Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-176-2016.pdf
PDF · 168 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/176/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu R.. Y.. U. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.. L. XXXX/X, A., občan SR, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212, o zaplatenie náhrady škody vo výške 49.954,-- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I/ Návrh žalobcu na prerušenie konania z 29. 05. 2017 sa z a m i e t a .
II/ Konanie v časti o zaplatenie sumy 27.400,-- € sa z a s t a v u j e .
III/ Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 22.554,-- € s príslušenstvom sa z a m i e t a.
IV/ Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa I. H. podala na tunajšom súde dňa 03. 11. 2016 žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému náhrady škody vo výške 49.954,-- € s príslušenstvom. V priebehu konania Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 05. 2017 žalobkyňa bezodplatne postúpila svoju pohľadávku na nového žalobcu R.. Y.. U.Í. H. a požiadala o zmenu strany sporu na strane žalobcu, novo označený žalobca súhlasil s prevzatím predmetnej pohľadávky, ako aj so vstupom do konania na miesto pôvodnej žalobkyne. Súd preto uznesením zo dňa 06. 11. 2018 pripustil zmenu na strane žalobcu a v ďalšom konal s novým žalobcom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia. Žaloba žalobcu bola odôvodnená tým, že uplatnená škoda žalobcovi vznikla na základe nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu, správa katastra Zvolen zo dňa 29. 10. 2018, ktorým došlo k povoleniu vkladu pod č. U. XXXX/XX vlastníckeho práva kupujúceho I. H. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 13. 08. 2018, uzavretej s predávajúcim Sekier, s. r. o., predmetom ktorého bol byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu, súp. č. XXXX na ulici Ľ.. S. U. A. spolu s príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom tam označeným na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a pozemku, na ktorom je obytný dom postavený. Voči tomuto rozhodnutiu Správy katastra Zvolen podala protest Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici pod č. Kd 157/09-12 zo dňa 24. 02. 2010 a ani Správa katastra Zvolen, ani Katastrálny úrad Banská Bystrica svojim rozhodnutím č. UPo 3/2010 zo dňa 06. 04. 2010 tomuto protestu nevyhoveli. Krajský prokurátor v Banskej Bystrici podal dňa 17. 06. 2010 na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu o zrušenie rozhodnutia Správy katastra Zvolen o povolení vkladu U. XXXX/XX zo dňa 29. 10. 2008. Krajský súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 24S 58/2010-59 zo dňa 24. 09. 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžr 1/2011 zo dňa 08. 06. 2011 zrušili rozhodnutie Správy katastra Zvolen zo dňa 29. 10. 2008 pod sp. zn. U. XXXX/XX. V dôvodoch rozhodnutia súdy uviedli, že žalovaný rozhodol nezákonne, pretože Kúpna zmluva zo dňa 13. 08. 2008 bola absolútne neplatná od počiatku podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to konkrétne ustanovením § 16 ods.1 Zákona o vlastníctve bytov. Následne Správa katastra Zvolen rozhodla pod č. konania U. XXXX/XXXX dňa 18. 10. 2011 tak, že zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, s poukazom na uvedené rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica a Najvyššieho súdu SR. Pôvodná žalobkyňa sa v 30 dňovej lehote odvolala proti tomuto rozhodnutiu na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom sp. zn. 26Sp 8/2011 z 18. 06. 2012 potvrdil napadnuté rozhodnutia Správy katastra Zvolen ako vecne správne. Voči tomuto rozsudku krajského súdu sa pôvodná žalobkyňa odvolala a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžr 146/2012 zo dňa 13. 08. 2013, právoplatný dňom 09. 10. 2013 rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica potvrdil. Dňom 09. 10. 2013 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie Správy katastra Zvolen o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade Kúpnej zmluvy zo dňa 13. 08. 2008. Pôvodná žalobkyňa sa žalobou vedenou pred tunajším súdom pod sp. zn. 12C/218/2011 domáhala voči predávajúcemu spoločnosti Sekier, s. r. o. vydania bezdôvodného obohatenia, pričom súd rozsudkom zo dňa 07. 10. 2014 priznal žalobkyni sumu v celkovej výške 49.764,02 € spolu s príslušenstvom a to v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 1547/2014 zo dňa 10. 03. 2016. Na podklade uvedených rozhodnutí dňa 13. 07. 2016 pôvodná žalobkyňa podala návrh na Exekútorskom úrade súdneho exekútora R.. Ď., ktoré sa vedie pod sp. zn. Ex 2523/2016. V exekúcii do podania žaloby v tejto veci bola vymožená len suma 524,94 €. Žalobkyňa z dôvodu právnej istoty v dôsledku plynutia premlčacej doby pri náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci sa rozhodla podať žalobu na súd. Predmetom jej žaloby je škoda, ktorá jej vznikla v súvislosti s uvádzaným nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy a to:
- 46.803,43 € ako kúpna cena bytu spolu s ročným úrokom z omeškania 8,5 % od 13. 08. 2008 do zaplatenia,
- 66,39 € ako poplatok za zavkladovanie do katastra s ročným úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 13. 08. 2008 do zaplatenia,
- 99,50 € ako poplatok za konanie sp. zn. 11C/45/09 s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 14. 04. 2009 do zaplatenia,
- 90,50 € ako poplatok za konanie sp. zn. 8C/172/09 s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 20. 07. 2009 do zaplatenia,
- 7,32 ako daň z nehnuteľnosti uhradená MsÚ Zvolen s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 03. 03. 2010 do zaplatenia,
- 7,32 € ako daň z nehnuteľnosti uhradená MsÚ Zvolen s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 12. 05. 2011 do zaplatenia,
- 245,64 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 31. 10. 2008 do zaplatenia,
- 122,82 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 7,5 % od 14. 11. 2008 do zaplatenia,
- 122,82 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 6,5 % od 15. 12. 2008 do zaplatenia,
- 122,82 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 10,5 % od 15. 01. 2009 do zaplatenia,
- 122,82 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 10 % od 13. 02. 2009 do zaplatenia,
- 122,82 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % od 13. 03. 2009 do zaplatenia,
- 122,82 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 14. 04. 2009 do zaplatenia,
- 130,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 14. 05. 2009 do zaplatenia,
- 130,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 15. 06. 2009 do zaplatenia,
- 130,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 14. 07. 2009 do zaplatenia,
- 130,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 14. 08. 2009 do zaplatenia,
- 130,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 14. 09. 2009 do zaplatenia,
- 130,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 14. 10. 2009 do zaplatenia,
- 130,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 13. 11. 2009 do zaplatenia,
- 130,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 15. 12. 2009 do zaplatenia,
- 130,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 14. 01. 2010 do zaplatenia,
- 122,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 15. 03. 2010 do zaplatenia,
- 575,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 23. 08. 2010 do zaplatenia,
- 160,00 € ako uhradené nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 15. 09. 2010 do zaplatenia. Žalobkyňa si takto uplatnenú škodu uplatnila Listom zo dňa 20. 01. 2016 cestou Katastrálneho odboru, Okresného úradu Zvolen na Ministerstvo vnútra SR a taktiež 21. 01. 2016 zaslala poštou Ministerstvu vnútra SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 27. 01. 2016 jej bolo zaslané oznámenie z Ministerstva vnútra SR, že jej žiadosť bola odstúpená vecne a miestne príslušnému Úradu geodézie, kartografie a katastra SR s poukazom na § 28 zákona č. 575/2001 Z. z. s tým, že uvedený orgán je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností. Dňa 24. 03. 2016 bolo pôvodnej žalobkyni doručené vyjadrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v znení, že jej žiadosti o náhradu škody nevyhovujú. Poukázali, že má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré má prednosť pred právom na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý konštatuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánmi štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Ak má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu v zmysle Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávne úradným postupom. Vo vyjadrení poukázali na nárok na náhradu škody spočívajúcu v zaplatení kúpnej ceny, úhrad nájomného za neplatiacich nájomníkov, v tomto prípade sa jedná zrejme o nárok žiadateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k správnym poplatkom za návrh na vklad sa úrad vyjadril tak, že tento poplatok sa platí aj v prípade, že je návrh na vklad zamietnutý. Suma zaplateného právneho poplatku za vkladové konanie teda nie je škodou. Rovnako čo sa týka zaplatenia daní s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, zaplatenie daní sa taktiež nepovažuje za škodu, ale plnenie povinností vyplývajúce z predpisov spadajúcich do oblasti verejného (daňového) práva. K poplatkom uhrádzaným v iných súvisiacich konaniach úrad zdôraznil, že k týmto si žiadateľka mohla uplatniť právo na náhradu účelne vynaložených trov konania a teda nemôžu predstavovať škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s rozhodnutím správy katastra.
2. K jednotlivým svojim nárokom ďalej pôvodná žalobkyňa uviedla, že na základe rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu jej vlastníckeho práva, uhrádzala od septembra 2008 do októbra 2011 platby spojené s užívaním bytu na účet spoločenstva vlastníkov bytov, pričom tak plnila za spoločnosť Sekier, keďže na základe rozhodnutí v správnom konaní bolo konštatované nezákonné rozhodnutie o povolení vkladu na podklade absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Uvedené platby vykonávala napriek tomu, že byt užívali nájomníci, ktorí neuhrádzali platby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ by však nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu správy katastra, nikdy by nebola povinná uhrádzať náklady ako vlastníčka bytu na účet predmetného spoločenstva vlastníkov bytov za spoločnosť Sekier a týmto plnením jej vznikla škoda. Poukázala tiež na dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci vedenej pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 12C/218/2011. Rovnako nesúhlasila so stanoviskom žalovaného, že by suma zaplatenej dane nebola škodou, ktorá jej vznikla. Daň z nehnuteľnosti uhrádzala ako v tom čase evidovaná vlastníčka bytu a ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu Správy katastra Zvolen, nebola by nikdy plnila túto daňovú povinnosť za spoločnosť Sekier, nakoľko by k tomu nebol žiaden zákonný titul. Rovnako čo sa týka správnych poplatkov súvisiacich s návrhom na vklad, pôvodná žalobkyňa uviedla, že v zmysle Zákona o vlastníctve bytov, náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru má znášať predávajúci. Keďže ona uhrádzala tento správny poplatok za spoločnosť Sekier, s. r. o., nedošlo k plneniu nejakej jej vlastnej povinnosti ako poukazoval žalovaný, ale plnila za predávajúceho a týmto plnením jej bola spôsobená škoda. Vo vzťahu k poplatkom súvisiacim s konaniami vedenými na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11C/45/09 a sp. zn. 8C/172/09, pôvodná žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by nedošlo k nezákonnému zavkladovaniu, neviedli by sa predmetné konania, nakoľko by jej nevznikol právny dôvod na ich vedenie. Práve nezákonné zavkladovanie bolo príčinou vedenia týchto konaní. Žalobkyňa poukázala na to, že vykonáva všetky úkony smerujúce k uplatneniu a zabezpečeniu svojich nárokov voči spoločnosti Sekier, s. r. o., pričom poukázala na rôzne aj procesné návrhy, ktoré však zo strany súdov boli odmietnuté. Svojho nároku voči spoločnosti Sekier, s. r. o. sa doposiaľ nemohla domôcť a konateľ spoločnosti jej oznámil, že tak isto musí znášať riziko z predmetnej obchodnej transakcie. Žalobkyňa poukázala na to, že je dôchodkyňou, ktorá celý život poctivo pracovala a v dobrej viere kúpila nehnuteľnosť. Štát prostredníctvom svojich orgánov túto kúpu potvrdil, jej vlastníctvo bolo zavkladované a následne štát prostredníctvom iných orgánov túto kúpu vyhlásil za neplatnú. Na druhej stane, štát jej už 8 rokov nevie zabezpečiť užívanie ňou celoživotnou prácou nadobudnutých hodnôt, naopak, na hrane zákonných lehôt predlžuje neprávny stav a žalobkyňa je tak legálnou cestou pozbavená svojich majetkových práv a je otázne pri takomto postupe, či sa zabezpečenia svojho práva a dania veci do právneho stavu vôbec dožije. Poukázala na to, že z jej strany došlo k úhrade ceny za kúpu bytu a všetkých nákladov spojených s jej zavkladovaním. Na základe zákona potom uhrádzala všetky náklady vlastníka bytu, uhrádzala mestu Zvolen daň z nehnuteľnosti za predmetný byt a ako vlastníčka bytu si uplatňovala svoje práva v konaniach pred tunajším súdom sp. zn. 8C/172/2009 a 11C/45/2009. Taktiež mala snahu, aby zabránila spoločnosti Sekier zmenšovať svoj majetok tak, aby sa mohla domôcť svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a uspokojenie finančných nárokov. Poukázala na to, že škoda jej teda vznikla, resp. jej reálne hrozí vznik, pretože za využitia všetkých zákonných prostriedkov, ktoré umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky, sa jej nepodarilo vymôcť bezdôvodné obohatenie od toho, kto tento neoprávnený prospech získal na jej účet a je povinný ho vydať, teda od spoločnosti Sekier, s. r. o. V súčasnej dobe zistila, že väčšina majetku spoločnosti Sekier je zaťažená záložným právom v prospech tretej osoby a teda reálne hrozí, že si záložný veriteľ uplatní svoje práva a spoločnosť môže ísť do konkurzu, čím dôjde k zastaveniu exekučného konania a jej vznikne ďalšia škoda a dôjde k znemožneniu domôcť sa svojich finančných nárokov. Obrátila sa teda na štát, aby jej pomohli a vrátili peniaze, o ktoré bola obratá za pomoci nezákonného rozhodnutia Správy katastra Zvolen. Pokiaľ by k uvedenému nezákonnému rozhodnutiu nedošlo, musel by predávajúci Sekier, s. r. o. automaticky vrátiť celú kúpnu cenu, ktorú uhradila za byt, aby sa vyhol podozreniu zo spáchania trestného činu podvodu na jej osobe. V tej dobe jeho nehnuteľnosti neboli zaťažené záložným právom v prospech tretej osoby a vymoženie vrátenia dlžnej sumy by bolo bezproblémové, nevznikla by jej žiadna škoda, pokiaľ by k uvedenému zavkladovaniu nedošlo. Z týchto dôvodov žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal nárok uplatnený na náhradu škody tak, ako bol vyčíslený v žalobe spolu s príslušenstvom a to po odrátaní sumy, ktorá ku dňu právoplatného rozhodnutia súdu je vymožená v exekučnom konaní Ex 2523/16, vedenom exekútorom R.. R. Ď.G.. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.
3. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 27. 03. 2017 spolu s uznesením súdu zo dňa 24. 02. 2017, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Písomným podaním doručené súdu 24. 04. 2017 žalovaný uviedol, že so žalobou žalobkyne nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť a priznať právo na náhradu trov konania. Žalovaný poukázal na to, že sa žalobkyňa domáha nároku na náhradu škody v zmysle Zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu je teda 1) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo orgánu verejnej moci, 2) existencia škody, 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Z rozhodovacej praxe súdov SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/32/2007) vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo orgánu verejnej moci musí byť priamou bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody, nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. To znamená, že nezákonné rozhodnutie orgánu štátu môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zákona 514/2003 len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, t. j. bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho (viď aj nález ÚS SR sp. zn. 1Us 177/08). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o otázku skutkovú, pričom žalobca musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu. Podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť štátu. Žalovaný zdôraznil, že existencia nezákonného rozhodnutia je len jednou z podmienok vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Podľa názoru žalovaného nie je preukázaná existencia škody, poukázal na závery nálezu ÚS SR sp. zn. 2Us 165/2012, ktorý konštatoval, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu. Nárok žalobkyne na náhradu škody spočívajúcej v sume zaplatenej kúpnej ceny a úhrady nájomného za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu je nepochybne právom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči prevodcovi, resp. neplatiacim nájomníkom, na miesto ktorých žalobca tieto sumy uhradil. Tejto skutočnosti si je vedomý aj sám žalobca, ktorý v žalobe uvádza, že návrh v tejto veci podal z dôvodu právnej istoty v dôsledku plynutia premlčacej doby pri náhrade škody. V súvislosti so správnym poplatkom za návrh na vklad žalovaný uviedol, že tento sa nevracia ani v prípade, že je návrh na vklad zamietnutý, to znamená, že sa musí uhrádzať bez ohľadu na výsledok konania o návrhu na vklad. Suma zaplateného správneho poplatku za vkladové konanie teda nemôže byť považovaná za škodu v zmysle Zákona o zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie. Uvedený poplatok žalobca neuhrádzal na základe rozhodnutia Správy katastra Zvolen, ktoré považoval za nezákonné rozhodnutie, ale už pred vydaním rozhodnutia o povolení vkladu, preto nie je daná príčinná súvislosť medzi zaplatením správneho poplatku a rozhodnutím Správy katastra Zvolen o povolení vkladu. K daňovej povinnosti žalovaný poukázal, že Najvyšší súd SR konštatoval vo svojom rozhodnutí, že suma zaplatenej dane nie je škodou, ale plnením povinností, ktoré vyplývajú z predpisu spadajúce do oblasti verejného (daňového) práva. Preto túto sumu nemožno považovať za škodu. K poplatkom, ktoré mal žalobca zaplatiť v konaniach vedených pod sp. zn. 11C/45/09 a sp. zn. 8C/172/09 žalovaný zdôraznil, že v týchto konaniach si žalobca mohol uplatniť právo na náhradu účelne vynaložených trov. Preto tieto poplatky nemožno považovať za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným rozhodnutím Správy katastra Zvolen.
4. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni do vlastných rúk dňa 18. 05. 2017 spolu s uznesením súdu z 02. 05. 2017, v ktorom bola vyzvaná na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Písomným podaním doručené súdu dňa 29. 05. 2017 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. K námietkam žalovaného poukázala na to, že čo sa týka nároku na náhradu škody vo vzťahu ku kúpnej cene prevádzanej nehnuteľnosti, má za preukázaný vzťah medzi príčinou a jej následkom s poukazom na to, že v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti okrem uzavretia písomnej zmluvy, k nej musí pristúpiť vklad do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky. To znamená, že vlastnícke právo k bytu sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností a právoplatné rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu má povahu právnej skutočnosti, ktorá spôsobuje, že platná zmluva o prevode vlastníctva bytu sa stane účinnou a až tým nadobúda nový vlastník vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Ďalej poukázala na dôvody rozhodnutia súdov v správnom konaní, kedy bolo vytknuté Správe katastra Zvolen, že nepostupovala v súlade so zákonom, pretože bola povinná pri preskúmaní platnosti zmluvy zistiť, či právny úkon svojim obsahom lebo účelom neodporuje zákonu, či ho neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. V danom prípade súdy v správnom súdnictve konštatovali, že predmetná kúpna zmluva odporovala § 16 ods.1 Zákona o vlastníctve bytov a z toho dôvodu ju vyhlásili za absolútne neplatný právny úkon. Takto mala postupovať už Správa katastra Zvolen a pokiaľ by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu orgánu Správy katastra Zvolen, predávajúci Sekier, s. r. o. by bol povinný automaticky v prípade nezavkladovania nehnuteľnosti ihneď vrátiť celú kúpnu cenu, ktorá bola uhradená za predmetný byt žalobkyni. Tým by žalobkyni nevznikla žiadna škoda, pretože by nebol problém vrátenia sa peňazí prípadne domôcť, keďže v tej dobe nehnuteľnosti patriace spoločnosti Sekier neboli zaťažené záložným právom v prospech tretej osoby oproti súčasnej dobe, kedy sa žalobkyňa voči spoločnosti Sekier, s. r. o. domáha svojich finančných nárokov. V exekučnom konaní sa doposiaľ súdnemu exekútorovi podarila vymôcť iba suma 3.840,-- €. Žalobkyňa nenamietala skutočnosť, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred právom na náhradu škody. Nesúhlasila však s tým, že by jej t. času škoda nevznikla, uviedla, že v jej prípade jej škoda vznikla, resp. reálne jej hrozí jej vznik z dôvodu, že doposiaľ sa jej nepodarilo vymôcť bezdôvodné obohatenie od povinného s poukazom na to, že väčšina majetku povinného je zaťažená záložným právom v prospech tretej osoby. V tejto súvislosti žalobkyňa navrhla prerušenie konania podľa § 162 ods.1 písm. a/ C. s. p., v zmysle ktorého súd konanie preruší, k rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, pretože až do ukončenia exekučného konania sp. zn. Ex 2523/2016 vedeného exekútorom R.. R. Ď., v ktorom je riešená otázka vymoženia nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia od spoločnosti Sekier, nie je možné vyriešiť otázku, či jej nárok na vydanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci v zmysle vyššie uvedeného je oprávnený, keďže na základe súčasnej dôkaznej situácie, ktorú doložila, má žalobkyňa oprávnenú pochybnosť, či sa jej výkonom v predmetnej exekúcii podarí vymôcť vydanie bezdôvodného obohatenia. V ďalšom zotrvala na svojej argumentácii s poukazom na to, že nebyť nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu, nebola by povinná uhrádzať dane z nehnuteľnosti, uhrádzať správne poplatky, ani poplatky v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/45/09, sp. zn. 8C/172/09.
5. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému do vlastných rúk dňa 30. 07. 2018 spolu s uznesením súdu zo dňa 16. 04. 2018, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie. Dňa 02. 08. 2018 bolo súdu doručené stanovisko žalovaného, v ktorom zotrval na svojej doterajšej obrane a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa ods. 2, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
7.1. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
7.2. Podľa § 5 ods. zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
7.3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ods. 3, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
7.4. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
7.5. Podľa § 28 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností.
7.6. Podľa § 5 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení úč. do 31. 01. 2010 - v čase uzavretia kúpnej zmluvy), náklady spojené s prevodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru znáša predávajúci; predávajúci môže požadovať od nadobúdateľa náhradu preukázateľne zaplatených správnych poplatkov a odmenu notára podľa osobitných predpisov. Znalečné znášajú pomerne tí nadobúdatelia, ktorí o znalecký posudok požiadali podľa odseku 1 písm. f/.
8. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 08. 2018 uzavretá medzi predávajúcim Sekier, s. r. o. so sídlom vo Zvolene a kupujúcim I. H. bol dojednaný prevod vlastníctva k 3-izbovému bytu č. XX, nachádzajúci a na X. poschodí vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXXX na ulici Ľ.. S. U. A. spolu s príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je obytný dom postavený. V článku 4 bod 3 kupujúci vzal na vedomie, že na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 09. 1996 na dobu neurčitú, predmetné nehnuteľnosti užíva nájomca so svojimi rodinnými príslušníkmi, pričom kupujúcemu bola odovzdaná Zmluva o nájme bytu ako aj aktuálny evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu nájomcom. Ďalej bola dojednaná kúpna cena vo výške 1.410.000,-- Sk (46.803,43 €), ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť najneskôr v deň uzavretia zmluvy. V článku 8 sa účastníci dohodli, že správny poplatok za vklad do KN vo výške 2.000,-- Sk (66,39 €) znáša kupujúci v zmysle právnych predpisov platných v SR. Dňa 13. 08. 2008 podali účastníci kúpnej zmluvy návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti Správe katastra Zvolen. Výpisom z účtu právneho predchodcu žalobcu bola preukázaná úhrada kúpnej ceny dňa 13. 08. 2008. Rozhodnutím Správy katastra Zvolen č. U. XXXX/XXXX z 29. 10. 2008 bol povolený vklad vlastníckeho práva pre právnu predchodkyňu žalobcu na podklade predloženej kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o povolení vkladu napadla Krajská prokuratúra Banská Bystrica protestom prokurátora, o ktorom Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodol dňa 06. 04. 2010 pod č. UPo/3/2010 tak, že protestu prokurátora nebolo vyhovené. V proteste prokurátor poukazoval na § 16 ods.1, 2, 3 Zákona 182/1993 Z. z. s tým, že ak nájomcom bytu je fyzická osoba, vlastník domu môže previesť do vlastníctva byt len tomuto nájomcovi a preto s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený absolútne neplatným právnym úkonom, na čo bol rozhodujúci katastrálny úrad povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o povolení vkladu. Keďže s Katastrálny úrad v Banskej Bystrici nestotožnil s obsahom protestu prokurátora, tomuto nevyhovel. Následne krajský prokurátor v Banskej Bystrici podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu o zrušenie rozhodnutia Správy katastra Zvolen č. U. XXXX/ XXXX zo dňa 29. 10. 2008. V predmetnej veci bolo podané aj vyjadrenie dotknutých účastníkov a to spoločnosti Sekier, s. r. o. a I. H., ktoré namietali pasívnu legitimáciu označeného žalovaného - Správy katastra Zvolen. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 09. 2010 č. k. 24S/58/2010-59 bolo rozhodnutie Správy katastra Zvolen zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Súd sa stotožnil so žalobcom v tom, že v zmysle § 16 ods.1 Zákona o vlastníctve bytov, nebolo možné dojednať predmetnú kúpnu zmluvu a preto ju možno považovať za absolútne neplatný právny úkon, na podklade ktorej nemohol byť povolený vklad vlastníckeho práva. Na odvolanie spoločnosti Sekier, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžr/1/2011 zo dňa 08. 06. 2011 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil.
9. Rozhodnutím Správy katastra Zvolen zo dňa 18. 10. 2011 bol zamietnutý návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy. Proti rozhodnutiu podala odvolanie I. H. na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č. k. 26Sp/8/2011-29 zo dňa 18. 06. 2012 rozhodnutie katastrálneho úradu potvrdil. Na odvolanie právnej predchodkyne žalobkyne Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžr/146/2012 z 13. 08. 2013 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. V oboch rozhodnutiach súdy poukázali na predchádzajúce posúdenie veci v správnom konaní, s ktorým sa stotožnili.
10. V konaní vedenom pred tunajším súdom sp. zn. 12C/218/2011 právna predchodkyňa žalobcu podala žalobu dňa 01. 08. 2011 proti žalovanému Sekier, s. r. o., proti ktorému sa domáhala zaplatenia sumy 50.166,-- € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a to na podklade absolútne neplatnej Kúpnej zmluvy z 13. 08. 2008 s poukazom na závery správneho konania uvedené vyššie. Žiadala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 46.803,43 € ako kúpnu cenu bytu, 66,39 € ako poplatok za zavkladovanie do katastra, sumu 99,50 € ako poplatok za konanie 11C/45/2009, sumu 90,50 € ako poplatok za konanie 8C/172/2009, 2x 7,32 € ako daň z nehnuteľnosti uhradenú v roku 2010 a 2011, úhrady nájomného za neplatiacich nájomníkov a to 245,64 €, 6x po 122,82 €, 9x po 130,-- €, 1x 80,-- €, 1x 122,-- €, 1x 575,-- €, 1x 160,-- € (za obdobie 10/2008 do 9/2010). Rozsudkom zo dňa 07. 10. 2014 bolo rozhodnuté tak, že žalovaný Sekier, s. r. o. bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť navrhovateľke uplatnenú kúpnu cenu 46.803,43 € s príslušenstvom, poplatok za vklad 66,39 € s príslušenstvom, úhradu dane z nehnuteľnosti 2x po 7,32 € s príslušenstvom a platby za neplatiacich nájomníkov špecifikované v rozsudku. Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a v časti, v ktorej žalobkyňa vzala žalobu späť, bolo konanie zastavené (v časti o poplatky spojené s inými súdnymi konaniami v sume 99,50 € s príslušenstvom, 90,50 € s príslušenstvom a suma omylom uplatnená 80,-- € s príslušenstvom). Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/1547/2014-350 zo dňa 10. 03. 2016 bol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdený.
11. Dňa 13. 07. 2016 podala právna predchodkyňa žalobcu u súdneho exekútora R.. R. Ď. návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/218/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co/1547/2014. Exekútor dňa 15. 07. 2016 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Proti exekúcii podal povinný spoločnosť Sekier, s. r. o. námietky, ktoré boli uznesením súdu zo dňa 22. 08. 2016 zamietnuté. Výpisom zo svojho účtu právna predchodkyňa žalobcu dokladovala, že na jej účet z titulu exekúcie bola dňa 25. 10. 2016 pripísaná suma 266,51 €, dňa 28. 10. 2016 suma 115,04 €, dňa 28. 10. 2016 suma 143,38 €, čo spolu činí 524,93 €.
12. Právna predchodkyňa žalobcu ďalej doložila uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11C/45/2009-270 zo dňa 30. 01. 2014, ktorým bolo zastavené konanie na podklade návrhu žalobkyne - právnej predchodkyne žalobcu tu, proti tam žalovaným R. V. a X. V., o vypratanie bytu, návrh podaný na súde dňa 14. 04. 2009. Konanie bolo zastavené na podklade písomného späťvzatia návrhu žalobkyne, ktorá v písomnom späťvzatí poukázala na správne konania, na podklade ktorých došlo k zrušeniu vkladu jej vlastníckeho práva k bytu, ku ktorému sa domáhala vypratania, čím stratila aktívnu legitimáciu v spore. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak konanie bolo zastavené. Z potvrdenia Okresného súdu Zvolen vyplýva, že pri podaní návrhu bol zaplatený poplatok v hodnote 100,-- €. Žalobkyňa ďalej doložila potvrdenie, že na tunajšom súde podala dňa 28. 07. 2009 proti žalovaným R. V. a spol. žalobu o zaplatenie sumy 1.513,60 € s príslušenstvom, evidovanú na tunajšom súde pod sp. zn. 25Ro/194/2009, pričom bol zaplatený poplatok v hodnote 90,50 €. Konanie bolo v ďalšom vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/172/2009 a žalobkyňa dňa 23. 01. 2014 podala na súde späťvzatie návrhu na začatie konania s poukazom na správne konanie, v ktorom bolo zrušené povolenie vkladu jej vlastníckeho práva k bytu, v súvislosti s ktorým sa domáhala nárokov v danom konaní. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/218/2011-5 vyplýva, že uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/172/2009 zo dňa 11. 03. 2014, právoplatné 15. 04. 2014 bolo konanie vo veci zastavené.
13. Žalobca ďalej doložil výpisy z účtu svojej právnej predchodkyne, ktorými preukazoval pravidelné platby súvisiace s užívaním bytu, kópiu dokladov o úhrade dani z nehnuteľnosti za rok 2010 v sume 7,32 €, za rok 2011 v sume 7,32 € (čl. 179 až 183).
14. Listom zo dňa 20. 01. 2016 právna predchodkyňa žalobcu vyzvala Ministerstvo vnútra SR cestou Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnila v rozsahu tak, ako v tu prejednávanej veci z rovnakých dôvodov. Listom zo dňa 27. 01. 2016 bolo žalobkyni oznámené, že Ministerstvo vnútra SR vec postupuje Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ako ústrednému orgánu štátnej správy príslušnému na prejednanie nároku. Rovnako listom zo dňa 09. 02. 2016 bolo žalobkyni oznámené, že katastrálny odbor Okresného úradu Zvolen nie je kompetentný sa vyjadriť k uvedenej výzve s tým, že touto sa bude zaoberať príslušný úrad Geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý si vyžiadal stanovisko katastrálneho odboru Okresného úradu v Žiline. Listom zo dňa 21. 03. 2016 bolo žalobkyni Úradom geodézie, kartografie a katastra SR oznámené, že jej žiadosti o náhradu škody nie je vyhovené z dôvodov v podstate obdobných ako sa žalovaný bránil v tomto konaní.
15. Na výzvu súdu súdny exekútor R.. Ď. oznámil Listom zo dňa 25. 02. 2019, že v exekučnej veci v prospech oprávneného R.. H. (v exekučnej veci došlo k zmene oprávneného na žalobcu tak, ako v prejednávanej veci), bola vymožená suma 26.599,37 €.
16. Žalobca ďalej doložil trestné oznámenie svojej právnej predchodkyne z 19. 03. 2017, podanú na Okresnej prokuratúre Zvolen pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na priebeh od uzavretia kúpno-predajnej zmluvy až do stavu, kedy oznamovateľka sa nevie domôcť svojich oprávnených nárokov v civilnom konaní. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 31. 05. 2017 bolo trestné oznámenie odmietnuté z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods.2 Tr. poriadku. Na sťažnosť oznamovateľky uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 03. 08. 2017 bola táto sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná, ako aj sťažnosť poškodeného R.. U. H..
17. Žalobca nakoniec predložil súdu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/96/2012 z 26. 06. 2013, kde bolo v obdobnej veci posudzované vkladové konanie na podklade kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Sekier a iným kupujúcim týkajúce sa iného bytu v danej lokalite, kde Krajský súd aj Najvyšší súd SR rozhodli obdobne ako vo veci kúpnej zmluvy žalobcu a spoločnosti Sekier. Na druhej strane bol rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/10/2011 zo dňa 08. 11. 2011, kde naopak Najvyšší súd SR zamietol správnu žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní (na podklade kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou Sekier, s. r. o. a iným kupujúcim týkajúce sa iného bytu v danej lokalite), pričom Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí jednak konštatoval, že nie je splnená materiálna podmienka konania a to aktívna legitimácia žalobcu (Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici) a to na rozdiel od záverov rozhodnutí v predchádzajúcich rozsudkoch k otázke skúmania platnosti predloženej zmluvy na vklad Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že správny orgán posudzuje platnosť alebo neplatnosť zmluvy v rámci predbežnej otázky, avšak nie z hľadiska účinkov súkromno-právnych, ale z hľadiska vkladu schopnosti do katastra a o ďalšom postupe rozhoduje situácia, či je zistený nedostatok vkladu schopnosti odstrániteľný alebo nie. V danom prípade, ak boli namietané nedostatky spočívajúce v chýbajúcich alebo neúplných prílohách k Zmluve o prevode vlastníckeho práva, tieto nemôžu byť dôvodom na prijatie záveru o neplatnosti právneho úkonu.
18. V písomnom podaní doručené súdu dňa 29. 05. 2017 žalobca požiadal o prerušenie konania podľa § 162 ods.1 písm. a/ C. s. p. s poukazom a to až do ukončenia exekučného konania sp. zn. Ex 2523/2016, vedeného súdnym exekútorom R.. R. Ď. proti povinnému, spoločnosť Sekier, s. r. o., v ktorom je vymáhaná pohľadávka žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca poukázal na to, že v predmetnom exekučnom konaní je vymáhaná jeho pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, priznaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 12C/218/2011. To znamená, že v predmetnom exekučnom konaní je riešená otázka vymoženia nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie od spoločnosti Sekier a to ukončenia exekučného konania nie je možné vyriešiť otázku, či je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci oprávnený. Reagoval tým na námietky žalovaného, ktorá sa dovolávala na nález ÚS SR sp. zn. 2Us/165/2012, v zmysle ktorého má bezdôvodného obohatenia predmetnosť pred právom na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Keďže má žalobkyňa pochybnosti, či sa jej v exekúcii podarí vymôcť vydanie bezdôvodného obohatenia, žiadala, aby súd do skončenia exekúcie jej konanie o nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci prerušil. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný a v súlade s § 162 ods.3 C. s. p. rozhodol o zamietnutí tohto návrhu spolu s rozhodnutím vo veci samej. Súd konštatuje, že predmetom exekučného konania je vymáhanie pohľadávky, to znamená, že exekučné konanie nemôže byť konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorú v tomto konaní by nebol súd oprávnený riešiť. Tým súd nemal za splnené podmienky prerušenia konania v zmysle § 162 ods.1 písm. a/ C. s. p. a preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ( výrok č. I.).
19. Na pojednávaní dňa 03. 04. 2019 žalobca prehlásil, že v exekučnom konaní bola v jeho prospech vymožená čiastka 27.400,-- € a preto v danom rozsahu berie žalobu čiastočne späť. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vo zvyšnej časti uhradiť mu čiastku 22.554,-- € s príslušenstvom, vyčísleným podľa pôvodnej žaloby, avšak nešpecifikoval, ktorých konkrétnych súm sa predmetné späťvzatie žaloby týka. Keďže žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, súd v súlade s ustanovením § 144, § 145, § 146 C. s. p. konanie v časti o zaplatenie sumy 27.400,-- € zastavil (výrok č. II.)
20. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody proti štátu zastúpeného príslušným orgánom, ktorým v oblasti katastra nehnuteľnosti je ústredný orgán štátnej správy a to Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Nárok na náhradu škody súd posudzoval v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a tam uvedených podmienok, za ktorých je možné tento nárok priznať. V zmysle zákonnej úpravy právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou zodpovednosťou, t. j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. V tomto prípade žalobca ako právny nástupca po pôvodnej žalobkyni tvrdil, že táto bola účastníčkou správneho konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, v dôsledku ktorého jej bola spôsobená škoda uplatnená v tomto konaní. Súd preto skúmal, či boli splnené podmienky priznania nároku na náhradu škody v súlade so zákonnou úpravou. Pre priznanie nároku je potrebné, aby boli splnené kumulatívne tri podmienky a to 1) nezákonné rozhodnutie, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Prvú podmienku a to nezákonné rozhodnutie považoval súd za preukázanú a medzi stranami sporu aj nespornú, jednalo sa o rozhodnutie Správy katastra Zvolen č. U. XXXX/XXXX z 29. 10. 2008, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech právnej predchodkyne žalobcu na podklade citovanej kúpnej zmluvy. Toto rozhodnutie správy katastra bolo neskôr v správnom konaní zrušené rozhodnutím súdu ako nezákonné rozhodnutie s poukazom na to, že správa katastra nepostupovala v súlade so zákonom, keď povolila vklad vlastníckeho práva na podklade zmluvy, ku ktorej súdy uviedli, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, na ktorú skutočnosť bol katastrálny orgán povinný prihliadnuť ex offo. Ďalej súd skúmal, či je splnená druhá podmienka priznania nároku a to vznik škody u žalobcu, resp. jeho právnej predchodkyne. Pojem škoda Zákon o zodpovednosti štátu bližšie nedefinuje. Podľa § 17 ods.1 zákona je možné priznať skutočnú škodu a ušlý zisk. Pri výklade uvedených pojmov je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu (§ 442 Občianskeho zákonníka) a teda škodou sa vo všeobecnosti chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Na druhej strane ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech, t. j. prekazenie zväčšenia alebo budúceho rozmnoženia majetku poškodeného, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. Žalobca sa v tejto veci domáhal náhrady skutočnej škody, keď žalobca tvrdil, že úhradou súm, ktoré si v tomto konaní uplatňuje, sa zmenšil jeho majetok. Žalobca poukázal na to, že nebyť nezákonného rozhodnutia, nebolo by k zmenšeniu jeho majetku došlo. Žalobca si vo veci uplatňoval nárok na úhradu kúpnej ceny, ktorú zaplatil za predaj bytu vo výške 46.803,43 €. Súd konštatuje, že zaplatenie kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy nie je škodou na strane žalobcu v zmysle Zákona o zodpovednosti štátu za náhradu škody. Jedná sa o realizáciu zmluvného záväzku, na ktorý sa právny predchodca žalobcu zaviazal v zmysle kúpnej zmluvy, a ktorý bol povinný v súlade so zmluvnými dojednaniami plniť. Na základe dôkazov je preukázané, že k zaplateniu kúpnej ceny došlo pred napadnutým nezákonným rozhodnutím. To znamená, že povinnosť zaplatiť kúpnu cenu bola právna predchodkyňa žalobcu uhradiť bez ohľadu na výsledok rozhodnutia správneho orgánu. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že pokiaľ by správny orgán hneď na začiatku rozhodol o nepovolení vkladu vlastníckeho práva na podklade predloženej kúpnej zmluvy a bol by ju vyhodnotil v súlade so závermi vyplývajúce z rozhodnutí správnych súdov, bol by predávajúci povinný automaticky mu vrátiť kúpnu cenu a teda by nedošlo ku škode na majetku žalobcu spočívajúcej v zaplatení kúpnej ceny. Uvedené tvrdenie súd považuje len za špekulatívne, pretože aj v prípade, že by nebol ihneď povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na podklade kúpnej zmluvy, bolo by na účastníkoch zmluvy, ako sa dohodnú na ďalšom postupe ohľadne ich zmluvného vzťahu. Tvrdenie žalobcu o tom, že by mu bola ihneď vrátená kúpna cena, ak by správny orgán nevydal nezákonné rozhodnutie, súd tak považuje len za hypotetické. Uvedené však nič nemení na závere, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu tak právnej predchodkyni žalobcu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od pôvodného predávajúceho, t. j. spoločnosti Sekier, s. r. o., pričom v tejto časti jej nárok bol priznaný právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý je v súčasnosti vymáhaný v exekučnom konaní. Obdobne tak v súvislosti so zaplatením správneho poplatku za vkladové konanie sa súd stotožňuje s obranou žalovaného, že uvedený správny poplatok sa platí za vkladové konanie bez ohľadu na jeho výsledok, t. j. bez ohľadu na to, či by bolo rozhodnutie správneho orgánu kladné alebo záporné. To znamená, že zaplatenie správneho poplatku vo vkladovom konaní nie je škodou, ktorá by súvisela s nezákonným rozhodnutím napadnuté žalobcom, uvedený poplatok nebol následkom nezákonného rozhodnutia, ani ho rozhodnutie nevyvolalo. Správny poplatok mala právna predchodkyňa žalobcu uhradiť na základe zmluvného dojednania, čo zmluvným stranám umožňovala zákonná úprava. Keďže zmluva sa považovala za absolútne neplatný právny úkon, plnenie z nej možno považovať za bezdôvodné obohatenie predávajúceho na úkor právnej predchodkyne žalobcu. Rovnako v tejto časti si právna predchodkyňa žalobcu uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti spoločnosti Sekier, ktorá jej bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, a ktorá je súčasťou vymáhaného nároku v exekučnom konaní. To, že doposiaľ sa žalobkyni nepodarilo vymôcť predmetné nároky od povinnej osoby ešte neznamená, že by jej vznikla škoda v súvislosti s nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím totiž musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, musí ísť teda o priamu príčinu vzniku škody, nielen sprostredkovanú. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu nenastane. Nemusí ísť pritom o príčinu jedinú, stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to príčinu podstatnú. V danom prípade za podstatnú príčinu zmenšenia majetku žalobkyne je možno vidieť to, že povinný v danom prípade nesplnil povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím dobrovoľne, preto sa jej žalobkyňa musí domáhať núteným výkonom rozhodnutia. Uvedené však nie je priamym následkom nezákonného rozhodnutia, ale správania sa povinného, za ktoré štát nemôže niesť zodpovednosť v zmysle zákonnej úpravy zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie. V tejto časti preto súd nárok žalobkyne považoval za nedôvodný, pretože žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a znížením jej majetku tak, ako to má na mysli Zákon o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
21. V ďalšom sa žalobkyňa domáhala náhrady skutočnej škody, ktorá jej mala vzniknúť úhradou daňovej povinnosti a to daň z nehnuteľnosti za rok 2010, 2011, t. j. 2x po 7,32 €. Toto požadované peňažné plnenie však nepredstavuje jej majetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím katastrálneho úradu. Majetok žalobkyne sa nezmenšil na základe nezákonného rozhodnutia. Daň je povinné peňažné plnenie vyberané príslušným orgánom a má charakter jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba mala nárok na ekvivalentné plnenie v súvislosti s uskutočnením peňažnej daňovej platby. K zaplateniu dane, ktoré pre žalobkyňu znamenalo zmenšenie jej majetku, došlo na základe verejno-právneho (daňového) vzťahu. Plnenie povinnosti vyplývajúcej z predpisu, ktorý spadá do oblasti verejného (daňového) práva nemôže byť škodou v zmysle Zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z uvedeného je zrejmé, že hoci nezákonné rozhodnutie katastrálneho úradu bolo jedným z článkov reťazca príčin a následkov, napriek tomu vyplýva, že zmenšenie majetku žalobkyne z dôvodu plnenia daňovej povinnosti nebolo spôsobené priamo nezákonným rozhodnutím katastrálneho úradu, ale v dôsledku splnenia zákonnej povinnosti vyplývajúcej z daňových predpisov. Na základe uvedeného tak žalobkyňa nepreukázala v tejto súvislosti vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím katastrálneho úradu znížením jej majetku v dôsledku plnenia daňovej povinnosti v zmysle Zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, preto aj v tejto časti nárok žalobkyne súd považoval za nedôvodný a nepreukázaný. Rovnako v tejto časti si právna predchodkyňa žalobcu uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti spoločnosti Sekier, ktorá jej bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, a ktorá je súčasťou vymáhaného nároku v exekučnom konaní.
22. V ďalšom sa žalobkyňa domáhala náhrady škody spočívajúcej v zmenšení jej majetku v dôsledku plnenia povinností spojených s užívaním bytu a to platieb, ktoré žalobkyňa označila ako „nájomné za neplatiacich nájomníkov správcovi bytového domu“. Žalobkyňa doložila výpismi z účtu, že uvedené platby vykonávala v prospech správcu bytového domu. Žalobkyňa tvrdila, že ak by katastrálny úrad nevydal nezákonné rozhodnutie, nebola by povinná tieto platby uhrádzať, preto za takto jej vzniknutú škodu nesie zodpovednosť Slovenská republika na základe nezákonného úradného rozhodnutia. Z takto vymedzeného nároku je zrejmé, že žalobkyňa mala uhrádzať platby spojené s vlastníctvom bytu v prospech správcu bytového domu, ktoré jej síce vyplývali z dôvodu vtedajšieho evidenčne vedeného vlastníctva k predmetnému bytu, avšak žalobkyňa uviedla, že tieto platby vykonávala, nakoľko nájomníci užívajúci predmetný byt neplatili nájomné za bývanie. Z takto vymedzeného plnenia potom vyplýva, že v danom prípade mala byt užívať tretia osoba z titulu nájmu, z ktorého jej vyplývajú aj povinnosti platiť za užívanie bytu. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že nájomníci mali uzavretú platnú nájomnú zmluvu a prevodom vlastníckeho práva mala žalobkyňa vstúpiť do postavenia prenajímateľa a teda mala byť oprávnená na prijímanie platieb nájomného a preddavkov na služby spojené s užívaním bytu. Na základe správneho konania v konaní pred súdmi však vyplynulo, že predmetná kúpna zmluva bola považovaná za absolútne neplatný právny úkon a pokiaľ žalobkyňa uhrádzala predmetné platby z titulu vlastníctva bytu, konala tak na miesto skutočného vlastníka a to spoločnosti Sekier, s. r. o. Pokiaľ plnila za iného, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto sa bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa si tento nárok uplatnila v konaní pred súdom sp. zn. 12C/218/2011, ktorý jej bol aj priznaný a je vymáhaný v exekučnom konaní. Tak ako bolo spomínané vyššie, žalobkyni tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že plnila za iného. Obdobne potom vznikol žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto súd konštatuje, že takto uplatnený nárok nepredstavuje škodu v zmysle Zákona o zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, ale nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako nie je preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím štátu a takto zmenšeným majetkom žalobkyne, preto nie sú splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody v zmysle Zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
23. Napokon sa žalobkyňa v rámci náhrady škody domáhala náhrady za zaplatené poplatky v súdnych konaniach, v ktorých sa domáhala svojich nárokov z titulu vlastníčky bytu voči nájomcom a to úhrady nájomného (konanie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/172/2009), a o vypratanie bytu (konanie pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 11C/45/2009). Podľa tvrdenia žalobkyne, zaplatením súdneho poplatku došlo k zmenšeniu jej majetku, v uvedených konaniach sa domáhala ochrany svojich práv z titulu vlastníctva bytu proti nájomcom, ktorí svoje povinnosti neplnili. Ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, nebol by dôvod z jej strany viesť predmetné konania. V tejto súvislosti rovnako súd konštatuje, že poplatková povinnosť na vedenie súdneho konania vyplýva zo Zákona o súdnych poplatkoch, každá osoba, ktorá sa chce obrátiť so svojim nárokom na súd, je povinná zaplatiť súdny poplatok (pokiaľ nie je konanie osobne alebo vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov). Žalobkyňa pristúpila k predmetným konaniam, nakoľko si nájomníci podľa jej tvrdení neplnili svoje povinnosti, či už z úhrady nájmu alebo z povinnosti vypratať byt, ktorý v tom čase bol evidenčne vo vlastníctve žalobkyne. To znamená, že bezprostrednou príčinou predmetných konaní malo byť neplnenie povinnosti tretími subjektmi. Hoci nezákonné rozhodnutie bolo jedným z dôvodov, pre ktoré sa v tom čase žalobkyňa oprávnene domnievala, že má ako vlastníčka bytu oprávnenie sa domáhať svojich práv aj prostredníctvom súdnych konaní, s čím boli spojené poplatkové povinnosti, uvedené konania neboli bezprostredným následkom nezákonného rozhodnutia, ale správania sa tretích osôb, ktoré si podľa tvrdenia žalobkyne neplnili svoje povinnosti. To znamená, že v danom prípade žalobkyňa nepreukázala priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zmenšením jej majetku spočívajúcu v zaplatení uvedených súdnych konaní. Preto súd rovnako v tejto časti považoval nárok žalobkyne za nedôvodný.
24. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je teda preukázanie základných podmienok a to preukázanie nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a následkom, t. j. vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Samotná škoda, ani samotné nezákonné rozhodnutie ešte nezakladajú zodpovednosť štátu za škodu a tomu zodpovedajúce právo poškodeného na jej úhradu. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná. Povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno), čo sa týka príčinnej súvislosti zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, v tomto prípade žalobcu. Otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je alebo nie je daná príčinná súvislosť je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je závislý na skutkovom zistení. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu nenastane. Nemusí ísť o príčinu jedinú, ale postačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide a to o príčinu podstatnú. Tak ako súd uviedol vyššie, z tvrdení žalobkyne vyplynulo, že škoda, ktorá jej bola spôsobená v podobe zmenšenia majetku, nie je škodou tak ako má na mysli Zákon o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ale bol založený jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od povinného (spoločnosť Sekier, s. r. o.). Rovnako nebolo preukázané, že by predmetné nezákonné rozhodnutie bolo podstatnou príčinou vzniku jej majetkového zmenšenia spočívajúceho či už v platení poplatkov, v súvislosti so súdnymi konaniami, v súvislosti so splnením daňovej povinnosti, či plnenia nájomného za neplatiacich nájomníkov. Tak ako už súd spomenul vyššie, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a zmenšením majetku žalobkyne musí byť priama bezprostredná, čo v danej veci splnené nebolo. Preto súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol ( výrok č. III.).
25. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., podľa ktorého má nárok na náhradu trov konania úspešná strana. V tomto prípade bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva. O trovách zastavenej časti konania súd rozhodoval podľa § 256 ods.1 C. s. p., t. j. posudzoval procesné zavinenie na zastavení konania. V zásade platí, že žalobca, ktorý vezme čiastočne žalobu späť, nesie vinu na zastavení konania. Súd nezistil, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom niesol vinu na zastavení konania, preto aj v tejto časti by vznikol nárok na náhradu trov žalovanému. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.