Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45Cpr/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v právnej veci žalobcu: R. U., nar. XX.XX.,XXXX, bytom, V., P., zastúpený: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: MED - ART, spol. s r.o., Hornočermánska 4, Nitra, zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34, Nitra, IČO: 40495931, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, a iné takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným zo dňa 18.08.2017 žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné.

II. Súd žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 02.11.2016 naďalej trvá, zamieta.

III. Súd žalobu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru od 23.10.2017 až do 31.10.2017 vo výške 184,14 eur, spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania od 30.11.2017 až do zaplatenia, zamieta.

IV. Súd konanie v časti náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 634,27 eur/ mesiac od do dňa 01.11.2017 až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru, a konanie v časti, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu poistného do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.08.2017 do 04.09.2017, zastavuje.

V. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 20.10.2017, ktorý postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 26.10.2017, domáhal sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.08.2017, náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru od 21.08.2017 až do rozhodnutia súdu. Na pojednávaní dňa 15.11.2018 na návrh právneho zástupcu žalobcu za prítomnosti strán sporu, súd pripustil zmenu žaloby podľa § 142 CSP, ktorou sa žalobca domáhal: 1/ určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.08.2017, 2/ určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 02.11.2016 naďalej trvá, 3/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu poistného do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.08.2017 do 04.09.2017, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, 4/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 634,27 eur od 24.10.2017 za každý mesiac , až do času keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, alebo do právoplatného

rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 634,27 eur za každý mesiac trvania nároku žalobcu na náhradu mzdy a to od 24.10.2017 až do zaplatenia.

2. Žalobu podal na tých skutkových tvrdeniach, že žalobca bol zamestnancom žalovaného od 02.11.2016 v pracovnej pozícii vodič. Zamestnávateľ skončil so žalobcom pracovný pomer dňa 21.08.2017, z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny tým, že nenastúpil do práce a neospravedlnil svoju neprítomnosť. Dňa 09.08.2017 zamestnávateľ doručil na adresu žalobcu výzvu, aby sa najneskôr do 16.08.2017 dostavil na vypísanie dovolenkových lístkov. Dňa 10.08.2017 sa žalobca dostavil do práce, kde pod nátlakom zo strany zamestnávateľa podpísal dovolenkový lístok do 16.08.2017 a odovzdávací protokol. U.. B. O. bola prítomná pri vypisovaní dovolenkového lístka a pri podpísaní odovzdávacieho protokolu, ktorá odmietla vydať žalobcovi potvrdenie a kópie podpisovaných dokumentov. Dňa 17.08.2017 vo štvrtok žalobca začal čerpať ošetrovanie člena rodiny, ospravedlnenie a originál tlačiva ošetrovného zaslal zamestnávateľovi dňa 21.08.2017 v pondelok e-mailom a poštou. Dňa 21.08.2017 zamestnávateľ doručil zamestnancovi poštou okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.08.2017, kedy žalobca nastúpil na ošetrovanie člena rodiny. Dňa 10.08.2017 sa žalobca dozvedel od U.. B. O., že na pracovné miesto žalobcu bol prijatý nový zamestnanec.

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Pracovná zmluva zo dňa 02.11.2016, Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 18.08.2017, Výzva zamestnávateľa zo dňa 09.08.2017, Výzva zamestnávateľa zo dňa 28.08.2017, Oznámenie žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnaní dňa 12.10.2017, Zápočtový list z 19.09.2017.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 18.08.2017, doručeným žalobcovi dňa 21.08.2017. Žalovaný akceptoval žalobcom predložený doklad o ošetrovaní člena rodiny, ktoré bolo ukončené dňa 26.08.2017. Prípisom zo dňa 28.08.2017 požiadal žalovaný žalobcu o zaslanie ukončenia ošetrovania člena rodiny, o vysvetlenie neprítomnosti na pracovisku odo dňa 28.08.2017, čo bol prvý pracovný deň po ukončení ošetrovania člena rodiny. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa neskončil listinou označenou ako okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 18.08.2017, doručenou žalobcovi dňa 21.08.2017. Uvedenú skutočnosť žalovaný preukázal registračným listom zo Sociálnej poisťovne, dokladom o úhrade mzdy za mesiac august 2017 žalobcovi.

5. Žalobca sa nedostavil do práce dňa 28.08.2017, dňa 30.08.2017, dňa 31.08.2017 a z uvedeného dôvodu, žalovaný evidoval neospravedlnenú absenciu žalobcu na pracovisku. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil listinou, okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31.08.2017, doručenou žalobcovi dňa 08.09.2017 a to z dôvodu absencie žalobcu dňa 28.08.2017, dňa 30.08.2017, dňa 31.08.2017. Namietal tvrdenie žalobcu, že bol nútený k vypísaniu dovolenkových lístkov. Žalovaný vyzval žalobcu na stretnutie ohľadom vypísania dovolenkových lístkov k 16.08.2017, nakoľko žalobca bezdôvodne nechodil do práce a neplnil si svoje pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy. Podľa mesačného výkazu mal za mesiac júl 2017 a za mesiac august 2017 dovolenku od 31.07.2017 do 16.08.2017 vrátane, nakoľko v tomto období bez uvedenia dôvodu žalobca nechodil do práce, bolo práve v záujme žalobcu v uvedenom období čerpať dovolenku a to z dôvodu absencie žalobcu na pracovisku. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, ktorú žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

6. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy: Pracovná zmluva zo dňa 02.11.2016, Pracovná náplň z 02.11.2016, Registračný list FO, Mesačný výkaz zamestnanca za obdobie 07/2017, za obdobie 08/2017, Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31.08.2017.

7. Súd doručil vyjadrenie žalovaného, ktorý uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal v zmysle § 167 ods. 3 žalobcovi a umožnil sa mu vyjadriť v lehote určenej súdom. Žalobca svoje procesné právo na repliku využil, v písomnom vyjadrení uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2016 vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer, ktorý bol dojednaný na dobu určitú do 31.10.2017. Žalovaný od 31.07.2017 do 16.08.2017 čerpal dovolenku. V období od 17.08.2017 do 25.08.2017 žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť v práci sprievodom ošetrovaného člena rodiny, čo

žalovanému zdokladoval a žalovaný uznal neprítomnosť žalobcu za ospravedlnenú. Dňa 21.08.2017 bol žalobcovi doručený list zo dňa 18.08.2017 označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, v dôsledku neospravedlnenej absencie žalobcu v práci za dni 16.08.2017, 17.08.2017 a 18.08.2017. Žalobca listom zo dňa 12.10.2017, odoslaným žalovanému dňa 20.10.2017 oznámil zamestnávateľovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.08.2017 považoval za neplatné a trval na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Žalovaný výzvou zo dňa 28.08.2017 vyzval žalobcu, aby podal vysvetlenie neprítomnosti v práci dňa 28.08.2017. Žalovaný dňa 08.09.2017 doručil žalobcovi ďalší list označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.08.2017 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorým žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, neospravedlnenej absencie žalobcu v práci za dni 28.08.2017, dňa 30.08.2017, dňa 31.08.2017.Dňa 19.09.2017 žalovaný odhlásil žalobcu z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, v registračnom liste pre fyzické osoby uviedol ako dátum skončenia pracovného pomeru deň 08.09.2017. Žalobca dňa 12.10.2017 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, v predmetnej veci nemožno uvažovať o režime podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce (fikcia zániku pracovného pomeru dohodou). Žalobca sa domáhal náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za celé obdobie odo dňa doručenia listu žalobcu zo dňa 12.10.2017 žalovanému až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo do právoplatného rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru. Rozhodujúcim obdobím v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok žalobcu na účely určenia jeho náhrady mzdy za štvrtý kalendárny štvrťrok 2017, je tretí kalendárny štvrťrok 2017. Žalobca v treťom kalendárnom štvrťroku 2017 neodpracoval ani 21 dní, resp. 168 hodín, namiesto priemerného zárobku sa zisťuje pravdepodobný zárobok žalobcu. Priemerná hodinová mzda žalobcu v treťom kalendárnom štvrťroku 2017 predstavovala sumu 3,9642 eur/hod, mesačne vo výške 634,27 eur.

8. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Výzva zamestnávateľa zo dňa 28.08.2017, e-mail žalobcu zo dňa 30.08.2017, Poskytnutie informácií zo Slovenskej pošty, a.s. o doručení doporučenej zásielky adresovanej MeD - art, Bratislava dňa 23.10.2017.

9. V zmysle § 167 ods.4 súd doručil vyjadrenie žalobcu žalovanému do vlastných rúk, umožnil sa mu vyjadriť v lehote do 15 dní, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s tým, že na neskôr predložené, označené skutočnosti a dôkazy súd nebude prihliadať. Súd poučil žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP. Žalovaný svoje právo na procesnú dupliku využil, v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný akceptoval žalobcom predložený doklad o ošetrovaní člena rodiny, ktoré bolo ukončené dňa 26.08.2017. Prípisom zo dňa 28.08.2017 žalovaný požiadal žalobcu o zaslanie ukončenia ošetrovania člena rodiny, žiadal žalobcu o vysvetlenie neprítomnosti na pracovisku odo dňa 28.08.2017, čo bol prvý pracovný deň po ukončení ošetrovania člena rodiny. Žalovaný konal v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou podľa ktorej sa neospravedlnená absencia v práci považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré možno okamžite skončiť pracovný pomer. Žalobca jednoznačne vedel, že jeho pracovný pomer sa neskončil listinou zo dňa 18.08.2017, aj napriek uvedenej skutočnosti žalobca nechodil do práce. Z mesačného výkazu za august 2017 je zrejmé, že žalobca sa nedostavil do práce dňa 28.08.2017, dňa 30.08.2017 a dňa 31.08.2017 a z uvedeného dôvodu, žalovaný evidoval absenciu žalobcu na pracovisku. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil listinou, okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31.08.2017, doručenou žalobcovi dňa 08.09.2017, z dôvodu absencie žalobcu v dňoch 28.08.2017, 30.08.2017 a 31.08.2017, ktorá skutočnosť nie je medzi stranami sporná.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi žalobcu uvedenými pod bodom 3., pod bodom 8., listinnými dôkazmi žalovaného uvedenými pod bodom 6. a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.08.2017 z dôvodu neospravedlnenej absencie považoval za neplatné. Dňa 16.07.2017 mal žalobca dovolenku a následne mal ošetrenie člena rodiny, o neplatnosti skončenia pracovného pomeru môže rozhodnúť súd. Žalobca neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo dňa 18.08.2017 uplatnil žalobou na súde. Nárok na náhradu mzdy si žalobca uplatnil odo dňa 23.10.2017, nakoľko žalobca oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktorý bol doručený žalovanému dňa 23.10.2017. Podľa názoru žalobcu nie je možné opätovne skončiť pracovný pomer listom žalovaného zo dňa 31.08.2017, nakoľko právny úkon je absolútne neplatný.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.08.2017 bolo žalobcovi doručené dňa 21.08.2017, v uvedený deň v poobedňajších hodinách žalobca doručil e-mailom žalovanému potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť tým, že bezodkladne nedoručil žalovanému informáciu o ošetrovaní člena rodiny ale až po piatich dňoch, na základe čoho zamestnávateľ zistil, že neboli dané dôvody na skončenie pracovného pomeru. Po tomto čase bol zamestnávateľ so zamestnancom v kontakte, žalobca si bol vedomý toho, že pracovný pomer so zamestnávateľom sa neskončil a trval naďalej. Žalobca dňa 26.08.2017 doručil žalovanému ukončenie ošetrovanie člena rodiny, následne sa nedostavil do práce, svoju neprítomnosť neospravedlnil na pracovisku dňa 28.08.2017, dňa 30.08.2017, dňa 31.08.2017 a dňa 05.09.2017 doručil zamestnávateľovi dočasnú pracovnú neschopnosť. Žalovaný nenamietal vyčíslenú náhradu mzdy mesačne vo výške 634,27 eur z neplatného skončenia pracovného pomeru. V pracovnej zmluve bol dohodnutý pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom na dobu určitú do 31.10.2017, kedy sa skončil pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným. Nárok žalobcu na doplatenie sumy poistného do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.08.2017 do 04.09.2017 považoval žalovaný za nedôvodný, nakoľko žalobca mal od 28.08.2017, 30.08.2017, 31.08.2017 absenciu.

13. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 05.02.2019 vzal žalobu späť v časti, náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 634,27 eur odo dňa 01.11.2017 až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, alebo do právoplatného rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru, a v časti, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu poistného do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.08.2017 do 04.09.2017. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby v uvedenej časti. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol v rozhodnutí vo veci samej podľa § 145 ods.2 CSP. Žalobca ďalej uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru dňom doručenia oznámenia žalovanému, v ktorom žalobca oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, teda od 23.10.2017 až do uplynutia doby trvania pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú do dňa 31.10.2017, za obdobie 9 dní v mesiaci októbri 2017, vo výške 184,14 eur ( 634,27 eur x 9 dní/31 dní).

14. Žalovaný v písomnom podaní dňa 28.02.2019 uviedol, že ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo listinou zo dňa 18.08.2017 o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom listinou zo dňa 31.08.2017 o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, doručenou žalobcovi dňa 08.09.2017, ktorý nepodal žalobu na súd o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v prekluzívnej dvojmesačnej lehote podľa Zákonníka práce. Žalobca navrhol zmenu žalobného návrhu až podaním zo dňa 29.06.2018, ako aj podaním zo dňa 05.02.2019, takmer viac ako rok odo dňa kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru. Žalovaný vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo uplynutím doby na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý dňom 31.10.2017 z dôvodu, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil dňa 08.09.2017. Nakoľko žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nárok na náhradu mzdy za obdobie od 23.10.2017 do 31.10.2017 považoval žalovaný za neoprávnený a nezákonný.

15. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

16. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

17. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

18. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

19. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

20. Naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti ako procesný predpoklad určovacej žaloby nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu podľa § 137 písm. d) CSP. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru vyplýva z ustanovenia § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Žalobca mal v danej veci naliehavý právny záujem na určení neplatnosti namietaného právneho úkonu o skončení pracovného pomeru, keďže vyplýva z osobitného predpisu.

21. kogentným spôsobom upravuje spôsob skončenia pracovného pomeru pri uplatňovaní ktorého je potrebné dodržiavať formálno-právne a hmotno-právne náležitosti skončenia pracovného pomeru. Okamžité zrušenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorým môže rozviazať pracovný pomer zamestnávateľ, ak konanie zamestnanca možno považovať za také závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho ďalej zamestnával. Je vážnym zásahom do práv zamestnanca a preto k nemu zamestnávateľ môže pristúpiť len ak má na to skutočne závažný dôvod, pričom intenzita a stupeň porušenia pracovnej disciplíny musí byť veľmi vysoká. nedefinuje pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny, ani hrubé porušenie pracovnej disciplíny a preto je potrebné vždy vychádzať z konkrétnej doby a situácie, osoby zamestnanca a funkcie akú zastával v čase porušenia pracovnej disciplíny. Existencia závažného porušenia pracovnej disciplíny oprávňuje zamestnávateľa aj k výpovedi. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite skončí pracovný pomer.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd zo zhodných tvrdení strán sporu ako aj z listinných dôkazov preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý pracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou dňa 02.11.2016, na základe ktorej žalobca vykonával pracovnú pozíciu vodič. Za miesto výkonu práce sa považoval každý odštepný závod spoločnosti, zapísaný do obchodného registra. Zmluvné strany sa dohodli na základnej mesačnej mzde za vykonanú prácu vo výške 486,- eur. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to odo dňa nástupu zamestnanca do zamestnania od 02.11.2016 do 31.10.2017.

23. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd posudzoval formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovaným dňa 18.08.2017 žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zrušovací prejav bol písomný, podpísaný osobou oprávnenou konať za žalovaného, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol skutkovo riadne vymedzený, žalobca dňa 16.08.2017, 17.08.2017, 18.08.2017 nenastúpil do práce, neprítomnosť v práci nenahlásil svojmu nadriadenému, ani ju neospravedlnil, za čo mal neospravedlnenú absenciu, čo považoval žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa čl. VIII, bodu 2c) pracovného poriadku zo dňa 29.12.2008. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru, ktorý zamestnávateľ musí doručiť zamestnancovi, účinky zrušovacieho prejavu nastávajú zo zákona dňom, keď písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol doručený druhému účastníkovi. V prejedávanej veci mal súd nesporne preukázané, že okamžité

skončenie pracovného pomeru dané žalovaným zo dňa 18.08.2017 bolo doručené žalobcovi dňa 21.08.2017.

24. Zamestnanec oznámil zamestnávateľovi listom zo dňa 12.10.2017, že okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné, nakoľko v období od 31.07.2017 do 16.08.2017 čerpal riadnu dovolenku, a od 17.08.2017 do 25.08.2017 mal ošetrovanie člena rodiny, doklad o ošetrovnom zaslal žalovanému dňa 21.08.2017 e-mailom aj poštou, z uvedeného dôvodu trval na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný nenamietal žalobcom predložený dôkaz o ošetrovaní člena rodiny a táto skutočnosť nebola v konaní sporná. V danom prípade ide o dôležité osobné prekážky v práci a povinnosťou zamestnávateľa bolo ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas ošetrovania chorého člena rodiny podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce.

25. Žalobca v konaní preukázal ospravedlnenie svojej neprítomnosti v práci dňa 16.08.2017, kedy čerpal riadnu dovolenku a dňa 17.08.2017 a 18.08.2017 ospravedlnil svoju neprítomnosť v práci ošetrovaním chorého člena rodiny. Súd považoval žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru dané žalovaným dňa 18.08.2017 žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce za dôvodne podanú.

26. Predmetom sporu bol uplatňovaný nárok žalobcu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru odo dňa 23.10.2017, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávateľ až do uplynutia trvania pracovného pomeru dohodnutého v pracovnej zmluve na dobu určitú do 31.10.2017, teda za 9 dní v mesiaci októbri vo výške 184,44 eur.

27. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom, ďalším okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 31.08.2017 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca dňa 28.08.2017, dňa 30.08.2017 a dňa 31.08.2017 nenastúpil do práce, svoju neprítomnosť nenahlásil svojmu nadriadenému, ktorú ničím neospravedlnil, za čo mal neospravedlnenú absenciu, čo považoval žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa čl. VIII, bodu 2 písm. c) pracovného poriadku zo dňa 29.12.2008. V prejedávanej veci mal súd nesporne preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným zo dňa 31.08.2017 bolo doručené žalobcovi dňa 08.09.2017.

28. Žalobca neoznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, nepodal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.08.2017 na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť podľa § 77 Zákonníka práce. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil podľa tohto právneho úkonu dňa 08.09.2017, aj keď by išlo o neplatné skončenie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty sa súd nemôže zaoberať otázkami platnosti rozväzovacieho úkonu a to ani ako predbežnou otázkou. V danom prípade ide o preklúziu práva na ktorú súd prihliadol ex offo, vzhľadom na že existencia práva je súčasťou právneho posúdenia veci, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. Keďže žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.08.2017 na súde včas do 08.11.2017, došlo k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákonníka práce.

29. Súd žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 02.11.2016 naďalej trvá zamietol z dôvodu, že podľa pracovnej zmluvy bol pracovný pomer medzi zmluvným stranami dohodnutý na dobu určitú do 31.10.2017 (článok IV. bod 1.) a vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 31.08.2017, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 08.09.2017.

30. Skončením pracovnoprávneho vzťahu zanikol záväzok zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu, poskytovať mu mzdu, zamestnancovi zanikol záväzok vykonávať riadne prácu dohodnutú v pracovnej zmluve podľa pokynov zamestnávateľa a plniť ďalšie povinnosti zamestnanca z pracovného pomeru. Zamestnávateľ nemal povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy za obdobie po

skončení pracovného pomeru od 23.10.2017 do 31.10.2017, nakoľko pracovný pomer sa skončil dňom 08.09.2017. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 23.10.2017 do 31.10.2017 v sume 184,44 eur ako nedôvodnú zamietol.

31. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v časti náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 634,27 eur/mesiac, odo dňa 01.11.2017 až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, alebo do právoplatného rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru a v časti, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu poistného do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.08.2017 do 04.09.2017, súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol v rozhodnutí vo veci samej a konanie v uvedenej časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 , nakoľko každá strana sporu mala vo veci úspech len čiastočný. Pomer úspechu strán sporu súd určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. Žalobca mal úspech vo veci v časti určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným zo dňa 18.08.2017 žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. Žalovaný mal neúspech vo veci určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 02.11.2016 naďalej trvá. Žalovaný mal neúspech vo veci v ktorej sa domáhal zaplatenia náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 23.10.2017 až do 31.10.2017 vo výške 184,14 eur, spolu s 5,00% ročným úrokom o zmeškania od 30.11.2017 až do zaplatenia. Súd konanie v časti, náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 634,27 eur/mesiac, odo dňa 01.11.2017 až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, alebo do právoplatného rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru a konanie v časti, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu poistného do Sociálnej poisťovne za obdobie od 28.08.2017 do 04.09.2017 zastavil. V danom prípade žalobca zavinil zastavenia konania v uvedenej časti, preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania. Podľa súdnej praxe, ak žalobca zoberie žalobu späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. Žalobca mal úspech 1 t.j. 25%, žalovaný mal úspech 3 t.j. 75%, súd priznal žalovanému na pomernom rozdelení nárok na náhradu trov konania vo výške 50% (75%-25% = 50%).

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.