Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: Z. H., nar. 6. júla XXXX, bytom X. XX, XXX XX X., občan Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. zo dňa 11. januára 2021 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. 408 706 7380 0 zo dňa 11. januára 2021 a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 480 706 7380 0 zo dňa 24. októbra 2020 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ch výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 20. júla 2020, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 22. júla 2020, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 6. júla 2010. Žalobca v žiadosti vo vzťahu k dobe zamestnania uviedol, že od 1. decembra 1966 do 31 . decembra 1966 a od 1. januára 1967 do 30. apríla 1967 bol zamestnaný v Lesnom závode Zakopané, od 1. mája 1967 do 1. októbra 1967 nepracoval, od 2. októbra 1967 do 25. septembra 1969 absolvoval základnú vojenskú službu, od 26. septembra 1969 do 14. októbra 1969 nepracoval, od 15. októbra 1969 do 31. októbra 2000 bol zamestnaný na Colnom riaditeľstve Bratislava, od 1. novembra 2000 do 31. decembra 2000 pracoval v CD Spedition s.r.o. Bratislava, od 1. decembra 2000 do 29. februára 2004 v Ten Expres Spedition s.r.o. Prešov a od 1. marca 2004 je nezamestnaný, neevidovaný a je poberateľom výsluhového dôchodku od 1. novembra 2000, bez účasti v DDP.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie Rozhodnutím č. k. zo dňa 24. októbra 2020 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku rozhodla tak, že žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 6. júla 2010 zamietla podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“) a podľa a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o sociálnom zabezpečení“). Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil tým, že žalobca žiadosťou zo dňa 20. júla 2020 požiadal o priznanie starobného dôchodku, pričom podľa , Zákona o sociálnom poistení žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62

rokov veku dňa 6. júla 2010. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenia Zákona o sociálnom poistení (, , , a ) a Z potvrdenia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2020 vyplýva, že pre nárok na výsluhový dôchodok žalobcu a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu prípravnej vojenskej služby od 2. októbra 1967 do 30. septembra 1969 a doba služobného pomeru colníka od 15. októbra 1969 do 31. októbra 2000. Vzhľadom k tomu, že zamestnanie žalobcu nebolo zaradené do I. ani II. pracovnej kategórie a žalobca ani nevykonával službu zaradenú do I. ani II. kategórie funkcií, na žalobcu sa nevzťahuje právna úprava podľa Zákona o sociálnom poistení a žalobca tak nespĺňa podmienky uvedené v Zákona o sociálnom zabezpečení. Nakoľko ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 6. júlu 2010, žalobca celkovo získal 6 rokov a 273 dní, nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok. Vzhľadom na uvedené prvostupňový orgán verejnej správy žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietol.

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy odvolanie, z dôvodu, že ho považoval za nezákonné, nakoľko bolo vydané na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu podstatný rozpor spočíva v nezapočítaní doby dôchodkového poistenia získaného v colnej správe. Žalobca odpracoval v colnej správe 33 rokov a 345 dní. Mimo colnú správu získal 6 rokov a 273 dní dôchodkového poistenia, t.j. spolu 40 rokov a 253 dní. Vychádzajúc z uvedeného žalobca tvrdil, že splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku, a preto žiadal žalovaného, aby vo veci rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, v súlade s judikatúrou súdov a v súlade s čl. 33 ods.2 Dohovoru č. 128 publikovanom v Zbierke zákonov pod č. 416 z r. 1991 (ďalej len „Dohovor“).

4. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 480 706 7380 0 zo dňa 11. januára 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového orgánu verenej správy a priloženej spisovej dokumentácie žalobcu v celom rozsahu dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je potrebné potvrdiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen dňa 20. júla 2020 požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 6. júla 2010. Následne žalovaný odcitoval ust. , , , a Zákona o sociálnom poistení a Žalovaný ďalej uviedol, že dôchodkový vek podľa a Zákona o sociálnom poistení žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov dňa 6. júla 2010. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 451853/2020 zo dňa 30. septembra 2020 vyplýva, že žalobcovi bol podľa o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný od 1. novembra 2000 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje od 1. júla 2002 za výsluhový dôchodok. Žalobcovi bola pre nárok a výšku výsluhového príspevku/dôchodku zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2. októbra 1967 do 30. septembra 1969 a doba služobného pomeru colníka od 15. októbra 1969 do 31. októbra 2000. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2020 vyplýva, že zamestnanie žalobcu - funkcia colník nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Nespornou skutočnosťou je, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok/dôchodok a výsluhový príspevok mu bol priznaný. Žalovaný poukázal na to, že Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa Zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok na službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zamestnanie colníka, ktoré žalobca vykonával, nebolo v predchádzajúcich obdobiach zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Pretože doba colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, ustanovenie Zákona o sociálnom poistení sa na žalobcu nevzťahuje. Keďže žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový príspevok/dôchodok mu bol aj priznaný, v súlade s a Zákona o sociálnom poistení sa doba zhodnotená pre nárok

na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Obdobie, ktoré u žalobcu založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia, a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov nebolo možné v rámci odvolacieho konania vyhovieť žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967 (č. 128), ktorý bol publikovaný v Zbierke Žalovaný uviedol, že na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených žalobcom v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia preukázané nebolo. Žalovaný preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

Žaloba

5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy bolo porušené právo žalobcu na starobný dôchodok. Mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný nesprávne posúdili dobu dôchodkového poistenia, keď nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia a posudzovali dobu dôchodkového poistenia nesprávne a v dôsledku toho nesprávne rozhodli. Žalobca poukázal na to, že odpracoval v colnej správe 33 rokov a 345 dní, mimo colnej správy odpracoval 6 rokov a 273 dní. Žalobca celkovo získal 40 rokov a 253 dní doby dôchodkového poistenia, a preto splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku, a to podmienku dovŕšenia veku a podmienku získania viac ako 15 rokov doby dôchodkového poistenia. Namietal, že v napadnutých rozhodnutiach uvedená argumentácia, že práca colníka nebola zaradená do I. ani do II. pracovno-právnej kategórie, je nesprávna a nemá žiadne opodstatnenie. Pracovnoprávne kategórie upravovali iba vek odchodu do dôchodku. Žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku až po dovŕšení dôchodkového veku. Mal za to, že žalovaný konal v rozpore s ust. § 218 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a nevysporiadal sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Pochybenie žalovaného podľa názoru žalobcu spočíva v tom, že pri rozhodovaní nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri rozhodovaní o priznaní výsluhového dôchodku. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy rozhodli podľa žalobcu v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá zjednotila aplikačnú prax v skutkovo a právne totožných veciach. Z judikatúry jednoznačne vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, a nie ho nepriznať. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe popísal priebeh administratívneho konania a zhrnul podstatný obsah žaloby žalobcu. Žalovaný následne zopakoval argumentáciu uvedenú v rozhodnutí žalovaného a doplnil, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový príspevok/dôchodok mu aj bol priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa doba od 2. októbra 1967 do

30. septembra 1969 a od 15. októbra 1969 do 31. októbra 2000 zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Nakoľko žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy podľa žalovaného zamietnutá správne. Pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok možno v zmysle postupovať len podľa platnej právnej úpravy. Žalovaný sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaného a trval na jeho správnosti, nakoľko rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy považoval za zákonné a správne. Žalovaný preto žiadal správny súd, aby žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

7. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca v replike uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v nezapočítaní doby dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme (v colnej správe). Odôvodnenie žalovaného, že obdobie služobného pomeru v colnej správe nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, a teda nie je obdobím dôchodkového poistenia, a že ho pre účely nároku na starobný dôchodok nemožno hodnotiť, považoval žalobca za chybné a bez opory v zákone. Zdôvodnenie žalovaného týkajúce sa pracovno-právnych kategórií považuje žalobca za nezákonné. Ide o právnu úpravu veku odchodu do dôchodku. Žalobca žiadal o starobný dôchodok až po splnení podmienky dôchodkového verku. Žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy rozhodli podľa žalobcu v rozpore s čl. 33 Dohovoru a s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských súdov. Žalobca zároveň poukázal na vybrané rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach.

8. K replike žalobcu sa žalovaný nevyjadril a nevyužil svoje právo predloženia dupliky.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle až e/, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žaloba v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie a v podaní zo dňa 23. septembra 2021 výslovne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný vo vyjadrení k žalobe rovnako nežiadal, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie. V súlade s správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 24. januára 2022 a verejne vyhlásil rozsudok dňa 15. februára 2022.

11. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

13. Podľa , (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

14. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa a , (1) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

17. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

18. Podľa , , , , a z. č. (1) obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. (3) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. (6) Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. (7) Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. (10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

19. Podľa a z. č. (1) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

(2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

20. Podľa a z. č. (1) odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

21. Podľa a z. č. (1) za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. (5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

23. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

24. Podľa čl. 154c ods. 1 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

25. Podľa občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 22. júla 2020 o priznanie starobného dôchodku od 6. júla 2010. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a z dôvodu, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

27. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa Z .z. dovŕšením 62. roku veku (6. júla 2010). Nebolo sporné ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového príspevku/dôchodku od 1. novembra 2000, pre účely ktorého bola zhodnotená žalobcovi doba ZVS od 2. októbra 1967 do 30. septembra 1969 a doba trvania služobného pomeru colníka od 15. októbra 1969 do 31. októbra 2000 s tým, že funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach v zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Z Potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 30. septembra 2020 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný od 1. novembra 2000 výsluhový príspevok podľa , ktorý sa podľa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok, pričom na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 33 rokov. Spornou bola otázka započítania, resp. nezapočítania uvedenej doby, zhodnotenej pre účely výsluhového príspevku (ktorý sa v zmysle považuje od 1. júla 2002 za výsluhový dôchodok), do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle a nasl.

Z. z. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku nebola zohľadnená doba zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko obdobie profesionálnej služby colníka nie je zaradené do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR, a teda ani aplikovať a čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

28. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru. Dohovor je súčasťou právneho poriadku SR, pretože bol vyhlásený v Zbierke Z jeho čl. 2 vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. až IV. Dohovoru prijíma. Časť I., VII. a príslušné ustanovenia časti V. a VI. sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený Dohovor v platnosti. Zo IV. časti Dohovoru vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok.

29. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s SR opakovane NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia napr. pod č. 55 v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika, ako je tomu v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia NS SR vyplynulo, že: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku v primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (uvedené sa vzťahuje aj na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní čiastočne funkciu starobného dôchodku).“

30. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v Rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 15.08.2012, ktorý bol zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 6/2013. Vyslovený právny názor sa týkal nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhovej dávky podľa a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a určenia jeho výšky. V rozhodnutí sa uvádza: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniaci po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia“. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky, uvedené však nemá vplyv na zistenie obdobia dôchodkového poistenia poistenca zo všetkých systémov dôchodkového poistenia, v ktorých tieto doby získal.

31. Správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy má povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože sú podľa SR analogicky s záväzné, a to nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre orgán verejnej správy a pre konajúci správny súd, a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo

vzťahu k judikovanému právnemu názoru NS SR vo vzťahu k rovnakej právnej otázke. Z uvedeného vyplýva záver, že na účely stanovenia starobného dôchodku žalobcu a rozhodnutia o jeho žiadosti je potrebné do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky - výsluhového príspevku, ktorý sa podľa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok, ktorý plní po dovŕšení dôchodkového veku čiastočne funkciu zabezpečenia v starobe a až po takom stanovení starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu (t.j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto postupov by bol v rozpore s SR, čl. 39 ods. 1 i čl. 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

32. Pokiaľ žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový príspevok/dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NS SR (napr. sp. zn. z 13.08.2013, z 30.11.2015) zdôraznil, že „... nielen správny orgán, ale aj prvostupňový súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti, pretože tieto právne názory sú v zmysle SR analogicky záväzné nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale aj pre konajúci súd“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru NS SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk prvostupňovým orgánom verejnej správy a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku bolo nesprávne, v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 2 Dohovoru a povinnosťou rešpektovať vyslovené právne názory v skutkovo totožných veciach, a preto bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie napriek uvedenému za súladné so zákonom a potvrdil ho, aj jeho rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s ust. Zákona o sociálnom poistení a je zaťažené rovnakou vadou spôsobujúcou jeho nezákonnosť, pretože bolo rovnako výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na a správny súd rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy v zmysle . Argumentácia žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že nakoľko obdobie profesionálnej služby colníka nie je zaradené ani do I. ani do II. kategórie funkcií, nie je možné aplikovať a čl. 33 ods. 2 Dohovoru, je irelevantná, nakoľko výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia určujúci. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokon žalobca nevykonával a ani netvrdil, že vykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a nedomáhal sa ani zníženia dôchodkového veku, žiadosť o starobný dôchodok doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov.

33. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že všeobecné súdy SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zaoberali výkladom ust. § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení) najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobcu skutkovo odlišné. Avšak podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia v súlade s SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t.j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovaného a aj prvostupňového

orgánu verejnej správy v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Jeho tvrdenie, že rešpektovanie aplikačnej judikatúry NS SR neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, nezodpovedá skutkovému stavu veci. Konštantná judikatúra NS SR (napr. rozsudky sp. zn. , sp. zn. ) týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle označuje aj colník. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedený právny názor bol jednoznačne ozrejmený v Rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018, na ktorý žalobca správne v žalobe i v preskúmavacom konaní poukázal. Zo záverov citovaných v rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca v žalobe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Z takto určenej sumy starobného dôchodku je však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Táto sa kráti najviac vo výške výsluhovej dávky.

34. Pokiaľ žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanej veci postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo to za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

35. Pre úplnosť správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) rešpektovať v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Konštantná judikatúra NS SR týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov tak, ako je uvedené v bodoch 32 a 33 tohto rozsudku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Uvedené bolo jednoznačne ozrejmené aj v Rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2018, na ktorý poukázal žalobca. Je v rozpore s právom taký výklad aplikovaných právnych predpisov, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov), nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku, žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia 33 rokov, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzali

z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich správny súd zrušil podľa a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

36. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR a všeobecných súdov, (že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl.33 Dohovoru č. 128), zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 06.07.2010, kedy dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby (33 rokov), najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru colníka. Prvostupňový orgán verejnej správy bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).