Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX N. H. R., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9Er/369/2015-30 zo dňa 18.04.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že žiadosť bola súdu doručená dňa 24.04.2015, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-4915 zo dňa 27.10.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý aplikoval ust. § 243h, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že súd je vždy povinný ex offo preskúmať, či rozhodnutie v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku a či bolo vydané oprávneným orgánom. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré musí byť vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Toto oprávnenie potvrdil Najvyšší súd SR (uznesenie sp. zn. 4Cdo/11/2011, 3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011 a 6Cdo/135/2012). Zistil, že povinný uzavrel s právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou VÚB Banka, a.s. dňa 15.07.2009 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Predchádzajúci oprávnený mal postavenie dodávateľa a povinný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preskúmaním zmluvy a všeobecných obchodných podmienok zistil, že v bode 11.5 sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Veriteľ mohol na jej základe predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám jednostranne určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný, čim spotrebiteľ ešte pred vznikom sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nakoľko bola inkorporovaná do VOP. Ide o formulárovú, štandardnú zmluvu. V zmysle tejto doložky je právo výberu súdu obmedzené len do doby kým veriteľ nepodá

návrh na prejednanie sporu pred rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a preto je v zmysle ust. § 53 ods. ods 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Poukázal na judikatúru súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243/2008, C-240/2008) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. marca 2012), z ktorých vyplýva povinnosť exekučného súdu z úradnej moci prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky v rozhodcovských zmluvách. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to skúmaním iných listín, napr. zmluvy o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určeným medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Doručený rozsudok, ktorý nemožno preskúmať v zmysle ust. § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je tu teda prekážka res iudicata. Oprávnený ďalej poukázal na to, že jeho právny predchodca postupoval v zmysle § 93b Zákona o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Podľa názoru oprávneného, ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver je dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a zároveň neuviedol v čom spočíva nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán. Rovnako namietal aj aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch. Pokiaľ by súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, záver o tom nie je možné oprieť o Smernicu 93/13/EHS, nakoľko tento akt je aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam je pre výklad národného zákona výlučne indikatívny, v žiadnom prípade interpretačný. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom, lebo súd vykonával dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní, pričom oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k takto vykonaným dôkazom, čím podľa názoru oprávneného zasiahol do jeho práva podľa článku 48 ods. 2 ústavy. Oprávnený bol toho názoru, že zároveň bol porušený aj princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní a princíp rovnosti účastníkov konania, keď exekučný súd zvýhodňoval povinného len z dôvodu jeho postavenia ako spotrebiteľa. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k doručenému odvolaniu nevyjadril. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v tomto štádiu konania nie je účastníkom konania a požiadal, aby mu podobné výzvy už v budúcnosti neboli zasielané.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len v zmysle ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred. 1 aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami oprávneným odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil, skutkový stav vecí nevyhnutný pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu oprávneného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia vrátane nesprávne zisteného skutkového stavu nevyhnutného pre posúdenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 15.07.2009, na základe ktorej bol povinnému otvorený účet s možnosťou používania platobnej karty s denným limitom 600,- eur (č.l. 12 spisu). Povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ a právny predchodca oprávneného ako dodávateľ. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak skúmal dojednané zmluvné podmienky najmä článok 11 bodu 11.5 všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazujú záverečné ustanovenia zmluvy, a z ktorého vyplýva, že ak povinný do 30 dní preukázateľne neodmietne ponuku oprávneného riešiť spory zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou pred Stálym rozhodcovským súdom považuje sa rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky za uzatvorenú a spory bude riešiť Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Zároveň bolo určené miesto rozhodcovského konania v Bratislave s tým, že v exekučnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2014-4915 zo dňa 27.10.2014, ktorým rozhodcovský súd priznal oprávnenému zaplatenie od povinného sumy 1306,09 eura, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1306,09 eura od 15.04.2014 do zaplatenia istiny, ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 78,- eur a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 166,40,- eura (č.l. 4 spisu). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 22.12.2014. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie správne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, postupom súdu prvej inštancie nedošlo k prekročeniu právomoci pri preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, lebo exekučný súd je povinný okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a teda skúma nielen to, či rozhodcovská zmluva (resp. rozhodcovská doložka) bola medzi oprávneným a povinným uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. V spotrebiteľským veciach v konkrétnych súvislostiach v danej veci ustupuje princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy/ doložky a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012).

Pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv v jeho pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie vo veci skúmania nekalej povahy zmluvnej podmienky C-40/08, ktorý právny záver aplikoval, lebo ex offo skúmal nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach. Je nesporné, že k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy/doložky medzi účastníkmi nedošlo. Rozhodcovská doložka vyplýva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právne posúdenie rozhodcovskej doložky bolo správne, a preto uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná.

6. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky týkajúce sa nesprávneho procesného postupu, ktorým súd prvej inštancie preskúmaval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Rozhodcovské konanie nepredstavuje prekážku právoplatnej rozhodnutej veci z dôvodu, že na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozsudok nie je vykonateľný, nemôže byť ani exekučným titulom danej veci. Postupom súdu prvej inštancie preto nedošlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivé konanie.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj uplatnenú námietku týkajúcu sa postupu právneho predchodcu oprávneného v zmysle ust. § 93b Zákona o bankách. Z obsahu spisu, najmä formulárovej štandardnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi nepochybne vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo je nepochybné, že povinný nemohol ovplyvniť ich obsah, t.j. zmenu. Boli povinnému predložené pred podpisom zmluvy o bežnom účte, a preto povinný ako spotrebiteľ mohol zmluvu len podpísať. Z obsahu rozhodcovskej doložky nevyplýva, že by povinný bol zo strany právneho predchodcu oprávneného náležite poučený o význame rozhodcovského konania. Ak by mala byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť dojednaná individuálne a musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. V danom prípade bola dojednaná rozhodcovská doložka, z obsahu ktorej vyplýva, že všetky spory budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom ak tento návrh spotrebiteľ preukázateľne neodmietne. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne skutočnosť, že táto vyplýva len zo všeobecných obchodných podmienok, nie zo zmluvy o bežnom účte, v ktorej je stanovený len odkaz. Záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol správny.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Takýmto spôsobom nedošlo k uzavretiu platnej dohody o rozhodcovskej doložke, lebo písomná forma rozhodcovskej doložky k zmluve nie je splnená (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011).

8. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov.

9. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli pre oprávneného privodiť zmenu právneho posúdenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.