Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/7/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: MUDr. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. U. XXX, C. H., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 16576-10/2021 zo dňa 17. marca 2021, takto

rozhodol:

Správna žaloba sa o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým bolo zastavené konanie vedené na základe podaného protestu prokurátora. Poukázala na to, že podala podnet na podanie protestu prokurátora. Žiadala v ňom, aby bol podaný protest proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 10.11.2017 vo veci zániku jej povinného poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Prokuratúra podnetu s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2019 vyhovela a podala protest sp. zn. Kd 178/20/1100-6 zo dňa 01.06.2020. Dňa 15.01.2021 prokuratúra vzala podaný protest späť s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2020. Žalobkyňa konštatovala, že k tomuto späťvzatiu došlo na základe usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI3 Gd -3 zo dňa 05.01.2021. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 17.03.2021 rozhodnutie, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavila z dôvodu späťvzatia.

2. Žalobkyňa poukázala na ust. , v zmysle ktorého nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa osobitných predpisov, nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora. Poukázala na podľa jej názoru nesprávne poučenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že v zmysle rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom za splnenia dvoch podmienok: a) ide o rozhodnutie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, b) rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy, pričom nebola naplnená druhá podmienka vylučujúca súdnu preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie má za následok ujmu na jej subjektívnych právach.

3. Mala za to, že postup, keď Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydala direktívny pokyn, na základe ktorého krajská prokuratúra zobrala protest späť, nie je v súlade so zákonom. Zastala názor, že citované ust. § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre stanovuje, resp. vytvára vo vymedzených prípadoch

v podstate absolútnu dispozičnú autonómiu podriadeného prokurátora vo vzťahu k nadriadenému prokurátorovi tak, aby podriadený prokurátor mohol podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia konať vo veciach, na ktoré je vecne a miestne príslušný. V zmysle tohto ustanovenia nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora. Ak nemôže vydať pokyn na nepodanie protestu, tak žalobkyňa považovala za zrejmé, že nemôže vydať ani pokyn na jeho späťvzatie. Okrem mala za to, že pokyn Generálnej prokuratúry zasahuje do zákonom priznanej dispozičnej autonómie podriadených prokurátorov. Podľa jej názoru je tiež v zrejmom rozpore z ústavnou zásadou legality zakotvenou v . V kontexte uvedeného mala za to, že je zrejmé, že postupom, na základe ktorého bol v rozpore s a zákona vydaný pokyn generálnej prokuratúry, došlo k zásahu do jej základných práv .

4. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu, že práve v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora bolo následne vydané napadnuté rozhodnutie, čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu a inú ochranu v zmysle a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže aj v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená jej možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. S poukazom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaný v podanom vyjadrení uviedol, že zákon o prokuratúre dáva prokurátorovi v § 23 ods. 3 oprávnenie vziať podaný protest späť. Je to jeho zákonom ustanovené právo, s ktorým spomínaný zákon v § 24 ods. 15 súbežne spája povinnosť orgánu verejnej správy zastaviť konanie o proteste prokurátora. Zákon o prokuratúre nekladie prokurátorovi povinnosť uviesť dôvody, pre ktoré späťvzatie protestu predkladá a rovnako orgán verejne správy nie je povinný skúmať dôvody späťvzatia protestu prokurátora. Z podania prokurátora č. Kd 178/20/1100-9 zo dňa 15.03.2021 je zrejmý jasný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle prokurátora vziať protest späť a to z dôvodu, že bol vydaný rozsudok Veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2020, v ktorom veľký senát zaujal právny názor k držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalovaný trval na tom, že žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach, a aj keby prokurátor nevzal protest späť, Sociálna poisťovňa, ústredie by protestu nevyhovela, a to práve vzhľadom na už spomínaný rozsudok Veľkého senátu Správneho kolégia.

6. Žalovaný mal taktiež za to, že rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora nepodlieha súdnemu prieskumu, a to vzhľadom na to, že boli splnené obe podmienky ustanovené v . Poukázal na to, že k tomuto záveru dospel aj Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. a . Ďalej poukázal na znenie a odseku 2 zákona o prokuratúre a to aj v nadväznosti na ust. , tohto zákona, pričom uzavrel, že Generálny prokurátor bol oprávnený podať podriadenému prokurátorovi pokyn ako mal postupovať a ten bol povinný ho splniť. Okrem toho v danej veci nešlo o pokyn, ale o usmernenie. Taktiež považoval za dôležité zdôrazniť, že žalobkyňa predložila ako dôkaz o existencii takéhoto usmernenia doklad týkajúci sa inej právnej veci. Záverom uviedol, že ak žalobkyňa považuje usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky za pokyn, ktorý bol vydaný nad rámec pôsobnosti, tak je potrebné, aby sa vo veci nápravy obrátila na inštitúciu, ktorá podľa jej názoru konania konala nad rámec svojich kompetencii a nežalovala Sociálnu poisťovňu.

7. Následne sa k veci vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydal dve protichodné rozhodnutia, a to rozhodnutie sp. zn. zo dňa 30.04.2019, ako aj rozhodnutie sp. zn. zo dňa 24.11.2020. pritom neupravuje vzťah protichodných rozhodnutí veľkého senátu, takže neskoršie rozhodnutie veľkého senátu neruší predchádzajúce, obe rozhodnutia existujú popri sebe. Veľký senát bol vytvorený práve na to, aby rozdielnosť názorov odstraňoval. Namiesto toho, nielenže rozdielnosť ponechal, ale ju ešte viac prehĺbil. Za tejto situácie, kedy nebolo prijaté zjednocovacie stanovisko správneho kolégia a nebolo rozhodnuté tretíkrát veľkým senátom je zrejmé, že akokoľvek bude chcieť ktorýkoľvek trojčlenný senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci rozhodnúť, bude sa musieť odchýliť od niektorého rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

8. Žalobkyňa mala ďalej za to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení snažil mylne navodiť dojem, že k zmareniu súdnej ochrany došlo v dôsledku nepodania odvolania. Uvedené tvrdenie je z pohľadu tohto

súdneho konania irelevantné. Žalobkyňa uviedla, že s protestom prokurátora je esenciálne spojené aj jeho následné právo podať správnu žalobu, a to v prípade, ak jeho protestu zo strany správneho orgánu nebude vyhovené. Predmetné oprávnenie prokurátora v sebe implikuje aj právo, resp. možnosť súdnej ochrany účastníka administratívneho konania, ktorý je priamo dotknutý rozhodnutím orgánu verejnej správy proti ktorému bol podaný protest prokurátora. Okrem toho mala za to, že ustanovenia zákona o prokuratúre, na ktoré sa žalovaný odvolával sa nevzťahujú na absolútnu dispozičnú (rozhodovaciu) autonómiu podriadených prokurátorov voči nadriadeným prokurátorom, ktorá je zakotvená v ust. § 6 ods.9 zákona o prokuratúre.

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XX/XXXX-PB zo dňa 23.03.2017 bolo rozhodnuté vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodlo ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie pobočky potvrdené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2017. Následne žalobkyňa podala na prokuratúru podnet na podanie protestu. Prokuratúra tomuto podnetu s poukazom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.04.2019 vyhovela a podala protest sp. zn. Kd 178/20/3300-6 zo dňa 1.6.2020. Dňa 15.01.2021 bol zo strany Krajskej prokuratúry Bratislava podaný protest prokurátora vzatý späť a to s odkazom na rozhodnutie Veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2020. Žalovaný vydal dňa 17.03.2021 rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX, ktorým konanie o proteste prokurátora zastavil z dôvodu tohto späťvzatia. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté správnou žalobou s cieľom podrobiť ho súdnemu prieskumu.

10. Podľa správne súdy nepreskúmajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

11. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná..

12. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

13. Podľa § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

14. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

15. Podľa § 23 ods. 5 zákona o prokuratúre orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.

16. Podľa § 24 ods. 2 účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.

17. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

18. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo realizované podľa § 24 ods.15 zákona o prokuratúre.

19. Správny súd o žalobe pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. -41 zo dňa 09.08.2021 s tým, že dospel k záveru, že žalobkyňa nebola žalobou napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá

na svojich právach. Správna žaloba bola teda zamietnutá bez vecného prejednania veci. Uzavrel, že samotné rozhodnutie o zastavení konania je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, nakoľko je potencionálne spôsobilé zasiahnuť práva žalobkyne. Uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím sa konanie končí a teda nebude vydané žiadne meritórne rozhodnutie, ktoré by eventuálne mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Z tohto pohľadu teda ide o situáciu, keď žalobkyňa ako účastník administratívneho konania nebude disponovať žiadnym meritórnym rozhodnutím vo veci. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatoval, že rozhodnutie o zastavení konania je potencionálne spôsobilé zasiahnuť subjektívne práva žalobkyne a teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Z tohto dôvodu nebol možný postup podľa .

20. Následne správny súd skúmal, či bola žalobkyňa priamo dotknutá žalobou napadnutým rozhodnutím na svojich právach, pričom zdôraznil, že rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu bolo vydané v konaní o proteste prokurátora. Zohľadnil , že konanie nebolo vedené primárne za účelom ochrany subjektívnych práv žalobkyne a nie je teda ani prostriedkom realizácie jej práva na súdnu ochranu. Zákon o prokuratúre výslovne stanovuje, že cieľom tohto konania je posúdenie, či správnym aktom orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Žalobkyňa nemá právny nárok na podanie protestu prokurátora a ani na vedenie tohto konania. Účelom tohto konania nie je v zmysle zákona o prokuratúre ochrana práv účastníkov pôvodného administratívneho konania, aj keď vo výsledku potencionálne môže (a nemusí) mať toto konanie vplyv na ich doterajšie právne postavenie. Zákon však pre žalobcu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje priamy dopad na subjektívne práva a nie potencionálny (tak ako tomu je pri posudzovaní možnosti súdneho prieskumu procesného rozhodnutia). Správny súd uzavrel, že v danej veci žalobkyňa nie je priamo dotknutá na svojich právach, čo je podmienka jej aktívnej vecnej legitimácie. Z tohto dôvodu správnu žalobu zamietol bez toho, aby ju vecne prejednal.

21. Uvedené rozhodnutie žalobkyňa napadla kasačnou sťažnosťou, v ktorej namietala záver správneho súdu, že žalobou napadnutým rozhodnutím nebola priamo dotknutá na svojich právach. Argumentovala priamym dopadom na jej právne postavenie a ujmou na jej právach a preto žiadala, aby bola jej žaloba aj vecne prejednaná. O kasačnej sťažnosti rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 15.12.2021 tak, že rozsudok tunajšieho súdu č.k.14Sa/39/2021-41 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo vydané v konaní o proteste prokurátora nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Konkrétne uviedol, že jednou z „hraníc“ pri posudzovaní potenciálu rozhodnutia spôsobiť ujmu na subjektívnych právach účastníka v prejednávanej veci je paralelná (alebo skôr nevyužitá) dostupnosť iného, resp. primárneho prostriedku ich ochrany.

22. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu k veci uvádza, že východiskom pre posúdenie potenciálu procesného rozhodnutia (ktorým došlo k zastaveniu konania o proteste prokurátora) spôsobiť ujmu na subjektívnych právach žalobkyne je analýza podstaty, funkcie a účelu inštitútu protestu prokurátora. Protest prokurátora je upravený v ustanoveniach až Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Na základe toho môže prokurátor podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v , ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Podstatným je, že vo všeobecnosti nejde o návrhové konanie (hoci v prejednávanej veci podanie protestu iniciovala žalobkyňa podnetom), teda prokurátor môže podať protest na základe vlastnej dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania, preto môže protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka. Protest prokurátora sa podáva na orgán verejnej správy, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal. Následne správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu prokurátora úplne vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému orgánu (bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku). Výsledkom môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

23. Právo disponovania s protestom prokurátora je explicitne vyjadrené v , podľa ktorého je prokurátor oprávnený vziať protest späť. Následný postup orgánu verejnej správy

reguluje (opäť vcelku explicitne a kategoricky) ustanovenie , podľa ktorého ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora zastaví. Zároveň ustanovenie vymedzuje základný účel a zmysel konania o proteste prokurátora, ako osobitného konania, v ktorom sa rozhoduje o tom, či bol porušený zákon (alebo iný všeobecne záväzný právny predpis) aktom orgánu verejnej správy.

24. Protest prokurátora je právnym aktom, na základe ktorého môže orgán verejnej správy, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. V skutkovo podobnej veci rozhodoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. z 20.4.2021, sp. zn. zo dňa 13.5.2021 na odôvodnenie, ktorých správny súd ( v intenciách rozhodnutia kasačného súdu) odkazuje.

25. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že žalobkyňa disponovala účinným a dostupným prostriedkom ochrany, ktorým sa mohla brániť proti ňou tvrdenému porušeniu jej subjektívnych práv rozhodnutím žalovaného. Týmto prostriedkom je, resp. bola správna žaloba účastníka konania. Skutočnosť, že žalobkyňa, či už neuspela alebo (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci) nevyužila tento dostupný prostriedok, nemôže spôsobovať konverziu nenárokovateľného inštitútu (podanie protestu) na prostriedok „nárokovateľný“. Rovnako tak nevyužitie možnosti účastníka konania podať správnu žalobu (v prejednávanej veci proti rozhodnutiu žalovaného č. k. z 10. novembra 2017, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie) nemôže skonvertovať výlučné dispozičné oprávnenie prokurátora na záujmami žalobkyne obmedzený postup. Jednoducho opomenutie žalobkyne podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy správnu žalobu (prípadne neúspech v konaní o nej) nemá potenciál zmeniť aj ústavným súdom interpretovaný účel a funkciu konania o proteste prokurátora, ktoré je konaním osobitným ( ).

26. Pokiaľ ide o potencionalitu zásahu v zmysle ust. , tak správny súd v intenciách právne záväzného názoru kasačného súdu uvádza, že v danej veci pri posudzovaní „potencionality“ zásahu žalobou napadnutého rozhodnutia do práv žalobkyne je podstatná paralelná ( alebo skôr nevyužitá) dostupnosť iného resp. primárneho prostriedku ich ochrany (v danej veci správnej žaloby), ktorý mala žalobkyňa využiť. Inými slovami v dôsledku toho, že žalobkyňa sama nevyužila možnosť podať správnu žalobu, nie je rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo vydané v konaní o proteste prokurátora ani len potencionálne nemôže spôsobiť ujmu na jej subjektívnych právach.

27. S poukazom na vyššie uvedené a právne záväzný názor kasačného súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. zo dňa 15.12.2021, správny súd žalobu odmietol podľa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

28. Podľa , ak bola žaloba odmietnutá tak, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd v zmysle ust. žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.