Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobkyne: E. L., A.. XX.XX.XXXX, S. W. H. XX, XXX XX F., Š. E. X. F. N.: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, proti žalovanému: Mesto Turany, so sídlom Osloboditeľov 83/91, 038 53 Turany, IČO: 00 316 962, právne zastúpenému: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o zaplatenie 15.041,19 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.5.2016 domáhala zaplatenia sumy 15.041,19 € , pričom žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území Turany, zapísaných na LV č. XXXX a to parcely č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX. Na LV v časti C - ťarchy je uvedené u všetkých troch parciel vecné bremeno vo verejnom záujme, v zmysle Zákona č. 66/2009 Z.z., v prospech obce Turany. Žalovaný je vlastníkom stavieb - miestnych a účelových komunikácií, nachádzajúcich sa na vyššie vymedzených pozemkoch, vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný, ako verejnoprávny subjekt využíva pozemky vo vlastníctve žalobkyne, na účely umiestnenia komunikácií, pričom žalobkyni neplatí za užívanie pozemkov žiadnu náhradu. Žalobkyňa ako vlastníčka pozemkov je obmedzená v užívaní pozemkov existenciou cudzej stavby a preto má nárok na finančnú náhradu vo forme opakovaných platieb počas celej doby obmedzovania jej vlastníckeho práva a to vo výške trhového nájomného. Žalobkyňa si uplatňuje finančnú náhradu za obdobie od 1.5.2014 do 1.5.2016 a to z dôvodu, že v zmysle Znaleckého posudku č. 21/2016 vypracovaného Ing. Ivanou Kňazovickou Dovalovskou bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za pozemok parc. č. XXXX/XX Y. XXXX/XX vo výške ročného nájmu 1,745 za m2/1 rok. Jedná sa o porovnateľné pozemky s parcelami vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa teda požaduje náhradu za užívanie pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, za vyššie uvedené obdobie v celkovej sume 15.041,19 €.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 4.8.2016 platobným rozkazom, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný a uviedol, že návrh považuje za neurčitý vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na základe dvoch rôznych titulov a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia a titulom náhrady za vecné bremeno. Žalovaný nespochybňuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov, avšak v čase keď tieto nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.6.2008, tak stavby na jej pozemkoch už boli postavené a využívané vo verejnom záujme občanmi mesta. Uvedené nehnuteľnosti teda žalobkyňa kupovala s vedomím, že sa tam nachádzajú komunikácie vo vlastníctve

mesta. Vecné bremeno vzniklo dňom účinnosti Zákona č. 66/2009 Z.z. dňom 1.7.2009 a od tohto obdobia žalovaná nijakým spôsobom neriešila vo vzťahu k mestu náhradu za zriadené vecné bremeno. Naopak mesto už v minulosti malo snahu tieto veci riešiť, čo žalobkyňa neakceptovala. Žalovaný nič neužíva bez právneho titulu, pretože vecné bremeno vzniklo zo zákona a vo verejnom záujme. Zákon č. 66/2009 Z.z. neupravuje odplatu za zriadenie vecného bremena. Preto žalovaný má za to, že vecné bremeno zo zákona vzniká bezodplatne. Tiež žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko od vzniku vecného bremena uplynula doba viac ako 7 rokov. Prvý krát mohla žalobkyňa žiadať náhradu v roku 2009. Žalovaný zdôraznil, že uvedenú situáciu mal snahu riešiť ešte s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností. Jednal so správcom konkurznej podstaty Drevina štátny podnik Sučany. Ani jedna z ponúk nebola v konečnom dôsledku realizovaná.

3. K odporu sa písomne vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že v žalobnom návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti po skutkovej stránke s tým, že je povinnosťou súdu uplatnený nárok posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený alebo je uvedený nesprávne. Žalobkyňa uviedla, že požaduje bezdôvodné obohatenie a jeho výpočet považuje za správny vo výške obvyklého nájomného, v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok. Pokiaľ ide o Zákon č. 66/2009 Z.z., tento síce neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, ale ani ju nevylučuje. Niet žiadnej zákonnej prekážky na to, aby vlastníkovi trpiaceho pozemku zastaveného pozemnou komunikáciou súd priznal primeranú náhradu. Pokiaľ ide o premlčanie žalobkyňa zdôraznila, že záznam vecného bremena bol vykonaný až v roku 2015.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že navrhuje, aby sa súd oboznámil s ním predloženým znaleckým posudkom, ktorý spracoval T... G.. Ľ. M. F.. a určil všeobecnú hodnotu práv a závad vo výške 1.890,- € s tým, že zdôraznil, že žalobkyňa, aj keby mala nárok na jednorazovú odplatu, tak trvá na námietke premlčania.

5. Dňa 4.4.2017 súd konanie zastavil a vec postúpil Okresnému úradu Martin s tým, že o finančnej náhrade podľa §2 ods.2 a § 3 ods.3 zák.č. 66/2009 Z.z.za obmedzenie vlastníckeho práva, rozhoduje v rámci konania o nariadení pozemkových úprav podľa § 5 ods.4 zák.č. 300/1991 Z.z. okresný úrad. Krajský súd v Žiline v rámci konania o odvolaní žalobkyne uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním, že podľa žaloby možno jednoznačne ustáliť, že o nárok podľa § 3 ods.3 zák.č. 66/2009 Z.z. v predmetnom konaní nejde a o tomto nároku prebieha samostatné konanie na okresnom úrade.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právna a skutkový stav veci.

7. Obidve strany sporu v priebehu konania dva krát požiadali o odročenie s tým, že majú snahu sa mimosúdne vysporiadať. V končenom dôsledku k mimosúdnemu vysporiadaniu nedošlo a následne na nariadenom pojednávaní žalobca zopakoval tvrdenia uvádzané v žalobe, ako aj v písomných vyjadreniach.

8. Rovnako žalovaný odkázal na svoje písomné vyjadrenia, zdôraznil, že žalobkyňa kupovala pozemky v čase, keď už tam cesta stála, teda vedela, že kupuje pozemky a vedela, že je obmedzená na vlastníkom práve. Zákonodarca v týchto veciach, aj vlastníkov pozemkov oslobodil od platenia dane, to znamená, že časť kompenzácie už majú. Žalovaný uviedol, že má za to, že sa jednalo v prípade kúpy uvedených pozemkov o špekulatívny záujem, pretože aj mesto sa uchádzalo u správcu konkurznej podstaty o kúpu týchto nehnuteľností, bohužiaľ správca to predal, to znamená, že žalovaný v minulosti už prejavoval záujem o nadobudnutie týchto pozemkov do vlastníckeho práva a preto sa celá kúpa zo strany žalobkyne javí ako špekulatívna. Pokiaľ ide o vecné bremeno, nejedná sa o povolenie vkladu ale len o zápis a právo na náhradu si mohla žalobkyňa uplatniť prvý krát v roku 2009. Toto právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote.

9. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa uviedla, že síce kupovala pozemky, keď tam už cesta stála ale nebola skolaudovaná a išlo podľa jej názoru o čiernu stavbu. Bol rozporovaný žalobkyňou aj zápis do katastra ale prokuratúra sa vyjadrila, že všetko je v poriadku.

10. Právna zástupkyňa žalovaného v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedla, že právny predchodca žalobkyne, spoločnosť Triplet, nadobudla uvedené pozemky už v čase, keď tam komunikácia stála. O tejto komunikácii vedel aj Triplet, aj žalobkyňa. Komunikáciu užívajú všetci turanci a nevidí dôvod teraz namietať, žeby išlo o čiernu stavbu.

11. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z.z. účinného od 1.7.2009, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vznikol v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

12. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z.z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihladí len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie sumy, ktorá je predmetom žaloby, tento sa odvíjal od toho, že žalobkyňa vlastní nehnuteľnosti, na ktorých bolo zo zákona, vo verejnom záujme zriadené vecné bremeno. Pokiaľ bolo spochybnené to, že či vôbec daný vzťah sa riadi Zákonom č. 66/2009 tak súd vychádza z LV č.XXXX, ktorý je verejnou listinou, kde sa uvádza, že všetky vecné bremená, ku každej jednej parcele boli zriadené v zmysle tohto zákona. Teda došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkyne k pozemku tým, že na pozemku žalovaný postavil a je vlastníkom komunikácie a preto bolo zriadené podľa zákona č. 66/2009 Z.z. vecné bremeno vo verejnom záujme.

16. Súd je toho názoru, že finančná náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena určite vlastníkovi pozemku, ktorý je obmedzený na svojom vlastníckom práve prislúcha. Vychádza súd jednak z čl. XI ods. 4 listiny, jednak z čl. XX., ods. 4 Ústavy SR. Potom vo vzťahu k tomu nároku k otázke, či je finančná náhrada jednorazová alebo ide o opakované plnenie, súd vychádza z rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2014 a rovnaký názor vyslovil NS SR aj vo svojom rozhodnutí 3Cdo/49/2014, kde sa uvádza, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorý je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká in rem, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku, bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Potom, ak je náhrada jednorazová, tak vo vzťahu k premlčaniu dovolací súdu uvádza, že peňažná náhrada za užívanie nehnuteľnosti podlieha premlčaniu v zmysle ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Predmetné právo sa mohlo prvý raz vykonať v deň účinnosti zákona. Zákon č. 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1.7.2009. Ďalej vo vzťahu k tomu, že žalobkyňa nebola prvou nadobúdateľkou pozemkov, tak súd konštatuje, že v rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Cdo/49/2014 sa uvádza, že bez ohľadu na to, či vlastník pozemku, ktorému k dátum účinnosti zákona vzniklo právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté ex lege v zmysle tohto zákona, túto náhradu uplatnil alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola alebo nebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku, teda vlastníkovi následnému, nepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Súd je však toho názoru, že toto rozhodnutie NS SR nie je aplikovateľné na daný prípad, pretože žalobkyňa, ako vyplýva z LV nadobudla uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od spoločnosti Triplet, v roku 2008, teda pred účinnosťou tohto zákona a v tom čase jej patrilo bezdôvodné obohatenie, ale nie nárok v zmysle tohto

zákona, takže v tomto zmysle sa názor vyslovený NS SR v rozhodnutí sp.zn.3Cdo/49/2014 na súdený prípad nevzťahuje. Práve žalobkyňa si mala dňom účinnosti zákona č.66/2009 Z.z. uplatniť nárok na náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva zákonným zriadením vecného bremena v troj ročnej premlčacej dobe. Žalobkyňa si však v rámci trojročnej premlčacej lehoty právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva neuplatnila a teda súd právo považuje za premlčané. Vzhľadom k tomu bola žaloba zamietnutá.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému priznal nárok na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.