Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-179-2018.pdf
PDF · 107.47 KB
Case nature
Subarea
3Co/179/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. V. Š., K.. XX.XX.XXXX a 2. Ľ. Š., K.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. XXXX/XX, W. Ľ., obaja právne zastúpení PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovaným 1. Optifin Invest s.r.o., Rusovská cesta 1, Bratislava, IČO: 35 735 457 a 2. PL - PROFY spol. s r.o., Orlov 344, IČO: 36 482 153, obaja právne zastúpení Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom, AK, Rastislavova 3468/36, Poprad v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici, o odvolaní žalovaných v 1. a 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 02. 10. 2018, č. k. 5C/92/2013-288 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.
II. Priznáva žalobcom v 1.a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému v 1.a 2.rade, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil (I.) a priznal žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré sú žalovaní povinní nahradiť spoločne a nerozdielne s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (II).
2. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri skúmaní toho, kto procesne zavinil zastavenie konania, vychádzal zo skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Žalovaný v 1.rade ako oprávnený pred podaním predmetnej žaloby sa domáhal vymoženia pohľadávky, ktorú žalobcovia uznali v notárskej zápisnici a s vykonateľnosťou ktorej súhlasili (o neplatnosti právnych úkonov, ktorých sa v tomto konaní domáhali) iba voči žalobcom ako povinným, ktorí neboli hlavní dlžníci, a to v dvoch exekučných konaniach nasledujúcich po sebe tak, že po skončení jedného konania zastaveného po tom, ako bolo vyhovené námietkam povinných, podal žalovaný v 1.rade ďalší návrh na vykonanie exekúcie, ktorej žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Žalobcovia urobili aj iné právne úkony, ktoré dokresľujú celú situáciu ohľadne predmetu sporu (ako napr. pristúpenie k záväzku žalovaného v 1.rade žalobcami, ktoré v tom čase boli majoritnými spoločníkmi žalovaného v 1.rade, následne prevod časti obchodného podielu žalobcami na spoločnosť I. a. s., ktorá je personálne prepojená so žalovaným v 1.rade, v dôsledku čoho stratili žalobcovia väčšinu hlasovacích práv u žalovaného v 2.rade. Z úradnej činnosti je súdu známe a žalovaní to ani nepopreli, že na súde sa viedlo konanie, v ktorom ako žalobca vystupoval R. H. s. r. o. a ako žalovaní V. - V. spol. s r.o.- V. a I. B. o zaplatenie 305 709,86 Eur. Po podaní tejto žaloby bola žaloba vzatá späť voči spoločnosti V. - V. spol. s r.o., teda nárok bol uplatňovaný iba voči manželom B.. Z postupu žalovaného v 1.rade v predmetnom, ako aj v iných konaniach, súd prvej inštancie dospel k záveru, že výsledkom
snahy žalovaného v 1. rade bolo vymôcť pohľadávku iba od žalobcov, ktorí zabezpečovali pohľadávku, aj keď žalovaný v 2.rade ako hlavný dlžník zrejme má dostatok majetku na úhradu dlžnej sumy (čo sa napokon aj potvrdilo úhradou dlhu zo strany žalovaného v 2.rade v priebehu tohto konania). Vzhľadom na viacero právnych úkonov, ktoré sa dotýkajú zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1.rade voči žalovanému v 2.rade a voči žalobcom, súd prvej inštancie skonštatoval, že neexistuje iba jedna žaloba, ktorou by žalobcovia mohli vyriešiť všetky vzťahy medzi stranami sporu (do úvahy by pripadala iba žaloba o plnenie, t. j. o zaplatenie pohľadávky žalovaného v 1.rade, kde by sa ako predbežná otázka mohla riešiť neplatnosť jednotlivých právnych úkonov žalobcov, na ktorú však žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní a ktorú podal žalovaný v 1.rade až takmer po 2,5 roku od podania žaloby žalobcami a nakoniec ju vzal v celom rozsahu späť, následkom čoho bolo konanie zastavené). Za tohto stavu podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia nemali na výber iné právne prostriedky ako podanú žalobu, ak chceli odvrátiť postih hroziaci ich majetku na základe podľa nich neplatných právnych úkonov (názor o neplatnosti týchto právnych úkonov vyslovil aj senát Krajského súdu v Prešove, ktorý konal v poradí v druhom exekučnom konaní pod sp. zn. 24CoE/85/2013 iniciovanom žalovaným v 1.rade; iný senát Krajského súdu v Prešove v prvej exekučnej veci pod sp. zn. 8CoE/103/2012 uznanie dlhu považoval za platné). Následne súd prvej inštancie konštatoval, že predmet sporu v danom prípade odpadol pre správanie žalovaného v 2.rade, ktorý pohľadávku žalovanému v 1.rade uhradil po podaní predmetnej žaloby, teda právne úkony v notárskej zápisnici, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhali a na základe ktorých žalovaný v 1.rade dvakrát začal exekučné konanie, stratili svoje opodstatnenie a požadované určenie sa stalo pre žalobcov bezpredmetným.
3. Vychádzajúc z opísaných skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že bezprostredne zastavenie konania zavinil žalovaný v 2.rade. Súd však vzhľadom na vyššie popísané okolnosti prípadu pripísal procesné zavinenia na zastavení konania aj žalovanému v 1.rade, keďže podaním opakovaného návrhu na vykonanie exekúcie iba vo vzťahu k žalobcom ako povinným, donútil žalobcov brániť svoje záujmy podaním predmetnej žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v žalobe. Prepojenosť medzi žalovanými súd prvej inštancie konštatoval na základe skutočnosti, že žalovaný v 1.rade sa domáhal od žalobcov v druhom exekučnom konaní značnej sumy, pre ktorú im hrozila možnosť straty nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie, pričom ako povinného neoznačil aj žalovaného v 2.rade, ktorý bol hlavným dlžníkom podľa notárskej zápisnice. Taktiež aj v prípade žaloby podanej voči V. - V. spol. s r.o. a manželom B. vzal žalovaný v 1.rade žalobu voči V. - V. spol. s r.o.. späť. Za ďalšiu skutočnosť preukazujúcu prepojenie medzi žalovanými považoval súd prvej inštancie aj fakt vyplývajúci z exekučných konaní, keď žalovaný v 1.rade ako oprávnený v prvom exekučnom konaní vo vyjadrení z marca 2012 tvrdil, že sa domáha iba v tom čase splatných splátok, kým v druhom exekučnom konaní žiadal už vymoženie celej sumy, pretože celá pohľadávka bola zosplatnená s okamžitou účinnosťou k 23. 12. 2011, pričom uvedené zosplatenenie bolo doručené iba žalovanému v 2.rade, a to v rovnaký deň ako bolo vyhotovené žalovaným v 1.rade v O., pričom prevzatie zosplatenenie bolo potvrdené priamo na oznámení o zosplatnení pečiatkou žalovaného v 2.rade (ktorý má sídlo viac ako 400 km od O.). Žalobcom však toto zosplatnenie pohľadávky doručené nebolo, napriek tomu sa od nich vymáha celá pohľadávka. Aj keď sa teda žalovaný v 1.rade správal podľa práva, jeho postup posúdil súd prvej inštancie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. hraničiace so zneužitím práva, v dôsledku ktorého nepriamo zavinil začatie predmetného konania, ktoré bolo napokon zastavené.
4. Proti tomuto uzneseniu proti výroku o trovách konania (II.) podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Žalovaní namietajú, že skutkový stav bol zo strany súdu dokreslený a rozhodnutie považujú za nepreskúmateľné. Poukázali na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvádza spojenia „zrejme“, „údajne“, teda bez bližšieho objasnenia skutkového stavu. Uviedli, že samotný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že v danej veci absentuje naliehavý právny záujem na danom určení, teda uvedené by viedlo k zamietnutiu žaloby a s tým spojeného neúspechu žalobcov. Poukázali na skutočnosť, že úhradou dlžnej pohľadávky žalovanému v 1.rade žalovaným v 2.rade, neodpadol predmet tohto konania, teda žalovaný v 2.rade svojim konaním nezavinil zastavenie konania. Dané právne úkony stále mohli byť vyhlásené za neplatné, neúčinné, pričom žalobcovia sa dobrovoľne rozhodli vziať žalobu v tomto konaní späť bez zavinenia žalovaných, keďže sa uspokojili so skutočnosťou, že pohľadávka bola uhradená (subjektívne vyhodnotenie situácie). Uvedené však nemá žiaden vplyv na účinnosť, resp. neúčinnosť úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici. To len potvrdzuje, že žalobcovia ďalej už nespochybňujú existenciu
daného záväzku z príslušnej zmluvy o úvere napriek hrozbe domáhania sa regresného plnenia, nároku žalovaným v 2.rade (plnil viac ako mal), keďže žalobcovia pristúpili k záväzku, v dôsledku čoho sa stali dlžníkmi spolu so žalovaným v 2.rade (mimo úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici), pričom boli zaviazaní spoločne a nerozdielne na plnenie. Podanie žaloby žalovaným v 1.rade voči žalovanému v 2.rade a žalobcom o zaplatenie 305 709,86 Eur nebolo žiadne uvedomovanie si nepriechodnosti exekúcie, ale legitímna obrana žalovaného v 1.rade na zabezpečenie jeho pohľadávky v prípade, že v predmetnom konaní nebude mať úspech, aj vzhľadom na rozhodovanie súdu v exekúciách a plynutie premlčacej doby. Ku koordinácií vzájomných krokov žalovaných sa žalovaní vyjadrili už skôr a úhradou pohľadávky zo strany žalovaného v 2.rade zanikla pohľadávka aj voči žalobcom, následne podávanie žaloby 3Cb/126/2016 na žalobcov a žalovaného v 2.rade by nedávalo zmysel. Uviedli, že konania žalovaných sú individuálne, žalovaný v 2.rade nie je priamo kontrolovaný žalovaným v 1.rade. Mali za to, že súd pri odôvodnení rozhodnutia zachádzal za hranicu prípustného „arbitrárneho“ rozhodnutia súdov a používa zdôvodnenia, fakty, skutočnosti nepoužiteľné v danej veci, resp. riadne nepreukázané, nepodložené v snahe neprimerane zvýhodniť žalobcov zohľadňujúc skutočnosti mimo uvedeného konania napriek konštatovaniu, že po právnej stránke je konanie žalovaného v 1.rade prípustné a súladné s právnou úpravou. Konštatovanie, že žalovaný v 1.rade mal snahu vymôcť pohľadávku iba od žalobcov, aj keď žalovaný v 2.rade ako hlavný dlžník mal dostatok majetku na úhradu dlžnej sumy, čo sa malo napokon potvrdiť jej úhradou, považujú odvolatelia za nemiestnu a neprijateľnú zo strany súdu. Uviedli, že súdu nie sú zrejmé okolností, za ktorých k úhrade došlo, a taktiež skutočnosť akou je dostatok finančných prostriedkov jedným z dlžníkov je pre posúdenie danej veci irelevantná. Žalovaní majú naďalej za to, že predmet sporu v danom prípade neodpadol pre správanie sa žalovaného v 2.rade, resp. žalovaného v 1.rade. Nemožno súhlasiť s konštatovaním, že právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici tým stratili opodstatnenie. Späťvzatie žaloby považovali žalovaní za subjektívne rozhodnutie žalobcov, ktorí vzhľadom na úhradu pohľadávky sa sami subjektívne rozhodli, bez ďalších právnych súvislostí, že daného určenia sa im už nie je potrebné domáhať. Dané subjektívne rozhodnutie nemôže založiť základ pre objektívne zdôvodnenie späťvzatia žaloby z dôvodu na strane žalovaných. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne žiadali uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobcovia k podanému odvolaniu navrhli uznesenie v napadnutej časti potvrdiť a priznať žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že v čase podania žaloby mali na požadovanom určení naliehavý právny záujem a žaloba bola dôvodná z dôvodu prebiehajúcej exekúcie vedenej titulom notárskej zápisnice. Poukázali na skutočnosť, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici mohol odpadnúť len v dôsledku procesného neúspechu žalovaného v 1.rade v exekúcií a zastavenia exekúcie vedenej žalovaným v 1.rade na základe dotknutej notárskej zápisnice. Namietali tvrdenia, ktorými žalovaní objasňovali svoje koordinované konanie a zastúpenie tým istým právnym zástupcom, keď záujmy žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade ako veriteľa a dlžníka z toho istého záväzkového vzťahu sú v celkom zjavnom rozpore. V zmysle čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Mali za to, že súd prvej inštancie všetky vyššie uvedené skutočnosti svedomito vyhodnotil a jeho rozhodnutie je príkladom aplikácie základných princípov CSP a materiálnej spravodlivosti ako takej.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
7. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd konštatuje, že rozhodujúcou otázkou v danej veci je posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby, nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalujúcej, ako i na strane žalovanej a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 256 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP.
8. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že v čase podania žaloby, teda dňa 4.7.2013 mali žalobcovia právny záujem na určení, že právne úkony (uznanie dlhu žalobcami ako aj ich súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) obsiahnuté v notárskej zápisnici č. K K K. XXXXX/XXXX z 22.11.2007 spísanej na Notárskom úrade X.. P. W. v W. I. (ďalej len „notárska zápisnica“) sú neplatné, nakoľko dňa 28.11.2011 začala na exekučnom úrade X.. G. exekúcia na základe predmetnej notárskej zápisnice voči žalobcom v 1.a 2.rade, ktorá však bola zastavená z dôvodu vyhovenia námietkam žalobcov (nenadobudnutie splatnosti pohľadávky zabezpečenej notárskou zápisnicou a nepreukázanie predčasného zosplatnenia úverovej pohľadávky- uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 7Er/579/2011, potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8CoE/103/2012) a následne dňa 19.6.2013 sa žalovaný v 1.rade opätovne domáhal vykonania exekúcie na vymoženie sumy 305709,86 Eur na podklade notárskej zápisnice prostredníctvom exekútorského úradu X.. V. Q.. Teda žalovaný v 1.rade sa opätovne na základe spornej notárskej zápisnice domáhal vymoženia pohľadávky, pričom žalobcovia namietali platnosť právnych úkonov uvedených v predmetnom exekučnom titule. V dôsledku uvedeného žalobcovia využili svoje právo na súdnu ochranu a domáhali sa vyhlásenia neplatnosti právnych úkonov uvedených v notárskej zápisnice z dôvodu, že k vyhláseniu o uznaní dlhu ako aj súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice došlo v čase, kedy dlh v sume 16.000.000,-Sk a zároveň ani samotný záväzok medzi veriteľom a dlžníkom reálne neexistoval, keďže uvedená skutočnosť bola odkladacou podmienkou účinnosti samotného poskytnutia úveru zo strany veriteľa. Na základe uvedeného žiadali žalobcovia určiť, že ich vyššie uvedené právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici sú neplatné podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.
9. Čo sa týka existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov v čase podania žaloby odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/56/2009 z 22.9.2010, v ktorom súd konštatoval, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým.
10. Na základe skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že v čase podania žaloby bola voči žalobcom v 1. a 2.rade vedená v poradí už druhá exekúcia na vymoženie pohľadávky majúcej základ v sporných vyhláseniach uvedených v notárskej zápisnici, teda jedinou možnosťou ako odstrániť neisté postavenie žalobcov a zabrániť opakovaným návrhom žalovaného v 1. rade na začatie vykonania exekúcie bola žaloba o určenie neplatnosti sporných právnych úkonov žalobcov v 1.a 2.rade v predmetnej notárskej zápisnice. Na základe uvedeného bola preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby v čase začatia konania.
11. Žalobcovia podali dňa 16.9.2015 návrh na prerušenie konania vedeného pred súdom prvej inštancie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (keďže sa v inom konaní riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu) do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 3Er/271/2013, nakoľko Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 24CoE/85/2013-159 z 11.4.2014 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Er/271/2013-89, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnom uznesení odvolací súd konštatoval, že „notárska zápisnica v danej exekučnej veci nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti z dôvodu, že v čase jej spísania dlh povinných v skutočnosti neexistoval a jeho výška nebola určená, preto povinní nemohli dlh platne uznať čo do dôvodu a výške. V čase spísania notárskej zápisnice pohľadávka v uvedenej výške neexistovala, v tom čase nebolo ani zrejmé, v akej výške a či vôbec dlh povinných vznikne, čo platí o to viac v prípade čerpania úverového rámca. V opačnom prípade by bolo povinným odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase jeho uznania, nakoľko ten nebol v čase spísania notárskej zápisnice dostatočne do budúcna určiteľný. Jeho výška závisela len od skutočnosti, v akej výške budú povinní aj reálne čerpať poskytnutý úverový rámec.“
12. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 3Er/271/2013-174 zo dňa 04. júla 2016 opätovne zamietol žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie z dôvodu absencie podmienky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. S uvedeným právnym záverom sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý predmetné uznesenie súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoE/25/2017-252 z 20.11.2017 potvrdil. V odôvodnení predmetného rozhodnutia v bode 11 zotrval na právnom názore, ktorý uviedol Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 24CoE/85/2013-159 z 11.4.2014, teda o nedostatku materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z dôvodu neplatného uznania dlhu žalobcami v 1.a 2.rade v čase, kedy samotná pohľadávka veriteľa neexistovala.
13. Po odpadnutí prekážky, pre ktorú bolo konanie na súde prvej inštancie prerušené, súd prvej inštancie pokračoval v konaní a dňa 3.5.2018 predvolal strany sporu na pojednávanie nariadené na termín 1.6.2018.
14. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 23.5.2018 oznámili súdu, že dňa 4.7.2016 žalovaný v 2.rade uhradil žalovanému v 1.rade spornú pohľadávku vo výške 298745,37 Eur s príslušenstvom vo výške 6964,49 Eur. V dôsledku uvedenej skutočnosti uviedli, že majú za to, že v predmetnom konaní od začatia konania nie je daný naliehavý právny záujem, pričom ak by súd mal za to, že v čase začatia konania bol daný, minimálne po úhrade pohľadávky žalovaným v 2.rade tento záujem na určení neplatnosti odpadol, keďže nie je možné vykonať exekúciu na majetok žalobcov, či iným spôsobom nárokovať uhradenie pohľadávky, keďže pohľadávka žalovaného v 1. rade zanikla.
15. Žalobcovia podali dňa 26.6.2018 návrh na späťvzatie žaloby, ktorý odôvodnili tým, že v čase podania žaloby mali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti sporných právnych úkonov v notárskej zápisnici, avšak vzhľadom na neúspech žalovaného v 1.rade v exekučnom konaní, ktoré sa viedlo na základe notárskej zápisnice voči žalobcom, odpadol naliehavý právny záujem žalobcov v predmetnom konaní na určení neplatnosti právnych úkonov.
16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia od momentu, kedy sa dozvedeli o zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoE/85/2013-159 z 11.4.2014, v odôvodnení ktorého odvolací súd konštatoval nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu nemožnosti uznať dlh, ak záväzok medzi zmluvnými stranami ešte neexistoval, podali na súd návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Následne v dôsledku právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie v konaní pod sp.zn. 3Er/271/2013, žalobcovia podali návrh na späťvzatie žaloby, keďže rozhodnutím exekučného súdu sp.zn. 3Er/271/2013-174 z 04.7.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoE/25/2017-252 z 20.11.2017 došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie z dôvodu absencie podmienky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.
17. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcov a uvádza, že v dôsledku skutočnosti vo vyššie uvedenom exekučnom konaní vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom (vyhlásenie žalobcov o uznaní dlhu bolo vykonané v čase, kedy medzi zmluvnými stranami neexistoval ani právny vzťah), ide o rozhodnutia, v dôsledku ktorých bolo odstránené neisté postavenie žalobcov, a teda v ich dôsledku zanikol naliehavý právny záujem. (k obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp.zn. 4Co/59/2016 z 23.5.2018)
18. V dôsledku uvedeného žalobcovia uplatnili svoje dispozičné právo a zobrali žalobu vo veci samej v celom rozsahu späť. Čo sa týka procesného zavinenia zastavenia konania, odvolací súd mal za preukázané, že konaním žalovaného v 1.rade došlo k zastaveniu konania, keďže žalovaný v 1.rade si opakovane uplatňoval právo na vymoženie pohľadávky voči žalobcom v exekučnom konaní na základe nespôsobilého exekučného titulu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podaním žaloby si žalobcovia iba uplatnili svoje právo na súdnu ochranu, keď sa domáhali určenia neplatnosti uznania dlhu ako aj určenia neplatnosti súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nakoľko prvé exekučné konanie vedené na základe spornej notárskej zápisnice bolo zastavené z dôvodu, že notárska zápisnica v čase podania návrhu na začatie exekúcie nenadobudla vykonateľnosť, teda z iného dôvodu akým bola neplatnosť predmetných úkonov (napriek tomu, že uvedené žalobcovia v exekučnom konaní namietali), pričom následne žalovaný v 1.rade opätovne podal návrh na vymoženie dlžnej sumy na základe spornej notárskej zápisnice dňa 19.6.2013, teda odvolací súd konštatuje naliehavý právny záujem žalobcov v čase podania žaloby dňa 4.7.2013. Keďže v dôsledku rozhodnutia exekučného súdu č.k. 3Er/271/2013-174 z 04.7.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 24CoE/25/2017-252 z 20.11.2017 došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti právnych úkonov, ktoré boli predmetom tohto konania, teda z dôvodu vysporiadania sa exekučných súdov s platnosťou právnych úkonov ako s predbežnou otázkou, odpadol naliehavý právny záujem v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp.zn.5C/92/2013.
19. Uvedený právny záver možno analogicky vyvodiť aj z rozhodnutia Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS ČR dňa 25.06.2014 pod č.k. 31Cdo/2740/2012, v zmysle ktorého: „Ak je rozhodnutím o veci samej (jeho výrokom) v spore o splnenie povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva úplne vyporiadaný právny vzťah založený v spore o plnenie na riešení predbežnej otázky (riešenie prijaté v takomto spore vyčerpalo bez zostatku obsah predbežnej otázky, z ktorej už (preto) nemôžu vzniknúť ďalšie spory o splnenie povinnosti medzi tými istými účastníkmi), potom nasledujúcemu sporu o určenie, či tu právny vzťah (právny pomer) alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorým má byť výrokom súdneho rozhodnutia znovu posúdená rovnaká predbežná otázka, už bráni prekážka veci rozsúdenej (res iudicata). Rovnaké stanovisko zaujal NS SR v rozhodnutí 1 Cdo/44/2010, 1Cdo/133/2009, ÚS SR II ÚS 349/09-36 z 20.01.2010.
20. Nakoľko naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku vysporiadania sa exekučných súdov s platnosťou právnych úkonov v spornej notárskej zápisnici ako s predbežnou otázkou, došlo k zániku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, preto žalobcovia boli nútení vziať svoju žalobu späť, keďže súd by musel zamietnuť žalobu bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Zavinenie na zastavení konania odvolací súd (na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania) pripísal žalovanému v 1.rade, keďže podaním návrhu na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice, ktorá obsahovala neplatné uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, spôsobil, že exekučný súd posúdil predmet tohto konania ako predbežnú otázku, čím v tomto spore došlo k zániku naliehavého právneho záujmu, v dôsledku čoho boli žalobcovia nútení podať návrh na späťvzatie žaloby.
21. Pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tento bezprostredne zavinil zastavenie konania. Predmet sporu odpadol pre správanie sa žalovaného v 2.rade, ktorý pohľadávku žalovanému v 1.rade uhradil po podaní predmetnej žaloby (04. 07. 2016). Týmto konaním žalovaného v 2.rade, právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhali a na základe ktorých žalovaný v 1.rade dvakrát začal exekučné konanie, stratili svoje opodstatnenie a požadované určenie neplatnosti právnych úkonov (vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlas s exekúciou a vykonateľnosťou) zapísaných do notárskej zápisnice sa stalo pre žalobcov bezpredmetné.
22. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje, že dôvody hodné osobitného zreteľa s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie sú dané.
23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku II. v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správne.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, úspešnými boli žalobcovia v 1.a 2.rade, preto vzhľadom na ich úspech v odvolacom konaní, súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).