Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-143-2018.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/143/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, v trestnej veci obžalovaného S. K., H.. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2019 takto
rozhodol:
rozhodol:
obžalovaný:
S. K., H.. XX.XX.XXXX N. H., R. C. Za U. Č.. X/X, H., S. C. F. XXX, V. D., Č. Q., na K.
j e v i n n ý, ž e
hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojich detí a výška povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P/302/2015 zo dňa 28.04.2016, právoplatným dňa 10.06.2018, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna B. K., H.. XX.XX.XXXX vo výške 50,- Eur mesačne a syna OF. A. K., H.. XX.XX.XXXX vo výške 40,- Eur mesačne s účinnosťou od 10.06.2016 vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. K. K., C. B.Ž. M. XX, Z., túto povinnosť si obvinený v mieste trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval neplnil v období od 01.06.2016 do 04.12.2018, čím zostal dlžný na výživnom C. K. K., C. B. M. XX, Z. za obdobie od júna 2016 do marca 2019 vrátane sumu 3.060,- Eur a to aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/40/2016 zo dňa 03.03.2016, právoplatným dňa 23.03.2016 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky,
t e d a
úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd v predmetnej trestnej veci vykonal hlavné pojednávanie po splnení podmienok v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného, keďže obžaloba bola obžalovanému riadne doručená /spolu s trestným rozkazom dňa 04.02.2019/, obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom k uvedenému súd poukazuje skutočnosť, že zásielka s termínom pojednávania bola obžalovanému doručovaná dňa 11.03.2019 a naposledy 20.03.2019 s tým, že tento deň bola zásielka uložená na pošte a v zmysle § 66 ods. 3 Trestného poriadku sa zásielka na 3 pracovný deň považuje za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvie /fikcia riadneho doručenia nastala dňa 25.03.2019/, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní, a bol na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti upozornený
- v predvolaní na hlavné pojednávanie.
K splneniu podmienok vykonania hlavného pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného súd uvádza, že obžalovaný trestný rozkaz riadne prevzal, v zákonnej lehote si podal odpor proti trestnému rozkazu, no predvolanie na hlavné pojednávanie si neprevzal a to napriek tomu, že česká pošta mu ho doručovala 6 krát, a to dňa 11.03.2019, o 11:46 hod., 12:25 hod., 14:44 hod., 15:38 hod., 15:39 hod. a naposledy dňa 20.03.2019 o 17:53 hod., z čoho je možné usúdiť, že adresát sa predvolaniu na hlavné pojednávanie vyhýbal. Inštitút náhradného doručenia - fikcie doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku je konštruovaný tak, aby súd za splnenia zákonných podmienok mohol vo veci konať a rozhodnúť a naplniť tak účel trestného konania.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne - zákonnej zástupkyne oprávnených osôb a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný S. K. vo svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že neužíva, žiadne lieky, ktoré by ovplyvnili jeho rozhodovanie a nie je pod vplyvom alkoholu ani psychotropných látok. Po fyzickej aj psychickej stránke je zdravý a je schopný výsluchu. Ku skutku uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči svojím dvom maloletým deťom B. K. B. X. A.H. K., ktorú má určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 28.04.2016, ktoré mu bolo stanovené na čiastku 50,- eur a 40,- eur. K tomuto chce len uviesť, že čiastočného dlhu a výživnom za obdobie od 10.06.2016 do dnešnej doby si je vedomý. Nesúhlasí však s čiastkou 2 700,- eur. Na otázku či hradí nejaké výživné uvádza, že C. K. dostáva od neho peniaze. Akým spôsobom a koľko uvádzať nebude. Na toto celé už podával sťažnosť pani E.. Z.. L. na polícii v Senci v roku 2018. Viac sa k veci konkrétnejšie vyjadrovať nebude. Nebude ani uvádzať svoje aktuálne telefónne číslo. Ďalej nebude na otázky policajta odpovedať a teda konkrétne či bol od 01.06.2016 niekde zamestnaný a s kým žil. To odôvodnil tým, že si vlastne na to už nepamätá, kde pracoval. K veci nebude už ďalej nič uvádzať, nakoľko všetko uviedol, a poslal na políciu v Senci. Rovnako tak písal, že dlh zaplatí, akurát nevie do akej doby, pričom výživnému sa nevyhýba.
Svedkyňa - zákonná zástupkyňa oprávnených osôb C. K. K., na hlavnom pojednávaní uviedla, že to čo obžalovaný tvrdí nie je pravda, za uvedené obdobie jej neposlal ani cent, sú to bludy. Svojich synov nevidel 15 rokov, neprišiel sa na nich nikdy pozrieť. Nič jej nezaplatil za uvedené obdobie.
Súd sa na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil s nasledovnými relevantnými listinnými dôkazmi
- Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P/302/2015 zo dňa 28.04.2016, právoplatný dňa 10.06.2016, ktorým bolo obžalovanému uložené prispievať na výživu jeho synov B. K., H.. XX.XX.XXXX sumu 50,- Eur a na X. K., H.. XX.XX.XXXX sumu 40,- Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých.
- Potvrdeniami o návšteve školy, z ktorých vyplynulo, že mal. X. A. K. je v školskom roku 2017/2018 žiakom 8 B. triedy základnej školy a ml. B. K. je v školskom roku 2017/2018 žiakom 2 B triedy.
- Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 46T/40/2016 zo dňa 03.03.2016, právoplatný dňa 23.03.2016, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou 3 roky a povinnosťou uhradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné v sume 9 128,33 Eur.
- Odpisom z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bola v minulosti 4 krát súdne trestaný, pričom prvé tri odsúdenia sú povahy, že sa na páchateľa hľadí ako by nebol odsúdený a posledné pre prečin zanedbania povinnej výživy tak ako to vyplýva, s vyššie uvedeného trestného rozkazu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný S. K.. Na základe predložených listinných dôkazov, výpovede obžalovaného a svedka, bolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný si úmyselne neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Svoju vyživovaciu povinnosť si neplní ani len čiastočne, pričom v rámci svojho výsluchu neuviedol, žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by si nemohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške. Navyše hoci trestný poriadok umožňuje obžalovanému voliť si spôsob svojej obrany, z jeho samotného výsluchu kde uviedol, že C. K. dostáva od neho peniaze, ale akým spôsobom a koľko uvádzať nebude, a rovnako nebude uvádzať kde pracoval a s kým žil, možno vyvodiť záver o zápornom postoji k plateniu výživného, a celkovo to umocňuje záver súdu o ľahostajnom postoji obžalovaného nie len k sebe ale i spoločnosti a nakoniec i k vlastným maloletým synom. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že hoci B. K. H.. XX.XX.XXXX má už 18 rokov, je stále podľa potvrdenia o návšteve školy žiakom strednej školy a podľa zákona o rodine vyživovacia povinnosť trvá do momentu kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, čiže vyživovacia povinnosť obžalovaného trvá aj naďalej.
Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom úmysle, lebo vedome bez akýchkoľvek primeraných dôvodov si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, napriek tomu, že si je tejto povinnosti vedomý.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným neplnením si vyživovacej povinnosti, jeho následok, ktorým neuhradenie výživného vo výške 3 060,- Eur pričom na základe výpovede svedkyne K.nej obžalovaný dodnes neuhradil ani časť výživného za predošlé obdobie, za ktoré bol tunajším súdom už odsúdený na podmienečný, trest, čo má negatívny dopad hlavne na maloleté deti a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu. U obžalovaného súd zistil priťažujúcu okolnosť a to, že bol v minulosti odsúdený pre taký istý trestný čin a nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. N tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že zákon umožňuje súdu na túto okolnosť, neprihliadnuť na základe povahy predchádzajúceho odsúdenia. Povahou predchádzajúceho odsúdenia sa rozumie nie len charakter a závažnosť predchádzajúceho trestného činu, ale i druh a výmera trestu, ako i všetky ďalšie okolnosti spojené s odsúdením. Obžalovanému bol predchádzajúcim rozhodnutím uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Trestného činu, ktorý je premetom tohto konania sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a teda je u neho splnená podmienka pre premenu podmienečného trestu na trest nepodmienečný. Ak by súd v tomto konaní priznal priťažujúcu okolnosť, musel by za splnenia zákonnej podmienky v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona upraviť dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3, čím by následne ukladal trest v sadzbe v rozmedzí 28 mesiacov až 5 rokov. V súhrne, by tak obžalovaný musel vykonať /za predpokladu premeny predošlého trestu/ celkovo 52 mesiacov, čo súd považuje za trest neprimerane prísny. Za daného stavu a s poukazom na vyššie uvedené okolnosti súd na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadol a ukladal trest v rozmedzí zákonom určenej základnej trestnej sadzbe v rozmedzí 1 rok až 5 rokov. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný napriek tomu, že bol už odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, rovnako za zanedbanie povinnej výživy, tento nemal na neho zjavne žiaden výchovný účinok a neprimäl ho k uvedomeniu si svojho protiprávneho konania, zmeny svojho života a je možné konštatovať, že výchovné pôsobenie tohto alternatívneho trestu na obžalovaného v rámci individuálnej prevencie zlyhalo. Súd týmto usúdil, že predchádzajúce odsúdenie nemalo na obžalovaného žiaden výchovný účinok.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie, ktorý súd vidí v tom, že iba nepodmienečným trestom odňatia slobody je za daných okolností možné dosiahnuť zmenu celkového životného postoja obžalovaného, ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, je potrebné na obžalovaného trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia / nakoľko nebol v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin/.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanej uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie je možné podať čo do výroku o vine, o treste a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.