Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-871-2018.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Subarea
18Ek/871/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: LOCALSTAV, s.r.o., so sídlom: Horné Saliby 1099, 925 03 Horné Saliby, IČO 36 223 441, zastúpeného: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., so sídlom: Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO 36 865 192, proti povinnej: Z. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: R. G. XX, XXX XX R. G., vedenej súdnym exekútorom: Vladimír Podešla, exekútorský úrad so sídlom: V. P. Tótha 30, IČO 34 049 231, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/871/2018 zo dňa 28. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/871/2018 zo dňa 28. januára 2019 zamieta.
II. Povinná je povinná nahradiť oprávnenému trovy konania vo výške 174,08 eur.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/871/2018 zo dňa 28. januára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zamietol a uložil povinnej povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 173,38 eur. V odôvodnení návrhu súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.05.2018 domáhal od povinnej vymoženia istiny vo výške 10.032,68 eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/210/2011 zo dňa 13.03.2018. Dňa 05.06.2018 súd pod spisovou značkou 18Ek/871/2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Vladimír Podešla. Povinná podala u exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom s odôvodnením, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, pričom takouto okolnosťou malo byť jednostranné započítanie zo dňa 24.05.2018 (doručené oprávnenému dňa 28.05.2018). Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložila povinná dokument označený ako Oznámenie o vykonaní jednostranného zápočtu zo dňa 24.05.2018, v ktorom sa uvádza, že sa na základe Zmluvy o prevode pohľadávok zo dňa 15.04.22018 stala vlastníčkou všetkých pohľadávok pôvodného veriteľa oprávneného, ktoré jednostranne započítava na pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu. Oprávnený s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Vo vzťahu k tvrdeniu povinnej o zániku vymáhaného nároku v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok súd uviedol, že jednostranné započítanie pohľadávok v rámci exekúcie je podľa § 61e Exekučného poriadku prípustné len v prípade, ak ide o judikovanú pohľadávku. Námietku jednostranného započítania teda môže povinný relevantne uplatniť iba vtedy, ak započítava pohľadávku, ktorá je judikovaná (teda priznaná, resp. osvedčená rozhodnutím súdu, na podklade ktorého by mohol povinný viesť exekúciu). Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. Nakoľko povinná nepreukázala, že pohľadávka, ktorú započítavala, bola judikovaná, tvrdenie povinnej o jednostrannom započítaní nemožno bez ďalšieho použiť ako dôvod na zastavenie exekúcie.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala povinná včas sťažnosť. V sťažnosti sa domáhala zmeny napadnutého uznesenia a žiadala, aby súd vyhovel jej návrhu a exekúciu zastavil. Svoju sťažnosť odôvodnila tým, že je toho názoru, že ak v zmysle ust. §-u 580 Občianskeho zákonníka veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú tieto započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. V doterajšom štádiu konania preukázala, že so spoločnosťou oprávneného sa dostali do vzájomného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu, čo v spojitosti s faktom, že povaha plnení, ktoré sú si navzájom povinní poskytnúť, umožňuje bez väčších problémov vykonanie vzájomného zápočtu (jedná sa o plnenia, ktoré v oboch prípadoch majú byť poskytnuté v peniazoch), ktorý aj jednostranne vykonala a jeho vykonanie preukázala. Nakoľko samotná spoločnosť Localstav, s.r.o. (a to ani v primeranej lehote) nespochybnila relevantným úkonom správnosť jednostranného zápočtu, nie je možné takýto právny úkon označiť za neplatný, a to ani zo strany exekučného súdu.
3. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinnej žiadal sťažnosť v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a zo sťažnosti povinnej nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené. Oprávnený sťažnosť považuje v celom rozsahu za nedôvodnú z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, sp. zn. 134EX 268/18, ako aj z dôvodov, že pokiaľ ide o jednostranné započítanie pohľadávok v rámci exekúcie, toto je podľa § 61e Exekučného poriadku prípustné len v prípade, ak ide o judikovanú pohľadávku. Námietku jednostranného započítania teda môže povinný relevantne uplatniť iba vtedy, ak započítava pohľadávku, ktorá je judikovaná (teda priznaná, resp. osvedčená rozhodnutím súdu, na podklade ktorého by mohol povinný viesť exekúciu). Doplnil, že dňa 22.05.2018 právny zástupca oprávneného vyzval povinnú na úhradu sumy priznanej na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Galanta zo dňa 13.03.2018, č.k. 26C/210/2011-481. Na predmetnú výzvu povinná reagovala tak, že obratom hneď na nasledujúci deň 23.05.2018 si v spolupráci s otcom Ing. Deziderom Szabóm vytvorila zmluvu o prevode pohľadávok, na základe ktorej mal Ing. Dezider Szabó ako postupca previesť na povinnú „všetky svoje pohľadávky, ktoré mi do 15.04.2018 vznikli na základe akýchkoľvek právnych titulov“ na povinnú ako postupníka. Následne povinná oznámením zo dňa 24.05.2018 oznámila oprávnenému vykonanie jednostranného zápočtu v znení: „týmto úkonom jednostranne započítavam naše vzájomné pohľadávky tak, že započítavam časť mojej pohľadávky proti vašej spoločnosti s vašou pohľadávkou proti mojej osobe označenej v celej výške“. Podaním zo dňa 30.05.2018 označeným ako „Oznámenie o vykonaní jednostranného zápočtu - ODPOVEĎ“ oprávnený povinnej oznámil, že jednostranné započítanie pohľadávok oprávnený neuznáva a opätovne požiadal povinnú o úradu sumy priznanej na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Galanta zo dňa 13.03.2018, č.k. 26C/210/2011-481. Tvrdenie povinnej, že spoločnosť Localstav, s.r.o. ani v primeranej lehote nespochybnila relevantným úkonom správnosť jednostranného zápočtu označil za nepravdivé. Ďalej oprávnený svoju argumentáciu viedol v tom smere, že započítací prejav povinnej je neplatný pre jeho neurčitosť, dokazoval, že nešlo vzájomné pohľadávky účastníkov konania a nie je daná ani spôsobilosť pohľadávok na započítanie v zmysle § 581 Občianskeho zákonníka (ide o premlčané pohľadávky).
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Sudca (§ 202 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou
- účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Sudca sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Písomné vyhotovenie uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
10. Nad rámec svojej povinnosti však považuje za potrebné doplniť argumentáciu vyššieho súdneho úradníka nasledovne.
11. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
12. Predmetné ustanovenie reflektuje na prax povinných, ktorí v priebehu vykonávacieho konania uskutočňovali jednostranné započítanie nároku s často pochybným základom voči judikovanej pohľadávke. Exekučnému súdu boli predkladané rozsiahle podania, ktorých preskúmanie a vykonanie všetkých dôkazov vyžadovalo značný časový priestor. Účelom tohto ustanovenia je zjednodušiť spory vedené na exekučnom súde a zrýchliť rozhodovacie procesy v exekučnom konaní. Zároveň sa presúva možnosť započítania do základného konania. Nemožnosť započítania je daná už začatím exekúcie, nie až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetné ustanovenie tak zakotvuje výnimku zo spôsobu zániku záväzku jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok (compensatio). Námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom). Ak povinný namieta jednostranné započítanie pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ je potrebné vykladať „largo sensu“ tak, že exekučný súd neprihliadne na započítaciu námietku nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie. V súlade s uvedeným výkladom súd vždy zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky. Keďže povinná nepredložila dôkaz o tom ( ani to netvrdila), že z jej strany išlo o zápočet judikovanej pohľadávky, vyšší súdny úradník správne na takýto zápočet neprihliadal a v súlade so zákonom návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
13. Súd pre úplnosť dodáva, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanom prípade na podklade jednostranného započítacieho prejavu nejudikovanej pohľadávky nie je možné rozhodnúť o zastavení exekúcie pre zánik vymáhaného nároku, súd poukazujúc aj na účel právnej úpravy obsiahnutej v § 61e Exekučného poriadku sa ďalej v konaní nezaoberal rozsiahlou argumentáciou oprávneného vo vzťahu k platnosti tohto úkonu.
14. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinná ani v konaní o sťažnosti neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov súd podanú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, pretože nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
17. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
18. Keďže oprávnený bol v spore úspešný (súd sťažnosť povinnej zamietol), voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v rozsahu 100 %, ktorých výšku si ku dňu rozhodnutia súdu nevyčíslil. Keďže Exekučný poriadok ani CSP neupravuje možnosť súdu vyzvať oprávneného na vyčíslenie trov konania, súd priznal oprávnenému trovy konania, ktoré vyplývajú zo spisu. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa v zastúpení Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, s.r.o., vyjadril k sťažnosti povinnej. V konaní mu tak vznik nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 10.032,68 eur, ktorá je vymáhaným nárokom v tomto exekučnom konaní. Súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 135,27 eur plus režijný paušál za rok 2019 vo výške 9,80 eur, spolu 145,07 eur. Keďže právny zástupca oprávneného je platcom DPH, súd priznanú odmenu navýšil o daň z pridanej hodnoty v sume 29,01 eur (20% zo 145,07 eur). Povinnej tak súd uložil povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania v sume 174,08 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.