Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Em-2-2018.pdf
PDF · 127 KB
Case nature
Subarea
21Em/2/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci výkonu rozhodnutia oprávnenej P. Q., A.. X.XX.XXXX, W. U. XXX, H. F. M., zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml., so sídlom Štúrova 20, Košice, proti povinnému H. Q., A.. XX.X.XXXX, W. O.Á. XXX/XX, O., zastúpenému JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, v konaní o výkone rozhodnutia návratu maloletého S. Q., A.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Humenné, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na odklad výkonu rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 21P/134/2016 zo dňa 4.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp.zn. 8CoP/291/2017 zo dňa 20.11.2017 z a m i e t a . II. Vyhlasuje výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/134/2016 zo dňa 4.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp.zn. 8CoP/291/2017 zo dňa 20.11.2017 za neprípustný a konanie o výkon rozhodnutia z a s t a v u j e. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 9.2.2018 oprávnená podala návrh na výkon súdneho rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/134/2016 zo dňa 4.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/291/2017 zo dňa 20.11.2017, na základe ktorého bola otcovi maloletých detí H. Q. uložená povinnosť vrátiť maloletého S. Q., A.. XX.XX.XXXX a Y. Q., A.. XX.X.XXXX do krajiny ich obvyklého pobytu do Írska, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že otec maloletých detí do Írska v tejto lehote deti nevráti, je matka maloletých detí P. Q. oprávnená maloleté deti prevziať na území SR za účelom ich vrátenia do miesta ich obvyklého pobytu v Írsku. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie. Odvolací súd predmetné uznesenie potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 8CoP/291/2017 zo dňa 20.11.2017. 2. Oprávnená podala návrh na súdny výkon rozhodnutia z dôvodu nerešpektovania tohto súdneho rozhodnutia otcom - povinným, ktorý v lehote určenej súdom maloleté deti nenavrátil do Írska. 3. Z podania otca doručeného súdu dňa 17.4.2018 súd zistil, že otec dňa 22.1.2018 spolu s maloletými deťmi vycestoval do Írskej republiky, kam prišli dňa 24.1.2018 v ranných hodinách. Otec s deťmi prišiel na adresu, kde sa nachádza byt, ktorý mala rodina v minulosti v prenájme. Byt v tom čase už nebol k dispozícii a iné ubytovanie sa otcovi zohnať nepodarilo. Nakoľko sa matka na území Írskej republiky v danom čase nenachádzala, otec sa vrátil s deťmi späť na Slovensko. Uvedené skutočnosti o návrate detí do Írskej republiky otec preukázal výpismi o platbách, lodnej preprave, tankovaní a fotkami. Preto sa otec domnieval, že svoju povinnosť splnil a deti do Írska vrátil. Matka mu však neposkytla súčinnosť a deti neprevzala. 4. Z podania matky doručeného súdu dňa 27.6.2018 vyplynulo, že matka s tvrdením otca nesúhlasí a že ku splneniu povinnosti nedošlo. V súčasnosti sa nenachádza na území SR, ani tu nepracuje. Vo
vyjadrení uviedla, že otec s maloletými deťmi do Írskej republiky išiel len na výlet a nešlo teda o ich návrat, predtým ju nekontaktoval. 5. Na základe uvedeného, Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 21Em/2/2018 zo dňa 29.6.2018 návrh matky na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol. V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka maloletých odvolanie. Otec maloletých detí uviedol, že oprávnená dňa 02.06.2018 zobrala maloletého Y. a odišla s ním do Írska, a tým od seba odlúčila súrodencov. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo vzťahu k maloletému Y. zastaviť a vo vzťahu k mal. S. je uznesenie potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.5.2019. 6. Nakoľko aj napriek opakovaným výzvam na dobrovoľné plnenie vyššie špecifikovaného rozhodnutia vo vzťahu k maloletému S. otec toto nerešpektoval a dobrovoľne ho neplnil, konajúci súd uznesením č.k. 21Em/2/2018-385 zo dňa 28.2.2020 nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/134/2016 zo dňa 4.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/291/2017 zo dňa 20.11.2017. Voči predmetnému uzneseniu Okresného súdu Košice I podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č.k. 8CoP/210/2020-514 zo dňa 11.11.2020 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. 7. Povinný na základe uvedeného podaním zo dňa 17.12.2020 navrhol, aby súd výkon rozhodnutia odložil na 6 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Vo svojom návrhu sa odvolával na participačné práva dieťaťa garantované Dohovorom o právach dieťaťa, ktoré dieťaťu zabezpečujú právo vyjadriť sa ku všetkým veciam, ktoré sa ho týkajú, a aby súd pri konečnom rozhodnutí na jeho názor prihliadol. Povinný tiež uviedol, že maloletý S., ktorého sa bytostne dotýka rozhodnutie súdu v predmetnej právnej veci nebol do dnešného dňa, t.j. viac ako 5 rokov, súdom nijakej inštancie vypočutý k veci ako účastník konania. Maloletý S. sa otcovi a tretím osobám konštantne vyjadruje, že chce zostať bývať a žiť na Slovensku, tu má okruh svojich najbližších ľudí - rodinu, priateľov, má tu sociálne väzby, chodí tu do školy, kde sa mu páči, dosahuje výborné študijné výsledky, má tu svojich lekárov, je na Slovensku zdravotne poistený, jeho rodným jazykom je slovenčina. Maloletý S. nechce zmeniť miesto svojho pôsobenia, nechce odísť zo SR a bývať s matkou v Írsku. V tejto súvislosti je podľa povinného potrebné zdôrazniť, že matka sa domáha takéhoto postupu výlučne z dôvodu, že veľmi dobre pozná názor maloletého S. na vec, ktorý s ňou sám opakovane komunikoval. Matka však absolútne nerešpektuje názor maloletého, nezohľadňuje jeho priania, tlačí ho k nekompromisnému podrobeniu sa súdnemu rozhodnutiu, čím u maloletého prirodzene a logicky vzbudzuje ešte väčší odpor a odmietanie tejto alternatívy, ako aj osoby matky ako takej. 8. Oprávnená vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na odklad výkonu rozhodnutia zo dňa 29.1.2021 uviedla, že povinnému ide o naťahovanie času, nezáleží mu na tom, aby bratia boli konečne spolu, aby mohli vyrastať v jednej domácnosti. Mal. Y. sa odo dňa 02.06.2018 nachádza vo svojej domovskej krajine, v Írskej republike a k dnešnému dňu OS Košice I nijakou formou nezabezpečil výkon súdneho rozhodnutia aj napriek tomu, že má vedomosť, že dvaja bratia žijú oddelene a aj napriek tomu, že má vedomosť, že o mal. Y. rozhodoval dňa 29.07.2019 Najvyšší súd Írskej republiky na základe žiadosti povinného, ktoré rozhodnutie je súčasťou spisu. Uplynuli takmer 3 roky od podania návrhu na OS Košice I, takmer 4 a pol roka od podania návrhu na návratové konanie. Názor kolízneho opatrovníka je podľa oprávnenej poznačený neúmernou dĺžkou návratového konania. K narušeniu zdravého psychického vývinu mal. S. a k jeho traumatizovaniu nemusí dôjsť ak bude na výkon rozhodnutia povinným riadne pripravený alebo ak ho povinný dobrovoľne sám navráti do Írskej republiky. Určite aj mal. Y. by sa veľmi potešil ak by mal možnosť vidieť a objať svojho otca, ku ktorému má vďaka matke vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Z uvedených dôvodov oprávnená nesúhlasí, aby bol výkon súdneho rozhodnutia odložený na 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Súd na základe spisovej dokumentácie, okrem skutočností už uvedených v návrhu zistil nasledovné:
9. Zo zápisnice o výsluchu maloletého S. Q. konaného dňa 20.7.2021 na Okresnom súde Košice I vyplýva, že maloletý S. sa chce so svojou mamou iba stretávať, tak 2 až 3x do týždňa. Prespávať u matky by nechcel, pretože sa bojí, že by ho vzala do Írska, že ho tam unesie. So svojím bratom Y. by chcel bývať. Život v Írsku si veľmi nepamätá. Mal v škole nejakých dvoch kamarátov, ale na Slovensku už má oveľa viac kamarátov. Ukončil 5. ročník základnej školy, a nastupuje do 6. ročníka. Mal veľmi dobré vysvedčenie, a zúčastnil sa aj Pytagoriády, dosiahol 6. miesto. Dostal aj pochvalu od triedneho učiteľa za výborný prospech, a onedlho ide do Prahy, pretože ide reprezentovať Slovensko v skladaní rubíkových kociek. S bratom Y. si toho času často telefonujú. Sú spolu na Skype skoro každý deň. Mama im to umožňuje, ale nie vždy. Niekedy s tým má problém. Keď ju S. prosil, aby im umožnila sa hrať počítačové hry, povedala, že Y. nemôže dať tablet, ani mobil, pretože na jednom má facebook, a na
druhom pozerá Netflix. Keď Y. je v škole, mama je doma, nerobí nikde, ona berie iba sociálne dávky. Sem tam chodí niečo, niekde upratať, aby si trošku privyrobila. Toho času S. s otcom nevedia ani adresu, kde mama býva. Keď s mamou telefonuje, alebo s Y., tak mama mu odmieta povedať, kde toho času býva. S mamou nebol už 3 až 4 roky. Keď odišla s malým Y. do Írska, boli všetci na Slovensku, a asi týždeň predtým ako odišla s Y., boli u mami v Jabloni, kde mama bývala u babky. Mama vtedy S. veľmi zbila, bol dokonca s hlavou na röntgene, a preto potom ďalší týždeň k nej už ísť nechcel. Išiel k nej iba Y., pričom otec kúpil Y.i bicykel na MDD, už mu ho však nedal, pretože mama odišla s Y.m do Írska. Zistili to tak, že keď mala mama vrátiť Alexa, tak ho nevrátila, oco jej volal a zistil, že telefón už zvoní inak. S.a nechala tu. Mala síce kúpené letenky aj pre neho, ale pretože k nej nešiel, nechala ho tu. Odišla iba s Y. a oddelila ich. Mama povedala, keď rozprávala s otcom cez Skype, že ona by aj prišla, lenže oco jej musí pripraviť byt v Humennom, a oco jej má dať na to peniaze, a to také, v akej výške dostáva aj dávky v Írsku. Pritom má zabezpečené bývanie v Jabloni, u babky. Maloletý S. to počul, keď to otcovi hovorila. Ide jej len o peniaze. Pamätá si, že keď boli v Írsku, mama sa najedla, ale jemu jesť nedala. Musel čakať, až keď prišiel oco z práce, čo bolo asi o štvrtej ráno, a vtedy mu dal najesť. Nechce ísť k mame, za to, čo mu robila. Chcela s S. skočiť z balkóna. Neexistuje nič, čo by maloletého ovplyvnilo, aby odišiel do Írska. Aj keby mama prišla sem, a chcela si ho vziať so sebou, za žiadnu cenu by s ňou nechcel odísť. Nie je pravdou, že by maloleté deti otec uniesol, pretože si pamätá, keď odchádzali z Írska, ako im mama kývala, keď odchádzali. Nebolo to, že odchádzajú na prázdniny, bolo to, že navždy. Keď im kývala, povedala, že keď sa prelieči a potom príde za nimi. Vie, že sa chcela zabiť. Vyhodila im aj lego do koša, do smetnej bedne. Oco ho bol vybrať a poumýval ho. Mama povedala, že lego vyhodila preto, lebo nemala už nervy. Pamätá si, že mama často na neho kričala. S. matku oslovuje „Marsh“, pretože mama mu povedala, aby ju takto oslovoval ešte keď žili v Írsku, a doteraz to takto ostalo. Maloletý počas výsluchu opakovane ukazoval fotografie, ako trávi čas s otcom, resp. ešte s Y. na Slovensku, pričom každú fotografiu, ktorú ukázal, detailne opísal. Na záver výsluchu maloletý uviedol, že nemá tajnosti a všetko čo povedal, so všetkým súd môže oboznámiť rodičov. Jediné čo si želá je, aby bol s Y. tu. 10. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 4.8.2021 vyplýva, že postoj maloletého S. sa nezmenil, práve naopak jeho citové väzby k rodine, kamarátom a sociálnemu prostrediu na Slovensku sa umocnili. Kolízny opatrovník vníma odlúčenie súrodencov S. Y. Y. a dlhodobé odlúčenie od druhého rodiča ako ohrozujúce ich zdravý všestranný vývin, avšak na druhej strane je nevyhnutné , aby súd prihliadol aj na to, že nariadením výkonu rozhodnutia u maloletého S. dôjde k narušeniu osobnej integrity maloletého a jeho citových väzieb, pričom nie je možné očakávať plnohodnotné naplnenie psychických a emocionálnych potrieb maloletého zo strany matky, ktorú dlhodobo odmieta a ktorú nevníma ako záruku istoty a svojho bezpečia. V tomto kontexte a vzhľadom na vek maloletého, ktorý sa blíži k puberte, v prípade nedobrovoľného návratu maloletého na územie Írska do starostlivosti matky existuje dôvodená obava, že správanie maloletého voči osobe matky by mohlo byť opozičné, a tým rizikové aj pre samotné maloletého dieťa. Na základe uvedeného kolízny opatrovník zastáva jednoznačný názor, že pristúpenie k výkonu rozhodnutia by už tohto času nebolo v záujme zdravého všestranného vývinu maloletého. 11. Po výsluchu maloletého S. súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom považoval za nevyhnutné výchovne pôsobiť na oboch rodičov, prezentovať im postoj, názor a záujem maloletého S. a pokúsiť sa vyriešiť vec zmierne. Súd poučil účastníkov konania o tom, že okrem možnosti odkladu výkonu rozhodnutia, môže súd v odôvodnených prípadoch postupovať aj podľa § 390 CMP. V danom konaní súd postupoval, jednak podľa Haagskeho dohovoru, a taktiež aj Dohovoru o právach dieťa a rovnako tak aj podľa Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., kde v § 3 sa uvádza, že ak existujú ospravedlniteľné dôvody, ak ich súd zistí, tak sa nepostupuje podľa ust. § 379, 382 a 383 CMP, a teda sa výkon rozhodnutia neuskutoční. Práve na zistenie, či takéto dôvody existujú alebo nie súd nariadil výsluch maloletého, ktorý bol vypočutý za prítomnosti kolízneho opatrovníka i psychológa súdu ako je už uvedené aj vyššie v tomto uznesení. 12. Z výsluchu matky - oprávnenej, na nariadenom pojednávaní 16.12.2021 súd zistil, že matka aj napriek názoru prezentovanému maloletým S. a jeho výsluchu na súde, trvá na jeho návrate do Írska. Dňa 9.9.2019 Okresnému súdu Košice I zaslala matka podanie, súčasťou ktorého bolo potvrdenie zo školy v Írsku, kde S. môže po jeho návrate pokračovať v štúdiu, a potvrdenie od psychologičky, ktorá sa ho ujme, ak bude maloletý S. potrebovať odbornú pomoc. Zo strany matky sú splnené všetky požiadavky okresného súdu na návrat maloletého S.Y.Y.. Okresný súd Košice žiadal o súčinnosť aj TUSU-írsku sociálku, ktorá dňa 5.4.2019 vykonala kontrolu v jej domácnosti a nebolo zistené pochybenie z jej strany. Dňa 5.2.2020 sa na Okresnom súde v Košiciach uskutočnilo pojednávanie ohľadom výkonu rozhodnutia, pričom otec mal povinnosť na pojednávanie priviesť aj maloletého S., prišiel však bez neho. Írsky súd právoplatne rozhodol 28.5.2021 o zverení maloletého S. do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Obe maloleté deti majú medzi sebou vybudovaný súrodenecký vzťah a silné citové väzby aj napriek tomu,
že sa od 2.6.2018 fyzicky nevideli. Odlúčením obaja trpia. Y. si želá, aby sa jeho brat vrátil domov do Írska. S. je podľa matky ovplyvňovaný zo strany otca, aj zo strany jeho rodiny, pretože nemôže si pamätať všetky udalosti, ktoré sa stali, keď prišiel na Slovensko, pretože mal len 6 rokov. U maloletého sú oživované tieto veci tým spôsobom, že sa o nich v rodine rozprávajú, a maloletý vlastne nemá dôvod im neveriť. Preto si myslí, že to takto bolo, ale matka si nevie predstaviť, že by niektoré skutočnosti boli vôbec pravdivé, ako napr. to, že chcela skočiť z balkóna, pretože v tom čase mala 100 kg a je otázne akoby s dvoma deťmi chcela skákať ešte z balkóna. Návrat do Írska by podľa matky S. nespôsobil žiadnu traumu, pretože on tam v Írsku bol zvyknutý na to prostredie, naďalej býva matka s Y. v tej istej arei, kde bývali aj predtým, len sú v inom byte. Maloletý Y. chodí do tej istej školy, do ktorej chodil aj S.. S. tam chodil 2 roky, do predškolskej prípravy, do 1. ročníka však už ale nastúpil na Slovensku. Ale keby sa vrátil späť, tak by sa vrátil k tým istým spolužiakom, a do tej istej školy, do toho istého prostredia, ktoré poznal. Matka odkedy sa 2.6.2018 vrátila s Y. naspäť do Írska nepracuje. Poberá iba sociálnu dávku a privyrába si upratovaním domčekov. Za toto upratovanie zarába 12,50 na hodinu, takže je individuálne, koľko zarobí, podľa toho koľko chodí pracovať, približne to je okolo 800,- € mesačne. Ďalšie jej príjmy sú 241,- € týždenne, t. j. sociálne dávky tým, že sa stará o maloletého Y. a tým, že nemá ešte 13 rokov, tak vlastne poberá túto sumu 241,- € týždenne. Rodinné prídavky sú 140,- €. Poberá tieto prídavky vlastne iba na maloletého Alexa, pretože ten žije v Írsku, na maloletého S. ich nepoberá, pretože tento žije na Slovensku s otcom, takže na to nemá nárok. Vzhľadom na to, že momentálne je vykurovacia sezóna, tak jej štát pomáha teraz s vykurovaním vo výške 33,- € týždenne. Matka uviedla, že v Írsku nesmie byť nikto bezdomovec, pretože ak by sa ocitol na ulici, bol by to napr. drogista, alebo alkoholik, kriminálnik, proste človek, ktorý odmieta pomoc štátu, a v Írsku je to nelegálne. Preto si ona nemôže dovoliť, aby bola na ulici s Y., takže si musela prenajať byt. Tento byt v arei, ktorý si prenajala, stojí 2.000,- € mesačne. Štát jej vlastne naňho prispieva sumou 1.875,- € mesačne. Túto sumu platí štát rovno majiteľovi na účet, a keďže tento nájom za predmetný byt je vyšší, tak matka ešte 125,- € na mesiac dopláca mesačne majiteľovi. Z príjmu 241,- € ktoré týždenne dostáva, jej stiahnu 28,67 €, čo je vlastne ďalšia suma, ktorú taktiež ešte platí za bývanie, čo vlastne vracia späť štátu. Mal by jej byť pridelený sociálny byt, je však na čakačke dvestá v poradí, a tento byt jej už nebude môcť byť odňatý, môže tam bývať akoby vo svojom a bude štátu vracať okolo 30,- € týždenne. Matka má ukončené gymnázium v Medzilaborciach. Pracovala ako vedúca predajne v Orange v Humennom pred odchodom do Írska, keď odcestovala do Írska, tak tam najprv pracovala ako upratovací servis, pretože nevedela po anglicky. Toho času vie už dobre po anglicky. Pracovala potom v lekárni, ako predajca liekov, s príjmom 400,- € týždenne predtým než odišli z Írska. Od júna 2018 si v Írsku nenašla prácu nakoľko sa stará sama o maloletého Alexa, bolo by to veľmi komplikované, nemal by jej ho kto postrážiť, nemala by ho kde nechať, takže by nemohla len tak odísť zo zamestnania, preto to rieši takýmto spôsobom. S maloletým S. je v kontakte najmä mal. Y., denne sú spolu na Skype. S matkou S. komunikuje málo, keď sa mu prihovorí, tak jej niečo odpovie, avšak je otázne, či sú jeho odpovede pravdivé. Komunikujú spolu po slovensky, ale určite vie rozprávať po anglicky. Pokiaľ ide o Alexa, tak s týmto rozpráva doma po slovensky, ale stáva sa mu, že prepína už do angličtiny, pretože v Írsku chodí do školy do 1. ročníka, takže tam už chodí tretí rok a vie po anglicky. Pre S. by bolo oveľa lepšie, keby bol v Írsku, pretože, aj pokiaľ ide o angličtinu, tak určite by mu toto viacej pomohlo do ďalšieho života, ako tá angličtina, ktorú má tu v škole. 13. Z výpovede otca na pojednávaní 16.12.2021 vyplynulo, že S. sa zžil s prostredím na Slovensku, začínal v 1. ročníku, už je v 6. ročníku základnej školy. Dieťa nedosiahne výsledky v škole samo od seba, musí sa mu rodič, alebo rodina, venovať, aby dosahoval tieto výsledky. Niekto ho musel naučiť skladať Rubikovu kocku, niekto s ním musí chodiť na tie súťaže, niekto musí s ním riešiť tú matematiku, aby dosahoval výborné výsledky, tým bol otec kto ho to naučil. Poukázal na to, že so synom intenzívne pracuje, venuje sa mu, majú spolu výborný vzťah. Názor S. je veľmi jasný a opakovane sa vyjadril, že do Írska sa vrátiť nechce. Nemá tam nikoho okrem Y., a veľmi si praje, aby Y. sa vrátil späť na Slovensko. S Y. si volajú pravidelne, Y. však nerozpráva jazykom takým, akým by mal rozprávať v svojom veku, veľmi zaostáva, po posúdení s psychiatričkou sa uistili, že vlastne u neho nastal nejaký blok, nejaký skrat, kde ostal visieť a ten jazyk sa mu nerozvíja. Otec má nahrávku, kde Y. tvrdil na súde niekoľkokrát, že matka opustila svoje deti a nechala ich osamote doma, a to bolo ešte v Írsku, keď mali rok a pol, dva roky, keď vykladá ako ho nechala, ako sa strašne bál, bol sám doma, a prežíval proste takúto traumu. Otec netuší aké výsledky má Y. v Írsku, nie je matkou o týchto veciach vôbec informovaný a nevie ani kde sa vlastne Y. nachádza, kde býva. Z novín Rolling news v Írsku je zrejme, že matka s mal. Y., v tom čase štvorročným, bola viac ako 6 mesiacov ako bezdomovec, čo bolo po návrate v júni 2018 do Írska. Odišla zo Slovenska a v Írsku bola bezdomovcom, pričom v Košiciach majú 2 byty, matka sa môže nasťahovať kedykoľvek, môže začať pracovať, otec by jej vedel zabezpečiť aj prácu. Otec poukázal na to, že sa neoženil s Írkou, ktorá tam má rodinu, a má tam zázemie, a má tam život, ktorý prežila 40
rokov, ale matka mal. S. je Slovenska, obaja tam šli iba za prácou, zázemie mali na Slovensku. Odkedy sa otec vrátil späť na Slovensko, začal tu podnikať, má 3 firmy, ktoré vytvoril, má 10 zamestnancov, má 2 nemocnice, o ktoré sa stará, 20 ambulancíí, ktoré upratuje, keďže prevádzkuje upratovací servis. Chodí aj do Bruselu, kameruje, fotí, naposledy na Mierovom kongrese, má tu pracovné úspechy a darí sa mu. Matka však rieši iba svoj vlastný záujem, nepozerá na záujem detí, Alexa, lebo, keby pozerala na deti, tak by určite chcela, aby deti boli spolu, určite by ich nerozdelila, nestalo by sa to, čo sa stalo tým konaním matky. Matka v Írsku nedosiahla nič, žije iba zo sociálnych dávok, nemá stálu prácu, kariéru, zázemie, nemá čo deťom zabezpečiť, ponúknuť. Mal. Y. po návrate degradoval, nastúpil do nižšieho ročníka s mladšími deťmi, lebo nevedel dobre po anglicky. To isté by sa stalo S.. Nevie tak dobre po anglicky, aby chodil do ročníka s rovesníkmi, nerozumel by im a nenapredoval by, stagnoval či degradoval by. Otec uviedol, že v čase keď žili ešte spolu s matkou v Írsku vytvoril si firmu, pracoval priamo pre spoločnosť Google, veľmi dobre sa mu darilo, mal doslova monopol, lebo boli len 9 v celom Írsku, ktorí túto prácu mohli robiť. Musel prejsť nejakými licenciami, atď., ale preto, aby sa mohol venovať svojim deťom sa vzdal asi pol roka pre koncom, a skončil s podnikaním, pretože si to vyžadovala situácia v rodine a zlý psychický stav matky. Vytvoriť si na Slovensku rámcové zmluvy podpísané Broker Consulting, UDV, Remax, atď., ho stálo mnoho úsilia, má zabookované projekty aj na dva roky dopredu, nedá sa to len tak odstaviť a ukončiť to. Deti nikdy nepovažovali Írsko za ich domov, matka tam nepracuje a možno si na čierno privyrába, čo je nelegálne. Nie je to v prospech detí. 14. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa ust. § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. 16. Podľa ust. § 370 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. 17. Podľa ust. § 371 ods. 1 CMP, na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. 18. Podľa ust. § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný Podľa ust. § 374 CMP, pojednávanie netreba nariaďovať. 19. Podľa ust. § 375 CMP, súd rozhoduje uznesením. 20. Podľa § 389 ods. 1 CMP súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. 21. Podľa ust. § 390 písm. c) CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. 22. Podľa ust. § 3 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, ak súd zistí po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, že existujú ospravedlniteľné dôvody podľa ods. 1, súd nepostupuje podľa § 379, § 382 a § 383 zákona a neuskutoční sa výkon rozhodnutia. 23. Podľa ust. § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 25. Právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa), pričom v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby mal. deťom zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou toho rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku dieťaťa s druhým rodičom. Nie je možné zamieňať záujem detí so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia a rovnako ani nezhody rodičov vzniknuté z ich partnerského vzťahu a jeho následného rozpadu nemôžu
byť dôvodom pre obmedzovanie rodičovských práv ktoréhokoľvek z rodičov a zároveň zásahu do práva dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov, avšak iba pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. 26. V danom prípade súd skúmal, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nie je možné uskutočniť súdom nariadený výkon rozhodnutia. Súd v prvom rade prihliadal na najlepší záujem maloletého S.. Vždy, keď sa jedná o rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa, musí rozhodovací proces zahŕňať posúdenie možného dopadu rozhodnutia na dotknuté dieťa /viď napr. rozsudok vo veci Wagner a J.M.W.L proti Luxembursku zo dňa 28.6.2007, Mennesson proti Francúzsku zo dňa 26.6.2014, Anayo proti Nemecku zo dňa 21.12.2010 či Penchevi proti Bulharsku zo dňa 10.2.2015/. Na jednej strane stojí právo rodiča - matky na styk s maloletým dieťaťom a na strane druhej záujem maloletého dieťaťa, ktorý má pred právom rodiča jednoznačnú prednosť. Právo styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom nie je právom absolútnym, ktoré by sa uplatňovalo automaticky bez ďalšieho. Okrem toho, právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva brať na zreteľ. Najlepší záujem dieťaťa v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je substantívnym právom a interpretačným pravidlom zároveň. Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa, ktorej sa vec týka, nachádza. Výbor pre práva dieťaťa vo svojom Všeobecnom komentári č. 14 formuloval faktory, ktoré je nutné brať na zreteľ pri formulovaní najlepšieho záujmu dieťaťa: postoj dieťaťa, identitu dieťaťa, zachovanie rodinného prostredia a udržiavanie väzieb, starostlivosť o ochranu a bezpečie dieťaťa, príslušnosť dieťaťa k zraniteľnej skupine detí, právo dieťaťa na zdravie a právo dieťaťa na vzdelanie. 27. V danom prípade sa jedná o situáciu, ktorá má reálny potenciál ohroziť zdravý psychický a duševný vývoj dieťaťa, a ktorá vystavuje dieťa nadmernej psychickej záťaži, kedy by jeho návratom do pre neho neznámej krajiny, ktorú si nepamätá, prišiel o stabilné rodinné a sociálne prostredie. Je v záujme maloletého udržanie takého výchovného prostredia, ktoré mu zabezpečuje pocit istoty, bezpečia a dôvery. Súd má za preukázanú existenciu vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, teda nie ohrozenia všeobecného, potenciálneho alebo v miere predpokladaného a logického. Súd nemôže ignorovať názor maloletého a okolnosti, pre ktoré je maloletý spokojný a šťastný, pričom maloletý sa sám opakovane vyjadril, že chce ostať žiť na Slovensku s otcom a príbuznými z otcovej strany, do Írska odmieta odísť, má na Slovensku bohaté sociálne väzby, má tu priateľov, spolužiakov, je úspešný v škole, či mimoškolských aktivitách, má záľuby, ktorým sa venuje, v ktorých ho otec veľmi podporuje a venuje mu svoj čas a pozornosť, preto je v najlepšom záujme maloletého prihliadnuť na jeho názor. V záujme maloletého je zachovať rozvoj vzťahu s otcom, ktorý sa o neho stará a zaisťuje jeho výživu a výchovu a ku ktorému má maloletý silné citové väzby, pričom o kvalite starostlivosti nie sú pochybnosti. V obdobnom zmysle predložil stanovisko aj kolízny opatrovník, ktorý zdôraznil, že núteným výkonom rozhodnutia by došlo k traumatizovaniu maloletého a narušeniu jeho zdravého psychického vývinu. Maloletý Tadeas má t.č. 11 rokov, je dostatočne vyspelý a je predovšetkým plne schopný samostatne vyjadriť svoj názor na vec, ktorá sa ho bezprostredne týka. Správanie sa a názor maloletého dieťaťa pritom predstavuje kritérium, na ktoré je súd povinný prihliadať v rámci skúmania ospravedlniteľných dôvodov podľa § 3 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z. Na túto skutočnosť upozornil aj odvolací súd v bode 17. odôvodnenia svojho uznesenia citovaného vyššie. V zmysle rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je určené na to, aby sa stalo nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami, ak je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopný si uvedomiť všetky skutočností, a zvážiť aj dosah svojho rozhodnutia /napr. pozri Nález Ústavného súdu Českej republiky z 13. októbra 2015, sp. zn.: III. ÚS 3462/14/. Je zrejmé, že maloletý môže byť istým spôsobom ovplyvňovaný názormi otca a jeho postojmi, keďže s ním už dlho žije na Slovensku a je pre neho primárnou vzťahovou osobou. S prihliadnutím na vek maloletého je aj prirodzené, že s otcom riešia aj veci týkajúce sa jeho zotrvania na Slovensku resp. návratu do Írska, nakoľko mal. S.s už je schopný tieto veci posúdiť, vyhodnotiť sám, zaujať k nim stanovisko a aj ho patrične prezentovať, čo mal súd za preukázané z výsluchu maloletého na súde. Maloletý je už dlhší čas v dennom kontakte s bratom Y., v podstate aj s matkou prostredníctvom Skypu, avšak jeho názor sa ani napriek tomu nezmenil. Y. je od 2.6.2018 v Írsku s matkou, ktorá s ním potajme odišla preč zo Slovenska, pričom mal. S. tu nechala. Predtým ako odišla do Írska s Y., medzi ňou a S. došlo k vyhrotenej situácii. Toto si TY.s pamätá, je to pre neho doposiaľ nepríjemná udalosť, najmä preto, že následne matka X. Y. opustili Slovensko a viac brata nevidel. Tieto skutočnosti S. nevie matke zabudnúť a zanechali v ňom negatívne emócie, pre ktoré sa matky doposiaľ bojí a nechce s ňou byť
osamote, má obavu, že by ho vzala a odišla s ním do Írska, kde on ísť nechce, ale naopak túži po tom, aby sa sem Y. k nemu vrátil. Tieto zážitky prežil sám S., hodnoverne ich súdu opísal a je preto zrejmé, že matka sa svojím konaním tiež pričinila o to, že S. nemá záujem ísť do Írska a k matke. Súd poukazuje aj na to, že matka aj keď je v Írsku už od júna 2018 si doposiaľ nenašla prácu, žije iba zo sociálnych dávok a podpory štátu, dokonca po návrate do Írska bola istý čas aj s maloletým Y. bezdomovkyňa, čo nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Aj pokiaľ ide o zázemie matky v Írsku, je zrejmé, že okrem matkinej sestry (s deťmi) tam matka nemá nikoho na koho by sa mohla spoľahnúť, či obrátiť v prípade potreby, pretože sama vo výpovedi uviedla, že nemôže pracovať, lebo by sa nemal kto postarať o Alexa ( keby napr. ochorel) či ho postrážiť. Matka je toho názoru, že aj keď v Írsku nepracuje, má vyšší príjem ako keby bola na Slovensku a riadne tu pracovala, preto sa jej oplatí zotrvať v Írsku. Súd konštatuje, že otca nie je možné donútiť, aby sa do Írska vrátil a navyše zanechal tu rozbehnuté a úspešné podnikanie. Snaživosť otca je dobrým príkladom pre mal. S. aj do budúcna, ten v otcovi vidí svoj vzor, a zdieľa rovnaké záujmy ako otec, čo taktiež bolo zrejmé z výsluchu maloletého. Je zrejmé, že pre S. by bol odchod do Írska bez otca výrazne traumatizujúcim zážitkom, keďže má s otcom vytvorené silné väzby. Matku dlhodobo odmieta, nevníma ju ako záruku istoty a svojho bezpečia. Zo spisu vyplýva, že maloletý S. sa už od roku 2019 v podstate vyjadruje rovnako, že sa vrátiť do Írska nechce. Súd preto musel posudzovať aj riziko vzniku vážnej psychickej traumy, ak by súd maloletého vyňal z terajšieho prostredia, v ktorom momentálne žije, a s ktorým sa on evidentne zžil. Vystavenie maloletého riziku takejto vážnej psychickej traume je v rozpore s Haagskym dohovorom, ako aj Dohovorom o právach dieťa. Podľa názoru súdu v danom prípade maloletý S. je schopný, vzhľadom na svoju rozumovú a vekovú vyspelosť si uvedomovať rozsah svojho rozhodnutia, prečo a z akých dôvodov sa nechce vrátiť do Írska a razantne to odmieta, sám uviedol, že v žiadnom prípade by s matkou neodišiel. Pre súd nie je dôležitým, či podstatným iba názor maloletého, ale predovšetkým jeho záujem, skúma sa širšie spektrum, a to sú sociálne väzby, zázemie, jeho záujmy, jeho uplatnenie v živote, a všetky tieto skutočnosti. Z uvedených skutočností je nepochybné, že pre maloletého S. je v danom štádiu jeho životnej etapy už neprijateľné, aby sa vrátil do Írska a zanechal tu všetko, na čo je zvyknutý a s čím sa zžil, čo je pre neho prínosom do ďalšieho života. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd návrh otca na odklad výkonu rozhodnutia už toho času za bezpredmetný, preto v I. výroku návrh otca na odklad výkonu rozhodnutia zamietol. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať a preto rozhodol, že výkon rozhodnutia je neprípustný. Nie je možné prinútiť mal. S., proti jeho vyslovenej vôli, aby odišiel zo Slovenska od svojho otca, (ktorý zo Slovenska neodíde) žiť k matke, do krajiny, v ktorej žiť nechce, pretože by ho tým súd vystavil situácii, ktorá by ohrozila zdravý psychický a duševný vývoj dieťaťa a došlo by u neho k nenapraviteľnej ujme, čo je v absolútnom rozpore so záujmom maloletého S.. Keďže tu existujú vyššie opísané ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nemožno výkon rozhodnutia uskutočniť, a nemožno ho vykonať, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. 30. Súd záverom uvádza, že je nevyhnutné, aby rodičia spolupracovali pri úprave komunikácie medzi jednotlivými členmi rodiny, za účelom zmiernenia napätia medzi rodičmi, zvládania rodičovskej komunikácie a vytvárania atmosféry, v ktorej bude maloletý profitovať z kontaktu s oboma rodičmi. Dieťa nemôže byť nástrojom v rukách rodičov, ktorým voči sebe rodičia navzájom bojujú, a nesmie v dôsledku pretrvávajúcich rozporov medzi svojimi rodičmi trpieť, pretože to môže mať veľmi vážne dôsledky na ďalší psychický vývoj dieťaťa.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( § 357 CSP a contrario ).
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).