Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoZm-25-2018.pdf
PDF · 110.63 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoZm/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ machinery TNH spol. s r.o., so sídlom Súvoz 1, 911 32 Trenčín, IČO: 36 304 794 a 2/ H.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, V., o zaplatenie 37.523,46 eur s príslušenstvom a odmenou 125,08 eur zo zmenky a o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/440/2015-95 zo dňa 10.10. 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/440/2015-95 zo dňa 10.10.2017 vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 1CbZm 440/2015-16 zo dňa 22.9.2015 ponechal v platnosti v celom rozsahu a priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade, spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 100%.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1CbZm 440/2015-16 zo dňa 22.9.2015 uložil súd žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť, aby do troch dní od doručenia spoločne a nerozdielne pôvodnému žalobcovi Sberbank Slovensko, a.s., zaplatili zmenkovú sumu 37.523,46 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 23.4.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 125,08 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 3.477,61 eur ,alebo aby v tej istej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Obaja žalovaní podali námietky, každý z nich samostatne ale s rovnakým odôvodnením. Obaja žiadali zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Uviedli, že žalobca v žalobe zamlčal, že uplatňuje práva z blankozmenky, ku ktorej bola pri čerpaní úveru uzavretá dohoda o vyplňovacom práve, z dohody žalobcovi vyplývalo právo doplniť za stanovených podmienok chýbajúce údaje, najmä zmenkovú sumu a dátum a miesto splatnosti. Podľa nich bolo povinnosťou žalobcu preukázať správnosť vyplnenia chýbajúcich náležitostí, a keďže tak nespravil, namietajú správnosť zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Mali za to, že žalobca je v ďalšom konaní povinný preukázať oprávnenosť uplatňovanej čiastky.
3. Žalovaný v 2. rade navyše namietal, že v zmenke má postavenie avalistu, a keďže zmenku nepodpisoval v postavení podnikateľa, vzťahujú sa naňho predpisy o ochrane spotrebiteľa. Pred podpísaním zmenky nebol poučený o právnom význame zmenkového avalu a právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmenky on nerozumie. Banka pri podpise zmenky vo svoj prospech využila jeho neznalosť a neskúsenosť. Takýto postup podľa neho nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu.
4. Pôvodný žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Poukázal na to, že pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a formálna prísnosť. Tieto vlastnosti zmenky sa prejavujú v tom, že žalovaný ako zmenkový dlžník je povinný prípadné námietky vzniesť a ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Uplatnená zmenka bola vystavená ako tzv. blankozmenka, vystaviteľ a avalista s remitentom uzavreli dňa 10.12.2013 zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke, obaja žalovaní podpisom zmluvy potvrdili, že si ju prečítali, jej obsahu porozumeli, bez výhrad s ňou súhlasia, prejav ich vôle je slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný a ich zmluvná sloboda nie je obmedzená. Ak žalovaní tvrdia, že zmenka bola vyplnená excesne, sú povinní tento rozpor preukázať. Námietka riadneho vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke nie je riadne odôvodnená, pokiaľ nie je z jej obsahu možné vyvodiť tvrdenie, aká suma mala byť v zmenke správne uvedená. Obrana žalovaných nemá náležitosti relevantného námietkového tvrdenia a z hľadiska koncentračnej zásady v zmenkovom konaní nemôže viesť k procesnému úspechu. Žalovaní majú povinnosť preukázať, v čom konkrétny rozpor spočíva, súd nemôže žalobcu zaťažiť povinnosťou vyvracať tvrdenia žalovaných. Požiadavka žalovaných, aby žalobca sám preukazoval správnosť vyplnenia zmenkovej sumy, je v rozpore so zákonom. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach zaťažuje výlučne žalovaných. Ďalej poukázal na to, že 10.12.2013 uzavrel so žalovaným v 1. rade zmluvu o financovaní č. KM20130919, na jej základe mu poskytol úver vo forme kontokorentného úveru vo výške 35.000 eur. Za účelom zabezpečenia pohľadávky z tejto zmluvy vystavil žalovaný v 1. rade dňa 20.12.2013 zmenku a za jej zaplatenie sa zaručil žalovaný v 2. rade. Úver bol splatný do 10.12.2014, a keďže dlžník povinnosť nesplnil, veriteľ v súlade s bodom 3.2.1 zmluvy o vyplňovacom práve blankozmenku vyplnil. Žalovaný v 2. rade bol v tom čase konateľom vystaviteľa, zmenkovým ručením zabezpečil záväzok právnickej osoby, s ktorou mal úzke podnikateľské väzby, podpísaním zmenky per aval nekonal s cieľom uspokojiť vlastnú súkromnú potrebu, ale s cieľom vzťahujúcim sa k jeho podnikateľskej činnosti alebo povolaniu.
5. Súd prvej inštancie vydal zmenkový platobný rozkaz v skrátenom konaní na základe § 175 OSP a touto formou o žalobe rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. V námietkovom konaní teda už súd nerozhoduje o žalobe, ale len o tom, či z dôvodov uvedených v námietkach zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší. Občiansky súdny poriadok bol zrušený a od 1.7.2016 ho nahradil zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) je na základe § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Podľa dôvodovej správy boli výnimky z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej normy stanovené tam, kde by nová úprava zhoršila postavenie strany. Takouto výnimkou je aj konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu pôvodný žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Vzhľadom k tomu, že dňa 1.8.2017 bol pôvodný žalobca ako právnická osoba vymazaný z obchodného registra, súd prvej inštancie podľa § 64 CSP v konaní pokračoval s jeho univerzálnym právnym nástupcom ako žalobcom.
7. K námietke žalovaného v 2. rade, že sa na neho vzťahujú predpisy o ochrane spotrebiteľa, keďže zmenku nepodpisoval v postavení podnikateľa, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca preukázal, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o financovaní č. KM201309191, ktorá bola uzavretá medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, veriteľom bol Sberbank Slovensko, a.s. (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba vstúpil do právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu len tým, že ako avalista dňa 10.12.2013 uzavrel s bankou zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke k zmluve o financovaní č. KM20130919 a tým, že per aval podpísal blankozmenku. V námietkach síce žalovaný v 2. rade uviedol, že zmenku nepodpísal ako podnikateľ, ale z listinných dôkazov je zrejmé, že sa za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia vlastnej /súkromnej/ potreby, ale preto, aby úverovému dlžníkovi, ktorého bol spoločníkom a konateľom, umožnil vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. Len samotná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba by mohol mať v iných prípadoch postavenie spotrebiteľa, nie je dôvodom považovať ho za spotrebiteľa v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom (napr. rozsudky Európskeho súdneho dvora C-269/95 alebo C-440/97). Z rovnakých dôvodov nie je možné žalovaného v 2. rade považovať za spotrebiteľa v súvislosti s avalovaním zmenky (napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013). Zmenkové prehlásenie preto nie je v zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona neplatné a nakoľko zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nemá súd možnosť z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky kauzálne súvislosti zmenky (čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona), zaoberať sa môže len tými skutočnosťami, na ktorých žalovaní v námietkach svoju obranu založili.
8. K námietke žalovaného v 2. rade, že pred podpísaním zmenky nebol poučený o právnom význame zmenkového avalu, že banka využila jeho neznalosť a neskúsenosť, a preto takýto postup podľa neho nemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu súd prvej inštancie uviedol, že námietka je nedôvodná. Žalovaný v 2. rade zmenku podpísal aj ako konateľ za vystaviteľa, prostredníctvom obchodnej spoločnosti teda vykonával podnikateľskú činnosť. Je potom namieste predpoklad, že ako štatutárny zástupca právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť poznal účel a význam zabezpečovacích prostriedkov, ktorými bola návratnosť úveru zaistená a bol mu známy aj účel a význam zabezpečovacej zmenky. Veriteľ preto nemal dôvod osobitne žalovaného v 2. rade ako avalistu poučovať o následkoch, ktoré z avalovania zmenky môžu preňho vyplynúť.
9. Súd prvej inštancie ďalej súhlasne so žalobcom poukázal na abstraktný charakter zmenky, na jej nezávislosť od zmluvného vzťahu, ktorý bol zmenkou zabezpečený. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a záväzky sa viažu iba k zmenkovej listine, do nej sú inkorporované a len od nej sú závislé. Abstraktný charakter zmenka nestráca ani v prípade, ak bola pri vydaní vedome neúplná, lebo ak po doplnení obsahuje všetky nevyhnutné náležitosti, stala sa riadnou zmenkou spätne ku dňu vystavenia. Zmenkový zákon dáva možnosť dlžníkovi, aby sa proti takejto zmenke bránil námietkou podľa čl. I. § 10 v zmysle ktorého, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Z obligatórnej abstraktnosti zmenkových vzťahov vychádza aj § 495 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že zmenkový veriteľ nie povinný dôvod zmenky preukázať. Žalobca teda nebol povinný v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uviesť, že išlo pôvodne o blankozmenku, ani špecifikovať výšku svojej kauzálnej pohľadávky, ktorú ako zmenkovú sumu do zmenky doplnil. Rovnako nie je v námietkovom konaní povinný preukázať, že podmienky vyplnenia neporušil a zmenku vyplnil správne. Pokiaľ sú žalovaní presvedčení, že zmenka nie je vyplnená podľa udeleného oprávnenia a záväzky dlžníka zo zmluvy o financovaní nezodpovedajú zmenkovej sume, bolo na nich, aby už v námietkach uviedli rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých k takému záveru dospeli a svoje tvrdenia aj náležite preukázali. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach tento nesporný záväzok žalovaných celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, by napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší zmenkový platobný rozkaz.
11. Uviedol, že žalobca v podanom návrhu zamlčal, že uplatňuje práva z tzv. blankozmenky, ku ktorej bola pri čerpaní úveru uzavretá dohoda o vypĺňacom práve k blankozmenke. Z tejto dohody potom žalobcovi vyplývalo právo doplniť za zmluvne stanovených podmienok chýbajúce náležitosti zmenky, a to najmä zmenkovú sumu a dátum a miesto splatnosti zmenky. Z podaného návrhu však táto skutočnosť nevyplýva. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať správnosť vyplnenia chýbajúcich náležitostí zmenky. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, keď uvádza, že toto povinnosťou žalobcu nebolo a s námietkou žalovaného v 2. rade ohľadne nesprávne vyplnenej zmenkovej sumy a doby splatnosti sa súd prvého stupňa správne nevysporiadal.
12. Ďalej namietal, že zmenku v postavení avalistu nepodpisoval ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba
- spotrebiteľ. Vzhľadom na túto skutočnosť sa na neho vzťahujú ustanovenia právneho poriadku SR a EÚ o ochrane spotrebiteľa. Túto procesnú obranu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Pred podpisom zmenky nebol nikým poučený o právnom význame zmenkového avalu a samotným právam a povinnostiam vyplývajúcim zo zmenky nerozumel. Žalobca pri podpise zmenky vo svoj prospech využil neznalosť a neskúsenosť žalovaného v 2. rade. Takýto postup je v rozpore s dobrými mravmi. To, že súd prvej inštancie uviedol, že „Len samotná skutočnosť, že žalovaný 2/ ako fyzická osoba by mohol mať v iných prípadoch postavenie spotrebiteľa, nie je dôvodom považovať ho za spotrebiteľa v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom“, zakladá vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku.
13. Žalovaný v 2. rade v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že napriek tomu, že svoju účasť na pojednávaní ospravedlnil lekárskym potvrdením o práceneschopnosti, súd pojednávanie neodročil, ale rozhodol v jeho neprítomnosti. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovanému bola týmto postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čo je jedno z najzákladnejších procesných práv účastníkov súdneho konania. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil.
14. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý k odvolaciemu dôvodu, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdenie námietky, že žalobca bol povinný v návrhu uviesť, že nárok sa uplatňuje z blankozmenky a námietky nesprávne vyplnenej zmenkovej sumy uviedol, že subjektívny názor a nesúhlas žalovaného v 2. rade s odôvodnením rozsudku nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Výhrady žalovaného v 2. rade žalobca kvalifikovane rozporoval vo svojom vyjadrení zo dňa 16.2.2016 a na uvedenom právnom posúdení trvá aj v odvolacom konaní. S poukazom na predchádzajúcu argumentáciu sa žalobca stotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu, v zmysle ktorých odôvodnil, prečo považoval námietku žalovaného v 2. rade za nedôvodnú. Záver súdu prvej inštancie je súladný s právnymi predpismi a ustálenou rozhodovacou praxou a riadne odôvodnený.
15. K odvolaciemu dôvodu , že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s námietkou, že žalovaný v 2. rade podpísal zmenku ako spotrebiteľ, žalobca uviedol, že súd v odôvodnení poukázal na to, že žalovaný v 2. rade sa za zaplatenie zmenky nezaručil z dôvodu uspokojenia vlastných potrieb, ale za účelom výkonu podnikateľskej činnosti úverového dlžníka, ktorého bol spoločníkom aj konateľom. Tým, že bol aj konateľom vystaviteľa zmenky, bol mu známy účel a význam zabezpečovacej zmenky a veriteľ ho nemal povinnosť osobitne poučovať o následkoch jeho záväzku. Aj keď to súd prvej inštancie v odôvodnení osobitne neuviedol, jeho záver a odôvodnenie je v súlade s uznesením NS SR z 9. novembra 2016 sp. zn. 5 Ndc 10/2016 publikovaným pod č. R18/2017 v Zbierke súdnych stanovísk NS a súdov SR č. 3/2017. „Fyzická osoba, ktorá ako konateľka a spoločníčka má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľku v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi“ (R 18/2017). Rovnaký názor vyjadril aj Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 14.3.2013 vo veci Česká sporiteľňa, a.s. c/a F. E., C-419/11/, na ktorý poukazoval žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.2.2017.
16. K námietke žalovaného v 2. rade, že súd neakceptoval jeho ospravedlnenie a rozhodol v jeho neprítomnosti, žalobca uviedol, že žalovaný v 2. rade sa nezúčastnil na 3 pojednávaniach vždy z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, čím zaviňoval prieťahy v konaní. Pri opakovaných žiadostiach o odročenie zo zdravotných dôvodov súd postupoval v súlade s § 183 CSP a požiadal žalovaného v 2. rade, aby si zvolil zástupcu na pojednávanie, čo podľa druhej vety § 183 ods. 2 CSP súd v takejto situácii môže od strany vždy spravodlivo žiadať. Súd žalovaného v 2. rade riadne poučil aj o následkoch jeho neúčasti na pojednávaní a o možnosti zvoliť si zástupcu. Ten bol napriek tomu nečinný. Vzhľadom na zákonný postup a riadne splnenú poučovaciu povinnosť voči žalovanému v 2. rade nemohlo dôjsť k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces ani na súdnu ochranu. Tým, že neboli dané dôvody na odročenie pojednávania, súd postupoval správne, ak vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 2. rade podľa § 183 ods. 1 a 2 CSP.
17. Vzhľadom na prezentované skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.10.2017 č.k. 1CbZm/440/2015-95 potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
18. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich prechádzajúcich tvrdeniach.
19. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že žalovaný v 1. rade bol ku dňu 18.10.2018 ex offo vymazaný z obchodného registra.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanému v 2. rade, keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.
23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje v zmysle 387 ods. 1 a 2 CSP. Odvolací súd považoval za duplicitné vyjadrovať sa jednotlivo k obsiahlym námietkam žalovaného v 2. rade, nakoľko sa súd prvej inštancie venoval každej jednej námietke vyčerpávajúcim odôvodnením, s ktorým sa v plnej miere odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
24. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmenka predložená žalobcom obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu pôvodný žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, 6% úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Vzhľadom na charakter zmenky je zmenkový dlžník tou stranou sporu, ktorá nesie dôkazné bremeno a je povinná preukázať dôvodnosť svojej obrany, ak popiera povinnosť nesporný záväzok splniť. Preto bolo na žalovanom v 2. rade pokiaľ namietal správnosť vyplnenia chýbajúcich údajov, svoju obranu preukázať. Odvolací súd analogicky poukazuje na ustanovenie § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dohodnuté, nemôže sa namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, ibaže majiteľ nadobudol zmenku v zlej viere, alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Aj v prípade, ak bola neúplná zmenka vyplnená spôsobom odporujúcim udelenému vyplňovaciemu právu, sa z formálneho hľadiska stala skutočnou zmenkou s predpísanými náležitosťami a majiteľ takejto zmenky zásadne má práva s touto listinou spojené a svedčí mu nesporný zmenečný záväzok. Preto zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť námietky proti majiteľovi, nestanoví však, že takáto listina by nebola platnou zmenkou. S tým súvisí i dôkazná povinnosť na strane dlžníkov. Títo musia namietať a preukázať predovšetkým, že pôvodne išlo o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, t.j. preukázať aj obsah vyplňovacieho práva (Zákon směnečný a šekový, Komentář, Kovařík, 5. Doplnené vydání 2011, str. 54).
25. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nebol povinný v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uviesť, že išlo pôvodne o blankozmenku, ani špecifikovať výšku svojej kauzálnej pohľadávky ktorú ako zmenkovú sumu do zmenky doplnil. Taktiež nebol povinný v námietkovom konaní preukázať, že podmienky vyplnenia zmenky neporušil a zmenku vyplnil správne. Je v rozpore so zákonom, aby žalobca sám preukazoval správnosť vyplnenia zmenkovej sumy. Pokiaľ boli žalovaní presvedčení, že zmenka nie je vyplnená podľa udeleného oprávnenia a záväzky dlžníka nezodpovedajú zmenkovej sume, bolo na nich, aby už v námietkach uviedli rozhodujúce skutočnosti a svoje tvrdenia aj náležite preukázali. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach zaťažovalo výlučne žalovaných v 1. a v 2. rade.
26. K námietke žalovaného v 2. rade, že zmenku v postavením avalistu nepodpisoval ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba - spotrebiteľ, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Európskeho súdneho dvora je povinnosťou súdu v každom štádiu konania bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Európsky súdny dvor v rozhodnutí C-419/2011 zo 14.3.2013 (sp. zn. C-76/10) uviedol, že aj napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie aj v tomto prípade dospel k správnemu záveru, že kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva o financovaní č. KM20130919, na jej základe poskytol žalobca žalovanému v 1. rade úver vo forme kontokorentného úveru vo výške 35.000 eur. Pri uzavretí zmluvy bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade, žalovaný v 2. rade bol v tom čase konateľom vystaviteľa, zmenkovým ručením zabezpečil záväzok právnickej osoby, s ktorou mal úzke podnikateľské väzby, a preto nejde o zmluvu spotrebiteľskú, pričom žalovaný v 2. rade vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom výlučne avalovaním zmenky, v ktorom vzťahu však nemá postavenie spotrebiteľa, za zaplatenie zmenky sa nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných potrieb, ale aby umožnil vystaviteľovi zmenky, ktorého bol konateľom aj spoločníkom, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť.
27. K námietke žalovaného v 2. rade , že súd prvej inštancie rozhodoval v jeho neprítomnosti napriek ospravedlneniu jeho neúčasti a doloženia lekárskeho potvrdenia, čím bola žalovanému v 2. rade odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 183 ods. 2 (posledná veta) CSP a poučil žalovaného v 2. rade, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať , aby sa nechala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou , ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Súd žalovaného v 2. rade ďalej poučil , že v prípade ak sa opätovne nebude môcť na pojednávanie dostaviť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, je potrebné dať sa na pojednávaní zastúpiť, nakoľko ďalšie pojednávanie už nebude možné z tohto dôvodu odročiť. Predvolanie spolu s poučením bolo žalovanému v 2. rade doručené dňa 10.12.2016. Na pojednávanie určené na deň 10.10.2017 sa žalovaný v 2. rade nedostavil napriek poučeniu, ospravedlnenie, ktoré zaslal súdu bolo opätovne z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, preto súd prvej inštancie pojednával v neprítomnosti žalovaného. Vzhľadom na postup súdu (v súlade s § 183 CSP) a riadne splnenú poučovaciu povinnosť, nemohlo dôjsť k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces ani na súdnu ochranu.
28. Žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní neuviedol také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd vyslovil záver, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1 CbZm/440/2015 zo dňa 10.10.2017 bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
30. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).