Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-230-2018.pdf
PDF · 92.35 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/230/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: V. H., nar. X. XX. XXXX, trvalý pobyt: X. N. XX, G. Š. o zaplatenie 281,97 € s prísl., takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 54,35 s prísl. zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 226,42 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 48 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 16. 11. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 281,97 € úrok vo výške 17,90 % p. a. zo sumy 281,97 € od 15. 11. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 281,97 € od 15. 11. 2018 do zaplatenia a trovy konania.
2. Po doručení žaloby žalovanej, podaním doručeným okresnému súdu 4. 1. 2019, žalobkyňa vzala späť žalobu v časti 54,35 € (vyčíslené úroky) s príslušenstvom a z tohto dôvodu požaduje od žalovanej zaplatenie zvyšnej časti nároku vo výške 227,62 €, úroku vo výške 17,90 % p. a. zo sumy 227,62 € od 15. 11. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 227,62 € od 15. 11. 2018 do zaplatenia. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne súd konanie v časti, v ktorej vzala svoju žalobu späť, zastavil v súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. Podanie žaloby odôvodnila žalobkyňa tým, že na základe žiadosti žalovanej z 22. 5. 2015 uzavrel so žalovanou 22. 5. 2015 rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb mÔ. (ďalej len „zmluva“) právny predchodca žalobkyne N. N., M.. N.., F.: XX XXX XXX (ktorý sa zlúčil so žalobkyňou 1. 8. 2017), na základe ktorej bol žalovanej zriadený a vedený účet F.: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a poskytnuté služby súvisiace s bežným účtom. Súčasťou zmluvy bola aj možnosť využitia povoleného prečerpania, ktoré však žalovaná v danom prípade nevyužila. Podľa bodu 1.1 zmluvy žalobkyňa viedla účet pre žalovanú za odplatu, pričom výška odplaty bola uvedená v sadzobníku poplatkov. Poplatok bol účtovaný na ťarchu bežného účtu, o čom bola žalovaná informovaná prostredníctvom výpisu z účtu. Aktuálnu výšku a zmeny úrokových sadzieb a poplatkov žalobkyňa zverejňuje na svojich obchodných miestach a na svojej internetovej stránke. Podľa bod 3.1. písm. e) Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) bola žalovaná povinná dodržiavať stanovenú výšku minimálneho kreditného zostatku na bežnom účte po celú dobu trvania zmluvného vzťahu. Žalobný nárok pozostáva z rozdielu medzi kreditnými a debetnými operáciami na bežnom účte žalovanej.
4. Žalovaná sa tak dostalo do prekročenia, pričom žalobkyňa poukazuje na jej postup, ktorý bol v súlade s § 18 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), podľa ktorého postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa o úrokovej sadzbe na trvanlivom médiu. Žalobkyňa mala úrokovú sadzbu zverejnenú na web stránke, v každej pobočke banky a vo výpisoch z účtu, čím bola splnená zákonná povinnosť zo strany žalobkyne. Sadzba prekročenia má vyplývať z bodu 4.2 zmluvy a v danom prípade predstavovala 17,90 % p. a. a na základe čoho si žalobkyňa uplatňuje aj úrok z dlžnej sumy. Zároveň si uplatňuje z dlžnej sumy zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby. Pokiaľ ide o nárok na poplatky odkazuje na sadzobník poplatkov a bod 3.13 VOP podľa ktorého bola žalovaná povinná platiť žalobkyni poplatky podľa sadzobníka poplatkov platného v deň poskytnutia spoplatnenej služby alebo uskutočnenia spoplatneného úkonu.
5. K žalobe bola pripojená žiadosť o otvorenie bežného účtu z 22. 5. 2015, zmluva, VOP, sadzobník poplatkov účinný v čase uzavretia zmluvy, výpisy z bežného účtu žalovanej za obdobie od otvorenia bežného účtu do 31. 1. 2018.
6. Žalovaná bola v konaní pasívna a k žalobe a jej prílohám sa nevyjadrila.
7. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listín (bod 5. odôvodnenia), z ktorých zistil nasledujúce skutočnosti.
8. Dňa 22. 5. 2015 uzavrel právny predchodca žalobkyne so žalovanou zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobkyne otvoriť a viesť pre žalovanú bežný účet IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v mene EUR a poskytovať k nemu platobné a bankové služby v dohodnutom rozsahu. Podľa bodu 1.2 zmluvy boli ostatné práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami uvedené v obchodných podmienkach, ktorú sú zverejnené na internetovej stránke a na obchodných miestach právneho predchodcu žalobkyne. Podľa bodu 4.1 zmluvy po splnení podmienok právny predchodca žalobkyne poskytne žalovanej spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, pričom presnú výšku úverového rámca a možnosti čerpania mali byť žalovanej poskytnuté písomne. V bode 4.2 zmluvy boli uvedené iba podmienky povoleného prečerpania vrátane úrokovej sadzby 17,90 % p. a. V rámci týchto podmienok bola uvedená aj úroková sadzba prekročenia ako variabilná, BASE RATE pre povolené prečerpanie + 5,05 % p. a. v čase uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní. V bode 4.3 zmluvy bolo definované prekročenie ako: úverový rámec žalovaná nesmie prekročiť, avšak v dôsledku zúčtovania úrokov a poplatkov alebo v dôsledku nezaplatenia rozdielu pri znížení úverového rámca môže na bežnom účte dôjsť k prekročeniu, o čom mala byť žalovaná informovaná vo výpise.
9. Z predložených výpisov z bežného účtu žalovanej vyplýva, že žalovanej bol zo strany právneho predchodcu poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 15 500 €, čo si následne okresný súd overil aj zo súdneho spisu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 7Csp/146/2018. Poskytnutý úver bol vyplatený na bežný účet žalovanej a z tohto účtu mala žalovaná platiť mesačné splátky. Na jednotlivých výpisoch z účtu sa nachádzajú žalobkyňou účtované kreditné a debetné operácie, pričom pri jednotlivých položkách je uvedená stručná informácia, o akú operáciu ide.
10. Podľa § 708 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
11. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 2 písm. e) a f) zákona č. 129/2010 Z. z., povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
15. Podľa § 18 ods. 1 ZSU, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
16. Podľa § 18 ods. 2 ZSU, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
17. Podľa § 18 ods. 3 ZSU, na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho zákonníka.
18. Okresný súd považoval za preukázané, že právny predchodca žalobkyne uzavrel so žalovanou zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré bola štandardnou zmluvou, vopred jednostranne naformulovanou, do ktorej obsahu žalovaná nemala možnosť zasahovať, mohla ju buď ako celok prijať alebo odmietnuť. Do zmluvy o bežnom účte bola inkorporovaná zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná povolené prečerpanie nevyužila. Predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom - bankou, konajúcou v rámci predmetu svojho podnikania a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Žalovaná sa v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na bežnom účte dostala do debetu, a to tak, že právny predchodca žalobkyne pripisoval na ťarchu účtu poplatok za vedenie bežného účtu a ďalšie poplatky vrátane úrokov. Podľa názoru okresného súdu v danom prípade ani nie je možné hovoriť o prekročení, pretože podľa zákonnej definície prekročením znamená automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. V tomto konkrétnom prípade si však žalobkyňa uplatňuje zostatok na účte, ktorý pozostáva z nezaplatených poplatkov, nie z peňažných prostriedkov, ktorými mohla žalovaná disponovať. Napokon, uvedené vyplýva aj z bodu 4.3 zmluvy, kde je výslovne uvedené, že pod prekročením sa rozumie stav, keď sa žalovaná dostane do debetu z dôvodu zúčtovania úrokov a poplatkov, nie z dôvodu, že by žalovanej bolo umožnené disponovať s určitou finančnou čiastkou nad rámec zostatku na účte. Žalobkyňa nemôže vytvárať prekročenie tým, že svoje pohľadávky (napr. poplatky za vedenie účtu) bude kvalifikovať ako prekročenie.
20. Okresný súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že úroková sadzba prekročenia nebola uvedená v zmluve, resp. bola uvedená tak, že pre priemerného spotrebiteľa nemusela byť v čase podpisu zmluvy zrejmá jej výška. V zmluve bola uvedená ako „variabilná, BASE RATE pre povolené prečerpanie + 5,05 % p. a. v čase uzavretia zmluvy o PP“. Výpočet úrokovej sadzby bol tak ponechaný na žalovanú a žalobkyňa mohla jej výšku kedykoľvek zmeniť. Z uvedeného však vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia istiny pozostávajúcej z nezaplatených poplatkov za bežný účet a služby poskytované v súvislosti s vedením bežného účtu a úroku z povoleného prečerpania vo výške 17,90 % p. a. Okresný súd však nárok na úrok nepovažuje za dôvodný, pretože v danom prípade povolené prečerpanie ani nevzniklo, čo jednak potvrdila žalobkyňa v žalobe a jednak jeho vznik ani nebol preukázaný, pretože podľa bodu 4.1 zmluvy mala byť presná výška úverového rámca a možnosti čerpania oznámené žalovanej písomne. Vzhľadom na to, že v danom prípade nedošlo ani k prekročeniu, žalobkyňa si nemôže uplatňovať ani úrokovú sadzbu z prekročenia, ktorá je podľa údajov uvedených v predloženej zmluve v inej výške, než úroková sadzba pri povolenom prečerpaní. Okresný súd zároveň poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie C-49/11(Content Services Ltd. proti Bundesarbeitskammer, ECLI: ECLI:EU:C:2012:419), z ktorého vyplýva, že internetová stránka žalobkyne, ani výveska na obchodných miestach žalobkyne nespĺňajú požiadavku trvanlivého média podľa formulovaných kritérií. Žalovaná preto nebola informovaná o úrokovej sadzbe pri prekročení v súlade s § 18 ods. 1 ZSU a taktiež ani podľa § 18 ods. 2 ZSU, pretože tieto informácie neobsahujú ani jednotlivé výpisy z účtu.
21. Okresný súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že uplatnenie úroku a úroku z omeškania z poplatkov nie je prípustné podľa žiadneho ustanovenia OZ, ani Obchodného zákonníka, pretože by išlo o uplatňovanie príslušenstva z príslušenstva (tzv. anatocizmus), s poukazom na znenie ust. § 121 ods. 3 OZ, v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ. Z týchto dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol.
22. Pokiaľ ide o samotný žalovaný nárok vo výške 227,62 € (po späťvzatí žaloby v časti 54,35 €), súd nemal preukázané zo strany žalobkyne, o aký poplatok išlo v prípade poplatku vo výške 1,20 €, označeného ako „charges XXXXXXXXXX“, ktorý bol zaúčtovaný 1. 8. 2015. Takýto poplatok nie je uvedený sadzobníku poplatkov, ani v zmluve a nárok na tento poplatok nebol zo strany žalobkyne preukázaný žiadnym dôkazom, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Žalobkyňa bola v konaní úspešná rozsahu 74 % (neúspešná bola v časti žalovaného nároku vo výške 55,55 €, úroku a úroku z omeškania), úspech žalovanej v konaní predstavuje 26 %. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 48 % (74 % - 26 %) a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.