Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-21-2019.pdf
PDF · 77.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. apríla 2019, v trestnej veci obžalovaného: G. S., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaná G. S., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom U. XXXX/X, N., j e v i n n á , ž e
dňa 21. augusta 2018 asi o 00.03 h v Pov. Bystrici riadila motorové vozidlo značky J. S., evidenčného čísla N.-XXX S., po ceste číslo 11/517, smerom od mestskej časti Orlové do centra mesta, kde po prejdení Orlovského mosta s vozidlom odbočila smerom k diaľnici Dl, kde bola následne oproti Stanici technickej kontroly Pov. Bystrica zastavená a kontrolovaná hliadkou Obvodného oddelenia PZ Pov, Bystrica, na ktorej výzvu sa podrobila vyšetreniu na zistenie alkoholu dychovou skúškou, ktorá bola vykonaná o 00.12 h s negatívnym výsledkom, avšak keďže z jej predchádzajúceho spôsobu jazdy, pri ktorom vybočovala z jazdného pruhu, javila známky ovplyvnenia návykovou látkou, bola následne vyzvaná podrobiť sa aj lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnená inou návykovou látkou, pričom lekárskym a toxikologickým vyšetrením následne jej odobratej krvnej vzorky bolo zistené; že v čase odberu krvi dňa 21.08.2018 o 01.00 h mala hladinu metamfetamínu v krvi zvýšenú na 304 ng/ml (0,304 μg/ml), hladinu amfetamínu mala v krvi zvýšenú na 18 ng/ml (0,018 μg/ml) a hladinu MDMA (3,4-metyléndioxy- N-metylamfetamín) mala v krvi zvýšenú na 17 ng/ml (0,017 μg/ml), pričom v zmysle Zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v znení neskorších predpisov a jeho príloh, sú metamfetamín a amfetamín zaradené do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, t ý m s p á c h a l a
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,
a z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na peňažný trest vo výške 2 500,- /dvetisícpäťsto/ €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ukladá pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti viesť všetky motorové vozidlá na dobu 30 /tridsať/ mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici podal na obžalovanú obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý je jej kladený za vinu.
Na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f), g), h) Tr. por. odpovedala „ÁNO".
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu u prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pri rozhodnutí o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Nakoľko obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 5 a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovanej, súd prijal vyhlásenie obžalovanej a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa správami na obžalovanú, ako aj obsahom registra trestov, priestupkovým indexom a zistil nasledovné:
Obžalovaná bola už raz odsúdená, má päťdesiatdeväť priestupkov v registri priestupkov, nie je trestne stíhaná.
Z vykonaného dokazovania a preverení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal za preukázané bez akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovanej.
Podľa § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 37 písm. m) Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovanej zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, n/ Trestného zákona, teda, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., bola už za trestný čin odsúdená.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Súd pri ukladaní trestu zhodnotil všetky okolnosti týkajúce sa osoby obžalovanej, jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý spáchala a dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody a uložil jej preto peňažný trest vo výške 2.500,-Eur, s náhradným trestom odňatia slobody podľa § 57 ods. 3. Tr. zák. vo výške 5 mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu a zároveň jej podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov.
Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.). V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).