Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/114/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/ XX, C. E., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária Svidník, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, za účasti osobitného subjektu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 932,41 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k .8Csp/206/2017-252 zo dňa 28.03.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom I. súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 28,08 Eur v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. Vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 497 a § 708 ods.1 Obchodného zákonníka a ust.§ 48, § 52 a § 107 ods.3 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uzavrel so žalovaným 30.07.2013 zmluvu o bežnom účte č. C. súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky -Prima banka Slovensko, a.s., dňa 29.11.2013 uzavrel zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. Žalobca oznámením zo dňa 20.06.2017 odstúpil od zmluvy o účte. Odstúpenie od zmluvy spôsobilo zánik zmluvy o účte a zmluvy o poskytovaní súvisiacich bankových produktov a služieb. Podľa vyššie uvedených zmlúv s poukazom na predložený prehľad vykonaných transakcií je zrejmé, že žalovanému boli poskytnuté reálne čerpania finančných prostriedkov vo výške 9.934,50 Eur (vynímajúc poplatky a úroky), pozostávajúce z: platba POS vo výške 90,84 Eur, použitie bankomatu PRIMA banky 1.910,- Eur, použitie bankomatu inej banky vo výške 100,- Eur, výber v hotovosti vo výške 5.180,- Eur, odchádzajúce platby vo výške 1.681,47 Eur a bezhotovostný úver vo výške 972,19 Eur. Žalovaný zaplatil (resp. vrátil) žalobcovi finančné prostriedky vo výške 9.906,42 Eur (pozostávajúce z: prijaté platby vo výške 3.796,94 Eur, vklad v hotovosti vo výške 909,- Eur a bezhotovostný prevod úver vo výške 5.200,- Eur). Je nepochybné, že v dôsledku jednostranného právneho úkonu žalobcu - odstúpenia od zmluvy sa táto zmluva od počiatku zrušuje a zmluvné strany sú povinné si vrátiť navzájom poskytnuté plnenia. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s obranou žalovaného, ktorý poukázal na reálne poskytnuté plnenia ako aj na dôvodnosť podanej žaloby len v časti rozdielu poskytnutých a vrátených prostriedkov (9.934,50 Eur - 9.906,42 Eur), teda vo výške

28,08 Eur. Akékoľvek poplatky či úroky za poskytnuté finančné plnenia nie je možné zahrnúť do množiny plnenia žalobcu, tieto by bolo nevyhnutné považovať nad rámec a teda ako bezdôvodné obohatenie žalobcu. Nakoľko je z obsahu spisu nepochybné, že žalovaný nevrátil žalobcovi časť jeho plnenia, je povinný tieto finančné prostriedky vrátiť tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti bola žaloba nedôvodná a preto ju súd zamietol.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 a § 262 ods.1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Konštatoval, že o trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady v úspechu v konaní. Žaloba bola podaná dôvodne v časti špecifikovanej vo výroku rozsudku, nakoľko bola žaloba v časti 97 % zamietnutá, má sa za to, že žalovaný bol v konaní práve v uvedenej časti úspešný, a preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97 %.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to iba v rozsahu zamietavej časti. Poukázal na všeobecné obchodné podmienky účinné ku dňu odstúpenia od zmluvy, bod 3.11.5 písm. b/ a bod 3.11.6 a znenie ust.§ 48 Občianského zákonníka. Konštatoval, že z ustanovení Občianskeho zákonníka a všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ani odstúpenie od zmluvy o bežnom účte v prípade, že sa tento dostane do nepovoleného prečerpania, nie je dôvodom na to, aby banke súdy odmietali priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny. Občiansky zákonník umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od počiatku. Uvedené reflektujú všeobecné obchodné podmienky, keďže stanovujú, že zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje odo dňa doručenia odstúpenia a zároveň, že klient a banka si navzájom pred zánikom zmluvy musia vysporiadať svoje vzájomné záväzky z nej vyplývajúce. Pokiaľ klient uvedené záväzky nevyrovná, banka je oprávnená pristúpiť k ich vymáhaniu. Zároveň žalobca poukázal na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 6 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. V podmienkach odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je finančnou službou, ktorú banka klientovi poskytovala spotrebiteľský úver. Za poskytnuté služby má veriteľ nárok na odplatu, ktorou je odplata (úrok) za prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania. V zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úroky, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex nunc, t.j. zmluva zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. V zmysle ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených. V zmysle § 33 ods. 4 zákona o platobných službách, ak ide o pravidelne účtované poplatky za platobné služby, používateľ platobných služieb je povinný uhradiť poskytovateľovi platobných služieb len ich pomernú časť prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy. V zmysle ust. § 714 ods. 1 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Všetky uvedené ustanovenia slúžia na zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch pri vedení bežného účtu a poskytovaní platobných služieb viazaných na tento účet. V prípade, že by sme pri odstúpení od zmluvy sa pripustil zánik zmluvy od počiatku, došlo by k absurdnej situácii, kedy by nebolo možné vysporiadať platobné operácie vykonané na danom účte, banka by nemala nárok na zaplatené poplatky spojené s vedením platobného účtu a poskytovaním služieb viazaných na tento účet a klient by bol povinný vrátiť úroky pripísané na účet z jeho zostatku a to v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že je odvolanie je dôvodné, pričom je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ C.s.p. Preto navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

6. Odvolanie bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému i Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOO, Nám.Legionárov 5, Prešov. Vyjadrenie zo strany žalovaného ani Združenia zaslané nebolo.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v napadnutej časti v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.03.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore v napadnutej časti správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

12. Možno uzavrieť, že aj podľa názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu (hlavne tých, ktoré sú zhrnuté v odvolaní žalobcu), pričom tak urobil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

13. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie poukazuje na znenie ust.§ 52 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že aj napriek tomu, že zmluvy medzi stranami sporu označené v odseku 11. boli uzatvorené podľa jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka,

je potrebné s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 na tento právny vzťah nazerať ako na spotrebiteľský zmluvný vzťah. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v predmete svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné na právne vzťahy aplikovať občianskoprávnu úpravu.

15. Nebolo sporným, že žalobca oznámením zo dňa 20.06.2017 odstúpil od zmluvy o účte. Odstúpenie od zmluvy spôsobilo zánik zmluvy o účte a zmluvy o poskytovaní súvisiacich bankových produktov a služieb.

16. Súd prvej inštancie správne aplikoval ust.§ 48 Občianskeho zákonníka a zároveň správne konštatoval, že je nepochybné, že v dôsledku jednostranného právneho úkonu žalobcu a to odstúpenie od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a zmluvné strany sú povinné si vrátiť navzájom poskytnuté plnenia. Reálne poskytnuté plnenie zo strany žalobcu bolo vo výške 9.934,50 Eur, pričom žalovaný zaplatil 9.906,42 Eur, teda správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu sumy 28,08 Eur. V tejto časti rozsudok ani napadnutý nebol. Správne je i rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. I odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MobdoV/2/2007 zo dňa 30.09.2009, z ktorého vyplýva, že na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka, kedy sa zmluva zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc) a plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, je úprava odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka odlišná, nakoľko sa zmluva zrušuje od začiatku. Správne súd prvej inštancie klasifikoval plnenie zo zmluvy, ktorá zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Ide skutočne o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle ust.§ 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Preto akékoľvek poplatky, či úroky za poskytnuté finančné plnenia nie je možné zahrnúť do množiny plnenia žalobcu, tieto by bolo nevyhnutné považovať nad rámec a teda ako bezdôvodné obohatenie žalobcu.

17. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 26., s ktorým sa plne stotožňuje, teda že na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2) sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák.

18. Správne preto súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Správne rozhodol i čo do trov konania, pričom čo sa týka tohto nároku žalobca v odvolaní žiadne námietky neuviedol.

19. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania podľa ust.§ 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 255 C.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Tomu však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania vyslovil, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (čl.17 základných princípov C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.