaním odborov podstatné, že nedošlo k riešeniu veci podaním trestného oznámenia, keďže odbory sa snažili riešiť vec predovšetkým interne so zamestnávateľom, aby mohlo dôjsť čo najskôr k náprave. Z. je dôvod, aby osoba, voči ktorej existovali reálne podozrenia zo zneužívania svojho postavenia voči svojim zamestnancom (ktoré sa v súlade s vyššie uvedeným aj potvrdili), nemohla byť predmetom šetrenia spôsobom, ktorý umožňujú právne predpisy. To, že túto skutočnosť žalobkyňa subjektívne nepriaznivo pociťovala a mala pre ňu následky (ktorých súvis k prejednávanej veci doposiaľ nebol jednoznačne preukázaný), neznamená, že by malo ísť o dôvod, pre ktorý nemala alebo nemohla byť prešetrovaná alebo postihnutá za svoje konanie. K. záver by svedčil o tom, že porušovateľ práva bol neprimerane chránený iba z dôvodu, že "medializáciou" svojho vlastného predchádzajúceho konania sa cítil poškodený. Z. tvrdenie žalobkyne o účelovosti konania odborov potvrdzuje aj to, že postupom odborov sa zistilo, že problém porušovania práv na pracovisku sa okrem oddelenia financií a kvality týkal aj ďalších oddelení zamestnávateľa, napr. oddelenia logistiky (vo vzťahu k vedúcej oddelenia logistiky neboli podniknuté žiadne kroky, nakoľko v danom čase jej končil pracovný pomer u zamestnávateľa a bola vo výpovednej dobe). L. XX.XX.XXXX podali zamestnanci oddelenia hlavových opierok v rovnakej veci podnet na svojho nadriadeného pána D.. P. G. a sťažnosť bola podaná aj na vedúceho oddelenia vstrekolisov, pána D.. P. U.. Z uvedeného je zrejme, že odbormi pomenovaný problém "šikany" na pracovisku zamestnávateľa A. T., s.r.o. sa netýkal len účelovo oddelenia financií. R. výslovne vyvracia tvrdenia žalobkyne, že okrem oddelenia financií a kvality nebolo žiadne iné oddelenie prešetrované. Z. žalobkyne na výsluchoch osôb je podľa názoru žalovaného v 2. rade pochopiteľná, keďže bolo potrebné zabezpečiť ochranu zamestnancov pred prípadným postihom za vystupovanie voči nadriadenému a rovnako za účelom zistenia skutočných informácií bez akéhokoľvek možného ovplyvňovania. D. vyšetrovanie viedol zamestnávateľom poverený zástupca. Q. ani zamestnávateľ nemali záujem na bezprostrednej konfrontácii žalobykne s vypovedajúcimi zamestnancami. I. žalovanému nie je zrejmé, z čoho by mala táto povinnosť vyplývať. I. bol napriek uvedenému minimálne na stretnutí dňa XX.XX.XXXX daný priestor, aby sa k vzniknutej situácii vyjadrila. K. však nevyužila, a preto nemôže na svoju obranu argumentovať tým, že nemohla prezentovať svoj názor na vec. Z. z listu konateľa spoločnosti zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že po skončení interného vyšetrovania sa sám zamestnávateľ rozhodol o jeho výsledkoch žalobkyňu osobne informovať, čo odbory plne rešpektovali. Z. ani povinnosť odborov vopred žalobkyňu o existujúcich obvineniach informovať. J. im zo žiadneho predpisu nevyplývala povinnosť oboznámiť žalobkyňu so znením obsahu sťažnosti. I. je však napriek tomu presvedčený, že žalobkyňa o znení obsahu sťažnosti zo strany zamestnávateľa informovaná bola, keďže okrem iného v navrhovanom petite rozsudku žiada ospravedlnenie sa za jej obsah. X. so znením sťažnosti oboznámená nebola, je otázne, ako môže od žalovaného v 2. rade žiadať ospravedlnenie sa za jednotlivé výroky v nej uvedené. I. v 2. rade tvrdenia žalobkyne v tom smere, ktorými naznačuje príčinu jej odchodu v činnosti odborov, považuje za účelové, keďže nikdy zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou nežiadal, mal len záujem na riadnom prešetrení existujúceho problému "šikany" na pracovisku zamestnávateľa. S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj s prihliadnutím na podstatu existencie a účel fungovania odborov, žalovaný uvádza, že je nepochybné, že sa svojim konaním nedopustil zásahu do osobnosti žalobkyne, nevyjadril sa, ani nepostupoval voči nej vedome za účelom jej poškodenia, nevyvýjal voči nej žiadny nátlak a ani ju neobmedzoval či neohrozoval na jej právach. A. žalovaného (ako člena V. ZO) bolo plne v súlade s poslaním odborovej činnosti, v snahe pomôcť pri riešení problému porušovania práv zamestnancov na pracovisku zamestnávateľa. M. obvinení voči žalobkyni bola potvrdená ako pravdivá, a preto konanie žalovaného v 2. rade nemožno považovať za neoprávnený zásah do práv žalobkyne. Q. vnímenie žalobkyne, ktoré malo na ňu vplyv v ňou popisovaných oblastiach (zatiaľ nebol preukázaný súvis s údajným zásahom), možno hodnotiť ako následok, za ktorý žalovaný v 2. rade nemôže niesť nezodpovednosť. H. skutočnosti a prejavy spôsobeného zásahu považuje žalovaný v 2. rade za nepreukázané.

9. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd uznesením pripustil zmenu petitu ako na č. l. XXX až XXX, t. j. ako vyplýva z podania žalobyne z XX.XX.XXXX. XX. X. žalovaného v 1. rade - F. L. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedla, že nevedala o tom, že pán F. zaslal email XXX zamestnancom, dozvedela sa to až na druhý deň, keď prišla do práce. J. sa o tejto situácii, ona nedala podnet na zaslanie emailu. R., že podozrenie pána F., teda podnet vyšiel od pracovníkov K.. K. konanie teda zaslanie emailu z XX.X.XXXX nebolo schválené. V tomto emaile bolo uvedené, že je to z iniciatívy žalovaného v 2. rade, až potom to dá na vedomie výboru. V. ZO obdržal podnet od pána F., s výborom sedeli a rozprávali sa o tom. R. tiež, že nakoľko ona je štatutárny orgán ZO A. platné sú tie emaily, ktoré zašle ona. K. len tie emaily môžu zaväzovať žalovaného v 1. rade. M. ktorý bol odoslaný XX.XX.XXXX bol už zasielaný v mene žalovaného v 1. rade na podnet žalovaného v 2. rade, pretože výbor uznal, že situácia sa musí riešiť v súlade s M. kódexom a so všetkými smernicami, ktoré má k dispozícii A. A.. C. potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia pracovníkov. X., že v emaile odoslanom dňa XX.XX.XXXX vyzvala ďalších zamestnancov, aby sa k výzve pripojili, lebo chceli zistiť, či majú rovnaký názor aj ostatní pracovníci, t. j. vyvrátiť alebo potvrdiť tieto tvrdenia. Q. na žalobkyňu bola zaslaná riaditeľovi závodu a ďalej najvyššiemu ich vedeniu. Q. bola preposlaná na vedomie aj iným zamestnancom a to emailom predsedníčky dňa XX.XX.XXXX. X. sťažnosť bola podaná aj na manažérku kvality. Q. si, že bola ešte podaná sťažnosť asi na dvoch pracovníkov a na riaditeľa firmy, ale to bolo až zhruba o rok, dva na to. Je to už dlhá doba. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne ako overila pred odoslaním sťažnosti do Z. XX.XX.XXXX skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti uviedla, že znova opakuje, že chceli jednoducho buď vyvrátiť alebo potvrdiť tvrdenia a chceli riešiť vzniknutú situáciu, aby jednoducho prišli pravde na koreň, chceli, aby zamestnávateľ prešetril danú situáciu. Na otázku akým spôsobom boli overené tie sťažnosti, resp. podklady na základe ktorých podali sťažnosti uviedla, že na základe rozhovorov s pracovníkmi a dotazníkov. Z. priestor žalobkyni na vyjadrenie sa k sťažnosti, lebo jednoducho riešili podnety ľudí, ona mohla prísť za nimi a rozprávať sa o tomto probléme. A. na prešetrenie veci bola zriadená XX.XX.XXXX. Q. sa všetci členovia výboru, predseda odborového zväzu pán F. spolu s právnikom, všetci manažéri z celého závodu. V zmysle výsledkov z dotazníkov boli kritické finančné oddelenie a kvalita, ale dotazníky boli zaslané všetkým pracovníkom a ten kto chcel, mohol sa vyjadriť. Od XX.XX.XXXX prebiehali výsluchy, prokurista rozhodol, že týchto výsluchov sa zúčastní len on a pán F., aby ľudia nemali strach rozprávať. V. boli aj pred tým, volali si bývalých zamestnancov ale aj súčasných, pýtali sa prečo odišli z firmy. O. výsluch bol XX.XX.XXXX. V. pred XX.XX.XXXX viedol high manažér, prišla aj najvyššia zástupkyňa high manažér pre M. a aj tá robila výsluchy. I. z týchto výsluchov nemajú, pretože im ich zamestnávateľ odmietol vydať. T. zúčastnili sa týchto výsluchov. X. ide o záver vybavenia sťažnosti uviedla, že prokurista a pán F. potvrdili, že boli pochybenia zo strany žalobkyne a druhej zamestnankyne. X. povedal, že bude delegovať všetky zistenia do materskej firmy a potom sa bude čakať na rozhodnutie vedenia v Z.. Z. o tom, že žalobkyňa podala sťažnosť alebo podnet, že sú porušované jej práva pracovníkmi žalovaného v 1. rade. L. sa o tom, až keď jej právna zástupkyňa žalobkyne zaslala email. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či bol pán F. oboznámený s M. kódexom uviedla, že všetci pracovníci sú pri nástupe do zamestnania oboznámení o všetkých smerniciach, pracovnom poriadku, etickom kódexe, B., enviroment, všetko, ktoré sa majú dodržiavať, takže áno, pán F. bol informovaný o M. kódexe. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či upozornila pána F., že svoje oznámenie alebo podozrenia mal v zmysle oznámenia, ktoré je prílohou M. kódexu adresovať príslušným osobám uviedla, že pán F. prišiel za nimi s podnetom od K. pracovníkov, oni to potom riešili a išli podľa M. kódexu. I. od ostatných ľudí a potom podali sťažnosť. X. F. nie vždy konzultoval všetky kroky, ktoré chce podniknúť vopred s výborom. R. tiež, že nevedela o emailoch odoslaných XX.X.XXXX, XX.X.XXXX o X,XX hod. a zo dňa XX.X.XXXX vopred, že ich odoslal. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade, či mali niekedy výhrady ku konaniu pána F. a či ho upozornili na tieto výhrady, uviedla, že mali. A. sedeli s pánom F. aj s celým výborom hovorili mu, že sa to nemá riešiť s horúcou hlavou a že ich ďalšie kroky musia prebrať aj s právnikmi. X. F. to nemyslel vôbec v zlom, on chcel pomôcť tým ľuďom. I. bolo umožnené stretnutie s pánom F. a to v U.. R., že sa nestotožňujú s emailom odoslaným s emailovej adresy pána F. dňa XX.X.XXXX, pretože táto sťažnosť nebola správne naformulovaná. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade, ako vysvetlí, že znenie tohto emailu bolo presne skopírované do znenia sťažnosti adresovanej do Z. dňa XX.XX.XXXX, pokiaľ sa s týmto znením nestotožňoval výbor uviedla, že áno, ale nestotožňujú sa s výrazom, ktorý použil pán F. a to obviňujem, nakoľko oni nemôžu obviňovať, ale môžu poukázať len na problém, aby sa riešil. H. slová sa ponechali, iba toto slovo sa zmenilo, lebo pán F. to naformuloval správne, ale akurát majú výhrady voči tomuto jednému slovu. A. pána F. bolo dodatočne schválené, aj keď mali výhrady voči niektorým výrazom, ktoré použil aj k emailom, ktoré išli od neho, v podstate sa stotožňujú s problémom, na ktorý poukázal. Na otázku žalovaného v 2. rade, kedy prvýkrát zazneli výhrady členov výboru a právnikov, či zazneli tieto výhrady až po podaní žaloby uviedla, že výhrady boli, výhrady boli aj k emailu z XX.XX.XXXX, už po odoslaní emailu XX.X.XXXX p. F. oznámili výhrady k tomu, aby nejednal na vlastnú päsť. Aj po odoslaní emailu dňa XX.XX.XXXX mu oznámili, že majú výhrady k tomu, že tento email odoslal pred tým, ako sa poradil s výborom.

XX. I. v 2. rade vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedol, že členom V. A. sa stal vo februári XXXX. M. zo dňa XX.XX.XXXX zaslal na základe informácií a podnetov od svojich kolegov, potom čo to osobne konzultoval s členmi A. konkrétne s pani L., táto komunikácia prebehla za účasti podpredsedu odborového zväzu pána M. a pani T. G.. X. tento email konzultoval už XX.X.XXXX. X. to konzultoval s pani L. a ostatnými členmi odborového zväzu a po dohode s nimi to posunul. L. XX.X.XXXX išla informácia všetkým zamestnancom o tom, že je členom výboru a je priamo zodpovedný za administratívnych zamestnancov. D. o tom, že na oddelení financií sa deje "primitívna šikana" mal od zamestnancov. B. to aj sprostredkované informácie. X. informácia bola od pani P. U., od pána V. Bútoru, od P. B.. X. P. U. vie presne, že s ňou komunikoval pred odoslaním emailu, pri ostatných prípadoch si to už teraz presne nepamätá. B. sa o tom aj so svojim kolegom, ktorý istý čas pracoval pod vedením pani žalobkyne. V. sa X. L., s ním tiež určite komunikoval pred zaslaním emailu. F. pravdepodobne A. B.. To že zmienka a informácie boli zaznamenané v dotazníkoch neskôr neznamená, že nebol informovaný ústne už pred tým. X. U. sa pýtal na dôvody odchodu z firmy, na čo mu priblížila situáciu na finančnom oddelení, kľúčovým dôvodom bol neúmerný objem práce, takisto diskriminačné zaobchádzanie pri odmeňovaní. V septembri XXXX inicioval petíciu, pod ktorú sa podpísali aj zamestnanci finančného oddelenia. X. petície bola žiadosť o zrušenie príkazného listu, o ktorom boli zamestnanci informovaní v utorok XX.XX.XXXX, konkrétne emailom od žalobkyne. X. príkazného listu bolo zaokrúhľovanie dochádzky v neprospech zamestnancov, polhodinové zaokrúhľovanie. L. petície bolo aj bezdôvodné nepreplácanie nadčasových odpracovaných hodín. K. zmeny sa mali diať po dohode s odborovou organizáciou. V tomto prípade bol prvýkrát v kontakte s odborovou organizáciou, v septembri sa stal členom odborov. X. U. bola jedna z tých, ktorej podpis bol čitateľný na petícii. X. jej tvrdení v dotazníku jej boli vymazané odpracované hodiny bezdôvodne. B. tam aj výhražné slová. K. informácie potvrdila aj pani O.. F., že pani U. sa zmienila, že to bol postih za to, že sa podpísala pod petíciu. Je to uvedené buď v dotazníku alebo v emailovej komunikácii. B. tam aj znevažujúce poznámky na výkon práce. X. B. takisto v dotazníku hovorí o znevažujúcich vyjadreniach pani žalobkyne na adresu pani U.. F. informácie, že pracovný tlak na zamestnancov bol neprimeraný. V. to uvádzajú v dotazníkoch, konkrétne pani U. a B.. Za primitívnu šikanu považuje napríklad vyhrážanie sa zamestnancom prepustením, ak nebudú pracovať dobrovoľne nadčasy. I. kvality práce zamestnancov bez toho, aby to bolo odborne vyargumentované a objektívne zdôvodnené. D. aj o vytváranie nepríjemnej atmosféry - kritika spojená s dupaním, búchaním dverí, narážkami na to, že zamestnanci nie sú dostatočne odborne zdatní a preto majú odísť z práce. X. úloh, ktoré nespadajú do kompetencie zamestnancov, ale priamo do kompetencie žalobkyne. Z. kontrola zo strany žalobkyne, čo v praxi znamená kontrolovanie odoslanej emailovej pošty. L. zaznamenávanie odpracovaných úloh a v niektorých prípadoch aj časy trvania jednotlivých úloh s tým, že ten čas trvania si museli zamestnanci obhájiť. X. si ho neobhájili, tak na základe subjektívneho hodnotenia im žalobkyňa upravila odpracovaný čas. Má informácie od zamestnancov, určite to spomína pani U., že žalobkyňa sa po podpise petície vyhrážala, že to bude mať určitý dopad. Zo stretnutí so zamestnancami zápisnice nerobil. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne prečo žalovaný v 2. rade potom, čo sa dozvedel o primitívnej šikane nepostupoval podľa M. kódexu a pravidiel spoločnosti A. pre riešenie takýchto situácií uviedol, že tých dôvodov je viac. B. členom V. ZO a postupoval v zmysle dohody s ostatnými kolegami z výboru. C. by sa dotknúť aj výpovede pani L., mali isté názorové rozdiely na to, ako postupovať v tejto veci. H. bol za to, aby sa to riešilo cez D. práce. Aj z listinných dôkazov v spise vyplýva, že sa to snažili najprv riešiť so zamestnávateľom. Ak by postupoval podľa M. kódexu znamenalo by to, že by sa táto vec mala riešiť s personálnym oddelením. To čo bolo odoslané emailom XX.XX.XXXX nebolo oficiálne sťažnosťou ani oznámením v zmysle M. kódexu, bola to len výzva. F. určitý čas bola vedením personálneho oddelenia poverená pani žalobkyňa. Q. o tom aj email z XX.XX.XXXX, v ktorom je zmieňovaná úprava dochádzky.

Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či si žalovaný preveroval tú skutočnosť, že v kompetencii riaditeľa finančného oddelenia nie je rozhodovanie o nadčasoch a ich preplatenie, uviedol, že poukazuje na to, že pani žalobkyňa istý čas bola poverená vedením personálneho oddelenia, okrem iného presadzovala aj zmenu zaokrúhľovania dochádzky, ako to vyplýva z príkazného listu. Z., že pokiaľ ide o preplácanie nadčasov mohol tam byť viacstupňový proces, avšak pani žalobkyňa ovplyvňovala možnosť reálne znížiť respektíve zmeniť počet odpracovaných hodín. L., ktorý vyplnil pán B. sa nachádza v spise na č. l. XX. Z uvedeného dotazníka jednoznačne vyplýva, že tvrdenia žalovaného v 2. rade o primitívnej šikane vyplývajú alebo vychádzajú aj z dotazníka od pána B. a hoci jeho meno tam nie je uvedené z textu je zrejmé, že sa týka finančného oddelenia a správania žalobkyne. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, ako žalovaný v 2. rade riešil ostatných XX dotazníkov, ktoré sa týkali iných oddelení aj oddelenia logistiky uviedol, že zasielanie dotazníkov má širšie pozadie, mali slúžiť ako podklad na to, aby zamestnávateľ v súčinnosti s odborovou organizáciou vec začal prešetrovať. K. o tom, že dotazníky išli najprv na finančné oddelenie a až na podnet pani žalobkyne na ostatné oddelenia považuje za nepravdivé. Čo sa týka distribúcie dotazníkov v tlačenej podobe distribuovala ich pani L. a vie, že finančné oddelenie nebolo prvým oddelením, kde sa distribuovali. V. dotazníky boli neanonymné, boli zaslané buď emailom alebo podpísané. D. o dotazníky z finančného oddelenia a oddelenia kvality. L. dotazníkov aj ich zber mala na starosti pani L. a jednoznačne sa týkali aj ďalších oddelení, čo znamená, že boli distribuované aj na ďalšie oddelenia. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, ako si majú vysvetliť fakt, že pán F. poslal XX.XX.XXXX email na všetkých zamestnancov, v ktorom sa sťažuje a menovite obviňuje iba manažérku financií a manažérku kvality, keď z výzvy a z výpovede žalovaného vyplýva, že to neboli jediné oddelenia, ktoré mali problém, uviedol, že dôvodov je viacero, je pochopiteľné, že zamestnanci finančného oddelenia mali obavu vôbec byť identifikovateľní, nakoľko tí, ktorí sa podpísali pod petíciu boli potrestaní. I. od odborov žiadal predloženie dôkazov o šikane na pracovisku či už na finančnom oddelení alebo na iných oddeleniach, na čo sa odborová organizácia dohodla, že prvým takýmto podkladom budú dotazníky spolu s nejakou veľmi všeobecnou výzvou a žiadosťou o podporu odborovej organizácie konať v tejto veci. X. U. a pán B. už boli medzi odídenými, tí ktorí zostali konkrétne pani P. O. a A. B. sa snažili so žalovaným v 2. rade komunikovať tajne, cez kolegu pána L. sa s ním dojednávali na stretnutí tak, aby neboli videní nikým z oddelenia z obavy pred možným postihom zo strany žalobkyne. V. síce nebola zaslaná z ich emailových adries, avšak vie, že dotazník vypĺňali aj iní zamestnanci finančného oddelenia. L. XX.XX.XXXX mal len informácie z oddelenia financií, začalo to pani U.. Na otázku žalobkyne ako je možné, že napr. XX.XX.XXXX bol priamo na oddelení financií a osobne sa bavil s pani X., O., B. a ešte jednou osobou, uviedol, že trvá na tom, že podriadené pani žalobkyne P. O., A. B. prejavili záujem sa s ním stretnúť ako s členom odborovej organizácie výhradne tajne z obavy pred možným postihom pani žalobkyne. Z. byť videné priamo ňou respektíve ich nadriadenými, ktorí boli pán U., pani G., pretože mali obavu, že podajú informáciu pani žalobkyni. L., ktorý predkladá pani žalobkyňa dokazuje zároveň oprávnenosť obavy. On navštevoval finančné oddelenie, keďže po dohode s odborovou organizácie a so zamestnávateľom upustil od emailovej komunikácie so zamestnancami, namiesto toho s ich súhlasom im boli distribuované letáky. Q. sa so zamestnancami, ktorí mali záujem sa s ním stretnúť, on ich sám nevyhľadával. D., ktoré mal od týchto zamestnancov si ďalej preverovala pani L., následne sa stretli so zamestnávateľom, dohodli spoločné prešetrenie veci s tým, že prešetrovanie viedla zástupkyňa za spoločnosť A., ktorej úlohou bolo stretnúť sa so všetkými zamestnancami, ktorí mali záujem svedčiť, avšak táto manažérka priamo nabádala zamestnancov, aby nešli vypovedať, konkrétne išlo o zamestnancov minimálne personálneho oddelenia. Q., ktorý mal ísť vypovedať, toho odmietla vypočuť, na čo sa aj oficiálne sťažovali nórskemu vedeniu v rámci sťažnosti. Je tam aj emailová komunikácia medzi žalovaným v 2. rade a nórskym vedením, ktorá hovorí, že to vyšetrovanie bolo ukončené. Z. je pravdou, že odborová organizácia si nevypočula, teda nemala záujem si vypočuť ostatných zamestnancov. Q. s odbormi bola korektná, teda nadviazali ju pred tým ešte než bol členom odborov. I. sa potom, čo si nechal text petície odobriť neformálne kolegami z odborov. X. čo sa stal členom výboru odborovej organizácie mu bolo opakovane prízvukované zo strany predsedníčky aj kolegov z výboru, že ako člen výboru vždy koná za odborovú organizáciu, napriek tomu, že bol stále aj zamestnancom firmy. V zmysle motta: P. za všetkých, všetci za jedného. Čo sa týka komunikácie so zamestnancami, za ktorých bol zodpovedný, jedná sa o administratívnych zamestnancov, komunikoval s nimi priamo alebo cez email bez toho, aby na takúto komunikáciu potreboval odobrenie výboru, úplne rovnako konali aj ostatní členovia výboru. X. ide o sťažnosť, tak predbežné znenie odkomunikoval emailom z XX.X.XXXX na základe dohody odborov so zamestnávateľom. V zmysle tejto dohody mali dať písomné dôkazy, na základe ktorých by mohol konať.

K. priama komunikácia alebo komunikácia cez email bola bežnou praxou aj ostatných členov odborov a podklady ako letáky, dotazníky, oznamy, to bolo vždy odkomunikované s odbormi. Z. informáciu, kto boli členovia odborov, nakoľko boli utajení, tí ktorí boli za administratívu. On ako jediný bol člen výboru, okrem predsedníčky mal prístup k emailu, ktorý využil aj na komunikáciu s členmi odborov, ako aj s administratívnymi pracovníkmi, ktorí majú takisto právo byť zastupovaní odbormi. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade či bol text emailu, ktorý odoslal dňa XX.XX.XXXX vopred odkomunikovaný s výborom, alebo s pani L. uviedol, že takéto konanie by bolo v tomto prípade nelogické, príprava znenia tohto textu bola jeho úlohou, keďže išlo o vec zamestnancov, ktorých zastupoval, znenie tohto textu bolo predložené ostatným členom výboru, čo sa stalo XX.XX.XXXX, kedy sa konala schôdza V. ZO OZ, na ktorej sa ostatní členovia výboru s týmto znení sťažnosti na predstaviteľky manažmentu závodu v plnom rozsahu stotožnili. I. predbežné znenie sťažnosti už bolo po odkomunikovaní jeho znenia ostatným zamestnancom administratívy predložené aj právnej zástupkyni odborovej organizácii pani V. s tým, že dodatočne dala k nemu svoje vyjadrenie, ktoré znelo vo veľmi pozitívnom tóne. A. vec bola, že sťažnosť vznikla na podnet zo strany zamestnávateľa a odborovej organizácie, ktorí sa na tomto dohodli a zamestnávateľ očakával dôkazy v písomnej podobe. To že túto vec chceli riešiť interne sťažnosťou, prešetrovaním spolu so zamestnávateľom bolo rozhodnutie výboru odborovej organizácie po dohode so zamestnávateľom, pred touto sťažnosťou. On osobne navrhoval vec riešiť cez D. práce a bolo to spoločné riešenie celého výboru. K. emailu zo dňa XX.XX.XXXX nebol vopred prerokovaný alebo odsúhlasený s výborom.

XX. Q. Q. K. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedla, že už nie je zamestnaná v spoločnosti A. V.. X. tam na pozícii finančnej kontrolórky. I. bola jej priama nadriadená asi od februára XXXX a ona nastúpila do A. ešte v marci XXXX a ukončila pracovný pomer oficiálne v júli XXXX s tým, že cez výpovednú dobu nemusela pracovať po dohode s personálnym oddelením. B. tam zhruba do konca mája. R., že robila finančnú kontrolórku, ale bolo to po období zastupovania finančného manažéra, keďže predchádzajúci dvaja finanční manažéri odišli ešte v skúšobnej dobe. Z. ani vedúcu učtárne, čiže dá sa povedať, že oddelenie bolo jednoznačne personálne poddimenzované. Z. tomu po nástupe pani X. jej musela v určitom čase odôvodňovať, prečo je jej pôsobenie v spoločnosti naďalej potrebné, čo bude robiť. B. to v čase, keď bolo oddelenie poddimenzované a všetci robili enormné nadčasy a myslí si, že táto otázka nebola namieste. X. dostala písomný príkaz robiť záznamy snímok pracovného dňa. F. posielať v kópii všetky emaily žalobkyni. Po nahromadení sa odpovedí aj všetkých zúčastnených emailovej komunikácie, keďže bolo toho priveľa, musela robiť zhrnutie ústnym podaním. B. situácie, kedy prišla do práce a ešte s taškou a oblečená si ju zavolala do kancelárie s tým, že prišla s myšlienkou, že podala sťažnosť na materskú spoločnosť do Z.. H. čelila útokom, že prečo a či ju ona podala, nikdy ani písomne ani ústne sťažnosť nepodala, viackrát síce mala tú myšlienku, ale kvôli nevhodnému správaniu sa nadriadenej pracovníčky nechcela odísť zo zamestnania, nakoľko rada pracovala pre spoločnosť A.. T. mala malé dieťa, malo asi XX mesiacov, a trávila v práci XX hodín. J. každý pracovný deň sa konali porady, bola to skupinová porada, kde každé oddelenie hovorilo o udalostiach z predchádzajúceho dňa, ktoré ovplyvňovalo vlastne výsledok, alebo nejakým spôsobom chod spoločnosti. T. jediné oddelenie museli byť zastúpené v dvoch osobách, ona pripravovala podklady, ktoré musela odprezentovať a ďalšia pracovníčka a žalobkyňa chodila s ňou tiež. Po prednesení prezentácie výsledkov, výsledky spochybňovala pred všetkými oddeleniami a navyše nekonkretizovala tie spochybnenia, na základe čoho bola iného názoru s tým, že záver bol, že prejdeme si to na oddelení, ale nikdy sa to neuskutočnilo. X. tie spochybňovania za neadekvátne, pretože ani nepoznala zdroj informácií. Z jej pohľadu absolútne nemala záujem. X. koncomesačných závierok odchádzala jedna z prvých, mali trojdňový termín s tým, že jedným z odôvodnení bolo, že išla kúpiť nejaký špeciálny dar pre špeciálnu osobu. Na nasledujúci deň sa ani nespýtala na hospodársky výsledok za ten mesiac. K. sa zúžil. V tíme mala aj účtovníčku, ktorá dosiahla dôchodkový vek ku koncu roka, prehovorila ju, aby zostala do uzavretia roka. I. vedela "vyhecovať" ľudí aj cez email počas svojej neprítomnosti, nariadila jednej z podriadených, aby počas závierky dala účtovné podklady tejto dôchodkyni, ktorá nadsluhovala a trpela hypertenziou, nariadila, aby tieto doklady prebrala v čase, kedy každý jeden bojoval s časom. A. si to nevedeli vydiskutovať medzi sebou, lebo bol vytvorený komunikačný trojuholník cez email, tak sa pani dôchodkyňa celá triasla a balila sa domov. Q. sa cítila zaviazaná, že tam vôbec vydržala, keďže mala nárok na dôchodok, odviezla ju preto domov, bývala XX minút v rámci V. na sídlisku. E. počkala, kým príde manžel alebo dcéra a vrátila sa do práce. Na druhý deň opäť čelila výstupu žalobkyne, prečo opustila bezdôvodne pracovisko. Q. to pokladala za výnimočnú situáciu, ktorá netrvalo dlho, tak jej to vysvetlila, avšak vysvetlenie neprijala. Q. vypovedala pracovnú zmluvu počas neprítomnosti žalobkyne z dôvodu neúnosnej situácie, nepokladala žalobkyňu za nadriadenú, ku ktorej by ona osobne mohla vzhliadať, alebo aj osobnosti adekvátnej na riadenia kohokoľvek. Z. jej neprítomnosti podala výpoveď. L. sa to asi týždeň po podaní výpovede, ako jeden z dôvodov prečo odchádzala, uviedla konkrétny pri osobnom pohovore, uviedla, že nemôže pod ňou pracovať, pretože ju uráža, aj snímok pracovného dňa, ktorý keď si chcete urobiť obraz o oddelení, tak neskúmate jednu konkrétnu osobu. F., že to bolo určite cielené, lebo sa to stupňovalo a bola svedkom viacerých situácií, kedy bola nepríjemná voči kolegyniam. X. ide o vypracovanie snímky dňa, tak žalobkyňa povedala, že teraz určite podáte žalobu. X. názoru svedkyne takéto konanie nie je bežné. A. by sa mali odstrániť dialógom. K. konanie pokladala za určitý spôsob mobbingu. Po jej odchode dúfala, že sa situácia zlepší na oddelení. P. dôvodom jej odchodu zo zamestnania, ktorý uviedla aj v dotazníku, bol nesúhlas so spôsobom riadenia oddelenia pani žalobkyňou. X. príchodom žalobkyne nemala žiadne konflikty so zamestnávateľom alebo s inými zamestnancami alebo nadriadenými pracovníkmi, práve naopak od nadriadených, v tom čase troch dostala maximálnu podporu počas zastupovania tejto funkcie a tím držali veľmi súdržne, keďže bol poddimenzovaný. To bola podstata veci pod tlakom a záťažou práce, aby nedochádzalo ku konfliktom. Na otázku, či sa zo strany žalobkyne stretla s nejakými vyhrážkami s odchodom z práce, so znevažovaním práce, zosmiešňovaním uviedla, že nie raz. X. si na situáciu, kedy novoobsadená vedúca učtárne pani G., s ktorou sedeli v kancelárii žalobkyne a pozerali sa na účtovnú osnovu, nadriadená sa začala veľmi smiať a vyzývala aj vedúcu učtárne k smiechu, lebo že tá účtovná osnova nie je účtovnou osnovou. X. ako sa svedkyňa opýtala aké náležitosti chýbajú, prečo je toto teda smiešne, tak zvážnela a povedala, že pokiaľ svedkyni chýbajú znalosti na jej pozíciu, tak budú vyvodené personálne dôsledky. Na nasledujúci deň obdržali všetky pracovníčky finančného oddelenia email s poznámkou, že pokiaľ im budú chýbať nejaké znalosti potrebné na výkon ich funkcie budú nejakým spôsobom vyvodené dôsledky. Na otázku, či niekedy bola poverená aj činnosťami, ktoré neboli jej náplňou práce uviedla, že žalobkyňa dohodla stretnutie s R. bankou, keď jej to spomenula, tak svedkyňa len poznamenala, že nie je prokuristom spoločnosti a nemá ani plnú moc na konanie s bankou, že ju teda banka nemusí prijať, zároveň bola ohlásená návšteva zo V., obratom jej kázala stretnutie zrušiť, svedkyňa stretnutie nedohodla, preto ho ani nerušila, nebolo to náplňou jej práce. Y. navyše, ktoré nie sú náplňou práce zamestnanca sú mrhaním, v tom čase keď je naozaj oddelenie poddimenzované. I. bežne nenariaďovala nadčasy, raz mali výpadok elektrickej energie, bola neprítomná, čakali asi dve hodiny, svedkyňa pustila ostatné domov z učtárne, keďže nemali informácie, kedy bude obnova elektrického prúdu. A. bola na parkovisku tak žalobkyni telefonicky oznámila, že už je krátko po nabehnutí elektrického prúdu, ale že všetci už odišli a odchádza aj ona. C. telefón jej nariadila, aby sa vrátila bez udania dôvodu. B. to po pracovnej dobe. A. to nebolo po pracovnej dobe, tak by zvyšok tímu neposlala domov, lebo tam je vždy veľa dokumentov. Z. požiadaná o prácu nadčas deň vopred. So žalovaným v 2. rade sa počas trvania zamestnania nestretli, ale telefonicky ju kontaktoval keď sa začalo interné vyšetrovania v rámci spoločnosti, kedy už v spoločnosti nepôsobila. V. viedla globálna personálna manažérka, s ktorou mala svedkyňa osobný pohovor. X. výsluchu konkretizovala niektoré situácie, ktoré považovala za neprimerané, tie ktoré aj tu uviedla, avšak nemá o tom písomný záznam. Q. uviedla, že čisto z jej pohľadu žalobkyňa rozbila tím, nemala záujem o prácu, respektíve o činnosť celého oddelenia, nemala prehľad o činnostiach jednotlivcov a navyše keď sa vráti k situácii, kedy sa dožadovala náležitostí účtovnej osnovy, prečo teda to považovala za nesprávne, tak si myslí, že ani odborne oddelenie nepodporovala. T. osobnostne a odborne neadekvátne, avšak je to len jej osobný názor. Na otázku, či bola jediná, ktorá pracovala pod neprimeraným tlakom zo strany žalobkyne uviedla, že konkrétne spomínala dôchodkyňu, potom tím bol rozšírený o ďalšie dve osoby, ktoré vlastne nenapomáhali odbúravaniu tej práce, ale vytvorili sa ďalšie činnosti, ktoré neboli podstatné, neboli riešením tej poddimenzovanej situácie. V. učtárne, ktorá bola novou posilou, sa poznala so žalobkyňou, a napriek tomu pri zlyhaní jednoduchej úlohy situáciu neutíšila, ale triasla sa. A. ju žalobkyňa obvinila, že podala sťažnosť na ňu, nepredložila o tom dôkaz, svedkyňa sa ho dožadovala, avšak žiaden predložený nebol. I. uviedla asi po XX minútach, tak asi ju len chcela podať. Na otázku či vedela o práve sťažovať sa podľa interných pravidiel spoločnosti uviedla, že sa nezaoberala, či je to v súlade s internými pravidlami, avšak bolo to skôr v rozpore s jej morálnymi zásadami. F. si, že keď sa zbaví jej, tak situácia ustane. Na otázku ako pociťovala ona šikanovanie, či možno konštatovať, že išlo o zastrašovanie a znižovanie jej dôstojnosti uviedla, že určite áno, posledné týždne sa budila s tým, že nechce ísť do práce, že sa necíti prevažnú časť pracovného dňa dobre. J. finančného oddelenia bol poverená asi dva mesiace po jej nástupe, potom prišiel F., ktorý pôsobil dva až tri mesiace, on odišiel asi v júli a potom až do nástupu žalobkyne viedla oddelenie. Na otázku prečo sa nestala finančnou manažérkou uviedla, že v čase nástupu do firmy bola služobne mladá, takisto mala XX rokov, neprimeraný vek a viesť tím, približne XX až XX ľudí nie je adekvátne v tomto veku, myslí si, že na túto pozíciu treba niekoho profesionálnejšieho. F. keby bola dlhšie v spoločnosti a viac poznala produkty. B. sa o tom aj s finančným manažérom divízie V.. Na otázku čo bolo podľa nej dôvodom takej veľkej fluktuácie finančných manažérov na oddelení uviedla, že nebolo ani stále zastupovanie riaditeľa spoločnosti a to sa odrážalo aj na ostatných oddeleniach, finančné oddelenie nebolo jediné. K. na logistike, na personálnom oddelení, stále bola nejaká manažérska stolička voľná. Na otázku aké bolo jej vzdelanie v ekonomickej oblasti v rokoch XXXX - XXXX uviedla, že má ukončené duálne štúdium pre T., pre V. elektrické systémy, bolo to čisto riadenie manažment. B. to nadstavba stredoškolská, štúdium trvalo X roky, približne od roku XXXX - XXXX vrátane praktickej časti. Z. obchodnú akadémiu alebo ekonomickú vysokú, ktorá by bola len na to zameraná. Na otázku, či z jej strany dokáže posúdiť odbornosť finančného riaditeľa uviedla, že len zo subjektívneho hľadiska došlo k situáciám, kedy z odborného hľadiska bolo tvrdenie žalobkyne mimo platnej legislatívy. X. si konkrétne na finančný leasing, kedy ju vysmiala, odkedy je predmet leasingu odpisovaný užívateľom. Na otázku, či jej žalobkyňa vyšla v ústrety, keď potrebovala voľno z rodinných dôvodov uviedla, že si nepamätá na situácie, kedy jej bolo odopreté alebo výnimočné schválené pracovné voľno. Po predložení k nahliadnutou dvoch emailov (jeden týždeň po nástupe žalobkyne do práce a druhý z mája XXXX) svedkyňa uviedla, že žalobkyňa to zrejme povolila. I. uviedla, že si pamätá na situáciu, kedy svedkyňa zabudla na svoju každotýždennú povinnosť odovzdať flashreport a na jej otázku, prečo tak neurobila, jej napísala, že sa sústredila na iné otázky k inej úlohe a nechtiac zabudla vyplniť flashreport, napísala, že sa ospravedlňuje, po zistení, že údaje nie sú vyplnené, navrhla svedkyni, že sa môže vrátiť do práce, alebo ju navedie, ako tieto údaje získať, vzájomne sa dohodli na druhej možnosti. I. svedkyni, a report bol ňou pripravený načas. Na otázku ako si svedkyňa vysvetľuje fakt, o ktorom hovorila, že pani G. poznala žalobkyňu a že napriek tomu sa triasla, a pani G. bola ochotná prejsť s ňou do novej práce uviedla, že si to vysvetliť nevie, ale myslí si, že mala asi nejaké psychické problémy, že sa vedela tak vystresovať. Z. jej situáciu, možno bola bez práce. Na otázku či pripúšťa možnosť, že si spolu rozumeli a vyhovel jej štýl riadenia žalobkyne uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku či zapájala ako finančný kontrolór novú hlavnú účtovníčku do informácií, ktoré boli dôležité pre riadenie financií a účtovníctva uviedla, že si nie je vedomá, že by došlo k nejakému zatajovaniu alebo zámernému obchádzaniu vedúcej učtárne. Na otázku, či boli úlohy, ktoré boli adekvátne na riešenie s hlavnou účtovníčkou a naďalej ich svedkyňa riešila s jednou s najobľúbenejších zamestnankýň uviedla, že pani X. bola služobne najstaršia a bola hlavný užívateľ RP systému. Na otázku žalobkyne, koľko rokov nebol uzatvorený finančný audit, ktorý je povinnosťou každý rok ho uzatvoriť uviedla, že pokiaľ ide o finančný audit za rok XXXX mali nejaké výhrady a tým pádom nasledujúca spoločnosť, ktorá auditovala za nasledujúci rok, čakalo sa na nejaké vyrozumenie odovzdávajúcej spoločnosti A.. Na otázku žalobkyne či si svedkyňa pamätá ako dlho riešila podpísanie zmluvy s auditorskou spoločnosťou uviedla, že si nepamätá. Na otázku žalobkyne, či si svedkyňa vypísala cestovný príkaz do Z., keď s ňou mala ísť na služobnú cestu do Z. svedkyňa uviedla, že na služobnej ceste vo V. ani v Z. nebola.

XX. X. zástupkyňa žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že pani K. nespochybňovala, že by jej bola pravidelne zo strany žalobkyne nariaďovaná práca nadčas v rozpore s predpismi, alebo by jej neumožnila nejako mimoriadne opustiť pracovisko. X. ide o písomnú svedeckú výpoveď pani G., žiada aby súd na túto výpoveď neprihliadal, nakoľko táto svedkyňa nebola navrhovaná. Zo znenia tejto svedeckej výpovede je zrejmé, že pani G. sa cítila byť dotknutá zo strany pani K., že by mohla mať nejaké psychické problémy, konanie nie je o pani G..

XX. Q. X.. Z. G. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedla, že je sestrou žalobkyne, staršou, pozná ju od detstva. X. ju ako výbornú študentku, schopné dieťa od malička, so všetkým si poradila, boli aj nútené si poradiť, nakoľko ich bolo viac súrodencov, takže boli vedené k tomu, aby sa vedeli samé o seba postarať. Aj keď žalobkyňa vyštudovala, aj v akejkoľvek práci pracovala, tak si naozaj poradila, bola odborne zdatná, teda aj je, a aj keď jej prichádzali do cesty naozaj náročné situácie, zvládala to bez nejakých dopadov na jej zdravie. A. nastúpila do firmy A. V., tak povedala, že je to výzva, že je rada, že je to z inej oblasti ako pracovala a už len priebežne postupne zisťovala, že bude musieť dávať veci do poriadku a tak. K. si ako sestry, sú v kontakte, ale telefonické rozhovory boli o tom, ako sa majú a čo je nové. K. boli počas cesty, hovorila, že to začína byť dosť náročné, nakoľko zisťuje, že zamestnanci nerešpektujú zákaz fajčenia na pracovisku. X. čo v takej situácii, nie po tej právnej, ale po tej ľudskej stránke. K. náročnejšie to začalo byť vtedy, keď jej telefonovala, keď bola rozrušená a zmätená, pretože nevie podrobnosti, že sa začal šíriť nejaký dotazník, alebo ho niekto šíril. V telefóne bola rozrušená kvôli tomu, že ten dotazník z jej pohľadu bol veľmi sugestívny a že bol smerovaný na jej oddelenie. Q. teda bol smerovaný, teda otázky boli napasované na jej oddelenie. So Q. riešila nielen ten dotazník, ale to čo sa s ňou deje tým, že vyštudovala psychológiu a pracuje v tejto oblasti a pracuje s traumatizovanými ľuďmi, ktorí boli zneužití, alebo rieši ich rôzne náročné konfliktné situácie, ktoré riešia, dokázala jej poskytnúť prvú intervenciu, aby zostala čo najviac stabilizovaná, ale už cítila, že je to niečo, čo vníma ako ohrozujúce. V., že od začiatku začala dávať aj tie odborné veci do poriadku, potrebovala sa zorientovať, nachádzala tam aj po odbornej stránke niečo, teda zanedbané veci a niektoré veci, že nechápe ako mohla firma tak fungovať, čo bolo aj právne postihnuteľné. H. ide do rizika, ide do vecí, má odvahu. H. toho dotazníka, následne sa sledovalo, to čo si pamätá, ich telefonáty začínali byť náročnejšie v zmysle, že bola v napätí, že sa niečo deje, nie je to v poriadku, skonštatovala, že idú proti nej, nechápe prečo, veď ona chce pre firmu dobre. Z. kedy to presne bolo, ale telefonovala jej, mala to po ceste, tak sa u nej zastavila, bol večer okolo XX,XX hodiny, prišla, ona bola úplne rozklepaná, mala veľmi vysoký tlak, veľký plač, trasenie a nedokázala ani rozprávať, triasla sa jej sánka a vlastne povedala, že nevie čo má robiť, že nevydrží ten tlak, oni klamú, nechápe, prečo to robia. To bola vlastne podstata, to čo ona mohla urobiť bolo stabilizovať ju. Je to, ako keby keď sa bráni človek, tak mu potrebujete poskytnúť prvú pomoc a nevypytovať sa na detaily, nebolo pre ňu dôležité čo sa stalo, videla, že to nie je normálny stav, ktorý má, je to akútna situácia na nejakú záťažovú situáciu. X. s ľuďmi, ktorí zažili nejaké traumatické udalosti, tak proste použila to, čo sa má pri stabilizovaní. I. u nej spať, ale ani nespala, stále sa žalobkyňa budila, vykrikovala zo sna, udrela ju nechtiac v spánku, v noci jej veľmi silne pracovalo podvedomie. X., že každý z nás zvláda nejaké záťažové situácie inak, teda každý zvláda nejakú úroveň, ako sa hovorí, keď nás niekto bije, koľko vydržíme. I. sa to prejavovať cez nejaké symptómy, môže to mať poruchu psychickú, žalobkyňa začala mať problémy so štítnou žľazou, ale môže to mať aj podobu tých psychických príznakov ako poruchy spánku, roztržitosť, nesústredenosť a plačlivosť, keď s ňou telefonovala, tak vravela, že počas jazdy mala X mikrospánkov, tak povedala, že toto je už tak vážne, že ju odporučila k jej kolegyni. C. k nej pravidelne, bola s ňou v kontakte po inej stránke, ona s ňou nepracovala. L. jej takú bežnú podporu, čo potrebovala. P. z príznakov bol tiež, že sa vyhýbala ľuďom, že sa vyhýbala bežným udalostiam, nedokázala prísť na oslavu XX-tky, narodením mamy. X. chodiť na spoločenské udalosti. To čo ona veľmi vnútri riešila tú absolútnu bezmocnosť, aby ju vôbec počúvali, aby mohla povedať niečo na svoju obranu, ona vedela, že to čo robí je v poriadku a podľa zákona je fér, nemala problém s odbornou prácou jej zamestnania, ale po tej personálnej vzťahovej stránke, vzťahy s ľuďmi. Z. že ona mala problém s ľuďmi, ale to čo sa dialo, takže nedokázala sa zastať seba, aby bola vypočutá, aj to prispievalo k tým stavom až hrôzy, úplná bezmocnosť, že keď sa niečo deje poza váš chrbát, bola vyčleňovaná z mítingov, z porád, mala tam byť, ale nebola. To čo sa dialo na tej vzťahovej úrovni, bola ponižovaná a že jej bolo ukazované, že je niečo menej, niekto nevítaný, niekto koho si nevážia a ona nečakala, že ju budú velebiť, ale normálne ľudsky, že si nesmieme robiť zle. L. toho, čo sa dialo vo firme sa veľmi prejavilo na jej vzťahu k sebe samej, aj na vzťahu k ostatným. I. o sebe pochybovať, aj keď odtiaľ odišla, nedokázala ísť ani na pracovný pohovor. B. skutočne vyčerpaná, pozná ju, aj keď bola vyčerpaná z práce, ale nikdy to nemalo taký dopad, nikdy to tak neprežívala. Q. vyštudovala jednoodborovú psychológiu a špecializáciu má poradenská psychológia, certifikovanú pracovnú činnosť, psychoterapiu, v rámci psychoterapie sa venuje rodinnej terapii, práca s rodinným systémom a vzťahové veci, má výcvik v psychotraumatológii. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade či svedkyňa bola osobne svedkom udalostí pod vplyvom ktorých mala stavy, ktoré uviedla, alebo či sa o nich dozvedela sprostredkovane od žalobkyne uviedla, že má odpovedať na otázku, ktorej právna zástupkyňa už vie dopredu odpoveď, ona s ňou v danej firme nepracovala. Ak pracuje s niekým, kto je znásilnený, musí byť prítomná pri akte znásilnenia, aby uverila, že bol poškodený? Na otázku právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade či svedkyňa môže jednoznačne potvrdiť, že stavy aké mala žalobkyňa boli spôsobené výlučne postupom žalovaným v 1. a v 2. rade, tak ako je im to vytýkané v tomto konaní uviedla, že áno jednoznačne môže potvrdiť, že áno vyslovila počas ich rozhovorov meno pán F. a pani L., áno jednoznačne to môže potvrdiť. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade či sa nejakým spôsobom zmenil ich vzťah po týchto udalostiach uviedla, že má k nej väčší obdiv. X. zástupkyňa žalovaného v 1. rade žiada, aby súd neprihliadal na tú časť výpovede svedkyne, ktorá poskytovala odborné stanovisko ohľadom psychickej záťaže, nakoľko svedok má vypovedať o tom, čo vnímal svojimi zmyslami. Q. ďalej uviedla, že kolegyňa, ktorú odporučila žalobkyni sa volá X.. O. V.. Na otázku žalovaného v 2. rade, či viete upresniť, kedy sa zhoršil zdravotný stav žalobkyne uviedla, že dotazník bol spúšťač, ale časovo to úplne presne nevie, to ju ani nezaujímalo, zaujímal ju jej stav.

XX. I. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedla, že ťažko sa jej hlavne minulé pojednávanie prežívalo, keď počula to množstvo klamstiev a výmyslov, ktoré boli na jej hlavu spustené ešte pred piatimi rokmi. X. K. spochybnila jej odbornosť, nepotrebuje ju dokazovať, myslí, pred tým pracovala X rokov v nadnárodnej spoločnosti ako finančná riaditeľka a mala tam nadštandardné vzťahy. F., že je dostatočne preukázané, že tá firma ju komplet prijala ako riaditeľku. Tú prácu prijala s tým, že nebola informovaná, že čo sa tam deje a vlastne až po X až X týždňoch zistila, že oddelenie je poddimenzované, nekvalitné a vládne tam chaos, je tam absolútne nesystém, nebolo možné identifikovať kto vôbec, čo robí. Z. pracovné náplne, nebola tam žiadna disciplína, žiadna ústretovosť, žiadne pravidlá, žiadna transparentnosť. K. položka, že peniaze na ceste - účet, ktorý má byť nulový, mal asi XXX XXX eur zostatok. X., ktorá nastúpila ako hlavná učtárne pani K. I. a mala vystriedať spomínanú dôchodkyňu pani F., nasledujúci mesiac potom, ako žalobkyňa nastúpila vo februári XXXX a ona marec XXXX v skúšobnej dobe odišla a keď sa s ňou osobne rozprávala - dôvod bol mobbing na oddelení, jednoznačne takto to pomenovala. I. na finančnom oddelení ju absolútne vylúčili z akejkoľvek situácie, nedali jej jeden jediný podklad, aby mohla pracovať, nezaučili ju, dokonca sa jej vysmievali, že je tlstá. Z. sa jej podarilo získať jej bývalú účtovníčku pani G. z jej predchádzajúceho zamestnania, ona sa náhodou prihlásila na ten pohovor a potom prijala ponuku a tento mobbing pokračoval. L. si povedať, že konkrétne pani K., tým, že pani K. ovládala angličtinu mala prístup k šéfom, zatajovala údaje, neprizývala pani G. k riešeniu veci, stretnutia si dávala tak, aby tam pani G. nebola. X. K. dostala niekoľko upozornení emailom a požiadaní typu, ak riešite L. musí o tom vedieť hlavná účtovníčka. C. povedať, že ekonomická situácia firmy bola katastrofálna, boli tam obrovské odpady, ako bolo spomenuté ľudia viac fajčili, ako pracovali, dokonca sa vyskytovali drogy vo výrobe a toto všetko bolo bez personálneho riaditeľa, ktorý tam jednoducho v tejto firme nebol, a to vo firme, ktorá má XXXX ľudí. Q. v roku XXXX nemala ukončený audit za rok XXXX, čím porušovala zákon. H. nastúpila po X finančných manažéroch počas dvoch rokov. X. K. jej osobne povedala len neplačte, len vydržte. K. nikto nevydržal dlhšie ako X - X mesiace, vystriedala pani K. na pozícii, ktorá nemala základné ekonomické vzdelanie. Z. základné ekonomické pojmy, nevedela, čo je to odložená daň, keď sa jej to opýtala, nevedela riešiť situácie, riešila dva dni jednu vec a keď sa jej opýtala, čo vyriešila, tak nemala nič vyriešené, tak je samozrejmé, že ju požiadala, aby si viedla snímku dňa, aby ako jej nadriadená mala prehľad, čo vlastne robí. Q. dňa vo firme, kde teraz pracuje, si robí každý zamestnanec a rád. R. ich telefonovať, učila ich viesť videokonferencie a to pani K. a O. ako stláčať gombíky, pomáhala s diplomovou prácou kolegyni. Q. na oddelení bolo také, že povedala, že všetky dôležité emaily musia ísť cez ňu. X. O. si napísala email rovno najvyššiemu manažérovi do Z., človeku, ktorý riadil XXXX ľudí vo svete. X. troch rokov tam bolo vystriedaných XX manažérov, z toho XX odišlo, myslí si, že toto mali riešiť odbory a na toto sa mali pozerať. V čase keď mala uzávierku a končili dva audity za dva roky, zistila obrovskú chybu a bolo to v státisícoch eur a to riešila so zahraničím a vtedy počas toho jedného dňa, bola doma, lebo jej všetci volali, dostala email a "krásny email" od pána F.. F., ktorí nadávali ľuďom s tými nič vo firme nerobili. To bolo všetko v poriadku. L. si pamätá, ako ju toto položilo. Tí, ktorí hanlivo nadávajú, tak tých nemusíme riešiť, lebo s tými sme kamoši na fajčiarke. X. obdobia ona zaúčala ďalších dvoch riaditeľov. I. troch riaditeľov počas dvoch rokov, nikdy nezabudne ako jej pán E., keď odchádzal z pozícii riaditeľa fabriky povedal "Q., dávaj si veľký pozor, buď veľmi opatrná, lebo si veľmi odvážna, ale tu je jedna veľká mafia". K. boli jeho slová, keď sa ho opýtala ako to myslí, tak jej povedal, že každý s každým je poprepájaný a že tu sa zmeny nedajú urobiť, lebo proti všetkému sa postavia, nedá jej nepovedať, že si to spojila so situáciou, chcela urobiť tender jednej spoločnosti, ktorá prenajímala ľudí, aby ich neprenajímala veľmi draho, táto spoločnosť, pred tým tam pracoval pán F., cez nich prišiel do firmy, pokúsili sa ju ovplyvniť, aby ten tender nerobila a vzápätí na to po dvoch týždňoch sa celý ten proces spustil. F. situácia, ktorá si myslí, že to spustila, boli neustále návštevy pani U. na oddelení E. tam pracoval pán F., iní zamestnanci ju na to upozorňovali, že namiesto výkonu, ktorý má podávať, neustále sedí na kávičke niekde, ona sa jej na to pýtala, samozrejme, že to nebola pravda, ale keď sa jej opýtala, či vie o klebetách, ktoré sa šíria o nich dvoch, tak do dvoch dní jej doniesla výpoveď. Z. o tom, že pri zmapovaní snímku pracovného dňa, pani U. mala síce vypracované nadčasy, ale jej pracovný čas bol strávený na iných oddeleniach a "vykecávaním sa" a keď jej chcela pridať prácu, vtedy prišla výpoveď. V. strávila času s ňou a aj pani G., že ju veľa naučili, za čo dostala od nej aj ďakovný list, ktorí išiel na všetkých zamestnancov. A. si to prečítala, tak v prvej chvíli naozaj neverila, že v tom všetkom, čo sa v tej fabrike deje, ona si myslela, že to je vtip, neriešil nikto, že ona je tam cez XXX hodín každý mesiac, nič sa neriešilo ani nadčasy zamestnancov, ale riešila sa X., ktorá začala zastupovať personálnu riaditeľku, ktorá veciam začala rozumieť, chcela systém, chcela jasné pravidlá na nadčasy, ktoré tam stanovené neboli, transparentnosť, žiadala ako finančný riaditeľ o inventúry, svojim ľuďom rozdelila pracovné náplne - kompletne - povinnosti a nevie, čo by ju ešte napadlo. L. je jej jasné, že tam nikto nemohol chcieť človeka ako ona, okrem vedenia z Z. a tým, že odišiel pán E., ktorý povedal, že takúto ženskú tu potrebuje. Z. nemohol chcieť, aby to tam normálne fungovalo. G. riaditeľka tak vypočítala mzdy, že ona ich musela zastaviť, nedovoliť vyplatenie miezd, lebo ani nemali na účte toľko peňazí. X. L. sa určite pamätá na situáciu, keď ľuďom sľúbila, že to vypočíta, a že budú mať na účtoch, čo im patrí. H. fakt kolabovala zo dňa na deň. To nemôže pán F. povedať, má zapísaný každý deň, keď mala vysoký tlak, namiesto v práci bola u lekára si merať tlak, alebo keď prišla domov a utekala na pohotovosť, lebo mala vysoký tlak a vysoký tlak začala mať potom, ako pán F. poslal ten email a tie tlaky ako sa deň čo deň zdržiaval na jej oddelení, ako sa snažil vypočúvať ľudí poza jej chrbát, ale postaral sa o to, aby o tom vedela. X. emailov, dotazníky len na jej oddelení, posielanie emailov do Z. a keď naschvál povedala dotyčnej osobe, že prečo je dotazník len na finančnom oddelení, tak do hodiny bol rozdaný aj na iných oddeleniach. X. si včera dôkazy, výzva, ktorá bola poslaná pánom F. na ľudí, aby sa pridali, že sa bude riešiť kultúra, manažéri, z XX ľudí tam bol jeden za finančné oddelenie, to boli výzvy, pýta sa, že prečo riešili ju, prečo bol každý deň tlak na ňu, každý jeden deň hnusné obviňovania, klamstvá, boli tam všetci a kopec iných manažérov a oveľa horšie neznesiteľne sa správali k svojim ľuďom a bola toho svedkom. Je dobre povedať, že nemenovaný kolega sa opýtal, keď odchádzala z práce, že či sa nebojí ísť domov, že čo keď sa jej niečo stane s autom, začal sa tam šíriť strach, tí ľudia sa báli, mali firemnú večeru, ku nej sa báli si kolegovia sadnúť, doteraz si pamätá ako si hľadali miesto, a to vlastne bolo kvôli tomu emailu, chránili sa styku so Q. X., ku nej prestali chodiť do kancelárie ľudia, pred tým bola na poradách a zrazu nepotrebovala byť na poradách, ale našli si ju na záchode, alebo jej zavolali na telefón, čiže tí ktorí jej chceli dať vedieť, tak jej dali vedieť, ale mnohí ľudia sa prestali s ňou stretávať vo firme. B. to očividné. Z. sa dozvedela, že sa chystá veľká sťažnosť na ňu a na kolegyňu, ona tomu stále neverila, keď sa jej nikto nič neopýtal jednu jedinú vec, nikto sa jej neopýtal či falšovala nadčasové hodiny, či vyplatila nadčasy, dala návrh na vyplatenie a jej generálny riaditeľ A. to celé zmenil, ona o tom ani nevedela a vyšlo to tak, že vyplatil odmeny práve tým sťažovateľom a pani G., ani ostatným tie odmeny nevyplatil, je o tom dôkaz v spise, ona nevedela, že prečo sú nahnevaní, ani nevedela, že neboli vyplatené, tak ako ich navrhla a potom to nájde v spise, že nedala vyplatiť odmeny, odbory si ani tú námahu nedali, aby išli na personálne oddelenie, ako boli vyplatené odmeny pánom A., namiesto toho poslali email do Z. ako X. ničí všetko okolo. Z. sa vo svojej manažérskej praxi, že naozaj má rešpekt voči šéfom, takže predpokladala, že návšteva pána F. bude dobrým nápadom, išla za ním ako za šéfom odborov pani L. a požiadala ho, aby zastavil to odoslanie sťažnosti, a aby si sadli a o každej jednej veci sa porozprávali a aby si ju vypočul. X. L. to tiež veľmi dobre ovláda a toto sa tiež nestalo. X. F. tiež neurobil absolútne nič a sťažnosť bola vystrelená do Z.. H. v ten deň, keď sa to dozvedela, mala tlak XXX/XXX o pol hodinu po tabletke XXX/ XXX, prítomný bol K. Mihálik kolega, ktorý ju zachraňoval a ktorý sa ponúkol a sprevádzal ju po ceste domov, aby vôbec bola schopná ísť v aute a odšoférovať. A. sa o tej sťažnosti rozprávala s terajším riaditeľom pánom A., tak povedal, že hneď zajtra by zavrel celú tú fabriku. Q. u nej vtedy sestra F., ktorá ju strážila a druhý deň ráno mala opäť vysoký tlak XXX/XXX. X. doktor ju chcel vypísať, ale ona sa nedala vypísať, tak si zasa povedala, že toto musí dať, nemôže to byť také, ako to naozaj je. Q. verila, že sa dá z tej situácie vyjsť normálne. X. F. ale pokračoval ďalším emailom. L. XX.XX.XXXX trasie sa v aute a opäť sa musí vrátiť domov, nebola schopná ísť do práce. L. XX.XX.XXXX tlak po návšteve u kamarátky XXX/XXX rozprávali sa o firme, pýtala sa na firmu. X. F. si vyžiadal dňa XX.XX.XXXX doklady za roky XXXX až XXXX. L. ich nikto nepotreboval, má za to, že to boli skryté tlaky. I. sa morálka na oddelení, prestali si ju úplne vážiť, prestali sa s ňou ľudia stretávať a to nielen v práci ale už aj mimo práce, kedy nezvládala situácie, tak sa s ňou prestali stretávať aj niektorí známi, kolegovia už za ňou ani neprišli. Z. o tom, že ešte dodnes sa trasie a včera mala zasa vysoký tlak. H. ju to na mnoho rokov a len preto, že chcela spravodlivosť a že chcela nastaviť normálne pravidlá pre každého. X. to za cielenú prácu proti jej osobe a inak to nevie nazvať ako premyslený hon na čarodejnicu. X. L. sa na fajčiarke vyjadrila, "ešte sa musíme zbaviť finančnej riaditeľky a bude pokoj", takže sa jej zbavili, lebo po PN-ke podpísala dohodu, pretože firma v tomto celom absolútne zlyhala profesionálne. X. jej to pán O.. X. L. uviedla, že to čo malo vyjsť z jej úst na fajčiarke nie je pravda. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 1. rade ako bol ukončený pracovný pomer prvý krát vo firme A. V. žalobkyňa uviedla, že myslí, že to bola výpoveď z organizačných dôvodov, má za to, že aj tam firma pochybila a došlo k nerozvážnemu konaniu z jej strany. X. žalobu a následne sa veľmi výhodne dohodli, súhlasila s dohodou, napriek tomu, že by tam rada zostala pracovať. Na otázku právneho zástupca žalovaného v 1. rade v čom v tomto prípade podľa nej pochybil zamestnávateľ v tom, že dostala výpoveď z organizačných dôvodov, žalobkyňa uviedla, že oni zase neprešli dôkazy a skutočnosti, oni sa jednoducho takto rozhodli. A. dáte výpoveď z organizačných dôvodov a nastúpi nový človek, ktorý vykonáva túto prácu, ako môžete dať výpoveď z organizačných dôvodov. R., že v súčasnosti pracujem pre L. fond Q. republiky ako výkonná riaditeľka. H. toho má nejaké malé podnikateľské aktivity, má viacero druhov činností. V. tiež prácu kouča. A. manažérov v oblasti zvládania pracovných situácii, po týchto stresových negatívnych situáciách na pracovisku a vyhorenia to dokáže. L. si stretnutie s pánom F., ale vie, že odbory o tomto stretnutí už vopred vedeli. H. neoslovila, odbory s ňou absolútne nekomunikovali a odmietali akékoľvek stretnutie s jej osobou. X. F. bol za pani O., ktorej končila výpovedná doba, a vyslovene ju navádzal, aby to tak nenechala, aby bojovala za seba a aby to rozdúchala na personálnom oddelení. X. prišla za ňou s tým, že povedala, "dobre som vedela, že sa to dozviete, že sedím s pánom F., tak vám to idem radšej povedať sama". Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, či má vedomosť o tom, že u zamestnávateľa existoval nejaký vnútorný predpis, ktorý by zakazoval distribúciu letákov, žalobkyňa uvádza, že má vedomosť o tom, že vo firme existoval veľmi profesionálne napísaný M. kódex a odbory absolútne podľa neho nepostupovali ani v jednom bode a to je to, čo je predmetom žaloby a má vedomosť o tom, že ten M. kódex chráni jej práva, ktoré neboli týmto dotazníkom dodržané a celým tým postupom, odbory tak vôbec nepostupovali a nechránili jej práva ako zamestnanca. I. poukázala na M. kódex a to konkrétne čl. X bod II, kde je vlastne oznamovanie prostredníctvom personálneho formulára. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, ak žalobkyni predložia M. kódex či tam nájdu zákaz distribuovania letákov, dotazníkov zamestnancom, žalobkyňa uvádza, že v M. kódexe nájdu v čl. X bod X písm. h) nečestné konanie a myslí si, že to stačí. L. odovzdaný na finančné oddelenie považuje za diskriminačný, až po jej upozornení ich rozposlali aj na ostatné oddelenie a to považuje za vyslovene neetické a diskriminačné. X. žalovaného v 1. rade uviedla, že dotazníky boli distribuované všade, nie len na finančné oddelenie. H. ich osobne roznášala, len jej bolo povedané, že to má roznášať v dobe prestávky a nie v pracovnej dobe. L. Q., ktorá sedela oproti finančného oddelenia, ktorá je vedúca výroby jej sama povedala, že tie dotazníky má roznášať v dobe prestávok a že ich aj môže nechať na stole. I. uviedla, že L. Q. takýto dotazník vôbec nedostala. X. žalovaného v 1. rade tiež uviedla, že keď ju stretla žalobkyňa na schodoch alebo na chodbe, tak sa jej ani neodzdravila, H. čakali, že príde za nimi ešte pred tým, než sa zaslali dotazníky. F. za ňou prísť, ona sa stretnutiu nikdy nebránila. Na otázku žalovaného v 2. rade, že pokiaľ ide o snímku pracovného dňa zo dňa XX.XX.XXXX, konkrétne tretí riadok, ako riešila s pani K. túto situáciu, že pod stresom nebola schopná predniesť výsledky za predchádzajúci deň, žalobkyňa k tomuto uvádza, že nevie ako to súvisí so žalobou, nerozumie, čo sa jej pýta. I. v 2. rade založil do súdneho spisu kópiu inzerátu na pozíciu senior účtovník. Na otázku žalovaného v 2. rade, či vie žalobkyňa objasniť čo znamená schopnosť pracovať pod tlakom pri pracovnej pozícii senior účtovník, žalobkyňa uvádza, že ona takýto inzerát určite nerobila, nepamätá si to. I. uviedla, že inzerátov, kde je uvedený takýto text nájdete na internete tisícky. Na otázku žalovaného v 2. rade, že vzhľadom na odbornú kvalifikáciu žalobkyne, teda že koučuje manažérov ako zvládať záťažové situácie, čo presne sa tým myslí, schopnosť pracovať pod tlakom, žalobkyňa uviedla, že to môže mať tisícky významov. F. uzávierku a pani X. bola na kontrolnom dni s pánom B. a mali pripraviť a odoslať podklady, pán B. ako nový zamestnanec sa o XX.XX zbalil a po ôsmich hodinách pracovného času odišiel domov bez toho, aby sa opýtal kolegyne X., či potrebuje s niečím pomôcť. A. kolegyňa X. videla, že ani jej nechce pomôcť, tak mu nič ani nedala a pod časovým tlakom a pod tlakom neskutočného množstva informácií, ktoré musela do večera spracovať a odoslať podklady. K. toto považuje za tlak v práci napríklad. I. v 2. rade poukázal na to, že podľa dokumentu Z. práca, metodické usmernenie pre A. V., prácu nadčas môžu nariadiť len výnimočne a to písomne a aspoň jeden deň vopred. I. uviedla, že s ním súhlasí a poukázala na to, čo je práca pod tlakom. L. kolegyňa mohla pracovať pod tlakom.

XX. Q. F. A. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedol, že so žalobkyňou sa pozná dlhšie, žili spoločne v jednej domácnosti, bola to žena, ktorá bola úprimná, spoločenská, radosť žiť, fungovať v domácnosti, radosť chodiť do spoločnosti, veľmi rada chodila do práce, chodili na rôzne spoločenské akcie, dovolenky, rôzne druhy vyžitia. I. prišlo jedno obdobie, kedy sa začala jej povaha meniť, začala byť uplakaná, zatrpknutá, myšlienkami niekde inde. Q. sa v noci, že sa budila zo sna s plačom, vykrikovala zo sna, budili sa bežne nevyspatí, končili na pohotovosti, kde chodievali a riešili vysoký krvný tlak, boli to ťažké a veľmi nepríjemné obdobia. X. mať chuť chodiť do práce, vie, že odišla do práce a neskôr sa vrátila, lebo nebola schopná šoférovať, bola psychicky úplne na dne, zosypaná. X. si jednu situáciu, kedy boli na návšteve u známych, kde chodili často, až kým neprišla téma na prácu, okamžite museli odísť z návštevy, museli prerušiť na určité obdobie návštevy rodiny a známych, nehovoriac o tom, že to narušilo aj ich osobný vzťah. X. neho to bolo dodnes jedno z najhorších období, aj keď sú už rozvedení, vďaka psychickému nátlaku neustále s tým bojuje, nikdy netušil ako môže ublížiť psychický nátlak a útok na osobu, narušiť osobnosť, rodinný vzťah, intímny život, nepraje to nikomu. X. súd približne XX rokov. Na otázku žalovaného v 2. rade, prečo svedok nevyužil možnosť kontaktovať žalovaného v 2. rade, keď on mu takúto možnosť poskytol, svedok uviedol, že mal snahu to riešiť, ale keď si pozrel profil a statusy žalovaného v 2. rade tak vedel, že je to človek úplne jemu názorovo vzdialený a mal pocit, že je to úplne zbytočné takého človeka prosiť o niečo, k tomu sa neznížil. Q. ďalej uviedol, že ho veľmi zaskočilo, že žalovaný v 2. rade zverejnil ich komunikáciu na celú fabriku v rámci emailu, už týmto krokom dokázal, že sú si veľmi vzdialení. So žalobkyňou sa potom hádali, že si písal so žalovaným v 2. rade. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade, či vie svedok špecifikovať časové obdobie, kedy začali problémy, svedok uviedol, že si presne nepamätá obdobie. I. uviedla, že ona sa o tom, že žalovaný v 2. rade odoslal email všetkým zamestnancom dozvedela opäť v práci z emailu, a boli tam ďalšie texty o šikane a týraní. So svedkom sa kvôli tomu doma pohádali, že na čo ho vôbec kontaktoval, že to nemal robiť. F. objednanú a zaplatenú dovolenku a museli to zrušiť všetko kvôli operácii.

XX. I. v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že výpoveďou žalobkyne boli tvrdené skutočnosti, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi, nepreukazovali zásah do jej osobnostných práv a vo väčšej miere ani nesúviseli s predmetom sporu. I. o. i. uviedla, že dotazníky boli zasielané len na jej oddelenie, pričom z výpovede pani L. a aj pána F. jednoznačne zaznelo, že dotazníky boli od začiatku distribuované na všetky oddelenia, nielen na oddelenie žalobkyne a potom na jej podnet aj na ostatné oddelenia. F. žalobkyňa uviedla, že sa stretla s pánom F., pričom v žalobe pôvodne uvádzala niečo iné. Z vyjadrenia, ktoré predložili vyplýva, že sa stretol so žalobkyňou, ktorá ho požiada, aby zastavil kroky odborov a aby odbory stiahli sťažnosť. F. uviedla, že pán F. neurobil absolútne nič. Na základe uvedeného stretnutia žalobkyne a pána F. zorganizoval pán F. stretnutie v spoločnosti A. T. V., ktorého sa zúčastnili predstavitelia žalovaného v 1. rade, predstavitelia A. vrátane pána F. a taktiež zástupcovia zamestnávateľa. Na toto stretnutie bola zavolaná aj žalobkyňa, mala možnosť sa k predmetnej veci vyjadriť. I. prišla na stretnutie spolu s kolegyňou, pričom sa k uvedenej veci nielenže nevyjadrili, ale bez vysvetlenia sa zdvihli a odišli. R. teda vyvracia tvrdenia žalobkyne v žalobe na str. X a to: "L. XX.XX.XXXX sa malo uskutočniť stretnutie žalobkyne s riaditeľom závodu a odborovým predákom A. pánom M. F., ktoré malo byť zamerané na riešenie vzniknutej situácie. Z. predchádzajúcej dohode, kde bolo dohodnuté stretnutie žalobkyne a ďalšej obvinenej manažérky s pánom F. sa takéto stretnutie neuskutočnilo, pretože žalovaný takéto stretnutie neumožnil". I. teda dostala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného v 1. a v 2. rade, ale neurobila tak, napriek tomu, že jej bol daný priestor. X. F. ďalej uviedol, že žiadal vypočuť zamestnancov a dohodol sa so zástupcom zamestnávateľa, v tom čase mal byť pravdepodobne prokuristom firmy, že vypočujú zamestnancov, pričom prítomní boli pán F. a prokurista spoločnosti. I. vo svojej výpovedi na otázku právneho zástupcu žalovaného v 1. rade uviedla, že pracovný pomer s ňou bol ukončený z organizačných dôvodov, čo taktiež vyvracia jej tvrdenie uvedené v žalobe: "Q. vzniknutá nepravdivými obvineniami odporcu, viedla k tomu že jej ďalšie úspešné fungovanie na manažérskej pozícii a vo firme bolo znemožnené a zamestnávateľ ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou". I. taktiež uviedla, že odbory s ňou nekomunikovali a odmietli akékoľvek stretnutie s jej osobou, pričom uveidla aj to, že ich neoslovila, čo je taktiež tvrdenie vzájomne si odporujúce. X. ide o dotazníky poukázal na to, že M. kódex nič bližšie nevypovedá o zákaze distribuovať dotazníky. Z. aj v minulosti sa distribuovali dotazníky alebo sa robili ankety medzi zamestnancami, pričom uvedené konanie zamestnávateľ nikdy nezakázal a ani nebol vopred na takéto konanie potrebný súhlas personálenho oddelenia. F. uviedol, že žalovaný v 2. rade vytvoril na sociálnej sieti facebook stránku KA D., ktorá mala byť pôvodne zriadená na informovanie zamestnancov, avšak žalovaný v 2. rade na túto stránku uverejňoval statusy v znení, s ktorými sa výbor nestotožňoval, a preto bol požiadaný pani L., aby uvedenú stránku zrušil. O tomto predkladajú email, ktorý zaslal žalovaný v 2. rade pani L. v ktorom jej napísal, že stránku zrušil: "I. som ju z dôvodu, že hoci mala podporu celého výboru (okrem P.) jej založenie nebolo výborom odsúhlasené, podobne ako to bolo v prípade emailov týkajúcich sa SP a BG". I. v 1. rade má za to, že žalovaný v 2. rade týmto potvrdil skutočnosť, že znenie emailu, ktorý je taktiež predmetom tejto žaloby, nebolo vopred odsúhlasené žalovaným v 1. rade, takže toto konanie žalovaného v 2. rade - odoslanie emailu v znení zo dňa XX.XX.XXXX nemožno považovať za konanie v mene žalovaného v 1. rade len preto, že bol pán F. členom žalovaného v 1. rade. F. tvrdení žalobkyne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX bolo v znení, že sa dozvedela, dopočula, bola informovaná, niekto jej povedal, pričom tieto tvrdenia neboli preukázané. Má za to, že tvrdenia žalobkyne o tom, že kolegovia pri obede sa báli k nej sadnúť a chránili sa styku s ňou, nebola volaná na porady a mnohí ľudia sa s ňou prestali stretávať, boli zrejme subjektívnym pocitom žalobkyne, navyše ničím nepodložené. Z. niektoré tvrdenia žalobkyne si často odporujú, prípadne boli v priebehu konania zmenené, čo spôsobuje zmätočnosť, ale aj nedôveryhodnosť týchto tvrdení.

XX. I. v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že komunikácia so svedkom pánom A. prebehla v máji v roku XXXX, pričom ju inicioval pán A. svojou žiadosťou o priateľstvo adresovanou na súkromné konto žalovaného v 2. rade. I. v 2. rade mal na poslednom pojednávaní záujem na vysvetlení tohto konania pána A., nakoľko mu jeho postup nebol zrejmý. K. komunikácia sa však žiadnym spôsobom netýkala zriadenej stránky KA D., statusov na nej zverejnených, činnosti žalovaného v 2. rade pre žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 1. rade ako takého. D. o osobnú komunikáciu týchto osôb. Q. KA D. na sociálnej sieti G. založil žalovaný v 2. rade v septembri XXXX v súvislosti s požiadavkou zamestnávateľa, aby ZO A. nevyužívala na komunikáciu internú sieť zamestnávateľa, ale výhradne nástenku na to určenú, ktorá sa však nachádzala v nevyhovujúcich priestoroch, zriedkavo navštevovaných zamestnancami TH. K. stránka bola aktívne využívaná aj ďalšími členmi ZO OZ, vrátane tých, ktoré spadajú pod A.. K jej deaktivácii pristúpil žalovaný v 2. rade ako administrátor z vlastného rozhodnutia, a to v čase, kedy bolo zrejmé stanovisko právnika ZO A., pána V., k žalobe žalobkyne, ako aj jeho odporúčanie na postup žalovaného v 1. rade v tejto právnej veci, na ktoré práve narážal žalovaný v 2. rade aj v rámci svojich slov použitých v emaile zo dňa XX.XX.XXXX. Z. je pravdivé tvrdenie žalovaného v 1. rade, že by o zrušenie tejto stránky požiadal pani L. a rovnako z predmetného dôkazu nemožno jednoznačne potvrdiť ani právny záver žalovaného v 1. rade o tom, že konanie žalovaného v 2. rade (odoslanie emailu zo dňa XX.XX.XXXX) nemožno považovať za konanie v mene žalovaného v 1. rade len preto, že by žalovaný bol členom žalovaného v 1. rade. V čase, kedy prebiehala zmienená odborová akcia žalovaný v 2. rade postupoval plne v súčinnosti so žalovaným v 1. rade, na základe jeho pokynov, pričom neexistovali žiadne pochybnosti o tom, že konal za žalovaného v 1. rade ako riadny člen V. ZO A. a v jeho mene. I. zaslal aj príklady komunikácie s pani L. a právnikmi A. (súvisiace aj s administráciou stránky KA D.), ktoré svedčia o normálnej a korektnej spolupráci so žalovaným v 1. rade aj v čase, kedy žalovaný v 2. rade už nebol členom ZO A. a nepracoval ani pre spoločnosť A. Automotive, s.r.o.. I napriek ukončeniu pracovného pomeru so spoločnosťou a členstva v ZO A. bol aj neskôr členom vyjednávacieho tímu počas kolektívneho vyjednávania za ZO A., a to dokonca na návrh práve jeho pôvodného zamestnávateľa. K. informácie považuje za dôležité kvôli tvrdeniam žalovaného v 1. rade, ako aj žalobkyne, ktorými sa podľa vnímania žalovaného v 2. rade snažia určitým spôsobom akoby "dehonestovať" ho za jeho prácu, ktorú vykonával pre žalovaného v 1. rade, kedy sa na pracovisku riešili otázky porušovania práv zamestnancov (ako napr. niektoré vyjadrenia o jeho "tvrdohlavosti" a podobne).

XX. I. vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že k prešetreniu celej situácie a vypočutiu zamestnancov došlo až po tom, ako boli zo strany žalovaných zaslané žalobkyňu očierňujúce emaily, ktoré boli zaslané zamestnancom a vedeniu do Z. bez predchádzajúceho vyšetrenia. Má za to, že z uvedeného vyplýva, že všetky negatívne a žalobkyňu očierňujúce informácie boli najskôr podsúvané všetkým zamestnancom a nórskemu vedeniu bez toho, aby boli preverené, bez toho, aby boli zamestnanci vypočutí a celá situácia objasnená. Má za to, že distribúciou dotazníkov si chceli žalovaní len vyrobiť nejaký dodatočný podklad k tomu, prečo bol poslaný email a rovnako aj následným vypočúvaním. X. pomer z organizačných dôvodov bol ukončený neplatne. K. skutočnosť dodatočne uznal aj zamestnávateľ, keď uzatvoril so žalobkyňou L. o urovnaní. Z. zamestnávanie žalobkyne vo firme už nebolo možné práve z dôvodu, ktorý je predmetom tohto sporu, pracovný pomer bol ukončený k XX.XX.XXXX. Má za to, že pani L. mala žalobkyňu osloviť, nie pasívne čakať a bez akýchkoľvek dôkazov ju obviniť zo šikany a ďalších skutočností, ktoré nikdy neurobila. Zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo k overeniu si skutočností, ku konfrontácii, rozhovoru, vypočutiu. K. považuje žalobkyňa za absolútne nezvládnutie pozície, funkcie, zodpovednosti a úlohy odborov. I. bola tiež zamestnancom spoločnosti, ktorého majú odbory z titulu svojej pôsobnosti zastupovať ako TH pracovníka, čo však neurobili.

XX. Q. M. F. vo svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedol, že mali stretnutie s pani X.. Z. bolo stretnutie s manažérmi a s ľuďmi, ktorých sa to týkalo a zistili, že tlak, ktorý bol vyvíjaný na niektorých zamestnancov, to bolo potvrdené a následne bola podaná sťažnosť na vedenie v Z., oni ako odbory nemajú kompetencie to riešiť. Je to na manažmente. X. ide o odpoveď zo strany zamestnávateľa, resp. vedenia z Z. alebo zamestnávateľa z V., svedok uviedol, že niektoré veci boli zo strany zamestnávateľa akceptované, niektoré tie pochybenia, ale detaily si nepamätá. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade, či vie svedok potvrdiť, že či prebiehali výsluchy zamestnancov pred tým, ako bola zaslaná sťažnosť na vedenie do Z., resp. či svedok osobne bol prítomný na vypočutí, svedok uviedol, že diskutovali o tom s niektorými zamestnancami, bol tam on aj s manažérom. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či si svedok pamätá s akou žiadosťou sa na neho pani X. obrátila, svedok uviedol, že detaily si nepamätá. V. si pani X. a následne potom robili kroky, ktoré spomínal, že vypočuli zamestnancov a výbor odborovej organizácie. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či sa svedok stretol s pani X. pred podaním sťažnosti na vedenie do Z., svedok uviedol, že termíny presne nevie povedať. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či sa s ostatnými zamestnancami a zástupcami odborov stretol pred podaním sťažnosti do Z., svedok uviedol, že nevie potvrdiť v akom časovom slede postupovali. Je to X rokov. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, aké konkrétne pochybenia boli u pani X. zistené, nakoľko len všeobecne povedal, že boli zistené nejaké pochybenia, svedok uviedol, že tam bol neprimeraný nátlak na zamestnancov, forma riadenia nie v rámci správania kultúry v rámci spoločnosti alebo systému riadenia ako takého, napríklad práca nadčas, forma komunikácie, ktorá nie je štandardná v rámci riadenia. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či vie byť svedok konkrétnejší, svedok uviedol, že je to už dlhá doba, detailne si nepamätá, ale bol to štandardný postup, ktorý sa robí aj v iných prípadoch v rámci či už európskych podnikov, v rámci vzťahov v manažmente, aby nedochádzalo k porušeniu kultúry spoločnosti. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či si preberali kompetencie zo strany pani X., pokiaľ ide o nadčasy, svedok uviedol, že to si nepreveroval. B. tam manažér, ktorý určite vie, aké kompetencie mala pani X.. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či svedok riešil aj práva pani X. ako zamestnanca, svedok uviedol, že v tomto prípade nebola pani X. členom odborov, čiže vystupovala ako zástupca manažmentu a nie ako zástupca zamestnancov, takže mala iné postavenie a niektoré ustanovenia stanov by sa jej netýkali, nakoľko nebola členom odborov a bolo by to v konflikte záujmov. I. všetkých zamestnancov v zmysle legislatívy, ale pokiaľ ide o sťažnosti a riešenie osobných vecí, tak zastupujú len členov odborového zväzu. Na stretnutiach boli zamestnanci, ktorí mali výhrady, užšia skupina zamestnancov, presný počet si nepamätá. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či sa svedok pred dnešnou svedeckou výpoveďou rozprával s niekým o tejto svedeckej výpovedi, svedok uviedol, že nie. Z. sa s niekým tretím pred touto výpoveďou, teraz sa stretli pred pojednávacou miestnosťou. I. uviedla, že sa stretla so svedkom v U., s tým, že ho požiadala, aby ako nadriadený orgán konali vo veciach, ktoré sa dejú vo firme a zastavili sťažnosť, ktorá je na jej osobu a kolegyňu údajne napísaná do Z., chcela, aby sa veci prešetrili do detailov, jej otázka je, čo svedok v tomto urobil ako nadriadený orgán, pričom svedok uviedol, že nie sú priamo nadriadený orgán základnej organizácie, nemajú kompetencie dávať príkazy organizácii. W. stretol sa s pani X.. X. bolo stretnutie s výborom odborovej organizácie a zamestnancami, kde bolo konštatované, že došlo k nejakým pochybeniam a preto sťažnosť išla do Z.. To rozhodnutie podať sťažnosť urobila základná odborová organizácia. F. to len prešetroval. H. má právo dať sťažnosť, sťažnosť sa nedá spochybniť. A. zamestnanec má právo sa sťažovať, je vecou manažmentu ako sa k tomu postaví. Je to vec organizácie, aký zvolí postup v tejto veci. Z. podnik, nie je tam každý deň, o iných manažéroch nevie, riešil len tento jeden prípad. Na otázku žalobkyne, či vedel svedok o tom, či boli dotazníky, či bol tlak aj na iných oddeleniach a nespokojnosť na iných oddeleniach voči iným manažérom, svedok uviedol, že nevedel. Na otázku žalobkyne, či vedel svedok o stave vo firme, o morálke, o financiách, či sa tam fajčí a požívajú návykové látky, svedok uviedol, že nevedel. Na otázku žalobkyne, ako sa svedok vyporiadal s nálezom D. práce, aké stanovisku k tomu zaujal, svedok uviedol, že ak o to požiadala ich organizácia, tak to rieši ich právne oddelenie, on osobne toto nerieši.

XX. I. v 2. rade poukázal na konštatovanie svedka pána F., ktorý uviedol, že na podnet žalobkyne dal prešetriť konanie odborovej organizácie a nezistil porušenie stanov. To znamená, že na základe prešetrovania práv žalobkyne zo strany členov výboru teda predpokladá aj jeho, keďže je členom. XX. X. § X1 ods. 1 H. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

XX. X. § X3 ods. 1 H. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

XX. X. § X3 ods. X H. zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

XX. X. § 1X ods. 3 H. zákonníka, výšku náhrady podľa odseku X určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

XX. X. § X0 ods. 2 H. zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

XX. X. § X3 ods. X I. práce, v účinnom znení, zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a X a nedodržaním podmienok podľa odseku 3; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

XX. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

XX. X. ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, ktorej nedostatok v predmetnom konaní namietal tak žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade, súd dospel k názoru, že žalovaný v 2. rade nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaným, ale pasívne vecne legitimovaným je žalovaný v 1. rade. Q. nemal za preukázané, že by žalovaný v 2. rade v rámci výkonu svojej činnosti pre žalovaného v 1. rade vystupoval samostatne a vo svojom vlastnom mene. I. v 2. rade ako člen V. ZO bol v právnom vzťahu k žalovanému v 1. rade, na základe ktorého vykonával pre žalovaného v 1. rade činnosti, ktoré spadali do jeho pôsobnosti a týkali sa riadenia a realizácie odborovej politiky vo vzťahu k príslušnému zamestnávateľovi. Q. tiež nemal za preukázané, že by žalovaný v 1. rade v rámci svojich interných predpisov mal vymedzené, ktoré konkrétne činnosti a úkony bol žalovaný v 2. rade pre neho oprávnený vykonávať a ktoré nie, rovnako tak z vnútorných predpisov ani z povahy úkonov, prípadne zvyku, či praxe nevyplynulo, že by pred ich vykonaním bolo potrebné žiadať konkrétnu tretiu osobu o osobitné poverenie alebo povolenie. V tejto súvislosti sú poukazuje na ust. § X0 ods. 2 H. zákonníka, v ktorom je uvedené, že za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Q. má za to, že ak by aj v tomto prípade došlo k prekročeniu oprávnenia žalovaného v 2. rade, bol by žalovaný v 1. rade za toto konanie zodpovedný, pretože sú splnené obe podmienky druhej vety citovaného ust., t. j. konanie sa týkalo predmetu činnosti žalovaného v 1. rade a žalobkyňa nemohla vedieť, že išlo o prekročenie. To, že žalovaný v 2. rade konal v mene žalovaného v 1. rade potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nepreukázal kedy a ako oznámil žalobkyni informáciu, že žalovaný v 2. rade nie je oprávnený v jeho mene konať. I. v 1. rade nepreukázal ani to, kedy túto informáciu oznámil zamestnávateľovi. Q. nemal preukázané, že zamestnávateľ túto informáciu mal, keď listom zo dňa XX.XX.XXXX upozornil predsedníčku na "konanie v rozpore so základnými princípmi medziľudských vzťahov, pracovnej etiky presadzovanej dlhodobo zamestnávateľom a takisto za porušujúce princípy sociálneho partnerstva v KA roky budovaného s V. odborovou organizáciou". V zmysle článku X bod. X V. ZO A. v mene V. ZO je oprávnený konať predseda V. ZO alebo iný poverený člen tohto orgánu, avšak súd mal za to, že postup žalovaného v 2. rade pri vykonávaní činnosti pre žalovaného v 1. rade možno považovať vzhľadom na jeho pracovné zaradenie a činnosti, ktoré vykonával pre V. ZO za obvyklý. Q. nebol toho názoru, že by žalovaný v 2. rade pri vykonávaní svojej činnosti pre žalovaného v 1. rade konal vo svojom vlastnom mene, samostatne, na vlastné riziko, súd sa stotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade, že v konaní žalovaného v 2. rade nemožno vzhliadnuť uspokojovanie jeho vlastných potrieb, či záujmov, ale jednoznačne postup vo vzťahu a v súvise k činnosti žalovaného v 1. rade. Q. nemal za preukázané, že by bol žalovaný v 2. rade žalovaným v 1. rade písomne ani inak upozornený, že by prekračoval svoje právomoci člena V. ZO, že by nekonal v záujme žalovaného v 1. rade a že by sa žalovaný v 1. rade od jeho konania verejne alebo inak nedištancoval. Q. mal za to, že zo samotnej skutočnosti, že žalovaný v 2. rade v niektorých písomnostiach vystupoval v 1. osobe jednotného čísla, príp. bol v komunikácii s vedením spoločnosti označovaný samostatne ako "pán F." a nie spoločne s ostatnými členmi V. ZO, nemožno vyvodzovať záver, že žalovaný v 2. rade konal samostane, vo vlastnom mene, resp. že nekonal v rámci výkonu svojej pôsobnosti pre V. ZO. I. v 1. rade spoľahlivo nepreukázal, že by činnosť žalovaného v 2. rade pre žalovaného v 1. rade bola niekedy namietaná, odmietnutá alebo spochybnená. Q. je tiež toho názoru, že v tomto prípade bol v súvislosti s konaním žalovaného v 2. rade daný aj bezprostredný miestny, časový a vecný vzťah k plneniu danej činnosti pre žalovaného v 1. rade. Q. tu poukazuje na rozsudok Z. súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého "pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (ust. § 11 a nasl. H. zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. X. posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti", ďalej tiež rozsudok Z. súdu G. republiky sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého "ak neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby spôsobil niekto, kto bol použitý právnickou alebo inou fyzickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby, a zároveň tu existuje miestny, časový a vecný vzťah k plneniu činnosti tejto osoby, postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13 samotnú právnicku alebo inú fyzickú osobu podľa analógie § 420 v spojení s § 853 OZ". F. Z. súd G. republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. XX C./XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že "ak zamestnanec právnickej osoby pri vykonanom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby konal v rámci plnenia úloh právnickej osoby, je zásah spôsobený touto osobou. Z medzí plnenia úloh právnickej osoby nevybočuje každá činnosť zamestnanca, ktorý spôsobil škodu a ktorá je trestným činom". Q. mal teda za to, že zásah možno sankciami postihnúť iba žalovaného v 1. rade ako právnickú osobu, ktorou bol žalovaný v 2. rade na popisovanú činnosť použitý. Q. sa stotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade o tom, že z postoja žalovaného v 1. rade k veci sa nedalo usudzovať, že by žalovaný v 2. rade nekonal v jeho mene. Q. poukazuje aj na tú skutočnosť, že návrh žalovaného v 2. rade, ktorý bol predmetom emailu zo dňa XX.XX.XXXX, sa stal po odsúhlasení právnym oddelením A. podkladom pre oficiálnu sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú za žalovaného v 1. rade podpísala predsedníčka V. ZO a ktorá bola adresovaná hlavnému vedeniu do Z.. Z. sama predsedníčka V. ZO zaslala dňa XX.XX.XXXX email zamestnancom, z ktorého je tiež zrejmá podpora konania žalovaného v 2. rade. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď pani L., ktorá na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v súvislosti so sťažnosťou zo dňa XX.XX.XXXX (ktorá je tiež predmetom žaloby a doslova kopíruje text emailu zo dňa XX.XX.XXXX) uviedla: "W., ale nestotožňujeme sa s výrazom, ktorý použil pán F., a to obviňujem, nakoľko my nemôžeme obviňovať, ale my môžeme poukazovať len na problém, aby sa riešil. H. slová sa ponechali, iba toto slovo sa zmenilo, lebo pán F. to naformuloval správne, dobre, ale akurát máme výhrady voči tomuto jednému slovu.". Q. zobral do úvahy aj tvrdenia žalovaného v 1. rade uvedené v E. adresovanom spoločnosti A. T., s.r.o. v nadväznosti na jeho písomnosť zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa zastal žalovaného v 2. rade a v ktorom sa uvádza, že "výbor odborovej organizácie sa plne stotožňuje s názorom nášho člena p. K. F., ktorý je zástupca zamestnancov pre K. a administratívu a vie objektívne zhodnotiť situáciu, ktorá už dlhšiu dobu na týchto úsekoch trvá" a taktiež aj v ďalšej písomnosti, I. o udelenie súhlasu s výpoveďou pre člena výboru ZO A. - A. V. (odpoveď) zo dňa XX.XX.XXXX, kde upozornenie na možnosť výpovede za porušovanie pracovnej disciplíny, ktorú žalovaný v 2. rade obdržal od zamestnávateľa, vnímal V. ZO ako "neoprávnený postih a diskrimináciu svojho člena za jeho činnosť". Q. mal za to, že z emailu, ktorý zaslal žalovaný v 2. rade pani L., v ktorom jej napísal, že stránku zrušil: "I. som ju z dôvodu, že hoci mala podporu celého výboru (okrem P.) jej založenie nebolo výborom odsúhlasené, podobne ako to bolo v prípade emailov týkajúcich sa SP a BG", nemožno vyvodiť tú skutočnosť, že takéto konanie žalovaného v 2. rade nemožno považovať za konanie v mene žalovaného v 1. rade. X. L. vo svojej výpovedi uviedla, že konanie pána F. bolo dodatočne schválené, aj keď mali výhrady voči niektorým výrazom, ktoré použil aj k emailom, ktoré išli od neho, v podstate sa stotožňujú s problémom, na ktorý poukázal.

XX. I. sa predmetnou žalobou po viacerých úpravách petitu domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaslať jej písomné ospravedlnenie v slovenskom a v anglickom jazyku v konkrétnom ňou navrhovanom znení, ďalej žiadala, aby súd uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť tieto písomné ospravedlnenia zaslať v slovenskom a v anglickom jazyku emailovou poštou všetkým zamestnancom a vedúcim predstaviteľom spoločnosti A. T., s.r.o. a žalobkyni a zároveň v anglickom jazyku zaslať písomne na adresu spoločnosti A. T. O. X AS k rukám generálneho riaditeľa a riaditeľa správnej rady s tým, že kópia týchto ospravedlnení spolu s potvrdením o ich zaslaní bude zaslaná k rukám žalobkyne. F. žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť uverejniť písomné ospravedlnenie v ňou uvedenom znení v slovenskom a v anglickom jazyku na informačných nástenkách žalovaného v 1. rade v priestoroch spoločnosti A. T., s.r.o., O. XX, V.. Q. žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovaným v X. a v 2. rade povinnosť nahradiť jej nemajetkovú mu, a to žalovanému v 1. rade v sume X XXX eur a žalovanému v 2. rade v sume 1 XXX eur. R. petitu sa žalobkyňa domáha titulom porušenia práva na ochranu svojej osobnosti, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, a tiež súkromia a svojho mena zo strany žalovaných a to v súlade s ust. § X1 a nasl. H. zákonníka, nakoľko sa cíti dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch a slobodách.

XX. V zmysle ust. § 11 a § 13 ods. 1 H. zákonníka má fyzická osoba právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti. K. zásah do osobnostných práv musí spĺňať zákonom predpokladané znaky, pričom tento zásah musí byť neoprávnený a spôsobilý objektívne privodiť ujmu na chránených právach, pričom za tento zásah sa považujú nepravdivé tvrdenia a obvinenia. V. uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. K.. neoprávneným zásahom je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom spočívajúci v tom, že ten kto do chránených práv zasahuje, nemá na to žiadne oprávnenie a nebol daný žiadny z dôvodov vylučujúci protiprávnosť zásahu ako napríklad výkon práv, existencia zákonom uznávaného dôvodu pre určitý zásah do práv jedného subjektu.

XX. I. v žalobe opísala konanie žalovaných, ktoré malo podľa jej názoru spôsobiť zásah do jej osobnostných práv, a to email z XX.XX.XXXX, email z XX.XX.XXXX a sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú nórskemu vedeniu spoločnosti A. T., s.r.o. adresoval žalovaný v 1. rade. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou zásahu do jej osobnostných práv a o dôvodnosti jej nároku by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by sa tvrdenia, ktoré boli predmetom namietaných písomností, ukázali ako jednoznačne nepravdivé, k čomu však podľa názoru súdu nedošlo.

XX. Q. sa stotožnil s tvrdením právnych zástupcov žalovaných, že v emaile zo dňa XX.XX.XXXX nie je žalobkyňa v celom texte jeho znenia ani jedenkrát menovite spomenutá a autor textu sa nezmieňuje ani o jej pracovnej pozícii v spoločnosti A. T., s.r.o.. Q. znenie prvého odseku nezmieňuje ani žalobkyňu, ani jej pracovnú pozíciu, ani oddelenie, na ktorom pôsobila, ide o všeobecné konštatovanie autora, ktoré pri jeho výklade možno aplikovať na všetkých priamych nadriadených zamestnávateľa. T. v spojení s druhým odsekom nemožno automaticky odvodiť, že autor svoju výzvu účelovo smeroval voči žalobkyni. H. oddelenia financií sa v texte spomína aj oddelenie kvality a ďalšie oddelenia zamestnávateľa a súd mal taktiež za nesporné, že v čase odoslania emailu malo finančné oddelenie okrem žalobkyne ešte ďalších dvoch riadiacich pracovníkov, ktorí vyplývajú z organizačnej štruktúry tohto oddelenia, a to pani P. G., hlavnú účtovníčku, ktorá bola priamou nadriadenou siedmim zamestnancom a pána X. U., finančného kontrolóra, ktorý bol nadriadený jednej zamestnankyni tohto oddelenia. X. U. bol zároveň osobou, ktorá žalobkyňu zastupovala počas jej neprítomnosti a po jej odchode zo spoločnosti nastúpil na jej pracovné miesto. R. skutočnosti žalobkyňa nespochybnila. Zo znenia ostatných odsekov vyplýva výzva pre všetkých zamestnancov, ktorým bol email určený (tzn. nielen oddelenia financií, ale aj zamestnancom ostatných oddelení) a ktorí boli vystavení hrubému a hanebnému konaniu zo strany svojich nadriadených, aby sa bránili legálnymi a legitímnymi prostriedkami spolu s poukázaním na bod. X M. kódexu alebo využitie miestnej organizácie odborového zväzu a tiež poďakovanie tým riadiacim pracovníkom a vedúcim oddelení, ktorí odmietli alebo upustili od pochybných praktík presadzovaných z dôvodu potreby finančnej konsolidácie firmy. Q. má za to, že zaslanie predmetného emailu nemohlo spôsobiť zásah do osobnostných práv žalobkyne, nakoľko z jeho znenia žalobkyňa nie je jednoznačne identifikovaná ako osoba, ktorú by mal sporný text poškodzovať. A. s ohľadom na vyššie uvedené z predmetného emailu žiadne konkrétne obvinenia voči žalobkyni nevyplývali, tak zaslaním rovnakého emailu dňa XX.XX.XXXX pani V. B., ktorá v tom čase pracovala na pozícii riaditeľky kvality v rámci celého koncernu A., sa žalovaný zaslaním tohto emailu nemohol dopustiť šírenia poškodzujúcich informácií voči žalobkyni do zahraničia. F. tvrdenia žalobkyne o šírení obvinení voči nej v súvislosti so zaslaným emailom formou písomných oznámení na nástenkách a prostredníctvom ďalších členov žalovaného v 1. rade súd nemal za preukázané.

XX. Q. mal za to, že ani zo znenia emailu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého autorom bola predsedníčka V. ZO pani F. L. a ktorý bol označený ako "ZO A. - A. V. V. informuje" nevyplýva, že ide o konanie, ktoré by mohlo spôsobiť ujmu na právach žalobkyne uvedených v žalobe. Z predmetného emailu vyplýva, že v mene V. ZO boli zamestnanci vyzvaní, aby vyjadrili aj ďalšiu formálnu podporu žalovanému pri riešení situácie u zamestnávateľa za účelom preukázania opodstatnenosti konania žalovaného v mene zamestnancov a nemožnosti spochybnenia konania (riešenia prinajmenšom "vyhrotenej situácie") žalovaného zo strany vedenia zamestnávateľa. X., v emaily vyznačeného textu (hrubo a kurzívou vyznačené), mali zamestnanci uznať existenciu problému, na ktorý poukázala výzva zo dňa XX.XX.XXXX a potvrdiť legitimitu odborov ako partnera pre zamestnávateľa. K. spôsobom chcel žalovaný v 1. rade predstaviteľom zamestnávateľa preukázať, akým spôsobom vnímajú situáciu u zamestnávateľa aj ďalší zamestnanci. F. boli v emaily uvedené ciele pre stretnutia so zamestnancami, čo je zo strany žalovaného v 1. rade plnenie si povinností voči zamestnancom, ktorých je žalovaný v 1. rade zástupcom a žiadosť o vyplnenie dotazníka pre účely preukázania názoru zamestnancov na vzniknutú situáciu u zamestnávateľa. K emailu zo dňa XX.XX.XXXX boli zároveň pripojené mená členov V. ZO.

XX. Q. nemal v konaní preukázané tvrdenie žalobkyne, že by boli dotazníky distribuované najprv len na oddelení financií a následne až na ostatných oddeleniach, uvedené tvrdenie poprela pani L., ktorá zabezpečovala ditribúciu dotazníkov na jednotlivé oddelenia, rovnako aj žalovaný v X. rade. K. súd nemal za to, že by distribúcia dotazníkov v konkrétnom znení bola v rozpore s M. kódexom, nakoľko žiadne ustanovenie M. kódexu distribúciu dotazníkov nezakazovalo. Zo znenia čl. X bod 2 písm. h) M. kódexu ("KA vyžaduje, aby všetci ich zamestnanci boli k sebe navzájom, k našim zákazníkom a k akcionárom pravdovravní. I. KA nevytvoria o spoločnosti zlý obraz prostredníctvom nečestného konania.

I. KA nikdy nezneužijú dôverné informácie, nikdy nebudú manipulovať ostatných, nikdy nebudú používať vyhrážky alebo správať sa nevhodným spôsobom.") takýto zákaz nevyplýva. Zo znenia dotazníkov je možné vyvodiť, že ich účelom bolo poskytnúť zamestnancom možnosť vyjadriť sa ku konaniu svojich nadriadených, ktoré považujú za problematické. Z. preukázané, že by boli zamestnanci nejakým spôsobom nútení k vyplneniu dotazníkov. K. spôsobom vyjadrili svoj názor iba tí zamestnanci, ktorí to považovali za potrebné a vhodné.

XX. Q. mal za preukázané, že pri prešetrovaní vzniknutej situácie postupovali odbory v súčinnosti so zamestnávateľom, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že zodpovednou osobou za vedenie výsluchov zamestnancov bola p. Q. P.. H. sa tak v tomto smere nedopustili žiadneho protiprávneho konania, keďže výsluchy zamestnancov boli vedené a zaznamenávané priamo zo strany zamestnávateľa, takže nebola možnosť ich akokoľvek ovplyvniť. Q. skutočnosť, že zamestnanci boli upozornení na to, že pokiaľ sa v rámci výkonu svojho zamestnania stretli s porušovaním práv, mali by sa obrátiť na kompetentné orgány, nepovažoval súd za neoprávnené konanie, keďže takýto postup je súčasťou činnosti odborov. Q. zaslanie sťažnosti s poukazom na § 13 ods. X I. práce a bodu 3. M. kódexu považuje za legitímny spôsob upozornenia na porušovanie pracovnoprávnych predpisov, ako aj na celkovú situáciu u zamestnávateľa v snahe domôcť sa riadneho prešetrenia zistených skutočností. J. existencia medzinárodného rozmeru v tomto prípade nemôže predstavovať priťažujúcu okolnosť, keďže takýto postup bol požadovaný priamo predpisom zamestnávateľa. Q. mal za to, že postup pri podávaní sťažnosti nebol ani v rozpore s M. kódexom, nakoľko na str. X priamo uvádza kontaktné údaje osôb, vo vzťahu ku ktorým je možné vykonať oznámenie o nevhodnom zaobchádzaní. A. pri Q. republike je uvedená osoba D. F., ktorá podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade vo firme nepracovala, preto odbory zaslali sťažnosť generálnemu riaditeľovi v Z., ktorý je rovnako uvedený ako kontaktná osoba pre tieto veci.

XX. I. tvrdila, že obvinenia voči nej uvedené v namietaných emailoch a v sťažnosti sú nepravdivé a žalovaný ich nepreukázal, avšak z písomnosti O. X. O. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá obsahuje tiež ospravedlnenie za reakciu manažmentu v skupine A., ak táto bola vnímaná mylne alebo vyvolala dojem, že dôkazy boli ignorované alebo vnímané tak, že sa nič nestalo, je uvedené o. i., že "Od tohto stretnutia, ktoré sa konalo 1. júna s pánom F., predsedom A., je viac dôkazov na stole, ktoré preukazujú, že obe manažérky (pani X. a p. U.) nie vždy konali vhodne a s rešpektom voči svojím tímom. K. s nimi bude prejdené osobne a vysvetlíme, aké očakávania máme vo vzťahu k naším manažérom. F. opatrenia budú dohodnuté individuálne.". S poukazom na uvedené mal súd za to, že v danom prípade nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že obvinenia voči žalobkyni by boli nepravdivé a nepreukázané. Q. M. F. na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, aké konkrétne pochybenia boli u pani X. zistené, nakoľko len všeobecne povedal, že boli zistené nejaké pochybenia, uviedol, že tam bol neprimeraný nátlak na zamestnancov, forma riadenia nie v rámci správania kultúry v rámci spoločnosti alebo systému riadenia ako takého, napríklad práca nadčas, forma komunikácie, ktorá nie je štandardná v rámci riadenia. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či vie byť svedok konkrétnejší, uviedol, že je to už dlhá doba, detailne si nepamätá, ale bol to štandardný postup, ktorý sa robí aj v iných prípadoch v rámci či už európskych podnikov, v rámci vzťahov v manažmente, aby nedochádzalo k porušeniu kultúry spoločnosti.

XX. Q. sa stotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade, že v tomto smere sa potvrzuje aj tvrdenie žalovaného v 2. rade, že postoj zamestnávateľa bol zo začiatku zdržanlivý a pri riešení problému nebol taký nápomocný, ako sa od neho očakávalo. Z. je dôvod, aby osoba, voči ktorej existovali reálne podozrenia (vyplývajúce z osobných priznaní a podnetov od kolegov, ktorými bol žalovaný v 2. rade viackrát upozornený na porušovanie práv týchto zamestnancov na pracovisku a nevhodným správaním zo strany ich priamych nadriadených) zo zneužívania svojho postavenia voči svojim zamestnancom (ktoré sa v súlade s vyššie uvedeným aj potvrdili), nemohla byť predmetom šetrenia spôsobom, ktorý umožňujú právne predpisy. To, že túto skutočnosť žalobkyňa subjektívne nepriaznivo pociťovala a mala pre ňu následky, neznamená, že by malo ísť o dôvod, pre ktorý nemala alebo nemohla byť prešetrovaná alebo postihnutá za svoje konanie.

XX. Q. nemal preukázané tvrdenie žalobkyne o účelovosti konania odborov, nakoľko postupom odborov sa zistilo, že problém porušovania práv na pracovisku sa okrem oddelenia financií a kvality týkal aj ďalších oddelení zamestnávateľa, napr. oddelenia logistiky (vo vzťahu k vedúcej oddelenia logistiky neboli podniknuté žiadne kroky, nakoľko v danom čase jej končil pracovný pomer u zamestnávateľa a bola vo výpovednej dobe). L. XX.XX.Y.X podali zamestnanci oddelenia hlavových opierok v rovnakej veci podnet na svojho nadriadeného pána D.. P. G. (listinný dôkaz č. l. XXX - XXX) a sťažnosť bola podaná aj na vedúceho oddelenia vstrekolisov, pána D.. P. U. (listinný dôkaz č. l. XXX). Z uvedeného je zrejmé, že odbormi pomenovaný problém "šikany" na pracovisku zamestnávateľa A. T., s.r.o. sa netýkal len účelovo oddelenia financií, ale prešetrované boli aj iné oddelenia.

XX. Z. žalobkyne, že nemohla byť prítomná na výsluchoch osôb súd považoval za nedôvodnú, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že takýto postup odôvodňovala potreba zabezpečiť ochranu zamestnancov pred prípadným postihom za vystupovanie voči nadriadenému a rovnako za účelom zistenia skutočných informácií bez akéhokoľvek možného ovplyvňovania. D. vyšetrovanie viedol zamestnávateľom poverený zástupca. Je pochopiteľné, že svedkovia ani zamestnávateľ nemali záujem na bezprostrednej konfrontácii žalobkyne s vypovedajúcimi zamestnancami. I. v 1. rade uviedol, že na výsluchoch zamestnancov boli na požiadavku generálneho riaditeľa zamestnávateľa prítomní iba pán X.. M. F. a generálny riaditeľ zamestnávateľa pán A. X.. K. zo žiadneho predpisu nevyplývala povinnosť odborov vopred oboznamovať žalobkyňu o existujúcich obvineniach ani povinnosť oboznámiť žalobkyňu so znením obsahu sťažnosti.

XX. Q. nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobkyne uvedené v žalobe, že dňa XX.XX.XXXX sa malo uskutočniť stretnutie žalobkyne s riaditeľom závodu a odborovým predákom A. pánom M. F., ktoré malo byť zamerané na riešenie vzniknutej situácie, pričom toto stretnutie sa napriek predchádzajúcej dohode neuskutočnilo, pretože žalovaný v 1. rade takéto stretnutie neumožnil. Z výpovede svedka M. F. vyplynulo, že sa stretol so žalobkyňou. X. bolo stretnutie s výborom odborovej organizácie a zamestnancami, ktorí boli vypočutí, kde bolo konštatované, že došlo k nejakým pochybeniam a preto sťažnosť išla do Z.. X. vypočúvaní zamestnancov bol prítomný aj manažér zamestnávateľa. To rozhodnutie podať sťažnosť urobila základná odborová organizácia. F. to len prešetroval. H. má právo dať sťažnosť, sťažnosť sa nedá spochybniť. A. zamestnanec má právo sa sťažovať, je vecou manažmentu ako sa k tomu postaví. Je vecou organizácie, aký zvolí postup v tejto veci. J. žalobkyňa potvrdila, že sa stretla so svedkom v U., s tým, že ho požiadala, aby ako nadriadený orgán konali vo veciach, ktoré sa dejú vo firme a zastavili sťažnosť, ktorá je na jej osobu a kolegyňu údajne napísaná do Z., chcela, aby sa veci prešetrili do detailov. Q. uviedol, že H. zväz A. nie je nadriadený orgán základnej organizácie OZ, nemajú kompetencie dávať príkazy ZO. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že z listu konateľa spoločnosti zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že po skončení interného vyšetrovania sa sám zamestnávateľ rozhodol o jeho výsledkoch žalobkyňu osobne informovať. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či svedok riešil aj práva pani X. ako zamestnanca, svedok uviedol, že v tomto prípade nebola pani X. členom odborov, čiže vystupovala ako zástupca manažmentu a nie ako zástupca zamestnancov, takže mala iné postavenie a niektoré ustanovenia stanov by sa jej netýkali, nakoľko nebola členom odborov a bolo by to v konflikte záujmov. I. všetkých zamestnancov v zmysle legislatívy, ale pokiaľ ide o sťažnosti a riešenie osobných vecí, tak zastupujú len členov odborového zväzu. F. uviedol, že na stretnutiach boli zamestnanci, ktorí mali výhrady, užšia skupina zamestnancov, presný počet si nepamätá. Q. uviedol, že na podnet žalobkyne dal prešetriť konanie odborovej organizácie a nezistil porušenie stanov. Zo svedeckej výpovede pána M. F. (č. l. XXX, ktorý na pojednávaní potvrdil, že táto písomná svedecká výpoveď je jeho) vyplýva, že sa stretol so žalobkyňou, ktorá ho požiada, aby zastavil kroky odborov a aby odbory stiahli sťažnosť. Na základe uvedeného stretnutia žalobkyne a pána F. zorganizoval pán F. stretnutie v spoločnosti A. T. V., ktorého sa zúčastnili predstavitelia žalovaného v 1. rade, predstavitelia A. vrátane pána F. a taktiež zástupcovia zamestnávateľa. Na toto stretnutie bola zavolaná aj žalobkyňa, mala možnosť sa k predmetnej veci vyjadriť. I. prišla na stretnutie spolu s kolegyňou, pričom sa k uvedenej veci nielenže nevyjadrili, ale bez vysvetlenia sa zdvihli a odišli. R. tvrdenia žalobkyňa nepoprela. I. tiež tvrdila, že odbory neoslovila a že pani L. sa s ňou odmietala stretnúť. X. L. poprela toto tvrdenie a uviedla, že stretnutiu so žalobkyňou sa nikdy nebránila. I. oslovila pána F. ako predsedu A., avšak z jeho výpovede vyplynulo, že oni nie sú organizačne nadriadení ZO A..

XX. Q. sa stotožnil s tvrdeniami žalovaných, že rozposlaním emailu zo dňa XX.XX.XXXX pánom F.. K. F. a rozposlaním emailu dňa XX.XX.XXXX zo strany predsedníčky V. sa žalovaný nedopustil protiprávneho konania, alebo konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a mohlo by spôsobiť ujmu na právach žalobkyne. Z., email zo dňa XX.XX.XXXX dokazuje to, že žalovaný mal záujem o konštruktívne riešenie "vyhrotenej situácie" u zamestnávateľa a o nespochybniteľné preukázanie názorov zamestnancov vedeniu zamestnávateľa. K. žalobkyne o tom, že žalovaný začal iniciovať vypočúvania bývalých a terajších zamestnancov spoločnosti A., ktorí boli podriadenými žalobkyne a vyzýval ich na oznamovanie prípadov šikany, resp. iného hrubého správania zo strany žalobkyne, pričom z týchto dôvodov sa mala zhoršiť pracovná morálka zamestnancov na finančnom oddelení, súd taktiež nemal za preukázané a podložené. Je nepochybne a nesporné, že pri prešetrovaní vzniknutej situácie u zamestnávateľa žalovaný postupoval v súčinnosti so zamestnávateľom čo dokazuje aj skutočnosť, že povereným zástupcom za zamestnávateľa pre vedenie výsluchov dotknutých zamestnancov bola pani Q. P. - M. HR manažérka.

XX. Q. sa taktiež stotožnil s názorom žalovaných, že zaslanie sťažnosti bol legitímny spôsob ako upozorniť na podozrenia z porušovania pracovnoprávnych predpisov, ako aj na "vyhrotenú situáciu" u zamestnávateľa a dožadovať sa prešetrenia zistených okolností pričom takýto postup bol v súlade s M. kódexom zamestnávateľa, v ktorom sa uvádza, že so sťažnosťou je možné kontaktovať aj skupinu, pričom je uvedený kontakt na generálneho riaditeľa Q. (O. X. O.). I. sa v M. kódexe uvádza, že ak zamestnanci nemajú dôveru v kontaktnú osobu v mieste oznamovania, môžu kontaktovať ktorékoľvek iné meno uvedené v zozname, alebo môžu kontaktovať správnu radu. H. konkrétnych manažérok v "Q." bolo vykonané z dôvodu potreby identifikovania zodpovedných pracovníkov, ktorí zodpovedajú za jednotlivé oddelenia u zamestnávateľa, na ktorých problémy sa vyskytli. A. pri preverovaní sťažnosti zo strany vyššieho vedenia v Z. je legálnou metódou, ktorá sa uplatňuje pre zistenie riadneho plnenia pracovných úloh a zodpovedností v rámci zverenej oblasti riadenia a nemá vplyv na ujmu na osobnostných právach.

XX. Q. taktiež považoval za nepreukázané a ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne, že zo strany žalovaného boli zamestnanci podriadení žalobkyni vyzývaní k neplneniu pracovných úloh, a že by situácia vzniknutá nepravdivými obvineniami žalovaného viedla k tomu, že jej ďalšie úspešné fungovanie na manažérskej pozícii a vo firme bolo znemožnené a zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer. Z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu nevyplýva, že by v dôsledku konania žalovaných bol zo strany zamestnávateľa ukončený pracovný pracovný pomer so žalobkyňou.

XX. I. namietala, že neexistovali jednoznačné dôkazy o skutočnostiach tvrdených žalovanými. Q. v tejto súvislosti poukazuje na znenie emailu odoslaného pani L. zo dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod.: "Na základe predbežných, nie celkom uspokojivých výsledkov z prvého stretnutia so zástupcami vedenia A. T. V. ohľadne súčasnej situácie v závode, ako aj z dôvodu nevyhnutnosti jednoznačne dokázať alebo vyvrátiť odôvodnené podozrenia svedčiace o závažnom profesionálnom zlyhaní...", kde je napísané, aby sa jednoznačne dokázalo alebo vyvrátilo odôvodnené podozrenie, to znamená, že odôvodnené podozrenie v tom čase existovalo a bolo nevyhnutné zistiť, či je pravdivé, t. j. či majú rovnaký názor, resp. skúsenosť aj ďalší pracovníci. R. potvrdila aj pani L. vo svojej výpovedi, kde zároveň uviedla, že podkladmi, na základe ktorých podali sťažnosť boli rozhovory s pracovníkmi a dotazníky. I. v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že pani U. a pán B. už boli medzi odídenými, tí ktorí zostali konkrétne pani P. O. a A. B. sa snažili so žalovaným v 2. rade komunikovať tajne, cez kolegu pána L. sa s ním dojednávali na stretnutí tak, aby neboli videní nikým z oddelenia z obavy pred možným postihom zo strany žalobkyne. V. síce nebola zaslaná z ich emailových adries, avšak vie, že dotazník vypĺňali aj iní zamestnanci finančného oddelenia. I. nebola len vedúcim zamestnancom na finančnom oddelení, ale bola poverená riadením personálneho oddelenia (XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). F. uviedol, že informácie o tom, že na oddelení financií sa deje "primitívna šikana" mal od zamestnancov. B. to aj sprostredkované informácie. X. informácia bola od pani P. U., od pána V. B., od P. O.. X. P. U. vie presne, že s ňou komunikoval pred odoslaním emailu, pri ostatných prípadoch si to už teraz presne nepamätá. B. sa o tom aj so svojim kolegom, ktorý istý čas pracoval pod vedením pani žalobkyne. V. sa X. L., s ním tiež určite komunikoval pred zaslaním emailu. F. pravdepodobne A. B.. To že zmienka a informácie boli zaznamenané v dotazníkoch neskôr neznamená, že nebol informovaný ústne už pred tým. X. U. sa pýtal na dôvody odchodu z firmy, na čo mu priblížila situáciu na finančnom oddelení, kľúčovým dôvodom bol neúmerný objem práce, takisto diskriminačné zaobchádzanie pri odmeňovaní. K. žalovaného v 2. rade o tom, že zamestnanci podriadení žalobkyni pani U. a pán B. vyslovili nespokojnosť so správaním sa žalobkyne ako nadriadenej vyplýva z dotazníka č. l. XX a z emailu na č. l. XX. Z uvedeného dotazníka vyplýva, že tvrdenia žalovaného v 2. rade o nevhodnom sa správaní nadriadenej na pracovisku vyplývajú aj z dotazníka od pána B., hoci jeho meno tam nie je uvedené z textu je zrejmé, že sa týka finančného oddelenia a správania žalobkyne. L. XX.XX.XXXX mal len informácie z oddelenia financií, začalo to pani U.. Q. mal za to, že aj výpoveď svedkyne Q. K. svedčí o neprimeranom a nevhodnom správaní sa žalobkyne ako nadriadenej voči svojim podriadeným zamestnancom. Q. výpoveď pani G., ktorá bola doložená len v písomnej forme, súd nepovažoval za dôkaz, ktorý by bol rovnocenný svedeckej výpovedi prednesenej priamo na pojednávaní, pričom žalobkyňa ústnu svedeckú výpoveď p. G. nenavrhla. Z. táto svedecká výpoveď nedokazuje žiadnu zo skutočností, ktoré sa týkajú predmetu sporu.

XX. X. názoru súdu zo znenia sporných emailov nevyplýva, že by nimi boli porušené osobnostné práva žalobkyne. V podstate išlo o skutkové tvrdenia, ktoré sa majú preukázať, čiže je možné preukázať ich pravdivosť alebo nepravdivosť, pričom nepravdivosť skutkového tvrdenia by v tomto prípade mohla mať na žalobkyňu difamujúci dosah, avšak nepravdivosť týchto tvrdení nebola preukázaná. Q. zo dňa XX.XX.XXXX bola podpísaná všetkými členmi V. ZO. V zmysle M. kódexu spoločnosti sú zamestnanci oprávnení podať podnet na prešetrenie, ktorým chcú poukázať, že ich práva sú bezdôvodne porušované, týmto podnetom bola v tomto prípade práve predmetná sťažnosť. Z. v zmysle M. kódexu zamestnávateľa, ak by bolo zistené, že sťažnosť bola podaná zámerne a bola by neoprávnená a nepravdivá, začalo by sa disciplinárne konanie voči zamestnacovi, ktorý tento stav vyvolal až by došlo k skončeniu pracovného pomeru s ním (X. čl. X bod 2. M. kódexu "Q. sa bude zaoberať akýmkoľvek zisteným porušením politiky spoločnosti. X. etického kódexu je závažná vec, a s ako takou sa bude s ňou zaobchádzať. V prípade potreby sa začne disciplinárne konanie až do a vrátane ukončenia pracovného pomeru zo strany KA, alebo ukončenia dodávateľskej zmluvy, atď.). K. skutočnosti však neboli preukázané. Q. sa stotožnil s tvrdeniami žalovaných, že žalovaný v 1. rade v sťažnosti zosumarizoval len podozrenia z porušovania pracovnoprávnych predpisov, čo bol legitímny spôsob ako upozorniť zamestnávateľa a požiadať ho o prešetrenie uvádzaných okolností. K. konanie súd nepovažoval za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. I. žiadala predložiť výsledky vyšetrovania, avšak vyšetrovanie neviedol žalovaný ale p. P., ktorá na žiadosť žalovaného v 1. rade neposkytla výsledky vedenia vyšetrovania ani jemu. I. pri písaní emailov, sťažnosti a podnetu na D. práce vychádzali z podnetov zamestnancov, ktorí sa sťažovali na to, ako sa s nimi zaobchádza, navyše tieto podnety nezostali bezvýsledné a na ich základe bolo potvrdené, že žalobkyňa nekonala s úctou a rešpektom voči svojmu tímu a podriadeným zamestnancom.

XX. Q. mal za to, že výpoveďou žalobkyne boli tvrdené skutočnosti, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi, a preto nepreukazovali zásah do jej osobnostných práv a v určitej miere ani nesúviseli s predmetom sporu. D. napríklad o tvrdenia žalobkyne o tom, že kolegovia pri obede sa báli k nej sadnúť a chránili sa styku s ňou, nebola volaná na porady a mnohí ľudia sa s ňou prestali stretávať, v tomto smere nepredložila žiadne dôkazy, resp. nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. V predmetnom konaní v prospech žalobkyne vypovedali len svedkovia, ktorí sú rodinnými príslušníkmi žalobkyne a ktorí vypovedali o tom, akým spôsobom vplývalo konanie žalovaných na jej zdravotný, psychický a spoločenský stav, t. j. aké následky mal údajný zásah do osobnostých práv žalobkyne. K. výpoveďami však nemožno preukázať, či práve konaním žalovaných došlo k neoprávneného zásahu do osobnotných práv, resp. či vôbec došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Z. vzhľadom k tomu, že sa jedná o rodinných príslušníkov žalobkyne nemožno vylúčiť zaujatosť, či neobjektívnosť ich výpovedí. K. svedkovia mali len sprostredkované informácie o tom, čo sa dialo v spoločnosti A. a neboli prítomní pri udalostiach, pri ktorých malo byť zasiahnuté do osobnotných práv žalobkyne. Q. Z. G. uviedla, že spúšťačom boli dotazníky, ale časovo to nevedela presne vymedziť. J. svedok pán A. nevedel presne špecifikovať časové obdobie tvrdených udalostí. V. týchto svedkov taktiež nebolo preukázané zníženie dôstojnosti alebo vážnosti žalobkyne v spoločnosti.

XX. J. súd nemal preukázané, že došlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti žalobkyne v spoločnosti v značnej miere. Z. to jednoznačne ani tvrdenia žalobkyne o tom, že si k nej kolegovia báli sadnúť pri firemnej večeri, chránili sa styku s ňou, prestali k nej chodiť ľudia do kancelárie alebo zrazu nepotrebovala byť na poradách, nakoľko tieto tvrdenia neboli žiadnym spôsobom preukázané a predovšetkým z nich nie je zrejmý časový ani iný súvis k tvrdenému zásahu.

XX. X. § X55 C., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. X. § 262 ods. X C., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. X. § 262 ods. 2 C., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. XX. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § X55 ods. X C. tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mali vo veci plný úspech. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.