Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/34/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanej F. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2019 takto

rozhodol:

Obžalovaná F. Š. nar. XX.XX.XXXX v Myjave, trvale bytom Q. Č..XXX, t.č. bytom X. Č.. XXX sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, sp.zn. 2 Pv 381/14/4403 zo dňa 16.04.2015, pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že : dňa 28.05.2014 v čase o 09.30 hodine v obci Q. na zadnej terase rodinného domu č. XXX fyzicky napadla poškodenú S. X., trvale bytom Ž., A. X. XXX/XX, a to takým spôsobom, že ju chytila za obe jej ruky a následne udrela do hrude, následkom čoho poškodená prepadla cez terasu na zem z výšky jedného metra, pričom podľa lekárskej správy z Mestskej nemocnice v M. J. utrpela zranenia, a to : trieštivú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s ľahkým posunutím, ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, uderenie ľavej strany hrudníka, uderenie hrudnej kosti a pravého predkolenia, odreniny na prednej časti ľavého predkolenia o ploche 10 x 2 cm a v spojení s týmto zranením bola obmedzená na obvyklom spôsobe života po dobu 42 dní a práceneschopná 47 právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodení: -S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., A. X. XXX/XX -Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava

- Mestská nemocnica, Bernolákova 4, Zlaté Moravce s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej F. Š., vypočutím obžalovanej, prečítaním výpovede svedkyne poškodenej S. X., vypočutím svedkov H. X., P. Č., Š. Š., vypočutím znalcov J.. J. Ť. G. J.. T. R., prečítaním znaleckých posudkov R.. Y. Y. a Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Obžalovaná F. Š. na hlavnom pojednávaní v zhode s výpoveďou z prípravného konania poprela spáchanie skutku, ktorý sa jej v obžalobe kladie za vinu. Matku, poškodenú S. X. priviezol na motorovom vozidle k domu jej syn H. X.. Poškodenú vpustila do domu, pretože prišla pre veci po zomrelej matke. Príčinou následného slovného konfliktu medzi ňou a poškodenou bol televízny prijímač, ktorý obžalovaná kúpila pre starú matku, a ktorý poškodená žiadala vydať. Keď to odmietla urobiť, matka na ňu začala fyzicky útočiť a vytýkala jej že ju okradla o pol milióna. Vyzvala ju, aby opustila dom, naďalej jej matka vulgárne nadávala a bila ju po celom tele. Počas celej prítomnosti poškodenej v dome mala zapnutý telefonický hovor s manželom, pretože pred tým ako poškodená vošla do domu s ním telefonovala. Tento hovor prerušila až keď sa pred matkiným útokom prikrčila a telefonovala na políciu. Poškodená na to začala kričať cez okno otvorené na vetrák na svojho syna aby vošiel do domu. Na to obžalovaná utekala do predsiene uzamknúť vstupné dvere, aby zabránila bratovi vojsť do domu. Brat na vstupné dvere búchal a kričal aby ich otvorila lebo ich vyrazí. Poškodená sa z predsiene presunula k zadnej časti domu, kde otvorila dvere vedúce na terasu a kričala na svedka H. X., aby prišiel na terasu. Matka stála na terase pri otvorených dverách a z vonkajšej strany držala guľu otvorených dverí. Za dverami stál svedok H. X., ktorý držal hranu otvorených dverí. Matka aj svedok ťahali dvere k sebe a ona tiež ťahala dvere k sebe snažiac sa ich zatvoriť, pričom jednou nohou stála v izbe a druhú mala za prahom na terase. Keď poškodená a svedok ťahali dvere smerom k sebe viac sa dvere otvorili a vtedy brat dvere pustil, zahnal sa na ňu ako keby ju chcel udrieť. Nezasiahol ju, pretože sa v tom momente prikrčila, matka cúvla, videla matku urobiť dva kroky dozadu a vtedy obžalovaná trhla dverami a podarilo sa jej dvere zatvoriť. Následne keď sa pozrela cez okno, na terase nikoho nevidela, ale videla poškodenú ležať na chrbte so skrčenými nohami pod terasou rovnobežne s dĺžkou terasy a pri nej čupel svedok a rozprávali sa. Podľa obžalovanej uvedené vzniklo kvôli peniazom po jej nebohej starej matke - matke poškodenej X..

Svedkyňa poškodená S. X. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo ako matka obžalovanej a nevypovedala V zápisnici o výsluchu zo dňa 5.12.2014 prečítanej na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že po smrti matky, ktorá bývala u obžalovanej, dňa 28.05.2014 ju na motorovom vozidle priviezol syn k obžalovanej, ktorá ju vpustila do domu. Do prineseného kufra ukladala matkine veci a pýtala sa na televízni prijímač, ktorý si jej matka kúpila a používala v ústave. Na to sa obžalovaná rozčúlila a udrela ju pravou rukou na ľavú stranu tváre, facku jej vrátila. Počula ako obžalovaná volá políciu a umelo narieka a kričí, že ju bije, čo nebola pravda. Na to chcela z domu odísť ale vchodové dvere boli uzamknuté. Dcéra ju odmietla pustiť z domu. Vedela, že môžu byť otvorené balkónové dvere vedúce na terasu, ku ktorým pribehla a ako vychádzala tak sa ku nej dcéra rozbehal. Pri týchto dverách ju dcéra oboma rukami chytila za plecia, kde jej hovorila aby ju pustila. Dcéra ju naďalej držala, a vtedy zavolala na syna H., aby jej išiel pomôcť. Keď pribehol, tento kričal na obžalovanú aby ju pustil. Obžalovaná ju na to pustila tak, že oboma rukami ju odsotila od seba. Ako ju oboma rukami udrela do oblasti hrudníka spadla cez balkónovú terasu, ktorá nebola zabezpečená žiadnym zábradlím. Z výšky 1 meter spadla chrbtom na zem a priamo na chrbticu. Na to pocítila bolesť v chrbtici a nemohla sa pohybovať. Syn privolal RZP, odviezli ju do nemocnice, kde jej robili snímok, dali jej korzet a na druhý deň zistili, že má posunutú krčnú chrbticu. Týmto zranením jej vznikla škoda na ušlej mzde, na zdraví a obmedzení na spoločenskom žití 8.000 až 10.000 €.

Svedok H. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na motorovom vozidle priviezol matku k sestrinmu domu, kde matka išla pre veci po nebohej starej mame. Zostal vo vozidle a matka vošla vstupnými dverami do domu. Z vozidla asi za 5 minút vystúpil, a započul krik z domu, keď jeho matka kričala z prednej strany domu cez okno, aby rýchlo prišiel, pretože jej F. robí zle a problémy. Pribehol k vchodovým dverám, ktoré boli zamknuté. Na to matka kričala zo zadnej strany domu, kde bolo otvorené. Keď podišiel k terase, videl ako sestra drží mamu obidvoma rukami v oblasti ramena. Obe vtedy stáli na terase medzi otvorenými dverami. Dvere boli otvorené na 90 stupňov, poškodená stála pri hrane takto otvorených dverí a obžalovaná stála oproti nej za prahom na terase. Kričal na obžalovanú, aby matku pustila a v tom ako ju obžalovaná pustila, tak obidvoma rukami udrela poškodenú do hrudníka a táto od nej odletela a preletela cez terasu až na zem. Matka nekoordinovane padala a preletela cez celú terasu, a padla na zem z výšky cca 1 m. Zoskočil za ňou z terasy a uvidel ju ležať na chrbte asi meter za terasou, kričala od bolesti a sťažovala sa na chrbticu. Matka na terase nespadla. Nie je pravda, že by on držal dvere spolu s matkou a bránil obžalovanej v ich zatvorení.

Svedkyňa P. Č. na hlavnom pojednávaní, rovnako ako v prípravnom konaní uviedla, že cez pootvorené okno počula ako suseda kričí o pomoc slovami: „susedia, susedia“, čo viac krát zopakovala. Na to cez okno videla prikrčeného muža a až keď sa postavil zistila, že je to brat susedy Š.. Konflikt medzi obžalovanou a poškodenou nevidela, vie o ňom iba sprostredkovane od Š., že jej matka prišla pre veci po nebohej babke, ktorú suseda doopatrovala, došlo medzi nimi k hádke o televízor, matka ju mala udrieť a na to suseda zavolala políciu.

Svedok Š. Š. na hlavnom pojednávaní, v zhode s výpoveďou z prípravného konania uviedol, že v kritický čas nebol doma. Manželka mu telefonovala do práce a telefón zostal zapnutý až do doby, keď manželka chcela telefonovať policajtom, pretože manželka hovor nezrušila, keď išla otvoriť dvere svojej matke. Preto on všetko počul, čo sa v dome odohralo, ako svokra nadávala manželke, počul plesknutie, a ako manželka povedala „čo ma biješ“. Od manželky sa dozvedel, čo sa odohralo na terase, teda, že ona, jej matka a brat sa naťahovali o dvere a keď ju H. išiel udrieť tak matka ustúpila. Jej sa podarilo zatvoriť dvere a potom išla za deťmi, ktoré plakali. Terasa pri dome má šírku 3 metre a dĺžku viac ako 7 m. Samotné dvere vedúce na terasu majú šírku 100 cm.

Znalec J.. T. R. v zhode s písomne vypracovaným znaleckým posudkom, na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená S. X. utrpela pri úraze trieštivú zlomeninu strednej časti ľavej kľúčnej kosti, ktorá si nevyžadovala operáciu, bola jej nasadená fixácia. Toto zranenie vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou pri pasívnom mechanizme úrazu, t.j. pri páde poškodenej na ľavú stranu tela s nárazom ľavého ramena do tupého plochého predmetu okolitého terénu. Okrem toho z lekárskej správy vyplýva, že utrpela aj ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice, poškodená však už v minulosti mala ťažkosti s krčnou chrbticou, a samotné ochorenie krčnej chrbtice nemá príčinnú súvislosť s predmetným úrazom. Okrem toho utrpela pomliaždenie ľavého hrudníka, pomliaždenie hrudnej kosti, na ľavom predkolení sa nachádzala odrenina veľkosti 10x2 cm a na pravom predkolení pomliaždenina. Pomliaždenie ľavého hrudníka, odrenina ľavého predkolenia a pomliaždenina pravého predkolenia vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou pri pasívnom násilí, pri páde poškodenej s nárazom ľavého predkolenia do tupého úzkeho predmetu okolitého terénu a pravého predkolenia do tupého úzkeho predmetu okolitého terénu a pravého predkolenia do tupého menšieho predmetu. Pomliaždenie hrudnej kosti mohlo vzniknúť aktívnym násilím, úderom tupého predmetu do oblasti hrudnej kosti, pričom predmetom mohla byť aj ruka útočníka alebo iný tupý predmet alebo pasívnym násilím, pri páde poškodenej na nerovný terén, keď došlo k pomliaždeniu ľavého hrudníka aj oblasti hrudnej kosti. Reálna doba liečenia a práceneschopnosti v prípade poškodenej mala byť maximálne 6 týždňov, pri najvážnejšom zranení a to zlomenine ľavej kľúčnej kosti, keďže ostatné zranenia si vyžiadali kratšie liečenie a práceneschopnosť. Poškodená mohla byť napadnutá útočníkom, ktorý ju udrel, resp. sotil do oblasti hrudnej kosti a potom mohla spadnúť na ľavú stranu tela a spôsobiť si vyššie popísané zranenia. Diskrepancia v danej veci spočíva v tom, že poškodená uviedla, že spadla na chrbát. Poranenia ľavého ramena, ľavého hrudníka a aj ľavého predkolenia nasvedčuje mechanizmu pádu na ľavú stranu tela. Z lekárskeho hľadiska znalec klasifikoval zranenia ako úraz ľahký. Násilie voči poškodenej bolo strednej intenzity.

Znalkyňa z odboru psychológia J.. J. Ť. v znaleckom posudku aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že pri hodnotení výpovede obžalovanej zistila dostatočné zastúpenie faktorov potvrdzujúcich špecifickú vierohodnosť jej výpovede a jej výpovede vyhodnotila ako autentické. Znalkyňa sa vyjadrila aj k priebehu konfrontácie medzi obžalovanou a poškodenou, kedy poškodená odmietla zúčastniť sa konfrontácie a žiadnu očnú interakciu s dcérou nenadviazala, o ktorú sa však obžalovaná snažila.

Znalkyňa z odboru psychológia R.. Y. Y. po psychologickom vyšetrení poškodenej S. X. vypracovala znalecký posudok, ktorý súd na hlavnom pojednávaní prečítal. Zo znaleckého posudky vyplýva, že poškodená disponuje primeranými pamäťovými enegramami, vie správne vštiepiť, spracovať prežité udalosti, dokáže si zapamätať osobitosti situácií a diania v správnej časovej následnosti. Lži-skóre je zvýšené, čo svedčí pre tendenciu poskytovať sociálne žiaduce odpovede, nie je však možné len na jeho základe potvrdiť sklon poškodenej ku klamstvu a dávať ho jednoznačne do priamej súvislosti so špecifickou vierohodnosťou výpovede. Špecifická vierohodnosť je hodnotená ako postačujúca, vzhľadom k tomu, že dejová línia je poškodenou interpretovaná približne identicky, základné detaily sa zhodujú.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj v spise zadokumentované listinné dôkazy.

Súd dňa 12.04.2017 vykonal na mieste činu v Q. Č.. XXX rekonštrukciu za účelom preverenia výpovede obžalovanej a poškodenej, počas ktorej bola zameraná terasa, vchodové dvere, šírka otvorených dverí, vzdialenosť dopadu poškodenej - podľa označenia svedka X. a poškodenej X. a obžalovanej Š.. Pri výzve súdu, aby poškodená S. X. G. H. X. zaujali pozície pri vchodových dverách vedúcich na terasu a popísali priebeh konfliktu a zároveň ukázali pohyby, ktoré vykonali a kde sa nachádzala obžalovaná, obaja svedkovia odmietli spoluprácu, preto sa rekonštrukcia vykonala za pomoci figurantov. Rekonštrukcia bola zaznamenaná do fotodokumentácie a bol z nej vyhotovený videozáznam.

Za účelom posúdenia mechanizmu pádu poškodenej S. X. bol súdom do konania pribratý na vypracovanie znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo všetkých v spise zadokumentovaných dôkazov, vrátane informácií získaných súdom pri rekonštrukcii, fotodokumentácie a videozáznamu. Znaleckým ústavom boli analyzované dva varianty priebehu predmetného deja, pričom analýza pohybu a pádu tela S.. X. počas predmetného deja bola vykonaná na základe overenia technicky podstatných údajov zo svedeckých výpovedí, pri zohľadnení objektívnych nálezov na telách S.. X. G. F.. Š. a to prostredníctvom simulačného výpočtu ako aj experimentu s fyzickou náhradou ľudského tela. Pri variante A) ústav vychádzal v zmysle technicky podstatných údajov z výpovedí F.. Š.: poškodená S.. X. ťahala dvere na terasu za ich kľučku smerom von (t.j. chcela ich otvoriť), pričom k pohybu jej tela smerom z terasy na dvor a následnému pádu malo dôjsť z dôvodu prudkého trhnutia dverí smerom dnu F.. Š. (a tým pádom malo dôjsť k vytrhnutiu kľučky dverí z rúk S.. X.) Z technického hľadiska je možné predmetný dej v rámci variantu A rozdeliť na tri fázy: v prvej fáze ide o stratu rovnovážnej kvázistatickej polohy tela S.. X. v dôsledku vyšmyknutia sa vonkajšej kľučky dverí z jej rúk, v druhej fáze ide o snahu kompenzovať stratu rovnovážnej kvázistatickej polohy akcelerácou (tzv. „krokovaním“) smerom dozadu a v tretej fáze ide o samotný pád tela S.. X. z povrchu terasy na povrch dvora. Po analýze pohybu tela poškodenej podľa variantu A za použitia všetkých dostupných údajov znalecký ústav skonštatoval nasledovné: -Je technicky prijateľné, že pohyb tela S.. X. po terase rodinného domu č. 134 a následný pád z tejto terasy na povrch dvora bol vyvolaný stratou stability jej tela (t.j. rovnovážnej kvázistatickej polohy) v dôsledku vyšmyknutia sa vonkajšej kľučky dverí z rúk S.. X. tak ako uvádza F.. Š. -Nie je technicky prijateľné, že odhodenie tela S.. X. spôsobené z terasy na povrch dvora bolo spôsobené len daným mechanizmom vyšmyknutia a následným pádom - S.. X. musela v rámci tohto variantu prejsť dráhu cca 2 m po povrchu terasy svojím vlastným pohybom (za účelom kompenzácie straty rovnovážnej kvázistatickej polohy akceleráciou - tzv. krokovaním - smerom dozadu) a až potom padnúť z povrchu terasy na povrch dvora -Pohyb tela S.. X. smerom dozadu po strate rovnovážnej kvázistatickej polohy a následný pád jej tela z terasy bol teda vyvolaný v rámci tohto variantu samotným vlastným pohybom S.. X. a to za cieľom znovuzískania rovnovážnej kvázistiatickej polohy. Tento pohyb mohol spôsobiť akceleráciu jej tela z rýchlosti cca 2 km/h až na rýchlosť do cca 7 km/h, ktorou sa následne vo vodorovnom smere pohybovala v okamihu opustenia povrchu terasy, -V rámci tohto variantu nie je konečná poloha tela S.. X. 3,4 m od hrany terasy spolu v kombinácii s tým, že táto mala podľa F.. Š. skončiť vodorovne s hranou terasy technicky prijateľná bez prípadného popádového presunu jej tela (napr. prevalením). Konečná poloha 1,5 m od hrany terasy vodorovne (tak ako uvádza Š.. Š.) vo svojej výpovedi je technicky prijateľná.

Pri variante B) ústav vychádzal v zmysle technicky podstatných údajov z výpovedí S.. X. G. H.. X.: poškodená S.. X. stála vzpriamene tvárou v tvár H. Š. v otvorených dverách na terasu rodinného domu (S.. X.Ř. chrbtom k dvoru) najviac na vzdialenosť dĺžky natiahnutých rúk F.. Š. (F..Š. mala držať S.. X. pred sotením za ruky, resp. plecia). S.. X. bola sotená F.. Š. pôsobením oboch rúk F.. Š. na hornú oblasť hrudníka S.. X.. Následne mala buď ísť „nekoordinovane z nohy na nohu“ resp. „stratiť rovnováhu“ a potom padnúť z terasy na povrch dvora, alebo „preletieť“ cez terasu a padnúť na povrch dvora. Technicky bol analyzovaný „útok“ na S.. X. strčením do hornej časti jej hrudníka oboma rukami F.. Š.. Po analýze pohybu tela poškodenej podľa variantu B za použitia všetkých dostupných údajov znalecký ústav skonštatoval nasledovné: -Je technicky prijateľné, že pohyb tela S..X. po terase RD č. XXX a následný pád z tejto terasy na povrch dvora bol spôsobený stratou stability jej tela v dôsledku strčenia F.. Š. obomi rukami do hornej časti hrudníka S.. X.

-Nie je technicky prijateľné, že odhodenie tela S..X. spôsobené z terasy na povrch dvora bolo spôsobené len silovým pôsobením F.. Š. - translačná rýchlosť pohybu tela S.. X. smerom dozadu plyvom silového pôsobenia od F.. Š. bola relatívne malá (do cca 2 km/h) a mohla spôsobiť len stratu rovnovážnej kvázistatickej polohy tela S.. X. -Pohyb tela S.. X. smerom dozadu po strate rovnovážnej kvázistatickej polohy a následný pád jej tela z terasy bol vyvolaný v rámci tohto variantu samotným vlastným pohybom S.. X. a to za cieľom znovuzískania rovnovážnej kvázistatickej polohy. Tento pohyb spôsobil akceleráciu jej tela z rýchlosti cca 2 km/h až na rýchlosť do cca 8 km/h, ktorou sa následne vo vodorovnom smere pohyboval v okamihu opustenia povrchu terasy. -V rámci tohto variantu je technicky prijateľná poloha tela S.. X.Á. v pozdĺžnom smere od hrany terasy uvedená svedkom H..X. (1 m a 1,7 m) avšak nie je technicky prijateľná poloha tela S.. X. v pozdĺžnom smere od hrany terasy uvedená S.. X.X. (5,75 m).

K pádu poškodenej S. X. z terasy mohlo dôjsť len za predpokladu vedomého pohybu S. X.. Je technicky prijateľné a pravdepodobné, že tento pohyb bol vykonaný tzv. krokovaním smerom dozadu za cieľom vykompenzovať stratu rovnovážnej kvázistatickej polohy. K strate rovnovážnej kvázistatickej polohy mohlo dôjsť vplyvom vyšmyknutia sa vonkajšej kľučky dverí na terasu RD č. 134 z rúk S. X. (variant A) ako aj vplyvom strčenia do hornej časti trupu S. X. zo strany F. Š. (variant B). V spisovom materiáli uvedené zranenia S.. X. mohli byť spôsobené jej pádom z povrchu terasy na povrch dvora bez strčenia F.. Š. (variant A). Je oveľa viac pravdepodobné, že ku fraktúre ľavej kľúčnej kosti S.. X. došlo z dôvodu pádu cez ľavú stranu jej tela z povrchu terasy na povrch dvora ako z dôvodu priameho kontaktu rukami F.. Š.. K pomliaždeniu ľavého hrudníka S.. X. mohlo dôjsť v prípade pádu S.. X. z povrchu terasy na ľavú stranu jej tela. K pomliaždeniu ľavého hrudníka S.. X. by mohlo dôjsť aj vplyvom úderu rukou F.. Š., avšak v takom prípade by miesto pôsobenia rúk F.. Š. muselo byť v oblasti ľavého hrudníka a nie v oblasti kľúčnej kosti a tým pádom by nemohlo dôjsť k faktúre kľúčnej kosti priamym úderom a teda by ľavá kľúčna kosť musela byť zlomená dopadom na ľavé plece. K pomliaždeniu hrudnej kosti S.. X. mohlo dôjsť v prípade pádu z povrchu terasy na ľavú stranu jej tela. K pomliaždeniu hrudnej kosti by mohol dôjsť aj vplyvom úderu rukou F.. Š., avšak v takom prípade by miesto pôsobenia rúk muselo byť v oblasti hrudnej kosti a nie v oblasti kľúčnej kosti. Odreniny na dolných končatinách S.. X. vznikli pravdepodobne pri páde na povrch dvora. Silové pôsobenie druhej osoby na telo S. X. je technicky prijateľné. Toto silové pôsobenie (strčením

- variant B) mohlo vyvolať stratu rovnovážnej kvázistatickej polohy tela S. X. a tak prispieť k pádu S. X. z terasy na povrch dvora. Nie je technicky prijateľné aby toto silové pôsobenie (strčenie do hornej časti hrudníka zo strany F. Š.) spôsobilo úplné odhodenie tela S. X. z povrchu terasy na povrch dvora bez prispenia vedomého pohybu S. X.. V prípade tohto variantu bola kontaktná sila, ktorú mohla F.. Š. vyvinúť strčením obomi rukami do hornej časti hrudníka S.. X. najviac cca 900 N. Nie je technicky prijateľné, aby táto hodnota silového namáhania spôsobila čisté odhodenie tela S.. X. z terasa na povrch dvora bez tzv. krokovania zo strany S.. X.. Oba varianty posudzovaného deja sú vo svojom princípe technicky prijateľné. Nie je možné sa bližšie vyjadriť k celkovej pravdepodobnosti jedného alebo druhého variantu, ale len k technickej prijateľnosti, resp. technickej neprijateľnosti určitých prvkov výpovedí jednotlivých svedkov . V základnom princípe sú oba varianty predmetného deja podobné: došlo k strate kvázistatickej rovnovážnej polohy tela S.. X. (pri variante A z dôvodu vyšmyknutia sa kľučky dverí z jej rúk keď sa snažila otvoriť dvere a pri variante B z dôvodu strčenia F.. Š.) ktorú sa S.. X. snažila vykompenzovať tzv. „krokovaním“ smerom dozadu. Týmto pohybom sa S.. X. dostala na oblasť hrany terasy a následne padla na povrch dvora.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poškodená S. X. pádom z terasy utrpela trieštivú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s ľahkým posunutím, uderenie ľavej strany hrudníka, uderenie hrudnej kosti a pravého predkolenia, odreniny na prednej časti ľavého predkolenia.

Súd mal k dispozícii dve verzie výpovedí, z ktorých vyplývajú dve varianty priebehu predmetného deja, verziu priebehu deja popísanú obžalovanou F. Š. a verziu priebehu deja popísanú poškodenou S. X. G. H. X..

Ďalší vypočutí svedkovia Š. Š. G. P. Č. sa priamo k nehodovému deju nevedeli vyjadriť, pretože neboli priamymi svedkami konfliktu.

Znalecký posudok ako každý iný dôkaz podlieha hodnoteniu (samostatne i v kontexte s inými dôkazmi ) a je potrebné ho posudzovať ako celok, nie len z pohľadu jeho záverov.

Zo znaleckých posudkov znalcov psychológov mal súd preukázané, že špecifická výpoveď poškodenej je hodnotená ako postačujúca a u obžalovanej bolo zistené dostatočné zastúpenie faktorov potvrdzujúcich špecifickú vierohodnosť jej výpovede. Teda špecifická výpoveď obžalovanej aj poškodenej je z psychologického hľadiska hodnotená ako vierohodné.

Napriek tomu za významnú skutočnosť spochybňujúcu hodnovernosť výpovede poškodenej, ako svedkyne usvedčujúcej obžalovanú v tejto trestnej veci, hodnotil súd jej motív, pre ktorý v kritický deň prišla do domu obžalovanej, ktorou bola pozostalosť po nebohej svojej matke a jej podozrenie, že obžalovaná ju okradla o pol milióna, a pretrvávajúci pocit hnevu poškodenej - matky voči obžalovanej

- dcére aj počas trvania hlavného pojednávania. Okrem toho podľa názoru súdu poškodená v prítomnosti sudkyne, policajného technika, prokurátorky a ďalších osôb, bez dôvodne prejavovala obavu z opätovného útoku obžalovanej na jej osobu, aj pri prebiehajúcej rekonštrukcii.

Tieto skutočnosti podľa názoru súdu, pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie, výrazne znižujú vierohodnosť výpovede poškodenej a jej syna svedka H. X., ktorý s matkou žije v spoločnej domácnosti, a ktorý so svojou sestrou - obžalovanou má taktiež negatívny vzťah. To, že v dome došlo medzi obžalovanou a poškodenou k vzájomnému verbálnemu konfliktu a následnému fyzickému útoku poškodenej na obžalovanú mal súd preukázané z právoplatného rozhodnutia o prejednaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví, za čo bola S. X. uložená sankcia : pokarhanie. Útok poškodenej na osobu obžalovanej v jej dome logicky odôvodňoval ďalšiu obavu pred útokom poškodenej a svedka X., a jej konanie spočívajúce v snahe zatvoriť dvere vedúce na terasu, aby zabránila v ich vniknutiu do domu.

V neposlednom rade konflikt medzi rodinnými príslušníkmi o dedičstvo po zomrelom príbuznom v danej veci a podozrievanie poškodenej, že obžalovaná zatajila, resp. minula finančnú pozostalosť po starej matke bol dôvodom na to, aby poškodená trestným oznámením na svoju dcéru a prejednaním veci na súde dosiahla potrestanie obžalovanej.

Svedok H. X. vo svojich výpovediach o priebehu predmetného deja uvádzal z časti rovnaké skutočnosti ako poškodená a z časti rozporné skutočnosti. Tieto rozporné skutočnosti spochybňujú pravdivosť aj jeho výpovede o spôsobe pádu poškodenej z terasy, a v celku jeho výpoveď súd hodnotil ako účelovú, urobenú v snahe pomôcť matke a ublížiť svojej sestre.

Pri existencii dvoch znaleckých posudkov z odboru psychológia s podstatne rovnakým záverom o vierohodnosti výpovede obžalovanej aj poškodenej, súd tieto závery hodnotil v kontexte s inými dôkazmi, predovšetkým s vyššie popísanými závermi znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a tiež rozpornými výpoveďami poškodenej X. a svedka X.

Vykonaným znaleckým dokazovaním nebola z technického hľadiska potvrdená ani vylúčená niektorá verzia ako jedine možná.

Zo zásady prezumpcie neviny v zmysle § 2 odsek 4 Trestného poriadku vyplýva, že:

- obvinenému musí byť vina dokázaná

- v prípade pochybností o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie súd musí rozhodnúť v prospech obvineného

Použitie uvedeného princípu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech), prichádza do úvahy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o obžalobe a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v danom prípade predložil na posúdenie dve analýzy priebehu deja, a z technického hľadiska nevylúčil ani jednu z dvoch alternatív.

Ak po vykonaní úplného dokazovania vzniknú pochybnosti o skutkových okolnostiach z dôvodu, že existujú dve rovnocenné alternatívy skutkového deja a niet ďalšieho dôkazu (dôkazov), ktorým by sa dala jedna alternatíva potvrdiť a súčasne vyvrátiť druhá alternatíva, súd musí vychádzať z citovanej zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného s následným právnym záverom, že skutok, ktorý bol uvedený v obžalobe sa nestal. Z toho vyplýva záver, že aj keď bola obžalovaná dôvodne podozrivá, že sa dopustila zažalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu existencia priamych dôkazov, resp. ucelená a ničím neprerušená reťaz nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť jednoznačný záver, že sa skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania stal, preto súd obžalovanú podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Keďže poškodení S. X., Sociálna poisťovňa Bratislava, a Mestská nemocnica Zlaté Moravce si v prípravnom konaí uplatnili nárok na náhradu škody, súd z dôvodov uvedených v § 288 odsek 3 Trestného poriadku s ich nárokom odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.