Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_3To-55-2019.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Jozefa Piknu v trestnej veci proti obžalovanému W. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/, Trestného zákona, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.02.2019 sp. zn. 8T/42/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.04.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, písm. e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný W. B., nar. XX.XX.XXXX vo O., trvale bytom O., X. F. XXX/.X,
o d s u d z u j e :
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písm. d/ na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného W. B. za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/, Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 09.07.2018 v čase približne o 21:30 hod. vo O. v bytovom dome na I. sv. H. a W. X/X prišiel k dverám bytu poškodeného B. W., na ktoré zaklopal, po vstúpení do bytu bez akýchkoľvek slov pristúpil k poškodenému, ktorý v tom čase sedel na gauči v obývacej miestnosti, následne ho prevažne slabou intenzitou sily ostrou časťou kuchynského sekáča o dĺžke 30 cm, ktorý si priniesol so sebou, udrel do oblasti temena hlavy v strede, toto vykonal v prítomnosti W. J., V. Y. a B. K., následne ho tam prítomný B. K. schytil a vyviedol z bytu preč, čím poškodenému B. W. spôsobil sečnú ranu v temennej oblasti hlavy v strede o dĺžke 7 cm, zvisle orientovanú, zasahujúcu cez podkožné tkanivo s poškodením okostnice a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temennej oblasti s dobou liečenia od 9.7.2018 do 23.7.2018, pričom daným predmetom by pri silnej intenzite úderu mohlo dôjsť k poškodeniu životne dôležitého orgánu - mozgu.
Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. d/, písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to kuchynského sekáčika z hliníkovej zliatiny s dĺžkou čepele asi 20 cm a výškou 5 cm, bez rúčky iba s kovovou časťou prislúchajúcou k čepeli.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona okresný súd vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému B. W., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom O., I.. sv. H. a W. X/X škodu vo výške 190,80 Eur.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov ako aj úvahy súdu, ktorými sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov tak vo vzťahu k výroku o vine ako aj vo vzťahu k výroku o treste.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak obžalovaný ako aj prokurátor.
Obžalovaný, v odôvodnení svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu MUDr. Mateja Csenkyho, namietal tak správnosť výroku o vine ako aj výroku o treste. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a nezákonný, rovnako za nezákonné považuje aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Namietal, nesprávnosť právnej kvalifikácie skutku, ktorá bola založená už OČTK a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutkov kladených mu za vinu. Nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku mu bolo znemožnené urobiť vyhlásenie o vine a takto dosiahnuť uloženie miernejšieho trestu. Má za to, že svojim konaním úmyselne nesmeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodeného, čo bolo preukázané doposiaľ vykonaným dokazovaním. Interpretáciu priebehu skutku a jeho vyhodnotenie zo strany súdu I. stupňa považuje za účelovú a subjektívnu. Ak by mal v úmysle spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, nepochybne mal dostatok časového priestoru na to, aby skutok dokonal. Tento záver súdu je v rozpore aj s tou skutočnosťou, že poškodeného udrel 1-krát a to slabou intenzitou, navyše predmetom, ktorý nebol sám o sebe, bez použitia vyššieho stupňa intenzity, spôsobilý škodiť zdravie poškodeného tak, aby mu bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Poškodenému vôbec nemal úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, čomu nasvedčuje slabá intenzita úderu, ktorá vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku MUDr. Pamulu, ktorý jednoznačne skonštatoval, že intenzita úderu bola skôr slabá. V rozpore s týmto záverom znaleckého dokazovania okresný súd považoval útok na dostatočne dôrazný na to, aby spôsobil poškodenému potencionálne ťažkú ujmu na zdraví. Záver súdu o tom, že nástroj, ktorý si zobral zo svojho obydlia (sekáč) preukazuje úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko išlo o ostrý, pevný a ťažký predmet, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Tieto charakteristiky útočného nástroja z dokazovania nevyplynuli. V zmysle platnej judikatúry a súdnej praxe nemožno úmysel páchateľa spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví odvodzovať len z povahy predmetu, ktorým bol vedený útok, je potrebné zvážiť aj ďalšie okolnosti prípadu ako je spôsob použitia tohto predmetu, intenzita vedeného úderu a podobne. Aby bolo možné charakter konania obžalovaného objektívne posúdiť bolo potrebné vykonať rekonštrukciu uvedeného deja za prítomnosti tých svedkov, ktorí sledovali útok, ako aj za prítomnosti znalca z príslušného odboru. Zároveň mal za to, že vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona nie je možné uvedený incident subsumovať pod trestný čin výtržníctva, pretože miestom verejným nie sú byty ani priestory v obytnom dome.
Obhajoba má za to, že súd I. stupňa dostatočne neskúmal mieru jeho zavinenia, nevykonal dôkazy potrebné na spravodlivé rozhodnutie vo veci, čo odôvodňuje pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pričom na ich objasnenie treba dôkazy opakovať resp. vykonať ďalšie dôkazy resp. rekonštrukciu skutkového deja, znalecké posúdenie útočného nástroja atď. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú nejasné a neúplné naviac, v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku bol zo strany OČTK a súdu porušený zákon v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku, keď súčasne namietal, že uložený trest považuje za neprimeraný a to najmä s poukazom na to, že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal, túto úprimne oľutoval, je osobou vyššieho veku, v čase spáchania skutku vedel ovládať svoje konanie v zmenšenej forenzne významnej miere. Všetky tieto okolnosti odôvodňujú uloženie trestu na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby prípadne aplikáciu ustanovenia § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Uložený trest je vzhľadom na vek obžalovaného neprimeraný a je v zjavnom rozpore s účelom trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona.
Prokurátor svojim včas podaným odvolaním namietal len správnosť výroku o treste, keď má za to, že u obžalovaného je dôvodné ukladať úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby (6 rokov až 10 rokov) tak, ako bol navrhnutý na hlavnom pojednávaní.
Namietal, že súd I. stupňa nesprávne pri určovaní výmery trestu obžalovanému zohľadniť poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. d/ Trestného zákona, keď zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie MUDr. Gregorovej nevyplýva, že hoci sa obžalovaný dopustil konania vo vyššom veku, mala práve táto skutočnosť vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť. Okresný súd nemal obžalovanému priznať ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, pretože v konaní pred súdom uviedol, že nevie že poškodeného udrel, zľahčoval priebeh skutku a jeho následky, nespravil vyhlásenie o vine. Aby súd mohol priznanie sa páchateľa akejkoľvek podobe hodnotiť v jeho prospech, musí svedčiť o jeho snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne, pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Má za to, že obžalovaný sa nepriznal k skutku v takej miere, aby mu mohla byť zohľadnená poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, pretože zľahčoval nielen priebeh skutku ale aj následok. Zároveň prokurátor nenamietal správnosť ustálenia priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku postupom podľa § 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku, s tým, aby krajský súd podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom a pri rozhodovaní o treste prihliadol na trestnú minulosť obžalovaného a pri prevahe priťažujúcich okolností mu uložil prísnejší trest v rámci trestnej sadzby od 6 do 10 rokov.
V písomnom podaní doručenom krajskému súdu 20.03.2019 sa prokurátor vyjadril k dôvodom odvolania obžalovaného, kde vo vzťahu k jeho námietkam poukázal na to, že dokazovaním bolo preukázané, že útok obžalovaného bol neočakávaný, v prípadnom ďalšom pokračovaní v útoku mu zabránil svedok K. a tak nie sú dôvodné argumentácie obhajoby, že pokiaľ by mal záujem spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, mal na to dostatok času aby skutok dokonal. S poukazom na ustanovenie § 122 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona je dôvodná aj právna kvalifikácia konania obžalovaného ako prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože bolo preukázané, že obžalovaný síce napadol poškodeného v byte ale verejne pred viac ako 2 súčasne prítomnými osobami. Vo vzťahu k výroku o treste zotrval na svojich odvolacích námietkach.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak prokurátor ako aj obhajca a obžalovaný zotrvali na dôvodoch ich písomných odvolaní a navrhli, aby krajský súd rozhodol v súlade s ich odvolacími návrhmi.
Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenými osobami, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, že odvolania strán sú len čiastočne dôvodné.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Naviac zistil, že súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy a tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom. Vysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie najmä vo vzťahu k výroku o vine a dôkazy správne hmotnoprávne posúdil.
Právnu kvalifikáciu konania obžalovaného považoval krajský súd za správnu a zákonnú. V tomto smere sa krajský súd nestotožnil s námietkou obhajoby, že právna kvalifikácia konania obžalovaného ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona bola nadhodnotená už v prípravnom konaní. Z dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný v kritickom čase v byte poškodeného W. zaútočil na poškodeného ostrou časťou kuchynského sekáča (bližšie popísaného vo výrokovej časti rozsudku) tak, že tento útok smeroval na životne dôležitý orgán - temeno hlavy poškodeného. Tento útok obžalovaného bol neočakávaný, v ďalšom konaní mu zabránil svedok K., ktorý obžalovaného spacifikoval a vyviedol z bytu. Súd I. stupňa správne zohľadnil, že obžalovaný bol v kritickom čase pod vplyvom alkoholu, ako aj to, že poškodený pred úderom nijako nereagoval a teda neurobil pohyb, ktorý by mohol mať vplyv dopad úderu. Následne súd I. stupňa správne vyhodnotil, že predmet, ktorým obžalovaný útočil, ako aj miesto, na ktoré útok smeroval, jednoznačne svedčia o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Aj krajský súd zastáva názor, že zavinenie formou úmyslu bolo vykonaným dokazovaním preukázané minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel resp. musel vedieť o tom, že takýmto útokom na životne dôležitý orgán môže spôsobiť aj vážnu ujmu na zdraví a pre prípad, že k takejto ujme dôjde bol s tým uzrozumený. Krajský súd pri posudzovaní slabej intenzity úderu vychádzal z toho, že tento úder resp. jeho intenzita nebola obžalovaným vedome korigovaná, keď podľa výsledkov dokazovania tento bol v kritickom čase pod vplyvom alkoholu a v rozčúlení išiel riešiť výhrady, ktoré mal voči poškodenému v súvislosti so spôsobom užívania bytu, s hlučnosťou a nesplatenou dlžobou.
Námietka obhajoby ohľadom nesprávnej právnej kvalifikácie skutku aj ako prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona nemá oporu v zákonnej úprave. V tejto súvislosti, krajský súd, zhodne ako prokurátor v písomnom vyjadrení, odkazuje na ustanovenie § 122 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, v zmysle ktorého trestný čin je spáchaný verejne ak je spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Táto podmienka bola splnená v prejednávanej veci, nakoľko síce ku skutku došlo v byte, teda nie na mieste verejnom resp. verejnosti prístupnom, ale preukázateľne pred viac ako dvomi súčasne prítomnými osobami.
Krajský súd považoval za dôvodné odvolacie námietky prokurátora týkajúce sa poľahčujúcich okolností, ktoré boli obžalovanému priznané v zmysle § 36 písm. d/, písm. l/ Trestného zákona.
Poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona spočíva v priznaní sa páchateľa k spáchaniu trestnej činnosti, pričom sa vyžaduje, aby páchateľ túto trestnú činnosť úprimne oľutoval. Z hľadiska hodnotenia ľútosti páchateľa sa vyžaduje kvalitatívne vyššie prejav jeho vnútorného postoja k trestnému činu a to na základe jeho správania po čine. Žiadny takýto prejav obžalovaného z vykonaného dokazovania nevyplynul, tento v priebehu celého trestného konania bagatelizoval závažnosť činu, ktorý mu je kladený za vinu a svoje konanie v podstate považoval za odôvodnené práve správaním poškodeného. Z uvedeného vyplýva, že na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona v danej veci neboli splnené zákonné podmienky a teda táto poľahčujúca okolnosť bola obžalovanému zohľadnená nedôvodne.
Aj keď je nesporné, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku vo veku viac ako 70 rokov a v zmysle § 127 odsek 3 Trestného zákona je ho potrebné považovať za osobu vyššieho veku, táto skutočnosť sama osebe nezakladá poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. b/ Trestného zákona. Uvedenú poľahčujúcu okolnosť je možné priznať len vtedy, ak v konaní bolo preukázané, že vek páchateľa, mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť a spôsobilosť. Krajský súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou prokurátora, že zo znaleckého posudku ani z iných vykonaných dôkazov nevyplýva, že by vek obžalovaného mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Aj krajský súd poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie MUDr. Moniky Gregorovej, z ktorého vyplýva, že v čase skutku mala na rozumovú a vôľovú spôsobilosť obžalovaného vplyv smrť manželky a následná konzumácia alkoholu, ako aj to, že obžalovaný nie je schopný riešiť životné situácie.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona neboli v prejednávanej veci ustálené správne a v súlade so zákonom. Krajský súd vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v tejto časti stotožňuje.
Krajský súd sa nestotožnil s tým, že súd I. stupňa založil existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona na zistení, že obžalovaný bol v roku 1974 odsúdený. Jedná sa totiž o odsúdenie za trestné činy útoku na verejného činiteľa, ublíženia na zdraví a porušovanie domovej slobody, za ktoré uložený trest odňatia slobody vykonal v roku 1975 a doposiaľ ho nemá zahladený. Vzhľadom na časový odstup, ktorý uplynul od vykonania tohto trestu po spáchanie aktuálne stíhaného skutku, a ktorý predstavuje dobu viac ako 40 rokov nemožno prijať za správny záver, že sa jedná o recidívu.
Vzhľadom k tomu, že krajský súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť a len jednu priťažujúcu okolnosť prichádzalo do úvahy ukladanie úhrnného trestu postupom podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona (jednočinný súbeh) a § 38 odsek 4 Trestného zákona, v zmysle ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanej veci by tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v rámci upravenej trestnej sadzby v rozmedzí od 6 do 10 rokov.
Pochybenie súdu I. stupňa pri ustálení poľahčujúcich okolností a následné ukladanie trestu postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, bolo dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Krajský súd následne postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, na základe dôkazov zabezpečených už v konaní na súde I. stupňa rozhodol o treste obžalovaného rozsudkom sám, tak ako je uvedené vo výrokovej časti. Na rozdiel od súdu I. stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Tento záver založil odvolací súd na výsledkoch znaleckého dokazovania znalkyňou z odvetvia psychiatrie MUDr. Gregorovou, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol v psychickom rozpoložení zo smrti manželky a v takomto stave konzumoval alkohol, následne pre nezvládnutie a nespracovanie situácie (opakované slovné napádanie susedmi) na narušenom osobnostnom teréne (predovšetkým impulzivita, nižšia frustračná a konfliktová tolerancia, senzitívna vzťahovačnosť )sa dostal do stavu vystupňovaného afektu. Kombinácia všetkých týchto faktorov (vystupňovaný afekt, simplexná ebrieta, abnormne štrukturovaná osobnosť) mala za následok, že jeho ovládacie schopnosti hoci neboli vymiznuté, boli znížené podstatne vo forenzne významnej miere. Rozpoznávacie schopnosti boli znížené, ale nepodstatne vo forenzne nevýznamnej miere. Uvedené zistenia znalkyne síce nezakladali možnosť priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d/ Trestného zákona nasvedčujú však na také okolnosti prípadu a pomery obžalovaného ako objektu trestu, ktoré odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby upravenej v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona by bolo pre obžalovaného, aj vzhľadom na jeho vek a osobné pomery neprimerane prísne, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Preto rozhodol o treste tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.