Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6S-94-2016.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/94/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: T. S. - Y., Z.: XX XXX XXX, J. XXX/XX, XXX XX U., zastúpený: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29244/2015/C222-SCDPK/82005 zo dňa 21.12.2015, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov
1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06.11.2015 doručil žalobca Okresnému úradu Bratislava, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj ako „prvostupňový orgán”) žiadosť o udelenie koncesie na taxislužbu podľa § 27 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon č. 56/2012 Z.z.”). Súčasťou žiadosti žalobcu boli údaje o vozidle, ktorým žalobca chcel vykonávať prevádzkovanie taxislužby, a to vozidlo zn. Dacia Logan s EČV: M., ktoré mal žalobca využívať ako nájomca a tiež údaje týkajúce sa stanovišťa taxislužby (S. XX, W.). Ďalšími prílohami žiadosti žalobcu boli:
- výpis zo živnostenského registra žalobcu,
- rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-BA-OCDPK1-2014/01196/KVA zo dňa 18.02.2014 o udelení koncesie na prevádzkovanie taxislužby s počtom vozidiel 2, pre dopravcu Y., s.r.o., J. XXX/XX, U., s vozidlami EČV: M. a M., vedúci dopravy: Š. S. (žalobca), doba platnosti koncesie 10 rokov,
- evidenčná karta vodiča - žalobcu,
- výpis z registra trestov žalobcu,
- osvedčenie o odbornej spôsobilosti žalobcu zo dňa 14.11.2013,
- návrh poistnej zmluvy pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb zo dňa 05.11.2015 spolu s dokladom o úhrade lehotného poistného,
- osvedčenie o evidencii vozidla - časť II (technický preukaz) vozidla zn. Dacia Logan, EČV: M.,
- osvedčenie o emisnej a technickej kontrole vozidla EČV: M. spolu s preukazom žalobcu ako vodiča taxislužby,
- zmluva o prenájme vozidla Dacia Logan EČV: M. uzatvorená medzi spoločnosťou G. F., s.r.o. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom,
- výpis z obchodného registra spoločnosti G. F., s.r.o.,
- nájomná zmluva o nájme nehnuteľnosti v k. ú. W. za účelom zriadenia stanovišťa a parkovacieho miesta vozidla taxislužby uzatvorená medzi Š. S. st., S. XXX/XX, W., ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom.
2. Po posúdení žiadosti žalobcu a jej príloh vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. OU-BA- OCDPK1-2015/095869/KVA zo dňa 18.11.2015, ktorým žiadosť žalobcu o udelenie koncesie na prevádzkovanie taxislužby zamietol. Dôvodom zamietnutia žiadosti bola skutočnosť, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky na udelenie koncesie podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 56/2012 Z.z. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že vozidlo zn. Dacia Logan, EČV: M., ktoré mal mať žalobca v prenájme za účelom prevádzkovania taxislužby, je už zapísané v koncesii na prevádzkovanie taxislužby u iného dopravcu.
3. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa žalobca odvolal a považoval ho za účelové a zavádzajúce, brániace slobodnému podnikaniu. Trval na tom, že podmienky na vydanie koncesie splnil. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že toto zamietol a rozhodnutie vydané v prvom stupni prvostupňovým orgánom potvrdil.
II.
Žaloba
4. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
5. Dôvodil, že spôsobilosť motorového vozidla byť vozidlom taxislužby vymedzuje § 30 zákona č. 56/2012 Z.z. V súlade s ods. 1 písm. a/ tohto ustanovenia vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je uvedené v koncesii a v má v koncesii pridelené evidenčné číslo vozidla taxislužby. Toto číslo musí byť umiestnené vo vozidle taxislužby na mieste viditeľnom pre cestujúceho. Žalobca mal za to, že v zmysle citovaného ustanovenia všetky vozidlá prevádzkovateľa taxislužby musia byť uvedené v koncesii, v ktorej sa im pridelí prevádzkové evidenčné číslo, ktoré následne musí byť viditeľne umiestnené vo vozidle taxislužby. Zákon teda prevádzkovateľom taxislužby výslovne ukladá povinnosť evidencie vozidiel taxislužby a ich riadne označenie prideleným evidenčným číslom.
6. Zdôraznil, že zo žiadneho zákonného ustanovenia platného v čase podania žiadosti žalobcu nevyplýva požiadavka trvalého označenia vozidla taxislužby prideleným prevádzkovým evidenčným číslom. Keďže zákon vyslovene pripúšťa možnosť prenajatia vozidla na prevádzkovanie taxislužby, podľa názoru žalobcu nič nebráni tomu, aby jedno vozidlo bolo zaevidované ako vozidlo taxislužby vo viacerých koncesiách, ak si jednotliví dopravcovia svoju povinnosť označiť vozidlo príslušným im prideleným prevádzkovým evidenčným číslom riadne splnia, t.j. ak ten - ktorý dopravca označí vozidlo, ktoré bude mať v tom konkrétnom čase od vlastníka prenajaté, prevádzkovým evidenčným číslom (len jedným), ktoré mu bolo (len jemu) v koncesii pridelené.
7. Žalobca považoval za potrebné dodať, že písm. d/ ukladajúce dopravnému správnemu orgánu povinnosť zaevidovať v koncesii ako vozidlo taxislužby len vozidlo, ktoré nie je evidované v inej koncesii, bolo do ustanovenia § 30 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. doplnené až zákonom č. 387/2015 Z.z. zo dňa 11.11.2015 o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave, a to s účinnosťou od 01.01.2016. Keďže zmysle § 56c ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. sa konania začaté a právoplatne neskončené pred 01.01.2016 dokončia podľa doterajších predpisov, žalobca mal za to, že jeho žiadosť je potrebné posudzovať výlučne podľa zákona v znení do 31.12.2015. Nesúhlasil s názorom žalovaného v tom, že keby zákonodarca chcel, aby jedno vozidlo bolo vo viacerých koncesiách, tak by túto možnosť upravil priamo v zákone. Zastával v tejto súvislosti názor, že práve keby zákonodarca chcel, aby jedno vozidlo nebolo evidované vo viacerých koncesiách, upravil by to priamo v zákone, čo napokon aj dodatočne urobil vyššie uvedeným zákonom. Žalobca pritom poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 27.06.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. S poukazom na § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 56/2012 Z.z. uviedol, že vo vozidle taxislužby môže byť iba jedno číslo a nie dve čísla na základe dvoch rôznych koncesií. Číslo vozidla taxislužby je jedinečné a neudeľuje sa viacnásobne pre jedno vozidlo. Žalovaný mal za to, že pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu, aby jedno vozidlo bolo evidované vo viacerých koncesiách (tak ako to tvrdí žalobca), tak by takúto možnosť upravil priamo v zákone. Keďže zákon takúto možnosť nepredpokladal, s poukazom na zásadu vyjadrenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nebolo možné žiadosti žalobcu o udelenie koncesie vyhovieť. Zdôraznil, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia aplikoval autentický výklad zákona.
9. K rovnakému právnemu záveru možno podľa žalovaného dospieť aj účelovým výkladom zákona, keďže cieľom predmetných ustanovení zákona č. 56/2012 Z.z. je upraviť technickú spôsobilosť vozidla, za ktorú nesie zodpovednosť prevádzkovateľ taxislužby. Ak totiž vznikne škoda, ktorá je spôsobená nevyhovujúcim technickým stavom vozidla taxislužby, zodpovednosť nesie prevádzkovateľ taxislužby. Ak by bolo motorové vozidlo uvedené vo viacerých koncesiách, nie je zrejmé, ktorý prevádzkovateľ taxislužby nesie zodpovednosť za technický stav vozidla. Žalovaný navyše poukázal na to, že za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností ohľadom možného rôzneho výkladu ustanovení § 30 zákona č. 56/2012 Z.z. zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2016 doplnil do ustanovenia § 30 ods. 2 písm. d/, podľa ktorého dopravný správny orgán zaeviduje v koncesii podľa ods. 1 písm. a/ ako vozidlo taxislužby len vozidlo, ktoré nie je evidované v inej koncesii. V predmetnom ustanovení zákonodarca expressis verbis vylúčil možnosť existencie dvoch koncesií na prevádzkovanie taxislužby k jednému motorovému vozidlu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na dôvodovú správu k doplnenému ustanoveniu zákona, podľa ktorej ide o zabezpečenie, aby nedochádzalo k situáciám, kedy vozidlo taxislužby používajú viacerí prevádzkovatelia taxislužby a v prípade kontroly nie je preukázateľné, ktorý prevádzkovateľ taxislužby dané vozidlo v danom čase používal.
10. Záverom žalovaný dodal, že správne orgány pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu nekonali svojvoľne a neoprávnene, ale v súlade so zákonom č. 56/2012 Z.z. Prevádzkovanie taxislužby je považované za podnikanie podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný uviedol, že na základe nájomnej zmluvy mal žalobca síce prenajaté motorové vozidlo, avšak toto vozidlo by sa nemohlo používať na podnikateľské účely (činnosť vykonávaná samostatne), pretože by bol obmedzený inou koncesiou na prevádzkovanie taxislužby.
IV.
Posúdenie veci
11. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2015) prevádzkovať taxislužbu môže len držiteľ koncesie podľa tohto zákona.
16. Podľa § 27 ods. 3 písm. a/ zákona č. 56/2012 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2015) udeliť koncesiu možno žiadateľovi, ktorý má najmenej jedno vlastné alebo prenajaté vozidlo, ktoré spĺňa požiadavky na vozidlo taxislužby podľa § 30.
17. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 56/2012 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2015) vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je uvedené v koncesii a má v koncesii pridelené evidenčné číslo vozidla taxislužby; toto číslo musí byť umiestnené vo vozidle taxislužby na mieste viditeľnom pre cestujúceho.
18. Podľa § 30 ods. 2 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2016) dopravný správny orgán zaeviduje v koncesii podľa odseku 1 písm. a/ ako vozidlo taxislužby len vozidlo, ktoré nie je evidované v inej koncesii.
19. Podľa § 56c ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. konania začaté a právoplatne neskončené pred 01.01.2016 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
20. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Úlohou súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov posúdiť, či žalovaný rozhodol správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu (ako fyzickej osoby - podnikateľa) o udelenie koncesie na prevádzkovanie taxislužby vozidlom zn. Dacia Logan, EČV: M.. Základná právna otázka spočívala v tom, či správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu správne vyložili a aplikovali ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 56/2012 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti) týkajúce sa zákonnej požiadavky na vozidlo taxislužby.
23. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 56/2012 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcu, t.j. do 31.12.2015) súd odkazuje na právny názor v tejto veci vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/49/2016 zo dňa 23.11.2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „z uvedeného ustanovenia implicitne vyplýva, že ak dané vozidlo je už vozidlom taxislužby (bola naň vydaná koncesia), tak sa už opätovne nemôže stať vozidlom taxislužby na základe inej žiadosti. I zo samotného charakteru koncesie ako individuálneho povolenia možno vyvodiť, že výklad žalovaného bol správny. Je potrebné zdôrazniť, že i pravidlá vytvárania úsudku na základe implicitne obsiahnutej informácie patria medzi zásady logického myslenia, ktorými sa naplňuje teleologický výklad právnej normy a správne porozumenie textu zákona. Právna regulácia nie je samoúčelná, ale vždy je daná kontextom účelu regulácie. Ide o princíp jedno vozidlo taxislužby na jednu koncesiu. Má za cieľ i ochranu spotrebiteľa.“
24. Súd aj v zmysle uvedeného názoru najvyššieho súdu v tomto prípade ustálil, že výklad ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 56/2012 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2015) zo strany správnych orgánov vo vzťahu k predmetnej žiadosti žalobcu je správny. V prípade žalobcu ako fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý prílohami k žiadosti o udelenie koncesie na prevádzkovanie taxislužby preukazoval vzťah k vozidlu Dacia Logan, EČV: M., je nepochybné, že toto vozidlo bolo v čase podania žiadosti žalobcu zapísané v koncesii (rozhodnutí o udelení koncesie) na prevádzkovanie taxislužby u iného dopravcu (prevádzkovateľa taxislužby), a to spoločnosti Y., Y..N..K.. (viď bod 1 tohto rozsudku). Navyše v predmetnom rozhodnutí o udelení koncesie na prevádzkovanie taxislužby pre spoločnosť Y., Y..N..K.. zo dňa 18.02.2014 je ako vedúci dopravy uvedený sám žalobca ako fyzická osoba a jeho odborná spôsobilosť bola preukazovaná tým istým osvedčením zo dňa 14.11.2013, ktorým žalobca preukazoval svoju odbornú spôsobilosť pri žiadosti zo dňa 06.11.2015. To, že vozidlo, ktorým žalobca chcel prevádzkovať taxislužbu ako fyzická osoba - podnikateľ, bolo v čase podania jeho žiadosti zapísané v koncesii iného dopravcu, žalobca ani nerozporoval. Výklad ponúknutý žalobcom, ktorým poukazoval na to, že v čase podania jeho žiadosti zákon č. 56/2012 Z.z. vyslovene nevylučoval, aby jedno vozidlo bolo zapísané vo viacerých koncesiách na prevádzkovanie taxislužby, považuje súd aj v kontexte právneho
názoru najvyššieho súdu za nesprávny, v rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy regulácie prevádzkovania taxislužby.
25. Súd navyše poukazuje na vývoj právnej úpravy v tomto smere, keď zákonom č. 387/2015 Z.z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave bolo s účinnosťou od 01.01.2016 do zákona č. 56/2012 Z.z. doplnené ustanovenie § 30 ods. 2 písm. d/, ktoré explicitne ustanovuje, že dopravný správny orgán zaeviduje v koncesii podľa odseku 1 písm. a/ ako vozidlo taxislužby len vozidlo, ktoré nie je evidované v inej koncesii. Aj keď zmena právnej úpravy nemá vplyv na právne posúdenie prejednávanej veci súdom, nie je možné opomenúť aj tento legislatívny vývoj, ktorým sa odstránili pochybnosti súvisiace s rôznym výkladom zákona.
26. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. Zo strany správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).