Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-125-2018.pdf
PDF · 101.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/125/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci obžalovaných M. F. nar. XX.XX.XXXX, W. F., nar. XX.XX.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 29T/73/2016-1207 zo dňa 18.06.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.04.2019 v Trnave, takto:
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 29T/73/2016-1207 zo dňa 18.06.2018 boli obžalovaní: M. F., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom W. XXX, prechodne bytom W. XXXX, W. F., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom T. X, a W. W., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Y. XXX/X, T. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 470/14/2202-46 zo dňa 02.05.2016 pre zločin podvodu § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak,
že
po predchádzajúcej vzájomnej dohode medzi obvinenými došlo dňa 27.05.2009 v T. k uzatvoreniu a podpísaniu zmluvy o prevode členských práv a povinností v stavebnom bytovom družstve v T., medzi prevodcom G. T. a nadobúdateľom M. F., ktorej predmetom bol X-izbový družstevný byt č. XX, vchod č. XX, situovaný na X. poschodí, vrátane pivnice pod č. XX, ktorý sa nachádza v T. - T. na ulici Q. XXXX, ktorý bol v minimálnej reálnej hodnote 33.000 eur, pričom po predchádzajúcej obhliadke predmetnej nehnuteľnosti sa dohodli na odplate za prevod iba vo výške 30.000 eur, pričom W. F. a W. W. kontaktovali a zároveň sprostredkovali uvedený prevod v mene M. F., ktorý si na stavebnom bytovom družstve toho dňa v T. za účasti G. T. evidenčne prevzal členské práva a povinnosti v stavebnom bytovom družstve T., avšak túto sumu G. T. podľa dohody pred vykonaním prevodu nevyplatil aj napriek tomu, že sa tejto sumy dožadovala pred samotným prevodom, pričom M. F. jej prisľúbil vyplatenie dohodnutej sumy a pre zdôraznenie svojej hodnovernosti vypracoval celkom nepotrebnú zmluvu o prevode členských práv a povinností v stavebnom bytovom družstve so sídlom v T., avšak do tejto zmluvy zakomponoval odplatu za prevod členských práv a povinností vo výške 20.000 eur a následne po podpise prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu ako aj po podpise uvedenej zmluvy v skutočnosti G. T. prostredníctvom W. F. a W. W. vyplatil iba 4.000 eur a zvyšnú časť finančných prostriedkov do dnešného dňa poškodenej nevyplatil a navyše poškodená vykonala rôzne poplatky a platby za byt pri prevode členských práv ako aj iné, čím tak svojim spoločným konaním spôsobili G. T. škodu vo výške najmenej 29.000 eur,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd poškodenú G. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom Q. XXXX/XX, T.-T., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 1207-1212.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovaných M. F., W. F. a W. W. z prípravného konania (v súlade s § 258 ods. 4 Trestného poriadku), výsluchom svedkyne
- poškodenej G. T., výsluchom svedkov N. U., G. X., P. N., S. Y. a P. T. ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktorými boli: správa R. U. zo 14.10.2014, správa z A. zo dňa 14.10.2014, odborné vyjadrenie hodnote bytu N. U., Zmluva o prevode členských práv a povinností v Stavebnom bytovom družstve so sídlom v T., príjmové pokladničné doklady č. R R zo dňa 27.05.2009, lustrácie v RT na obžalovaných, lustrácie v registri priestupkov na obžalovaných, potvrdenie o prijatí zmluvy o osobnom účte ev. č. XXXXXXXX, zápisnica o rekognícií zo dňa 03.05.2013.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané a dospel k záveru, že obžalovaných je potrebné spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodiť. Poškodená G. T., svedkyňa P. T. ako aj svedok G. X., ktorí mali byť priamo prítomní pri obhliadke bytu obžalovanými zhodne uviedli, že skutok uvedený v obžalobe nespáchali obžalovaní (ktorí boli prítomní počas výpovede svedkov), ale tento skutok mali spáchať iné osoby. Aj z výpovede svedka S. T. vyplýva, že skutok nespáchali obžalovaní. Z výpovedí obžalovaných však vyplynulo, že k predmetnej zmluve o prevode členských práv a povinností k predmetnému byru došlo, avšak za iných okolností, ako uvádza svedkyňa - poškodená a svedkovia. Okresný súd výpoveď poškodenej ako aj svedkov prítomných pri obhliadke bytu hodnotil ako nedôveryhodné, nakoľko z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd obligatórne odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku zahlásil na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku odvolanie v neprospech obžalovaných okresný prokurátor v celom rozsahu, čo vyplýva z č.l. 1205, odvolanie odôvodnil na č.l. 1219.
Okresný prokurátor považuje skutkové zistenia okresného súdu za neúplné a nejasné. Na jednej strane okresný súd poukázal na to, že obžalovaní skutočne konali s poškodenou G. T. a uzatvorili zmluvu o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu, toto zistenie považoval za dôveryhodné. Na druhej strane zhodné výpovede svedkov ohľadom nevyplatenia nadobúdacej ceny považoval za nedôveryhodné. Odôvodnenie rozsudku je vnútorne rozporné, súd sa navyše nevysporiadal s otázkou, prečo považoval výpovede poškodenej a svedkov za nedôveryhodné aj napriek tomu, že sa zhodovali s ich výpoveďami z prípravného konania. Okresný súd sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou, že poškodená dňa 28.05.2009 vložila na účet v R. U. sumu 4.000 eur, doklad predložila na pojednávaní, táto skutočnosť je v súlade s jej výpoveďou.
Okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril na č.l. 1223 obžalovaný M. F. prostredníctvom obhajcu, s napadnutým rozsudkom sa stotožňuje, považuje ho za správny a navrhol odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 04.04.2019 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry, obžalovaného M. F. a obhajcov obžalovaných W. F. a W. W., ktorí udelili písomný súhlas na konanie v ich neprítomnosti. Poškodená sa verejného zasadnutia nezúčastnila, bola riadne predvolaná, poučená o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jej neprítomnosti, svoju účasť kvalifikovaných spôsobom neospravedlnila, nevyjadrila nesúhlas na konanie v jej neprítomnosti. Na to senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, o tom, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti poškodenej a obžalovaných W. F. a W. W.. Odvolací súd oboznámil zúčastnených s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním okresného prokurátora ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava zotrvala na písomných dôvodoch odvolania. Obhajcovia zhodne navrhli odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné, s napadnutým rozsudkom sa stotožnili. Obžalovaný M. F. sa v plnom rozsahu pridržal svojich doterajších tvrdení, uviedol, že je nevinný.
V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým obžalovaných spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami sa spravoval. Záverečný názor okresného súdu je aj podľa názoru odvolacieho súdu zákonný, spravodlivý a primeraný. Zároveň pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
Úvodom odvolací súd konštatuje, že v danej veci boli splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia senátom odvolacieho súdu dňa 04.04.2019, v neprítomnosti obžalovaných W. F. a W. W. ako aj poškodenej G. T.. Obžalovaní výslovne požiadali odvolací súd o konanie v ich neprítomnosti, udelil súhlas, aby konanie prebiehalo výlučne za prítomnosti ich obhajcov. Poškodená mala riadne vykázané predvolanie, s poučením o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jej neprítomnosti, napriek tomu sa nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Z toho odvolací súd správne vyvodil a uzavrel, že v tejto veci nebolo potrebné verejné zasadnutie odročiť, a verejné zasadnutie vykonal aj napriek neprítomnosti obžalovaných a poškodenej v súlade so zákonnými podmienkami pričom zároveň nešlo o prípad, kedy by verejné zasadnutie nemohlo byť vykonané v ich neprítomnosti tak ako to má na mysli ust. § 296 ods. 6, ods. 9 Trestného poriadku.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného por <.iadu, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyjadrenej vo vyššie citovanom ustanovení, je umožniť súdu spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Ak vykonané dôkazy pred súdom nebudú postačovať na bezpečné preukázanie, že skutok ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa stal, tento skutok naozaj spáchal obžalovaný pričom nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude tak nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, tak ako to bolo i v tu prejednávanej veci, a to všetko pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného, na ktorú správne poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku.
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podstatou protiprávneho konania obžalovaných v tejto veci malo byť uzatvorenie zmluvy o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve v T., uzatvorenej poškodenou - G. T. a obžalovaným M. F., predmetom ktorej mal byť X-izbový družstevný byt č. XX, vchod č. XX, situovaný na X. poschodí, vrátane pivnice pod č. XX, nachádzajúci sa v T. - T., na ulici Q. XXXX, a následne nevyplatenie dohodnutej sumy 30.000 eur. Obžalovaní W. W. a W. F. prevod týchto práv sprostredkovali, pričom boli prítomní pri podpise zmluvy ako aj odovzdaní nadobúdacej ceny.
Z vykonaného dokazovania bolo dostatočne preukázané, že k samotnému prevodu (uzatvoreniu) členských práv a povinností k bytovému družstvu došlo, táto skutočnosť bola verifikovaná v podstate všetkými vylúchanými osobami, a to obžalovanými, poškodenou, svedkyňou P. N., avšak nebolo možné, a to ani po rozsiahlom dokazovaní a podrobných výsluchoch svedkov ako ani po prieskume dôkazných listín ustáliť priebeh skutku, teda to či ku skutku na podklade obžaloby došlo, a či tento skutok spáchali obžalovaní.
Na preukázanie toho, či sa skutok pre ktorý bola osoba obžalovaná stal, ako i na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, t.j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivo usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa stal. To platí obzvlášť vtedy, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, pričom rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov, presne tak, ako to bolo v tejto veci.
Na jednej strane tu stoja výpovede obžalovaných, ktoré sa v podstatných okolnostiach zhodujú, obžalovaní opísali priebeh skutku, ako aj skutočnosti predchádzajúce či už sprostredkovaniu ako aj podpise zmluvy a napokon aj skutočnosti, ku ktorým došlo po uzatvorení zmluvy o prevode členských práv a povinností v stavebnom bytovom družstve v podstate rovnako. Porovnajúc výpovede všetkých troch obžalovaných možno konštatovať, že sa v podstatných okolnostiach nelíšili, neobsahovali vnútorné rozpory, boli logické a tvrdenia v nich na seba nadväzovali.
Avšak aj napriek konštatovaniu vyššie, pokiaľ ide o výpovede obžalovaných, žiada sa tu odvolacím súdom uviesť, že pokiaľ ide o posúdenie dôveryhodnosti ich výpovedí, ustálenie tejto skutočnosti nie je relevantné do takej miery do akej je relevantná práve výpoveď poškodenej, nakoľko nielenže obžalovaný sa môže brániť spôsobom, aký uzná za vhodný (nevypovedať, klamať a ďalšie), pričom ide výhradne o rozhodnutie obžalovaného akým spôsobom bude realizovať svoje právo na obhajobu. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že výpovede obžalovaných v tomto konaní nepredstavovali ťažiskový dôkaz odôvodňujúci oslobodenie spod obžaloby, preto odvolací súd považuje za nadbytočné detailnejšie zaoberať sa a rozvádzať či už obsah jednotlivých výpovedí obžalovaných, eventuálne ich procesnú aktivitu a podrobiť ich dôslednej analýze.
Osobitný význam je však potrebné venovať výpovedi poškodenej G. T., ktorá v tomto konaní predstavuje nielen ťažiskový, ale aj jediný usvedčujúci dôkaz. Pokiaľ ide o výpoveď sestry poškodenej, svedkyne P. T. ako aj svedka, brata poškodenej S. T., ich svedecké výpovede nepredstavujú priamy dôkaz, nakoľko pri údajnom skutku prítomné neboli. Na túto skutočnosť aj sami svedkovia poukázali, keď na otázky obhajoby počas hlavného pojednávania uviedli, že o celom priebehu skutku sa dozvedeli sprostredkovane, od poškodenej (zachytené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 11.10.2017 na č.l. 1161 a v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 18.06.2018 na č.l. 1200). Práve preto nemohli ich výpovede nemali takú dôkaznú silu, ktorou by „posilnili“ vierohodnosť výpovede poškodenej, išlo len o reprodukovanie tvrdení poškodenej. Tak isto pokiaľ ide o výpoveď svedka G. X., tento svedok nepodal súdu také informácie, ktoré by umožňovali podporiť výpoveď poškodenej, nakoľko nebol prítomný ani pri odovzdaní finančnej hotovosti, ani pri podpise zmluvy o prevode, tiež ani počas podpisu príslušných listín u notára.
Odvolací súd poukazuje, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený (Judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu Žilina zo dňa 08.12.2009 zn. Jtk 11/2009. ktorý sa premietol do ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov pokiaľ ide o otázku posúdenia vierohodnosti výpovede svedka ako jediného usvedčujúceho dôkazu, pozn. odvolacieho súdu).
Pokiaľ ide o samotný obsah výpovede poškodenej, táto od samého počiatku vykazovala trhliny, tvrdenia na seba nenadväzovali, nekorešpondovali s výpoveďami ďalších svedkov ani aj s dôkaznými listinami, taktiež bol v konaní zaznamenaný rozpor vo výpovedi poškodenej z prípravného konania s výpoveďou na hlavnom pojednávaní, pričom poškodená tieto rozpory v tvrdeniach nevedela odstrániť, resp. zdôvodniť. Opísanie skutkového deja poškodenou bolo v podstate už od samého počiatku chaotické, keď najprv ako dôvod predaja bytu uviedla smrť matky, následne vyporiadanie sa so súrodencami, neskôr finančné ťažkosti a neschopnosť splácať náklady spojené s užívaním bytu. Zaujímavosťou je, že svedkyňa P. T. (ako sestra poškodenej) počas výpovede na otázku obhajoby uviedla že v čase keď malo ku skutku dôjsť nepracovala, nakoľko opatrovala chorú matku. Následne poškodená niekoľkokrát nevedela odpovedať na otázky okresného prokurátora ako aj obhajoby, dôvodiac, že si okolnosti nepamätá. Poškodená sa domnievala, že jej boli podané omamné látky (ktoré jej údajne mali nasypať do kávy obžalovaní) a aj touto skutočnosťou odôvodňovala neúplnosť v jej výpovediach. O tomto podozrení sa však poškodená zmienila až na hlavnom pojednávaní, v prípravnom konaní ako ani počas vyšetrovacích úkonov OČTK žiadnu takúto skutočnosť neuviedla, a na otázku obhajoby prečo túto skutočnosť uviedla až na hlavnom pojednávaní odpovedať nevedela. Opakovane uvádzala, že k podpisu zmluvy bola donútená, túto skutočnosť však priamo vyvrátila svedkyňa P. N., ktorá v tom čase pracovala v predmetnom bytovom družstve ako administratívna pracovníčka a uviedla, že poškodená zmluvu podpisovala bez nátlaku, slobodne a vážne. Navyše, pred podpisom zmluvy bola svedkyňou riadne poučená o následkoch podpísania zmluvy. Výpoveď poškodenej tiež nekorešpondovala s výpoveďami svedkov, svedok S. T. vypovedal, o tom, že dva dni po uzatvorení zmluvy sa spolu s poškodenou dostavil do kancelárie obžalovaného M. F., avšak poškodená tvrdila, že obžalovaného F. videla poprvýkrát až na súde, v rámci civilného konania, kde sa však pod jeho menom striedalo viacero osôb. Napokon, počas v celej výpovedi uvádzala, že pri podpise zmluvy bol obžalovaný W. F. teda nepodpisoval ju obžalovaný M. F..
Vyššie uvedené rozpory sú len čiastočným poukazom na nezrovnalosti vo výpovediach poškodenej, kedy odvolací súd musí konštatovať, že týmto výpovediam chýbala akákoľvek štruktúra, nadväznosť alebo logická väzba. Nie je vylúčené, aby vina obžalovaného bola založená v prevažujúcej miere len na jednom ťažiskovom dôkaze. Pokiaľ však nastane takáto situácia, na takýto dôkaz sú ale potom kladené zvýšené nároky. Musí ísť o dôkaz, ktorý je logický, jasný zrozumiteľný, nie je vnútorne rozporný a nie je ani inými dôkazmi spochybňovaný, či dokonca vyvrátený. Výpoveď poškodenej však tieto atribúty nespĺňala.
Výpoveď poškodenej bola do takej miery chaotická, až vyústila do tvrdenia, ktoré je absolútne ťažiskovým dôvodom oslobodenia obžalovaných spod obžaloby, kedy uviedla citujúc zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 11.10.2017 „žiaden z obžalovaných, ktorí sú všetci prítomní na hlavnom pojednávaní nie je z tých mužov, ktorí ju mali podviesť“.
Takto učinené vyhlásenie poškodenej malo v danej veci význam zásadný. Nielenže sa rozpory vo výpovediach poškodenej rozchádzali, a to v samotnom obsahu jej výpovede, nekorešpondovali s opísaním skutkového deja svedkami a obžalovanými, ale obžalovaná spochybnila samotnú identitu obžalovaných ako páchateľov skutku, pre ktorý im bolo vznesené obvinenie.
Za takejto situácie potom nebolo možné za žiadnych okolnosti zvoliť iný postup ako taký, kedy súd prvého stupňa správne a bez akýchkoľvek možnosti zvoliť iný postup obžalovaných spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil.
Všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru.(Rt-40/1969)
S poukazom na všetky okolnosti prípadu, vykonané dôkazy ktoré neposkytovali ucelený obraz o priebehu skutkového deja. Výpovede poškodenej spolu s vykonanými dôkazmi nemali takú dôkaznú silu, aby bolo možné spoľahlivo obžalovaných uznať vinnými. Z pohľadu relevantného listinného materiálu je možné usúdiť to, že vo vzájomnom súhrne skutkový stav neposkytoval dostatočný podklad pre vyslovenie záveru o vine obžalovaných.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o náhradu škody v trestnom konaní, tak súdy v tzv. adhéznom konaní môžu rozhodovať o škode len vtedy, ak bol nárok na jej náhradu uplatnený riadne a včas v zmysle § 46 ods. 3, § 164 písm. a/ v spojení s § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené platí tak v prípade, ak je obžalovaný uznaný vinným zo spáchania skutku, ako aj v prípade, keď súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, tak ako to bolo i v tejto veci.
S poukazom na vyššie uvedené potom okresný súd postupoval správne aj pokiaľ ide o obligatórnu povinnosť vyplývajúcu z § 288 ods. 3 Trestného poriadku, kedy poškodenú G. T. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko za účelom zistenie škody bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec trestného konania.
Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu prezentovanom v napadnutom rozsudku uzatvára, že za takejto dôkaznej situácie (tzv. dôkaznej núdze) nebolo možné uznať obžalovaných vinnými zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. V trestnom konaní neboli predložené také jednoznačné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že skutok v zmysle obžaloby sa stal a tento skutok spáchali obžalovaní, preto pre absenciu nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez najmenších pochybností preukazovali vinu obžalovaných a zároveň vylučovali iný priebeh skutkového deja, odvolací súd postupoval v zmysle § 258 písm. a) Trestného poriadku a obžalovaných spod obžaloby oslobodil.
Odvolací súd má za to, že v rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť podstatným odvolacím námietkam okresného prokurátora, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel súd prvého stupňa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.