Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/94/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: H. S., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom S., V. XXX, I..Č.. Ú. H., zastúpeného S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. K. B., t.č. bytom P. K. B., V. Z. XXX/XX, proti žalovanému Q. S., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom S., V. XXX, právne zastúpenému JUDr. Igorom Horanským, advokátom so sídlom Piešťany, Staničná 1, o určenie neplatnosti právneho úkonu, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva právo voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 23.06.2016 proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení podanej na základe uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9D/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.05.2016. Žalobný návrh odôvodnil tým, že jeho matka v čase, kedy spísala predmetnú notársku zápisnicu - listinu o vydedení, sa on nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a so svojou matkou udržiaval aktívny písomný kontakt. So svojou matkou mal dobrý vzťah. V liste mu písala, že jej syn Q. S. (nevlastný brat žalobcu) na ňu tlačil, aby žalobcu vydedila, ale jeho matka to urobiť nechcela. Podľa jej vyjadrenia v liste, motívom tohto nátlaku na vydedenie, mala byť obava Q. S., že kvôli dlhu môže byť dom predaný v priebehu exekúcie. List matka napísala v tom čase, keď bola spísaná zápisnica o vydedení. V ďalšom liste zo dňa 20.07. mu matka písala:“...no a na tom vydedení, nič neni, bývať tu môžeš, len ti už nič nebude patriť, aby ti nemohli zobrať tvoj podiel...“ - avšak ani toto doživotné právo užívania domu v notárskej zápisnici o vydedení nie je, hoci matka bola výslovne za to, aby v dome býval. Ide o závažnú nezrovnalosť v notárskej zápisnici, pretože aj v liste zo dňa 07.07.2013 mu matka napísala: “na tej záveti je to dopísané, že tu môžeš bývať do smrti, neboj sa nikto Ťa nevyženie.“ - teda matka si bola „vedomá“, že je to v notárskej zápisnici napísané takto, ako mu napísala, a preto notárska zápisnica nie je v súlade s vôľou matky, ktorá nechcela žalobcu vydediť. Žalobca ďalej uviedol, že samozrejme v prítomnosti notára už nátlak nebol robený, k nátlaku došlo pri príchode k notárovi. Keby v čase spísania notárskej zápisnice bol žalobca doma, je nepochybné, že by matka takúto notársku zápisnicu nespisovala a nebolo by možné robiť na ňu nátlak. Záverom žalobca uviedol, že medzi ním a matkou pretrvával veľmi dobrý vzťah a v prípade jeho podielu domu, by jej vysvetlil, prečo nemusí mať obavu. Obava u matky sa vytvorila v dôsledku nátlaku, čo vyplýva z obsahu matkiných listov. Žalobca nevidí dôvod na to, aby z predmetného domu nedostal dedičský podiel, pretože neboli splnené podmienky pre vydedenie. Finančné problémy nie sú dôvodom na vydedenie.

Jediným dôkazom o ňom tvrdených skutočnostiach sú predmetné listy od matky a z nich vyplýva, že matka žalobcu bola donútená k spísaniu listiny o vydedení.

2. Žalovaný k žalobnému návrhu uviedol, že žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný, pretože nemá vedomosť o tom, či existuje závet. Súčasne poukázal na to, že ak by nebol spísaný závet nastupovalo by dedenie priamo zo zákona a potom je nesprávne označený okruh žalovaných, kde by ešte okrem žalovaného mal byť označený ako žalovaný S. Q. a S. Ľ.. Čo sa týka spísania listiny o vydedení, tak túto listinu považuje za perfektnú. K dôvodom vydedenia uviedol, že v čase spísania bol žalobca 27-krát súdne trestaný, v súčasnosti je to už 31-krát a zároveň v tomto období mal aj dlhy. K predloženým listom uviedol, že z farebne vyznačených častí nevyplýva, že by matka žalobcu bola nútená, ale oznamuje, že nech sa žalobca nebojí, že v dome bude mať miesto. So spísaním listiny o vydedení nemá nič spoločné. Matka sa rozhodla sama, že jeho brata (žalobcu) vydedí. Dokonca si na to požičala od susedy peniaze, aby mohla zaplatiť notárske poplatky za spísanie listiny o vydedení. Na notársky úrad ju priviedol jeho brat Ľ. S.. Nemal o tom žiadnu vedomosť a bol prekvapený, že bol označený ako žalovaný.

3. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili a ani neuviedli závažné dôvody, pre ktoré by nebolo možné pojednávanie vykonať. Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

4. Súd vykonal dokazovanie v súčinnosti strán sporu, výsluchom žalovaného, svedka Q.. A. Z., oboznámením žalobného návrh v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, Lustrácie v registri ZVJS, fotokópií listov, výpisu z Registra trestov, upomienok, výpisu zo súdneho registra, obsahu spisu sp. zn. 9D/XXX/XXXX, potvrdenia o lustrácii v Notárskom centrálnom registri, Notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX zo dňa 03.05.2013. a zistil tento skutkový stav:

5. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie pod sp. zn. 9D/XXX/XXXX dedičské konanie po poručiteľke A. S., zomr. XX.XX.XXXX. Na základe uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9D/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.05.2016 bol žalobca odkázaný, aby svoje dedičské právo uplatnil žalobou o určenie absolútnej neplatnosti listiny o vydedení poručiteľky, ktorú spísala poručiteľka na Notárskom úrade v Q. do Notárskej zápisnice pod č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX dňa 03.05.2013 do 30 dní odo dňa doručenia. Predmetné uznesenie žalobca prevzal dňa 23.05.2016. Neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľky - žalobca, žalovaný, Q. S. a Ľ. S..

6. Z potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov zo dňa 04.07.2014 bolo zistené, že vo vzťahu k poručiteľke je vedený jeden záznam, a to pod číslom K. XXXX/XXXX, Q.. A. Z.

- Notárska zápisnica N XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX.

7. Z Notárskej zápisnice N XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX vyplýva, že bola napísaná na Notárskom úrade Q.. A. Z. dňa 03.05.2013 za prítomnosti A. S. a notárky Q.. A. Z.Í.. A. S. sa rozhodla pre prípad svojej smrti v súlade s ustanovením § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka vydediť svojho syna H. S. (žalovaný). Naplnenie zákonného dôvodu pre vydedenie v súlade s ustanovením § 469a ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka je v tom, že jej syn od svojich 18-tich (osemnástich) rokov vedie neusporiadaný život, pácha trestnú činnosť, nepracuje, robí dlhy, čo má za následok zníženie vážnosti jej rodiny. Prehlásila, že notársku zápisnicu si prečítala a prehlásila, že obsahuje jej skutočnú vôľu a túto na znak súhlasu s obsahom podpísala.

8. V liste zo dňa 07.07.2013 matka žalobcu uvádza, že na tom závete je to dopísané, že tu môžeš bývať do smrti, neboj sa nikto Ťa nevyženie len, aby si už bol poriadny.

9. V liste zo dňa 20.07.2013 matka žalobcu uvádza, že na tom vydedení nič nie je, bývať tam môže, len mu nič nebude patriť, aby mu nemohli zobrať jeho podiel, to je všetko.

10. Z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi v období od 29.07.1981 do 20.09.2016 je vedených 31 záznamov o konaniach, v ktorých bol žalobca uznaný za vinného a opakovane mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. V súčasnosti sa žalobca nachádza vo výkone trestu odňatia slobody uloženého na 8 rokov na základe rozsudku Okresného súdu I. vydaného dňa 20.09.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 30T/XX/XXXX.

11. Z výpisu zo súdneho registra a upomienok vyplýva, že od roku 2008 sú proti žalobcovi opakovane vedené exekúcie. Aktuálne na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom je vedených 36 exekučných konaní.

12. Z obsahu výpovede svedka Q.. A. Z., notárky, ktorá spísala notársku zápisnicu, vyplynulo, že k stranám sporu nie je v žiadnom vzťahu. Uviedla, že A. S., matka žalobcu, bola pri spísaní notárskej zápisnice zo dňa 03.05.2013, ktorej predmetom je listina o vydedení, sama s notárom, pretože zákon ukladá povinnosť, aby pri spisovaní závetu alebo listiny o vydedení bola osoba osamote spolu s notárom. Nepamätala si, či matku niekto do notárskeho úradu sprevádzal. Nemá vedomosť o tom, že by A. S. spísala závet, pri šetreniach nebola zistená existencia závetu a ani sa o tom nenachádza záznam v Centrálnom registri závetov. Nepamätala si z dôvodu odstupu času presne osobu, ktorá ju oslovila so žiadosťou o spísanie notárskej zápisnice. Nemá vedomosť o tom, že by spísanie notárskej zápisnice mal ovplyvňovať Q. S., žalovaný. K priebehu spísania zápisnice, ktorej obsahom je listina o vydedení, svedok uviedol, že vždy, keď príde osoba so žiadosťou o spísanie listiny o vydedení je poučená, nasleduje pohovor a potom notár zváži, či listinu spíše alebo nie. Tieto pohovory sú robené z toho dôvodu, aby klienti pochopili význam listiny o vydedení a notár súčasne mohol posúdiť, či takáto listina môže byť spísaná.

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "C.m.p.“), na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa § 194 ods. 1 C.m.p. ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

15. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

16. Podľa § 78 ods. 1, 2 C.s.p. nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

17. Podľa § 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak trvalo vedie neusporiadaný život.

18. V súlade so zisteným skutkovým stavom a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zistil, že v prejednávanej veci po poručiteľke do úvahy ako dedičia prichádzajú jej deti žalobca, žalovaný, Q. S. a Ľ. S.. Tieto deti z procesného hľadiska v súvislosti so sporovým konaním, na ktoré boli pôdne podľa § 175k ods. 2 v tom čase účinnom O.s.p. odkázaný žalobca, majú žalobca a jeho súrodenci - žalovaný, Q. S. a Ľ. S. postavenie nerozlučných spoločníkov. Táto charakteristika totiž vyplýva z predmetu konania a teda z hmotnoprávnej úpravy, kde ich spoločenstvo má charakter nerozlučného spoločenstva, pričom úkony jedného účastníka zásadne zaväzujú každého ďalšieho účastníka, ktorý je členom tohto procesného spoločenstva. Rozhodnutie v predmetnej veci o určení neplatnosti listiny o vydedení sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo na jednej strane. V konaní o vyslovenie neplatnosti listiny o vydedení nie je mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z dedičov bola listina o vydedení vyslovená za neplatnú a vo vzťahu k inému dedičovi, aby bola predmetná listina o vydedení považovaná za platnú. Okrem toho, že ide o nerozlučné spoločenstvo, toto spoločenstvo má charakter aj núteného spoločenstva, keď priamo z hľadiska vecnej legitimácie (vyplývajúcej z hmotného práva ) je nevyhnuté, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Platí, že ak žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva zažaloval len niektoré zo subjektov tohto procesného spoločenstva, alebo len jeden zo subjektov, a nie všetkých nútených spoločníkov, je nutné žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Postavenie žalobcu je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, kde ostatní účastníci musia vystupovať v konaní ako žalovaní, aj keď v konaní o dedičstve sa niektorí z nich nestavali odmietavo k spornej otázke, prípadne boli pasívny. Ak sa sporu nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemožno žalobnému návrhu vyhovieť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Na základe skutočnosti, že žalobca nezažaloval všetkých dedičov po poručiteľke, súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

19. K namietanej skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre vydedenie žalobcu súd, chce záverom uviesť, že vydedenie predstavuje prejav vôle, ktorým poručiteľ odníma dedičské právo svojmu potomkovi, ktorému by inak zo zákona prináležalo (§ 473, § 479 Občianskeho zákonníka). Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou tohto prejavu vôle poručiteľa je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia (§ 469a ods. 3 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Výpočet dôvodov spôsobilých na vydedenie je taxatívne vymedzený v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ môže potomka vydediť, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v nemoci, v starobe alebo v iných závažných prípadoch (§ 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka); ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať(§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka); ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin k trestu odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka (§ 469a ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka); alebo ak trvalo vedie neusporiadaný život (§ 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka). Za vedenie neusporiadaného života v zmysle § 469a ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka možno označiť také správanie sa, ktoré evidentne vybočuje z rámca všeobecnej predstavy o správaní sa v súlade s dobrými mravmi. O trvalé vedenie neusporiadaného života pôjde v takých prípadoch, kde správanie sa vydedeného bude vykazovať známky kontinuálnosti (teda nie iba náhodnosti alebo ojedinelosti) a dlhodobosti, keď už spravidla nebude možné očakávať návrat k bežnému spôsobu života tak, ako je vnímaný väčšinovou spoločnosťou (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.11.2011 sp. zn. 21 Cdo190/2010), čo v prípade žalobcu bolo naplnené, keďže od roku 1981 opakovane pácha trestnú činnosť, dlhodobo riadne nepracuje a neplní si ani peňažné záväzky, v dôsledku čoho sú proti nemu vedené exekučné konania a tento spôsob viedol žalobca i pred spísaním listiny o vydedení.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom konaní súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. e)

Ak nebude splnená povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môžu strany sporu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.